Význam slova "uš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 473 výsledkov (4 strán)
-
usoplený príd. sopľavý (význ. 1), usmrkaný: celý je u. zasoplený;
-
uspať -í -ia dok. priviesť do spánku: u. dieťa, u. pacienta;
-
uspávací príd. určený na uspávanie: u. prostriedok
-
uspávanka -y -niek ž. pieseň spievaná pri uspávaní dieťaťa; hud. skladba tohto rázu
-
nedok. uspávať -a
-
úspech -u m. kladný výsledok úsilia, podujatia: pracovný ú., dosiahnuť (zaslúžený) ú., zložiť skúšky s ú-om
□ mať ú.
● veľa ú-ov! želanie
-
úspešne prísl.: ú. pracovať, študovať;
-
úspešnosť -i ž.
-
úspešný príd. kt. má úspech: ú-é podujatie, ú-á liečba;
ú. film, ú. autor; -
uspieť -peje -pejú dok.
-
ušpiniť dok. zašpiniť: u. si ruky;
u-ený golier, u-ená dlážka// ušpiniť sa zašpiniť sa: u. sa na tvári;
u. sa olejom, atramentom -
uspokojiť -í -a dok.
1. vyhovieť (požiadavkám): u. štrajkujúcich, u. nároky, dopyt
2. urobiť spokojným; upokojiť: u. veriteľa (výškou splátky);
u. pacienta výsledkom operácie3. utíšiť (potrebu, túžbu ap.), ukojiť: u. hlad po niečom, zvedavosť;
-
uspokojivo prísl.: u. vyriešený prípad
-
uspokojivý príd. prinášajúci uspokojenie, uspokojujúci: u. stav, u-á odpoveď;
-
nedok. uspokojovať
// uspokojiť sa
1. stať sa spokojným: u. sa s málom
-
nedok. uspokojovať sa
-
uspokojujúci príd. uspokojivý: u-e riešenie;
-
uspokojujúco prísl.: pôsobiť u.
-
úspora -y -por ž.
1. zníženie spotreby, usporenie; takto získaný výsledok: ú. energie, ú. času;
získať ú-u materiálu, paliva -
nedok. usporadúvať -a, usporadovať
// usporiadať sa zoradiť sa, zaradiť sa: cvičenci sa u-li do (žiadaného) tvaru;
-
nedok. usporadúvať sa, usporadovať sa
-
usporiadane prísl.: žiť u.;
-
usporiadanosť -i ž.
-
usporiadaný príd. kt. je v poriadku; urovnaný, organizovaný: u-é pomery, u. štát;
-
usporiadať -a dok.
1. dať do poriadku, upraviť: u. si veci (na písacom stole, v zásuvke)
2. zoradiť podľa istého hľadiska, utriediť: u. údaje chronologicky, vecne, abecedne, u. knihy v knižnici (podľa autorov), u. kartotéku
3. uviesť (vzťahy, pomery) do náležitého stavu, urovnať: u. svet po novom, u-nie rodinných pomerov
4. zorganizovať, uskutočniť: u. koncert, besedu, cyklus prednášok;
-
usporiadateľ -a mn. -ia m.
1. kto niečo usporadúva, organizátor: u-ia slávností, večierka
2. kto dozerá na poriadok (pri verejných podujatiach): u. s páskou na rukáve;
-
usporiadateľka -y -liek ž.;
-
usporiadateľský príd.: u-á služba;
-
usporiadateľstvo -a s.
-
usporiť dok.
1. sporením nadobudnúť, odložiť, ušetriť: u. peniaze;
u. si na dom nasporiť, našetriť2. sporením získať, nespotrebovať, ušetriť: u. pohonné látky, u. čas, u. na (výrobných) nákladoch
● to si si mohol u. a) bez toho si mohol byť b) to si nemusel (u)robiť
-
úsporne prísl.: ú. vyrábať;
-
úspornosť -i ž.
-
úsporný príd. zameraný na úsporu; prinášajúci úsporu, hospodárny: ú-é opatrenie, ú-é dôvody;
ú-é osvetlenie; -
uspôsobiť dok. kniž. urobiť spôsobilým; prispôsobiť: organizmus u-ený na plnenie životných funkcií;
-
nedok. uspôsobovať
-
nedok. usŕkať -a, usrkovať
-
usrknúť -e -ú -kol dok. srkajúc upiť: u. (si) čaju, polievky;
-
ústa úst s. pomn.
1. orgán na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: veľké, široké ú., otvoriť ú., dať si cukrík do úst;
dotknúť sa (niečoho) ú-ami;
dozvedieť sa niečo z povolaných úst od kompetentnej osoby2. zool. orgán prijímania potravy niekt. živočíchov: ú. včiel, rýb
● expr. ú. ako vráta veľké;
pozerať s otvorenými ú-mi začudovane;
nevie (ani) ú. otvoriť je nesmelý;
(ne)mať čo do úst položiť, vložiť (ne)mať čo jesť;
→ odtrhnúť si od úst;
žiť z ruky do úst biedne;
→ sliny sa mu zbiehajú v ú-ach;
povedať niečo na celé, na plné ú. otvorene;
hovoriť, povedať niečo (len) na pol úst odmerane, neochotne;
vzal, zobral si mi to z úst práve som to chcel povedať;
ísť z úst do úst šíriť sa (ústne);
mať → plné ú. niečoho; -
ustajniť dok. umiestniť v stajni, v maštali: spoločné u-enie dobytka;
-
nedok. ustajňovať
-
ustálene prísl.;
-
ustálenosť -i ž.
-
ustálený príd. kt. sa ustálil, stály: u-é pomery, zvyky, u. stav;
lingv. u-é (slovné) spojenie;
u. termín zaužívaný, vžitý; -
ustáliť -i -ľ! dok.
1. urobiť stálym: u. ceny, u. odborné názvy
2. odb. zbaviť citlivosti voči svetlu: u. film
3. určiť (význ. 1), stanoviť: u. výšku poplatku, u. termín sobáša;
-
ustaľovač -a m. odb.
1. prostriedok na ustaľovanie: u. farieb, u. obrazu
2. súčiastka písacieho stroja na nastavenie okraja
-
nedok. ustaľovať
// ustáliť sa stať sa stálym: hladina sa u-la, počasie sa u-lo;
odb. napätie sa u-lo; -
nedok. ustaľovať sa
-
ustanovenie -ia s. úr. nariadenie, rozhodnutie: všeobecné u., u. zákona, závetu
-
ustanoviť dok.
1. (úradne ap.) určiť, ustáliť, stanoviť: u. predbežný termín (zasadnutia)
2. inštitucionálne, organizačne utvoriť, vymenovať: u. vládu, u. (masovú, záujmovú) organizáciu založiť
3. poveriť funkciou, vymenovať: u. niekoho za nástupcu, u. obhajcu, poručníka;
-
ustanovizeň -zne ž. inštitúcia (význ. 1): kultúrna, sociálna u.
-
ustanovovací príd. ktorým sa niečo ustanovuje: u. dekrét
-
nedok. ustanovovať
// ustanoviť sa vzniknúť, utvoriť sa: nová vláda sa u-la, u-l sa prípravný výbor;
-
nedok. ustanovovať sa
-
ustanovujúci príd.: u-e valné zhromaždenie, u. zjazd na ktorom sa niečo ustanovuje
-
ustarane prísl.;
-
ustaranosť -i ž.
-
ustaraný príd. kt. má starosti; svedčiaci o starostiach; utrápený, ustarostený: u-í rodičia;
u. pohľad; -
ustarostene prísl.;
-
ustarostenosť -i ž.
-
ustarostený príd. ustaraný, utrápený: bezradní, u-í ľudia;
u-á tvár; -
ustať1 -ne -nú dok. vyčerpať sa námahou, unaviť sa: u-l po dlhej ceste;
ustať2 -ne -nú dok. prestať (význ. 1, 2): boj u-l;
dážď, vietor u-l utíchol;
bez u-nia neprestajne, ustavične; -
ustáť sa ustojí ustoja ustáty dok. (o tekutine) státím nadobudnúť očakávané vlastnosti: u-ty roztok
// ustáť iba v spoj. so slovesami dať, nechať: dať, nechať u. polievku
-
ustato prísl.;
-
ustatosť -i ž.
-
ustatý príd. kt. ustal, unavený; svedčiaci o únave: u-é kone, u. životom;
u. pohľad -
ústav -u m.
1. ved., bádateľská inštitúcia; jej budova, inštitút: výskumný ú., teoretické ú-y, u-y Slovenskej akadémie vied
2. ustanovizeň s praktickým ver. zacielením; jej budova: liečebný ú., ú. sociálnej starostlivosti, pohrebný ú.
3. v min. typ školy: učiteľský ú.;
-
ústava -y ž. zákl. zákon štátu, konštitúcia: Ú. Slovenskej republiky;
Ú. deviateho mája z r. 1948; -
nedok. ustávať1 -a
nedok. ustávať2 -a
ustávať3 -a nedok. zaťažovať námahou, unúvať, obťažovať: nechce u. staršieho človeka
// ustávať sa: prepáč, že si sa musel u.;
neu-j(te) sa! zdvorilé odmietnutie (i iron.) -
ustavične prísl.
-
ustavičný príd. stále prebiehajúci, neprestajný, stály: u. pohyb, u. zhon;
-
ústavne1 prísl.: ú. ošetrovaný
ústavne2 prísl.: ú. zabezpečené práva;
-
ústavnoprávny príd. týkajúci sa ústavného práva: ú. výbor Národnej rady SR
-
ústavnosť -i ž. stav zodpovedajúci ústave, ústavný stav: dodržiavať ú.
-
ústavný1 príd.: ú. plán, ú-é úlohy;
ú-á starostlivosť, liečba;ústavný2 príd.: ú-é právo, ú-é záruky, ú-é slobody;
ú. zákon;
Ú. súd SR; -
ústavodarný príd. kt. je oprávnený vypracovať a vyhlásiť ústavu: u-é národné zhromaždenie;
ú-á moc na základe ktorej sa vyhlasuje ústava -
uštedriť dok. (štedro) dať: príroda nám u-la hojnosť plodov;
-
nedok. uštedrovať
-
ústie -ia s. miesto, v kt. sa končí niečo ťahajúce sa obyč. v pozdĺžnom smere: ú. plynovodu;
anat. ú. tepny;
hut. ú. vysokej pece nakladací otvor;
ú. rieky miesto, kde sa končí tok rieky -
nedok. ustielať -a
-
uštipačne prísl.;
-
uštipačnosť -i ž.
-
uštipačný príd. posmievačný (význ. 1, 2), posmešný, štipľavý: poznámky u-ých ľudí;
u. tón; -
uštipnúť -e -ú -pol dok. poštípať (význ. 2): u-la ho osa;
● expr. vyskočil ako (hadom) u-tý prudko
-
ústiť -i nedok. mať ústie, vyúsťovať; (o rieke) vlievať sa, vtekať: ulica ú-i na námestie, kanál ú-iaci do rieky;
Dunaj ú-i do Čierneho mora -
ustlať -telie -telú -teľ! -tý/-ný dok. postlať (význ. 1): u. posteľ;
u. si na lavici, na gauči● ako si u-š, tak si → ľahneš;
nemať na → ružiach u-té/u-né; -
ústne prísl.: u. vyjadrený;
-
ústny príd.
1. k ústa: ú-a dutina;
ú-a voda2. vyjadrený ústne, op. písomný: ú. dohovor, ú-a skúška;
ú-e podanie tradícia; -
ústočká -čiek s. pomn. zdrob.
-
ustráchane, ustráchano, ustrachovane, ustrachovano prísl.;
-
ustráchanosť, ustrachovanosť -i ž.
-
ustráchaný, ustrachovaný príd. ustrašený;
-
ústranie -ia s.
1. miesto ležiace bokom, v úzadí: chalúpky v ú-í
2. odlúčenosť od ruchu, samota: žiť v ú-í, utiahnuť sa do ú-ia
-
ustrašene prísl.;
-
ustrašenosť -i ž.
-
ustrašený príd. kt. sa bojí; svedčiaci o strachu; vystrašený, ustráchaný, ustrachovaný: u-é dieťa;
u-é oči; -
ustrážiť -i dok. strážením ochrániť al. obmedziť v konaní, ustriehnuť: nezbedné deti sa dajú ťažko u.
-
ústredie -ia s. centrálne miesto (inštitúcia al. orgán); centrum, stredisko: osvetové ú., pracovať v ú-í;
anat. nervové, zrakové ú. -
ústredňa -e ž. miesto, v kt. sa sústreďuje al. v kt. sa riadi nejaká činnosť; centrála: telefónna ú., kriminálna ú.
-
ústredne prísl.: ú. ovládaný systém
-
ústredný príd.
1. ležiaci v strede; základný (význ. 2), hlavný, centrálny: ú-á budova, ú. bod;
ú. problém, ú-á postava románu2. inštančne najvyšší, majúci riadiacu funkciu, centrálny: ú-é orgány štátnej správy, ú-é úrady, ú. riaditeľ
3. sústredený na jednom mieste, centrálny: ú. archív;
ú-é kúrenie vykurovanie; -
ústretovo prísl.: pristupovať k rokovaniam ú.;
-
ústretovosť -i ž.
-
ústretový príd. ochotný vyjsť v ústrety, ochotný vyhovieť; svedčiaci o tom: ú. človek;
ú. krok, ú-é rozhodnutie, stanovisko; -
ústrety v príslov. spoj. ísť, vyjsť niekomu v ú. oproti;
-
ustrica -e -ríc ž. morský mäkkýš vyhľadávaný ako pochúťka, zool. Ostrea
-
ustriehnuť -e -u -hol dok.
1. striehnutím ochrániť, ustrážiť: u. ovocie v záhrade
2. vystriehnuť; vystihnúť: zlodeja neu-š;
nemohol u. (ten) pravý okamih -
ústrižok -žka/-žku m.
1. odstrihnutý kúsok: ú. papiera, ú-y látky
2. časť tlačiva určená na oddelenie, odtrhnutie (pri kontrole ap.), kupón: ú. vstupenky, šekový ú.
-
ústrk -u obyč. mn. m. krivda, odstrkovanie, príkorie: znášať ú-y
-
ustrnúť -ie -ú dok. kniž.
1. (o deji) zastať (význ. 2), zastaviť sa, prestať: pohyb u-l na mŕtvom bode;
u. vo vývine prestať sa vyvíjať2. (o osobách) zmeravieť (význ. 2), stŕpnuť: u. hrôzou, od hrôzy
-
ustrnuto prísl.;
-
ustrnutosť -i ž.
-
ustrnutý príd. kniž.
-
ústroj -a m. časť organizmu s osobitnou funkciou, orgán (význ. 1): zažívacie u-e, pohlavný ú.
-
ustrojenie -ia s. kniž. usporiadanie, sústava: psychické u. človeka
-
ústrojenstvo -a s. kniž.
1. tráviace ú., anat. tráviaca sústava;
pohybové ú., anat. pohybová sústava2. pohonné ú., tech. pohonný mechanizmus