Význam slova "sus" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

súš¹ -a m. včel. prázdny plást

súš² -e ž. (suchá) zem, pevnina: cestovať na mori i na s-i

šús -u m. subšt. rýchly, priamy zjazd po strmom svahu (na lyžiach, bicykli ap.): ísť, spúšťať sa š-om

sused -a mn. -ia m.

1. kto býva vedľa al. blízko bydliska, pôsobiska niekoho iného: s. zo schodiska;
horný, dolný s., s-ov dom;
hovor. chodiť po s-och navštevovať ich;

2. kto sedí ap. v bezprostrednej blízkosti iného: žiak odpisoval od s-a;

suseda -y -sied ž. k sused: s-in dom;

susediť nedok. byť v susedstve: naše rodiny s-li;
izba s-í s kuchyňou;
s-iace štáty hraničiace

susedka -y -diek ž. zdrob. expr. máme milú s-u

susedko -a mn. -ovia m. hypok.

susedný príd. nachádzajúci sa v susedstve niečoho, susediaci: s. dom, s-á izba, obec, s. štát

susedovci -ov m. mn. hovor. susedia (význ. 1)

susedský príd.

1. k sused: s-á pomoc

2. priateľský (význ. 2), družný: s-é vzťahy;

susedsky prísl. ako (dobrý) sused; priateľsky: žiť (po) s.;

susedstvo -a s.

1. vzťah medzi susedmi

2. najbližšie okolie, blízkosť: v s-e radnice je park

3. susedný dom, byt: priatelia zo s-a;

súsek -a m. debna na úschovu obilia, múky

sušeň, šušeň -šňa m. zasušený výlučok z nosa

sušenina -y -nín ž. niečo usušené, sušením spracované (napr. ovocie)

sušený príd. upravený, konzervovaný sušením: s-é mlieko v prášku

sušiaci príd. určený na sušenie: s. stroj, bubon

sušiak -a m. jednoduchá konštrukcia na sušenie: stojanový s.;
s. sena ostrva

sušiareň -rne ž. miestnosť, budova ap. zariadená na sušenie: tabaková s., s. bielizne;
elektrická s.;

sušiarenský príd.

sušič -a m.

1. sušička: s. na bielizeň sušiak

2. prístroj na sušenie vlasov: s. vlasov

sušička -y -čiek ž. stroj na sušenie; pomôcka na sušenie; sušič: s. obilia, bielizne;
s. filmov

súšie -ia s. hromad. včel. zvyšky voskových častí z plástu

sušienka -y -nok obyč. mn. ž.

1. keks: kakaové s-y

2. nakrájané sušené ovocie;

sušienkový príd.

opak. sušievať -a

// sušiť sa

1. stávať sa suchým, schnúť: seno sa dobre suší

2. osušovať si šaty ap. (po zmoknutí): s-li sme sa pri ohni;

opak. sušievať sa

sušina -y -šín ž.

1. tuhá látka zostávajúca po vysušení niečoho: s. krmiva, mlieka, syra

2. hovor. suchá zem: pole je samá s.

sušiť nedok.

1. (teplom) zbavovať vlhkosti, dávať schnúť: s. bielizeň, seno, huby

2. (o kvapkách ap.) odstraňovať vlhkosť z povrchu, osušovať: s. slzy, slnko s-í rosu

3. hovor. odkladať (význ. 1), nepoužívať: s. peniaze;
s. spisy nevybavovať;

šuška -y -šiek ž. šiška (význ. 1);

šuškačka -y -čiek ž. hovor. expr. tajné rozširovanie nepravdivých informácií o niekom, niečom: v meste sa šírila š. šuškalo sa

šuškanda -y -kánd ž. subšt. šuškačka

šuškať nedok. šepkať (význ. 1 – 3): š. priateľovi do ucha;
zamilovane š.;
š. si medzi sebou;
celá trieda mu š-á;
š-li si novinu;
š-á sa, že bude svadba;
š-ná propaganda tajné rozširovanie (nepravdivých) správ

šuškový príd.;

šušlať -e -ú nedok.

1. zle vyslovovať sykavky: dieťa, starenka š-e

2. expr. šuchotať (význ. 1), šušťať: voda š-e

šušlavo prísl.: š. rozprávať;

šušlavosť -i ž.

šušlavý príd. kt. šušle (význ. 1); svedčiaci o šušlaní: š. starec;
š-á reč;

súslednosť -i ž. vecná al. časová postupnosť;
lingv. s. časov, časová s. závislosť slovesných časov v súvetiach (napr. v germánskych jazykoch)

súslovie -ia s. lingv. ustálený slovný pár, kt. vznikol priradením 2 slov na základe zvukovej al. tvarovej analógie (napr. neslaný, nemastný;
zubami-nechtami)

súsošie -ia s. skupina sôch tvoriacich celok

šušot -u m. hovor. expr. šušotanie: podozrivý, tichý š.

šušotať -ce -cú nedok. hovor. expr. šepkať (význ. 1), šuškať

suspendovať dok.

1. kniž. (dočasne) zbaviť vykonávania úradu, funkcie, odobrať hodnosť ap.: za porušenie predpisov ho s-li

2. odb. rozptýliť pevné látky na jemné čiastočky (obyč. v kvapaline)

suspenzia -ie ž. chem. zmes jemne rozptýlených nerozpustných tuhých čiastočiek v kvapaline

šústať -a nedok. expr.

1. padať vo veľkom množstve, valiť sa; sypať sa; liať sa: dážď š-a;
neos. začalo š. veľmi pršať

2. prudko vylievať, hádzať ap.: š. vodu na kvety;
š. kamene

3. vydávať ostrý, svišťavý zvuk, svišťať: píla š-a;

šušťať -í -ia -šť/-i! nedok. šuchotať (význ. 1, 2): hodváb, lístie, dážď š-í;
š. novinami, papierom

sústava -y -tav ž. systém (význ. 1, 2): spoločenská s., mzdová, školská s.;
nervová s.;
chem. periodická s. prvkov

sústavne prísl.: s. kontrolovať, overovať;
s. vyrušovať;

sústavnosť -i ž.

sústavný príd. systematický (význ. 1 – 3): s. opis;
s-á príprava, kontrola;
s-é porušovanie predpisov;

šušťavo prísl.

šušťavý príd. šuchotajúci, šuchotavý, šuštiaci, šuštivý: š. papier, š-é šaty;

šuster -tra m. hovor. zastar. obuvník;

šusterský, šustrovský príd.

šuštička -y -čiek ž. zdrob.

šuštivo prísl.

šuštivý príd. šuchotajúci, šuchotavý, šušťavý: š. plášť, š-é lístie;

dok. šustnúť -e -ú -tol

sústo -a súst s. subšt. hlt, kúsok (jedla)

● (to je) veľké s. a) (to je) tvrdý oriešok b) (to je) poriadny úlovok

sústrasť -i ž. účasť na utrpení iného, ľútosť nad ním: mať, cítiť s. (s trpiacim);
prijmite moju (úprimnú) s. formula vyslovovaná pozostalým pri úmrtí

□ prejaviť, vysloviť s. kondolovať;

sústrastne prísl.

sústrastný príd.: s. pohľad;
s. telegram vyjadrujúci sústrasť;

sústredene prísl.: s. sledovať výklad;

sústredenie -ia s.

1. zhromaždenie, zoskupenie na jedno miesto, koncentrácia: s. výrobných síl, kapitálu

2. spoločný pobyt skupiny ľudí zameraný na nejakú činnosť: športové s., s. lektorov

3. koncentrácia, sústredenosť: s. pri učení

sústredenosť -i ž.

sústredený príd.

1. zhromaždený na jedno miesto: s-á paľba

2. pozornosťou, činnosťou zameraný na jednu vec, koncentrovaný: s-á pozornosť, s. pohľad;

sústrediť dok.

1. zhromaždiť, zoskupiť na jedno miesto, koncentrovať: s. vojsko, výrobu

2. zamerať pozornosť, činnosť na jednu vec, koncentrovať: s. myšlienky, záujem, vôľu na prácu;

sústredne prísl.

sústredný príd. odb. majúci spoločný stred: s-é kruhy;

nedok. sústreďovať

// sústrediť sa: športová činnosť sa s-la v kluboch;
s. sa na splnenie úlohy;

nedok. sústreďovať sa

sústruh -u m. stroj obrábajúci otáčajúci sa predmet posuvným mechanizmom, točovka: automatický s., s. na drevo

sústruhovňa -e ž. miesto, dielňa, kde sa sústruží

sústružiť, sústruhovať nedok. obrábať na sústruhu, točovkovať, točiť: s. dielce

sústružníčka -y -čok ž.;

sústružnícky príd.: s-a dielňa, s. automat;

sústružníctvo -a s. zamestnanie sústružníka, tokárstvo

sústružník -a mn. -ci m. odborník pracujúci so sústruhom, tokár;

šušušu, šu-šu-šu cit. napodobňuje šuškanie: všade bolo počuť samé š.