Význam slova "spi" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

spiatky prísl. späť (význ. 1, 3): vrátiť sa s., cesta s.

spiatočka -y -čiek ž. hovor. spiatočná rýchlosť: zaradiť, zaraďovať s-u i fraz. ustúpiť, ustupovať

spiatočnícky príd. i prísl.: s. postoj, s-e zmýšľanie;
konať s.;

spiatočníctvo -a s.

spiatočník -a mn. -ci m. kto je proti akémukoľvek pokroku, napredovaniu;

spiatočný príd. týkajúci sa smeru späť (v priestore): s-á cesta, adresa;
tech. s-á rýchlosť umožňujúca cúvanie vozidla;
s. lístok platný aj na cestu späť

špic¹ -a m.

1. špica (význ. 1, 2), špička, hrot: š. lyže, stromu

2. zákusok so zahroteným vrcholom: čokoládový š.

špic² -a mn. N a A -e m. plemeno strážnych al. spoloč. psov s dlhou srsťou, špicatou papuľou a špicatými ušami

spica -e spíc ž. lúčovitá spojnica hlavy kolesa s ráfom

špica -e špíc ž.

1. ostré zakončenie niečoho, špička, špic, hrot: š. lode, topánky;

2. vianočná ozdoba so zahroteným koncom

3. tenká súčiastka kolesa spájajúca hlavu s ráfom: š-e na bicykli

špicato prísl.;

špicatosť -i ž.

špicatý príd. zakončený špicou, zahrotený, zašpicatený, končistý: š-á ceruzka, veža, š-é topánky;
š. nos;

špiceľ -cľa m. hovor. pejor. špeh, špehúň, vyzvedač, udavač, donášač

spichnúť -e -ú -chol dok. hovor. expr. rýchlo a obyč. povrchne ušiť: s. si sukňu;

špičiak -a m. náčinie tvaru klina na rozpájanie kameňov

špička -y -čiek ž.

1. špica, hrot, konček: š. noža, jazyka, topánky;
š. ľadovca i fraz. viditeľná časť nejakého veľkého problému ap.

2. predná časť chodidla, najmä koniec prstov: š. nohy, postaviť sa na š-y, ísť po š-ách

3. násadec na cigarety

4. hovor. tanečnica (význ. 2)

5. význačné, vedúce postavenie; jeho nositeľ: svetová š. v plávaní;
š. spoločnosti

6. najvyššia hranica intenzity: dopravná, ranná, energetická š.

7. expr. stav miernej opitosti: mať š-u

● expr. nevidí si ani na š-u nosa je obmedzený;

špičkový príd.: š. tanec;
š. výkon, š. výrobok;
š-é zaťaženie

špicľovať nedok. hovor. pejor. špehovať, sliediť, donášať, udávať

spiecť spečie spečú spiekol dok.

1. spotrebovať na pečenie: s. všetku múku

2. spojiť pečením al. vys. teplotou: s. dva druhy cesta;
s. rudu;

nedok. spierať sa -a

spieť speje spejú nedok. kniž. smerovať (význ. 3, 4), postupovať: s. k vytýčenému cieľu, svet má s. k vzájomnému porozumeniu

špieť -ie -ejú nedok. páliť (význ. 2), svrbieť (obyč. bolestivo): rana špie

spievajúcky prísl. hovor. so spevom, spievajúc: vracať sa z výletu s.

spievanka -y -niek ž. krátka pieseň ľud. pôvodu; ponáška na ňu: národné, detské s-y

spievať -a nedok.

1. hlasom utvárať tóny a spájať ich do melódie; reprodukovať spevom: s. veselo, s. pieseň, s. sólo;
s. v zbore, s. z nôt;
s. z plného hrdla hlasno;
s. ako slávik pekne

2. (o niekt. vtákoch, hud. nástrojoch ap.) vydávať zvuky ako pri speve: vtáky, flauty s-jú, more s-a;

3. hovor. pôsobiť ako spevák; spevácky realizovať: s. v menšom zbore;
s. Katrenu v Krútňave, s. Jánošíka

4. kniž. básniť (význ. 1), oslavovať: s. o rodnej zemi

5. hovor. expr. nadchýnať sa, básniť: stále s-a o lyžovačke

6. spevavo hovoriť

● expr. s. ódy, chvály, chválospevy na niekoho, na niečo zveličene chváliť;
čí → chlieb ješ, toho pieseň s-aj;
keď → vtáčka lapajú, pekne mu s-jú;

opak. spievavať -a

spievkať -a nedok. expr. (málo, jemne, potichu) spievať: deti s-jú tenkým hlasom

spiež -e ž.

1. medená zliatina na výr. zvoncov, praciek ap.

2. výrobky z nej;

spiežovec -vca m. spiežový zvonec (na krku zvierat, na postroji ap.), liatovec: cvendžanie s-ov

spiežový príd.: s-é zvončeky

nedok. spíjať sa -a;

opak. spíjavať sa -a

špik -u m.

1. tukové tkanivo v dutých kostiach: hovädzí š.

2. hovor. kostná dreň

● poznať niekoho až do š-u (kostí) dokonale;
expr. byť skazený, znechutený až do š-u veľmi;

spíker, pôv. pís. speaker -kera/-kra m. hlásateľ (význ. 2): televízny s.;

spíkerka -y -riek ž.;

spíkerský príd.;

spíkersky prísl.

spiknutie, správ. sprisahanie

špikovať nedok. preťahovať kúskami slaniny, zeleniny ap.: š. sliepku, š. pečienku

špikový príd.: š-á kosť

spíliť -i -ľ! dok. pílením odrezať: s. bučky, s-ené stromy;

nedok. spiľovať

špina -y špín ž.

1. niečo nečisté (odpadky, prach ap.) usadené al. porozhadzované po povrchu niečoho, nečistota: š. na šatách, na dlážke;
brodiť sa v š-e i pren. expr. nečestne, nemorálne žiť

2. expr. nemravnosť, nečestnosť, podlosť: mravná š.

● expr. kydať, váľať š-u na niekoho ohovárať, hanobiť;

spínač -a m. elektrotech. mechanizmus na zapínanie a vypínanie elektr. obvodu: samočinný, časový s.;

spínací príd. určený na spínanie: s. špendlík, s-ia sústava;
s-ie hodiny vybavené spínačom

spínačka -y -čiek ž. zapínadlo zapínané vtlačením hornej časti do spodnej, patent(ka);

spínačkový príd.: s-é zapínanie

spínačový príd.

spínadlo -a -diel s. spona, sponka: bronzové s.

nedok. spínať sa, zopínať sa

nedok. spínať, zopínať -a

// zopnúť sa, zopäť sa

1. (o rukách) spojiť sa dlaňami, skrížením prstov: ruky sa z-li k prosbe

2. vzopnúť sa, vzopäť sa: kôň sa z-ol;

špinavec -vca m. expr. podliak

špinavo prísl.;

špinavobiely príd. nejasno biely, sivobiely: š-e múry

špinavosť -i ž.

špinavožltý príd. nejasno žltý, sivožltý

špinavý príd.

1. pokrytý špinou, nečistý, zamazaný, zafúľaný, op. čistý: š. oblok, š-é ruky;
š-á voda i kalná

2. kt. má neurčitú farbu ako špina: š-é nebo, š-é zafarbenie

3. expr. nemravný, nemorálny, nečestný: š-é obchody;
š-é peniaze publ. získané z trestnej činnosti al. nezákonným spôsobom;

spinet -u m. hud. nástroj, z kt. sa vyvinul klavír

špiniť nedok.

1. robiť špinavým, znečisťovať: š. dlážku, riad, š. si šaty

2. expr. haniť, ohovárať, očierňovať: š. pamiatku otca, š. na suseda

3. hovor. vypúšťať z tela výkaly

● pejor. š. (si) do vlastného hniezda znevažovať blízkych, vlastné prostredie;
š. si ruky s niekým, niečím zapodievať sa s niekým, niečím nečistým, nedôstojným

// špiniť sa

1. spôsobovať si (nevedome) znečistenie, znečisťovať sa: nešpiň sa s tým blatom!

2. stávať sa špinavým: nosením sa šaty š-ia

3. expr. znižovať sa na niečo nečestné: nebude sa š. udávaním

spinka -y -niek ž. spona (význ. 1), sponka: kostená s., vlasy prichytené s-ou

špinka -y -niek ž. zdrob.

spinkať nedok. det. al. expr. spať (význ. 1, 2): hajaj, s-aj dieťatko!

špintať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! nedok. hovor. expr. haniť, ohovárať, tupiť, špiniť: š. na kamaráta

špión -a m. vyzvedač, špeh: odhaliť, chytiť š-a;

špionáž -e ž. výzvedná činnosť, vyzvedačstvo: vojenská, priemyselná š.;
organizovať š.;

špionážny príd.: š-a činnosť;
š. film

špiónka¹ -y -nok ž.;

špiónka² -y -nok ž. hovor. priezor

špiónovať nedok. hovor. sliediť, vyzvedať, špehovať

špiónsky príd. i prísl.: š-a činnosť, banda;

špiónstvo -a s.

špirála -y -rál ž.

1. krivka tvorená závitmi vinúca sa okolo pevného bodu v rovine al. okolo osi v priestore, závitnica

2. niečo podobné takejto krivke: drôtená, výhrevná š.;
ekon. inflačná š. špirálovito postupujúca inflácia spôsobená mechanickým zvyšovaním platov a miezd takmer súčasne so zvyšovaním cien;

špirálka -y -lok ž. zdrob.

špirálovito, špirálovite prísl.: š. skrútený;

špirálovitosť -i ž.

špirálovitý príd. majúci podobu špirály: š. pohyb, š-é ornamenty;

špirálovo prísl.;

špirálový príd.: š-á dráha, anténa;

špiritista -u m. kto sa zaoberá špiritizmom;

špiritistický príd.: š-á seansa;

špiritisticky prísl.

špiritistka -y -tiek ž.;

špiritizmus -mu m. mystické presvedčenie o možnosti styku so zomretými, duchárstvo; pokus o taký styk;

špiritizovať nedok. hovor. pejor. mudrovať: zbytočne š., š. o budúcnosti

špirituál -a m. cirk. kňaz, kt. má na starosti duchovné vedenie seminaristov

spirituál -u L -i mn. -y m. ľud. duchovná pieseň amer. černochov

spiritualizmus -mu m. filoz. smer predstavujúci najdôslednejšiu podobu idealizmu, podľa kt. je bytie duchovnej povahy

špiritus -u m. hovor. lieh: čistý š., vypiť š.;

špiritusový príd.: š. varič

spis -u m.

1. úr. listina, písomnosť: hŕba s-ov, vybavovať s-y

2. ucelený súbor písomností určených na istý cieľ: osobný, súdny s.

3. náučné, umel., náb. ap. lit. dielo: habilitačný s., polemický s., zobrané s-y, biblické s-y;

spísať -še -šu dok.

1. urobiť súpis: s. pôdu, s. inventár budovy

2. písomne zostaviť: s. záznam o nehode, s. protokol, obžalobu

3. napísať (lit. spôsobom): s. kroniku obce, súboru;

spisba -y -sieb ž. kniž. literatúra: umelecká, náučná s.

spískať -a dok. expr. pripraviť (význ. 1), zosnovať (niečo nepríjemné, nevhodné ap.): tú návštevu si s-la ty

nedok. spisovať

spisovateľ -a mn. -ia m. kto píše lit. diela (obyč. prozaické): talentovaný, plodný s.;

spisovateľka -y -liek ž.;

spisovateľský príd.: s-é majstrovstvo;

spisovateľstvo -a s. povolanie spisovateľa

spisovňa -e -í ž. miestnosť na úschovu a evidenciu spisov

spisovne prísl.: hovoriť s.;

spisovnosť -i ž.

spisovný príd.

1. s. jazyk, s-á slovenčina kultivovaná a kodifikovaná celospoločenská forma národného jazyka

2. príznačný pre túto formu jazyka: s. prejav, výraz, s-á výslovnosť, norma;

spisový príd. k 1: s. materiál

spišťať -í -ia dok. expr. zapišťať: chlapec s-l od strachu

spiť sa -je -jú dok. expr. opiť sa (význ. 1, 2): s. sa vínom, s. sa od žiaľu;

● expr. s. sa do nemoty, na mol veľmi;

špitál -a L -i mn. -y m. hovor. nemocnica: zaviezť chorého do š-a, ležať v š-i