Význam slova "rozk" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rozkálať -a dok. kálaním rozdeliť po dĺžke, rozštiepať: r. drevo, peň

rozkalkulovať dok. urobiť kalkuláciu, rozpočítať: r. ceny, náklady

rozkamarátiť sa -i dok. hovor. prestať sa kamarátiť, op. skamarátiť sa: navždy som sa s ním r-l

rozkašlať sa, rozkašľať sa -e -ú dok. začať kašlať, kašľať: chorý sa r-l

rožkatý príd. majúci rožky, špicatý: r-é výrastky

rozkaz -u m. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niekomu (obyč. podriadenému) ukladá úloha, povinnosť, príkaz, nariadenie: vydať, dostať r.;
splniť, vykonať r.;
r. na ústup;
voj. denný r. súhrn rozhodnutí o organizácii činnosti útvaru

rozkázať -že -žu dok.

1. dať rozkaz, nariadiť, prikázať: r-l mu prísť, aby prišiel;
urob, čo som ti r-l! pren. srdcu nemožno r. cit ťažko ovládnuť vôľou

2. objednať (význ. 1): r. si dve pivá, večeru;

rozkazovací príd. rozkazovačný, panovačný: r. tón reči;
gram.: r. spôsob súčasť gram. kategórie slovesa vyjadrujúca výzvu al. želanie, aby sa uskutočnil dej, imperatív;
r-ia veta

rozkazovačne prísl.

rozkazovačný príd. kt. rád rozkazuje, panovačný; svedčiaci o tom: r-á manželka;
r. hlas;

nedok. rozkazovať

rozklad -u m.

1. rozloženie, rozkladanie na časti: r. akordu na tóny, r. pohybu na fázy;
mat. r. mnohočlena;
fyz. r. svetla;
telev. riadkový r.

2. premena spôsobená obyč. hnitím, skaza: hnilobný r.;
mäso podlieha r-u

3. postupujúci úpadok, zánik, deštrukcia: r. Rímskej ríše, morálny r. rodiny

4. práv. opravný prostriedok proti rozhodnutiu orgánu št. správy: podať r.;

rozkladací príd. kt. sa dá rozložiť: r. gauč, r-ie kreslo

nedok. rozkladať

// rozložiť sa

1. umiestniť sa (s vecami) na rozlič. miesta, rozmiestniť sa: vojaci sa r-li pri rieke;
r-l sa v kancelárii so spismi

2. pohodlne si sadnúť al. ľahnúť, uvelebiť sa: r. sa vo foteli

3. podľahnúť rozkladu: mŕtve telo sa r-lo;
front sa r-l

4. rozdeliť sa na časti: chemická zlúčenina sa r-la;

nedok. rozkladať sa

1. k 1 – 4

2. rozprestierať sa do šírky: na vŕškoch sa r-jú lesy a lúky

rozkladne prísl. k 1: r. pôsobiť

rozkladný príd.

1. spôsobujúci rozklad, deštruktívny: r-á činnosť, r. vplyv

2. vznikajúci, existujúci pri rozklade: chem. r. produkt;

rozkladový príd.

rozklepať sa -e -ú dok. začať (silno) klepať: motor sa r-l

rozklopať sa -e -ú dok. začať (silno) klopať: srdce sa mu r-lo

rozkmásať -še -šu dok. expr. roztrhať (význ. 1): r. košeľu, plachtu

rozkmitať dok. dostať do kmitavého pohybu: r. strunu, jazýček na váhach

// rozkmitať sa: lano sa r-lo

rozkmotriť sa dok. hovor. expr. pohnevať sa, znepriateliť sa: priatelia sa r-li;
r. sa s celou rodinou

rozknísať -še -šu dok. rozkolísať, rozkývať: vietor r-l konáre stromov

// rozknísať sa

1. rozkolísať sa, rozkývať sa: okenice sa r-li

2. expr. rozhýbať sa, rozkývať sa: vstal a pomaly sa r-l

rozkokošiť sa dok. hovor. expr. stať sa bujarým, samopašným: chlapci boli celí r-ení

rozkol -u m. rozdvojenie spôsobené rozdielmi v názoroch, roztržka: r. v politickej strane;
r. v jednote cirkvi schizma

rozkolísať -še -šu dok.

1. uviesť do kolísavého pohybu, rozhojdať, rozkývať: r. čln, zvon

2. urobiť kolísavým, nejednotným, nepevným: r. výslovnosť, r. niekoho v jeho presvedčení;

nedok. rozkolísavať -a

// rozkolísať sa

1. začať sa kolísať, rozhojdať sa, rozkývať sa: hojdačky sa r-li, zvon sa r-l

2. stať sa kolísavým, nejednotným, nepevným: norma sa r-la

rozkolnícky príd.: r-a činnosť;

rozkolníctvo -a s.

rozkolník -a mn. -ci m. kto spôsobuje rozkol, rozvratník;

rozkonáriť sa -i dok. rozvetviť sa (význ. 1), rozkošatiť sa: stromy sa pekne r-li

rozkopať -e -ú dok. kopaním rozryť, rozhrabať: r. cestu, r-né mravenisko;

nedok. rozkopávať -a

rozkopávka -y -vok ž. rozkop(áv)anie, rozkopané miesto: mesto je plné r-ok

rozkopnúť -e -ú -pol dok.

1. kopnutím poškodiť, rozbiť: r. hrudu

2. expr. kopnutím otvoriť: r. dvere;

rozkorčuľovať sa dok. korčuľovaním sa rozcvičiť

rozkoš -e ž. vrcholný pocit uspokojenia, radosti, pôžitok, blaženosť, slasť: počúvať hudbu je pre mňa r.;
telesné r-e

rozkošatiť sa dok. stať sa košatým, rozvetviť sa, rozkonáriť sa: duby sa r-li;
r-ená lipa;
r-ené umenie všestranne rozvinuté

rozkošne prísl.: r. sa smiať

rozkošnica -e -níc ž.;

rozkošnícky príd. i prísl.: r-e chúťky;
r. žiť

rozkošník -a mn. -ci m. pôžitkár, požívačník;

rozkošný príd. veľmi milý, pôvabný, utešený, prekrásny: r-á žena, r. večer;

rozkotúľať -a dok.

1. spôsobiť, že sa niečo začne kotúľať, rozgúľať: r. sud, obruč

2. kotúľaním rozptýliť, rozgúľať: r. guľôčky

● expr. r. peniaze minúť

// rozkotúľať sa

1. začať sa kotúľať, rozgúľať sa: lopta sa r-la

2. kotúľaním sa rozptýliť, rozgúľať sa: jablká sa r-li po zemi

● expr. peniaze, koruny sa (rýchlo) r-li minuli sa

rozkovať -uje -ujú, rozkuť -je -jú dok. kovaním, kutím upraviť do šírky (stenčiť, sploštiť, rozšíriť ap.): r. nit

rožkovitý príd. kt. má podobu rožka: r-é výrastky

rožkový, rožtekový príd.: r. tvar

nedok. rozkračovať sa

rozkrádač -a m. kto rozkráda: r. cudzieho majetku;

rozkrádačka -y -čiek ž.;

rozkrádačský príd.;

rozkrádačstvo -a s.

nedok. rozkrádať -a: odsúdiť za r-nie

rozkradnúť -e -ú -dol dok. postupne ukradnúť: r. náhradné súčiastky;

rozkrájať -a dok. krájaním rozdeliť na časti, rozrezať: r. chlieb, mäso

● expr. (nespomenie si,) ani keby sa r-l nech sa akokoľvek namáha;

nedok. rozkrajovať

rozkričať sa -í -ia dok.

1. začať kričať: deti na dvore sa r-li

2. krikom sa oboriť, rozkríknuť sa: r. sa na žiakov;
r-l sa: už sa aj straťte!

rozkríknuť -e -u -kol dok. expr. rozhlásiť: r. zvesť po celom meste;

nedok. rozkrikovať

// rozkríknuť sa

1. spustiť krik: r-la sa, až mi v ušiach zaľahlo

2. krikom sa oboriť: r. sa na deti

3. expr. rozhlásiť sa: celá vec sa hneď r-la;
r-lo sa, že ...;

nedok. rozkrikovať sa

nedok. k 1, 2 rozkrikovať sa

rozkročene prísl.

rozkročený príd.

1. (o nohách) široko od seba roztiahnutý: stáť s r-mi nohami

2. (o človeku, zvierati) majúci roztiahnuté nohy: naširoko r. muž;

rozkročiť sa dok. rozkročene si stať;

rozkročmo prísl. s rozkročenými nohami, rozkročene: stáť, sedieť r.

rozkročný príd.: tel. stoj r. pri kt. sú nohy rozkročené a váha tela je rovnomerne rozložená

rozkrojiť -í -a dok. ostrým nástrojom rozdeliť na časti, prekrojiť: r. jablko, zemiak;

rozkrok -u m.

1. časť tela na mieste, kde sa spájajú nohy: rybárske čižmy vysoké až do r-u

2. miesto na nohaviciach, kde sa rozbiehajú na 2 časti: nohavice rozpárané v r-u

nedok. rozkrúcať -a

// rozkrútiť sa začať sa krútiť, roztočiť sa: kolotoč sa r-l;

nedok. rozkrúcať sa

rozkrútiť -i dok.

1. uviesť do otáčavého pohybu, roztočiť: r. kolesá, vrtuľu;

2. uvoľniť niečo zamotané, skrútené, rozmotať, rozvinúť, roztočiť: r. uzlík, šatku, batôžtek

3. i rozkrútiť sa (s kým) expr. pustiť sa do tanca, roztočiť v tanci: r. tanečnicu;
r. sa s dievčaťom po sále;

rozkrvaviť dok. rozdriapať do krvi: r. si koleno

rozkúriť -i dok. ohňom, kúrením rozohriať: r. kachle, pec;
r. izbu

rozkúskovať dok.

1. rozdeliť na kúsky, rozdrobiť: r. pôdu, r-né pozemky

2. porušiť plynulosť, súvislosť, celistvosť: r. text, r-ná hra

rozkutať -ce/-tá -cú/-tajú dok. expr. rozhrabať, rozkutrať, porozhŕňať: r. uhlie v peci;

nedok. rozkutávať -a

rozkutrať -e -ú dok. expr. rozhrabať, rozkutať, porozhŕňať: r. pahrebu, mravenisko;

nedok. rozkutrávať -a

rozkvet -u m.

1. rozvinutie kvetu, rozkvitnutie: stromy v r-e

2. rozvoj, rozmach, vzrast: hospodársky, kultúrny r. krajiny, r. vzdelanosti

3. plné rozvinutie teles., duš. síl, vlastností ap.: umelec v plnom r-e

nedok. rozkvitať

rozkvitnúť -e -ú -tol dok.

1. začať kvitnúť, dostať sa do kvetu, zakvitnúť: kvety v záhrade r-li, lúka r-la

2. rozvinúť sa, vzrásť, zmohutnieť: turistický ruch r-l

3. expr. nadobudnúť svieži výzor: po sobáši žena r-la;

rozkydať dok.

1. kydaním rozhádzať, roztriasť: r. hnoj

2. expr. rozliať, rozsypať, roztrúsiť: r. olej po dlážke;

nedok. rozkydávať -a

rozkypriť dok. urobiť kyprým, skypriť: r. pôdu, zem;

nedok. rozkyprovať

rozkysnúť, rozkysnúť sa -e -ú -sol dok. kysnutím zväčšiť svoj objem, nakysnúť: pren. expr. r-tá postava tučná

rozkývať -a/-e -ajú/-u dok.

1. uviesť do kývavého pohybu: r. kyvadlo hodín;
vietor r-l stromy

2. hovor. expr. pohnúť do činnosti, zaktivizovať: r. vedenie závodu

// rozkývať sa

1. dať sa do kývavého pohybu: zvony sa r-li

2. expr. začať sa pohybovať: po dlhom sedení sa nevedel r.

3. hovor. expr. pustiť sa do činnosti, zaktivizovať sa: konečne sa r-li a vec vybavili