Význam slova "pš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pätolizačstvo -a s.

pätorako čísl. druh. príslov.: p. sfarbené balóny

pätoraký čísl. druh. piatich rozlič. druhov: p-é farby;

pätoro neskl. čísl. skup. pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry al. viazané množstvo zastupuje zákl. čísl. a vyj. počet 5; pri iných podst. m. vyj. počet 5 ako súhrn: p. nožníc, p. topánok, zápaliek;
p. detí

pátos -u m.

1. slávnostnosť, majestátnosť, hlboké vzrušenie: p. revolúcie, p. utrpenia

2. vzletný štýl, spôsob prejavu: rečniť s p-om

pätový, pätný príd.: p. kĺb;

pátrač -a m. kto pátra po niečom, po niekom;

pátrací príd. určený na pátranie; týkajúci sa pátrania: p. pes, p-ia hliadka;
p. rozkaz

pátračka -y -čiek ž. hovor.

1. pátranie, hľadanie: vyhlásiť p-u po niekom

2. pátrací oddiel: policajná p.

pátračský príd.

päťramenný príd. kt. má 5 výbežkov, 5 ramien: p-á hviezda

pátrať -a nedok. usilovať sa niečo, niekoho nájsť, niečo sa dozvedieť, sliediť, stopovať: p. po zločincovi, p. pohľadom po miestnosti

pátravo prísl.: p. hľadieť

pátravý príd. skúmavý: p. pohľad;

pátričky -čiek ž. pomn. hovor. ruženec

päťročnica -e -níc ž. (prv) hosp. a sociálny plán na 5 rokov: prvá p., splniť p-u

päťročný príd.

1. trvajúci 5 rokov: p-é funkčné obdobie;
p-é štúdium

2. 5 rokov starý: p-é dieťa

päťsto neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 500: p. návštevníkov, p. korún

päťstokorunáčka -y -čok ž. päťstokorunová bankovka

päťstokorunový príd. kt. má hodnotu, cenu 500 korún: p. nákup;
p-á bankovka

päťstovka -y -viek ž.

1. číslo 500

2. niečo označené číslom 500; takto vyjadrujúce istú hodnotu: bývať na p-e;
platiť p-ou päťstokorunovou bankovkou;
pretekať na p-e na motocykli s valcovým obsahom 500 cm³

3. hovor. súbor 500 kusov, členov al. jednotiek: p. cvičencov

4. beh al. iný šport. výkon na 500 m

päťstý čísl. rad. k 500: p-é výročie založenia mesta

päťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 5 000: mestečko s p. obyvateľmi

päťuholník -a m. geom. rovinný útvar s 5 uhlami;

päťuholníkový príd.

päťzväzkový príd. majúci 5 zväzkov: p. slovník

páv -a mn. N a A -y m. vták s veľkým vejárovitým chvostom ind. pôvodu chovaný na okrasu, zool. Pavo

● chodiť ako p. pyšne;

páva -y páv ž. páv;

● pejor. kráčať, niesť sa ako p. pyšne

páví príd.: p. chvost;
p-ie oko a) pestrofarebná kruhovitá kresba na pávom chvoste b) motýľ, zool. Saturnia;

pávica -e -vic ž. samica páva;

pávik -a mn. N a A -y m. zdrob.

pážací príd.: p-í oblek;

pážatko -a -tiek s. zdrob.

péenka -y -niek ž. hovor. práceneschopnosť, skr. PN; úr. doklad potvrdzujúci práceneschopnosť: byť na p-e;
doručiť p-u na pracovisko

pel-mel, pêle-mêle [pel mel] (franc.)

I. neskl. s. zmes, miešanina

II. prísl. zmotane

pétepák -a mn. -ci m. hovor. vojak zákl. služby začlenený do jednotky pomocných technických práporov v 50. rokoch (v skr. PTP)

pétépé neskl. s. (zo skr. PTP, t. j. pomocné technické prápory) útvar na výkon voj. služby formou nútených prác pre politicky nespoľahlivých občanov v 1. polovici 50. rokov

opak. píjať, píjavať -a

píla -y píl ž.

1. nástroj na rezanie z ozubeného oceľového pása al. kotúča: pásová, okružná p., motorová p.

2. závod so strojmi na pílenie a spracovanie dreva: parná p., robiť na p-e;

opak. pílievať -a

píliť -i -ľ! nedok. rezať, spracúvať pílou: p. drevo i fraz. expr. chrápať;
p. dosky;

● expr. p. niekomu hlavu, uši neodbytne naliehať, domŕzať (rečou);
p. konár pod sebou škodiť sám sebe;

pílka -y -lok ž. zdrob. k 1: p. na železo

● každý chvíľku ťahá p-u šťastie nie je trvalé, úspechy sú striedavé;

pílkovitý príd. kt. má zuby ako pílka: p. okraj

pílkový príd.;

píločka -y -čiek ž. zdrob. expr.

pílovitý príd. kt. má zuby ako píla: listy s p-ým okrajom

pílový príd.: p. list, p. kotúč;

pínia -ie ž. stredomorská borovica, bot. Pinus pinea;

píniový príd.: p. háj

pípadlo -a -diel s. hovor. elektronický prístroj so zvukovou signalizáciou

pípať -a nedok. vydávať slabý vysoký zvuk, čipčať: vtáča p-a;

pípeť -e ž., pípeť -a m. chorobný povlak na jazyku hydiny

● žart. mať p. žiadostivo chcieť piť

dok. pípnuť -e -u -pol;

písací príd. určený na písanie: p. stôl, p. stroj

písačka -y -čiek ž.

1. hovor. písanie: mať veľa p-y

2. pejor. menejcenný slovesný (pís.) útvar: ohováračské p-y

písadlo -a -diel s. hovor. nástroj na písanie

písanie -ia s. škol. predmet na nácvik písma

písanka -y -niek ž. škol. zošit

písaný príd. vyhotovený, realizovaný písomne, op. hovorený: p. prejav, p. text

● nep-ný zákon pevne ustálený zvyk

písať -še -šu -uc -uci nedok.

1. zaznačovať (reč) písmom: pekne, rýchlo p., p. ceruzkou, p. na stroji;
kniž. p-l sa rok 1848 bolo to roku 1848

2. vyhotovovať písomne: p. úlohu, žiadosť, zápisnicu

3. podávať písomnú správu listom, kartou: priateľ mi (v liste) p-e, že ...;
prestali sme si p.

4. informovať (tlačou); zaujímať stanovisko (v tlači): noviny p-u o žatve, p. proti vojne

5. umelecky (obyč. literárne) al. vedecky tvoriť: p. román, operu, p. monografiu;

opak. písavať -a

// písať sa zastar. volať sa, menovať sa: ako sa p-š?

pískať -a nedok.

1. utvárať vys. prenikavé zvuky fúkaním do nejakej štrbiny; takto realizovať melódiu, hvízdať: vlak p-a, p. na prstoch, p. na flaute, p. (si) melódiu;
iba si tak p-a

2. (o veciach) vydávať prenikavé zvuky (obyč. nepríjemné): vietor p-a v stromoradí, dvere p-jú;
neos. p-a mu v prsiach

3. utváraním vys. prenikavého zvuku privolávať, oznamovať: p. na cvičencov;
šport. slang. p. zápas rozhodovať ho

● → tancuje, ako mu p-jú;
a → ďalej sa p-a;
tenko p. nemať sa dobre, biedne žiť;
keď → vtáčka lapajú, pekne mu p-jú;

opak. pískavať -a

písmenko -a -niek s. zdrob.;

písmenkový príd.

písmeno -a -men s. jednotlivý graf. znak písma, litera; graféma: malé, veľké p-á

● do (posledného) písmen(k)a a) úplne všetko b) presne, dôsledne;
brať, vziať niečo do slova a do p-a presne, ako sa povedalo;
nezmeniť (na niečom) ani písmen(k)a nič;
kniž. → zapísať sa (do dejín) zlatými p-mi;

písmenový príd.;

písmo -a -sem/-siem s.

1. sústava graf. znakov na zachytenie reči: latinské p., obrázkové, klinové p.;
notové p. na zachytenie tónov

2. rukopis (význ. 1): úhľadné, nečitateľné p.

3. zastaráv. úr. doklad, list: mať p-a v poriadku, dostať p.

4. Sväté p., P. sväté i P. Biblia

● to je ako na p-e celkom isté;
ovládať reč slovom i p-om dokonale;

písmový príd.: typ. p-é znaky

písomka -y -miek ž. hovor. písomná skúška: maturitné p-y

písomne prísl.: oznámiť niečo p.

písomníctvo -a -tiev s. kniž. literatúra, slovesnosť

písomnosť -i ž. niečo napísané ako listina, doklad ap.: staré p-i

písomný príd. realizovaný písmom, (na)písaný, op. ústny: p. styk, p. záznam, p-á skúška, úloha;

píšťala -y -ťal ž.

1. jednoduchý dychový hud. nástroj: drevená p., p. z vŕby, organové p-y

2. niečo tvarom podobné píšťale: sklárska p. trubica na fúkanie sklárskych výrobkov;
anat. kosť na predkolení;
expr. nohy ako p-y tenké;

píšťalka -y -liek ž. zdrob.: rozhodcovská p.;

píšťalôčka -y -čok, píšťalenka -y -niek ž. zdrob. expr.

píšťalový príd.;

píšuci m. pisateľ: p. sa obracajú na redakciu s otázkou...

pľac -u m. hovor. miesto: je tu dosť p-u

pľačkanica -e -níc ž. expr. čľapkanica, pľačkanina: brodiť sa v p-i

pľačkanina -y -nín ž. expr. čľapkanica, pľačkanica

pľačkať sa nedok. expr. máčať sa, plahočiť sa, čľapkať sa: p. sa vo vode

plantať sa, pľantať sa -ce -cú nedok. expr.

1. neobratne sa pohybovať, zavadzať: p. sa niekomu popod nohy

2. chodiť, motať sa: p. sa po uliciach

3. (obyč. o širokom oblečení) opálať sa: nohavice sa mu p-ú okolo lýtok

plesk, pľask

I. cit.

1. napodobňuje zvuk pri plieskaní: p.! ozvalo sa horou

2. naznač. prudký dopad, udretie: a on p. mu jednu dal mu facku

II. plesk, pľask -u m. pleskot, pľaskot

pleskot, pľaskot -u m. plieskanie: p. biča;
ostrý p. streľby treskot

dok. plesnúť sa, plesknúť sa, pľasnúť sa, pľasknúť sa expr. hodiť sa, vrhnúť sa: p. sa do vody, do postele

dok. plesnúť, plesknúť, pľasnúť, pľasknúť -e -ú -s(k)ol

// plieskať sa expr. hádzať sa, vrhať sa;

pleštiť, pľaštiť -šť/-i! dok. expr.

1. hodiť (význ. 1): p. kartu na stôl;
p. niekoho o zem

2. udrieť (obyč. dlaňou): p. niekoho po ruke

// pleštiť sa, pľaštiť sa hodiť sa: p. sa do vody

pľúca pľúc s. pomn. dýchací orgán vyšších stavovcov: mať zdravé p.;
zápal p-c;
anat. pravé, ľavé p.

● z → plných p-c;

pľúcka -cok s. pomn.

1. zdrob. k pľúca

2. jedlo zo zvieracích pľúc: p. na smotane

pľúcnik -a m. liečivá bylina s plazivým pakoreňom a listnatými kvitnúcimi byľami obyč. fialovej a ružovej farby, bot. Pulmonaria

pľúcny príd.: p-e choroby;

pľuha -y pľúh ž. pejor. odporný, zlý, naničhodný tvor, potvora, pľuhák, pľuhavec (často v nadávkach): ty p.!

pľuhák -a mn. -ci (o zvieratách mn. N a A -y) m. pejor. pľuha

pľuhavec -vca (o zvieratách mn. N a A -e) m. pejor. pľuha

pľuhavo prísl. i vetná prísl.: p. sa správať;
vonku bolo p.

pľuhavstvo -a -tiev s. pejor.

1. niečo zlé, nepríjemné: rakovina je p.;

2. nehanebný, zlý skutok, nehanebnosť: vykonať veľké p.

pľuhavý príd.

1. pejor. nestatočný, bezcharakterný, odporný: p. človek;
p. skutok

2. expr. zlý, nepríjemný, nepriaznivý: p-é počasie;

pľundrovať nedok. hovor. expr. ničiť, nivočiť, plieniť, pustošiť: nerozvážne p. prírodu

pľušť -e ž. (dlhšie trvajúce, sychravé) daždivé počasie, čľapkanica: jesenné p-e;

pľušťať -í nedok. neos. expr. p-í mu smädí ho (po pijatike)

pľušťový príd.

pľuť, pľuvať -je -jú pľul/pľuval nedok.

1. (prudko) vypúšťať z úst sliny, odpľúvať: p. na zem;

2. prudko vyrážať, odstraňovať z úst, vypľúvať: p. krv, hlien;

pľuvadlo -a -diel s. nádoba na odpľúvanie

pľuvanec -nca m. slina, chrcheľ

dok. pľuvnúť -e -ú -vol: p. si do dlaní i pren. expr. dodať si odhodlanie do práce

pľuzgier -a L -i mn. -e m. mechúrik na pokožke naplnený tkanivovým mokom: p. po popálení;

pľuzgierik -a m. zdrob.

pľuzgiernik -a m. poľná burina, bot. Cystopteris

pľuzgierový príd.: p. zápal;

pĺž -a mn. N a A -e m. menšia sladkovodná ryba, zool. Cobitis;

pĺžik -a mn. N a A -y m.

pĺznuť -e -u -zol -uc -uci nedok.

1. (o zvieratách) strácať srsť: psy na jar p-u;
p-uca kožušina

2. (o srsti, vlasoch) padať, vypadávať: vlasy mu p-u

pňový príd.;

pôda -y ž.

1. zvetraný zemský povrch, na kt. rastie rastlinstvo, zem, zemina: úrodná, orná, kamenistá p., obrábať p-u

2. zemský povrch, zem: vystúpiť z lode na pevnú p-u

3. poľnohosp. pozemok, roľa: majitelia p-y, vyvlastniť p-u, výmera p-y

4. územie, krajina, kraj; prostredie: rodná p.;
stretnúť sa na domácej p-e doma;
na p-e OSN

5. podmienky, prostredie vhodné na niečo: pripraviť p-u na rokovanie;
biol. živná p. kultivačné prostredie na pestovanie baktériových kultúr

● slová padli na úrodnú p-u;
→ stratiť p-u pod nohami;
horí mu p. pod nohami niečo ho súri;
→ podryť niekomu p-u pod nohami;

pódiový príd.

pódium -ia D a L -iu s. zvýšená plošina na ver. vystúpenie: divadelné, rečnícke p.;

pôdny príd.: p-a štruktúra, p. typ

pôdohospodár -a m. pracovník v pôdohospodárstve;