Význam slova "par" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pár² neskl. čísl. neurč. hovor. malé množstvo, niekoľko: prišlo p. ľudí, p. korún, napísať p. riadkov

pár¹ -u L -e mn. -y m.

1. dvojica k sebe patriacich ľudí, zvierat, vecí: manželský p., tanečný p.;
dva p-y koní;
p. topánok, dva p-y očí

2. hovor. člen dvojice: stratil sa mu p.

● nemá p-u, niet mu p-u niet mu rovného;

par excellence [ekselans] (franc.) kniž.

I. neskl. príd. typický, skutočný: je to vedec p. e.

II. prísl.: v pravom zmysle, typicky

para -y pár ž.

1. plynná látka tvoriaca sa zo zahriatych látok, najmä tekutín; voda v plynnom skupenstve: okuliare zašli p-ou, poháňať stroj p-ou, p-y sírouhlíka;
alkoholové, jedovaté p-y

2. hmla, opar: p. nad riekou

● zmiznúť ako p. rýchlo, nenazdajky;
pracovať plnou p-ou veľmi usilovne;
beží, čo mu p. stačí ako len vládze;
nech to p. tlačí! čo tam po tom!

parabola¹ -y -bol ž. geom. kužeľosečka, ktorej body majú od danej priamky a daného bodu rovnakú vzdialenosť;

parabola² -y -bol ž. lit. široko rozvetvené prirovnanie, podobenstvo: biblické p-y;

parabolický¹ príd.: p-á krivka;
tech. p-é zrkadlo;
p-á anténa s anténnym zrkadlom v tvare paraboly;

parabolicky¹ prísl.

parabolický² príd.;

parabolicky² prísl.

páračka -y -čiek ž. žena párajúca perie

páračky -čiek ž. pomn. kolektívne páranie peria, driapačky: dedinské p., ísť na p.

paráda -y -rád ž. hovor.

1. ozdobná vonkajšia úprava, najmä pekné šaty, ozdobné predmety: myslieť iba na p-u;
mať, nosiť niečo na p-u;
byť (len) na p-u i pren. iron. byť iba na vonkajší efekt;
to je p.! to je vynikajúce!

2. veľkolepo, slávnostne usporiadané podujatie: vojenská p. slávnostné defilé

● byť v plnej p-e slávnostne oblečený, vystrojený;
expr. → hodiť sa do p-y;
vziať (si), zobrať (si) niekoho do p-y a) vyhrešiť b) vyskúšať ho;
a je po p-e je koniec, je to vyriešené;

paradajka -y -jok ž. rajčina (význ. 1, 2), bot. rajčiak: pestovať p-y;

paradajkový príd.: p. pretlak, p. šalát

paradentóza, paradontóza -y ž. lek. ochorenie ďasien a zubného lôžka

paradesantný príd. voj. parašutistický, výsadkový: p-á brigáda

parádička -y -čiek ž. zdrob. expr.

● robiť p-y predvádzať sa (napr. v šport. hre)

paradigma -y -giem ž. kniž. vzor, príklad;
lingv.: súbor tvarov jedného slova pri jeho ohýbaní; súbor slov s rovnakým ohýbaním, gramatický vzor;

paradigmatický príd.: lingv. p-é vzťahy ktorými sú jazykové jednotky spojené v statickej významovo-výrazovej paradigme (na základe spoločných a rozdielnych čŕt), op. syntagmatické

parádiť -i nedok. hovor. ozdobne upravovať, najmä nápadne obliekať, krášliť, fintiť: p. si deti;
ty sa veľmi p-š

parádne prísl.: p. sa obliekať, p. vykračovať;

parádnica -e -nic ž.

parádnik -a mn. -ci m. hovor. kto sa rád parádi;

parádnosť -i ž.;

parádny príd.

1. nápadne pekný, ozdobný: p-e šaty

2. súvisiaci s parádou, slávnostný, veľkolepý: p-a uniforma;
ísť p-ym krokom pri defilé;

paradox -u m.

1. protirečivé, (takmer) protizmyselné tvrdenie: povedať p.

2. jav odporujúci všeob. mienke, skúsenosti: zažiť p.;

paradoxne prísl.: znie to p.;

paradoxnosť -i ž.

paradoxný príd.: p-é tvrdenie, p-á situácia;

parafa -y -ráf ž. odb. podpisová značka

parafín -u m. zmes tuhých nasýtených uhľovodíkov použ. najmä na výr. sviečok a v kozmet. priemysle;

parafínový príd.

parafovať nedok. i dok.

1. odb. opatrovať, opatriť parafou: p. prípisy

2. práv. predbežne podpisovať, podpísať: ministri p-li medzištátnu zmluvu

parafráza -y -fráz ž.

1. voľné spracovanie cudzej (hud., lit.) predlohy

2. voľné tlmočenie cudzích myšlienok

parafrázovať nedok. i dok.

1. voľne spracúvať, spracovať cudziu predlohu

2. (pre)tlmočiť, obmieňať, obmeniť cudzie myšlienky

paragraf -u m. (väčší) odsek v zákonoch, predpisoch al. v odb. spisoch; značka § označujúca tento odsek: porušiť p., odvolávať sa na p., podľa § 80 zákona č. ... Z. z.

● expr. sedieť ako p. pokrivene;

paragrafovaný príd. rozčlenený na číselne označené paragrafy: predložiť návrh zákona v p-ej podobe

paragrafový príd.

parák -a m. väčšia nádoba na varenie účinkom pary a tlaku: p. na zemiaky

paralela -y -lel ž. niečo podobné niečomu, obdoba, analógia: lingv. hláskoslovné p-y

paralelka -y -liek ž. hovor. paralelná trieda

paralelne prísl.;

paralelnosť -i ž.

paralelný príd.

1. rovnobežný, súbežný: dve p-é cesty, ulice

2. prebiehajúci, jestvujúci (súčasne) popri sebe: p. vývoj;
p-é triedy viaceré triedy toho istého postupného ročníka;

paralytický príd.

paralytik -a mn. -ci m. lek. kto je postihnutý paralýzou;

paralýza -y ž. lek. ochrnutie, obrna: progresívna p.;

paralyzovať nedok. i dok. znemožňovať, znemožniť, zneškodňovať, zneškodniť, potláčať, potlačiť: p. účinok jedu;
p. škodlivú činnosť

parameter -tra L -i mn. -e m. odb. hodnota, veličina výkonu, úrovne nejakého systému, výrobku ap.: spĺňať plánované p-e, výrobok špičkových p-ov

paraolympiáda -y -iád ž. olympiáda zdravotne postihnutých športovcov: zvíťaziť na p-e;

paraolympijský príd.

parapet -u m. stav. podokenná časť steny; doska kryjúca túto stenu;

parapetový, parapetný príd.: p-á doska

paraplégia -ie ž. lek. úplné ochrnutie obyč. dolných končatín;

paraplegik -a mn. -ci m. pacient postihnutý paraplégiou: lekárska starostlivosť o p-ov

parašutista -u m. kto je vycvičený v parašutizme;

parašutistický príd.: p. výcvik

parašutistka -y -tiek ž.;

parašutizmus -mu m. zoskakovanie z lietadla padákom, výsadkársky šport;

párať -a nedok.

1. rozdeľovať zošité časti látky al. rozpletať pletenie: p. košeľu;
p. sveter

2. otvárať niečím ostrým, rozrezávať: p. žabe brucho nožíkom;

3. odtrhávať (perie) z kostrniek, driapať: p. perie

● expr.: vreští, kričí, akoby ho p-l veľmi;
hrom do teba p-l, sto striel do teba p-lo! zahrešenia

// párať sa oddeľovať sa na šve: nohavice sa mu p-jú

paraván -u m. zástera, španielska stena

parazit -a m.

1. mn. N a A -y odb. cudzopasný organizmus, cudzopasník: črevné p-y

2. živ. mn. -i pejor. príživník: p. spoločnosti;

parazitickosť -i ž.

parazitický príd. parazitný: p-é živočíchy, rastliny;
p-é spoločenské živly;

paraziticky prísl.;

parazitizmus -mu m.

1. odb. parazitné živenie sa z iného organizmu, cudzopasníctvo

2. príživníctvo;

parazitne prísl.;

parazitnosť -i ž.

parazitný príd.: p-é červy, p-é huby;
p. blahobyt podsvetia;

parazitológ -a mn. -ovia m. odborník v parazitológii;

parazitológia -ie ž. veda o parazitoch;

parazitologička -y -čiek ž.;

parazitologický príd.: p. výskum

parazitovať nedok.

1. odb. cudzopasiť: huby p-jú na rastlinách

2. byť príživníkom: p-úce spoločenské živly

parcela -y -ciel ž. ohraničený pozemok (na stavanie, na obrábanie): stavebná p., vymerať p-y, obrobené p-y;

parcelácia -ie ž. delenie na parcely: p. veľkostatkárskej pôdy;

parcelačný príd.

parcelový príd.: p-é číslo

parciálne prísl.

parciálny príd. kniž. čiastkový: p-e úlohy, p. plán;

parčík -a m. zdrob.

pardon

I. cit. spoloč. formula na požiadanie o prepáčenie, prepáč(te): p., dovolíte?

II. pardon -u m. odpustenie, milosť, prepáčenie: potrestať všetkých bez p-u

pardonovať nedok. i dok. hovor. odpúšťať, odpustiť, prepačovať, prepáčiť: nestatočnosť nemožno nikomu p.

parenica -e -níc ž. parený ovčí syr;

parenička -y -čiek ž. zdrob.

parenicový príd.: p. syr;

parenisko -a -nísk s.

1. záhon kvalitnej zeme chránený skleným al. fóliovým krytom, teplá hrada

2. expr. prostredie vhodné na množenie, rozvíjanie sa niečoho (nežiaduceho): p. chorôb, p. zla, hriechu;

pareniskový príd.: p-á zem, p-é rámy

parentetický príd.: p-á veta

parentéza -y -téz ž. lingv. samostatná vsuvka, vložka vo vete;

parený príd. pripravený parením: p-é buchty, p. syr

parfum [-fum, -föm, -füm] -u m. (franc.) koncentrovaná voňavka: francúzsky p., voňať p-om;

parfuméria [-u-/-ü-] -ie ž. predajňa voňaviek a kozmet. prostriedkov

parfumovať [-u-/-ö-/-ü-] nedok. voňavkovať parfumom: p. si šaty

parfumový príd.: p-á vôňa

pária -iu mn. -iovia m. člen najnižšej spoloč. vrstvy v Indii;

párik -a m. zdrob. expr. k 1: pekný p. (novomanželov, koní), p. zajacov

paripa -y -ríp ž. expr. bujný, pekný kôň: kone ako p-y

● dievka ako p.

pariť nedok. vystavovať účinku pary al. horúcej vody: p. buchty, p. sečku

// pariť sa

1. vydávať paru, výpary: horúca voda sa p-í;
neos. z polievky sa p-í

2. expr. pociťovať horúčosť, potiť sa: p. sa v prekúrenej miestnosti

● expr. → kečka sa mu p-í

páriť -i nedok. dávať do párov, robiť páry; (o zvieratách) spájať samčeka a samičku na plemenenie: p. holuby

// páriť sa

1. pohlavne sa spájať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): zajace sa p-ia koncom zimy

2. kniž. spájať sa, družiť sa: zloba sa p-i s hlúposťou

parita -y -rít ž. kniž. rovnaký počet, rovnosť: p. pri hlasovaní;

paritne prísl.

paritný príd.: p-é zastúpenie;

parízer -a L -i m. subšt. parížska saláma

parížsky príd. k Paríž: p-a saláma druh jemnej salámy;
kuch. p. rezeň obalený v ceste

park -u m.

1. väčšia (trávnatá) plocha upravená na prechádzky a oddych: anglický p.;
Tatranský národný p. chránené územie, zahŕňa Vys., Belianske a Záp. Tatry;
Horský p. (v Bratislave)

2. súhrn (motor.) vozidiel, strojov al. iných mechanizmov: automobilový, strojový, vozňový p.;

parket -u m. miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec: tanečný p.;

parketa -y -kiet obyč. mn. ž. doštička na vykladanie dlážky: ukladať p-y, brúsiť, leštiť p-y

● publ.: mať, nájsť si svoju p-u výhodnú pozíciu na realizovanie svojich schopností;
to (nie) je jeho p. v tom sa (ne)vyzná;

parketár -a m. kto parketuje;

parketáreň -rne ž. výrobňa parkiet

parketársky príd.

parketovať nedok. i dok. vykladať, vyložiť parketami: p-ná dlážka

parketový¹ príd.: pren. expr. p. lev skúsený, náruživý tanečník

parketový² príd.: p-á dlážka z parkiet

parkovací príd. určený na parkovanie, súvisiaci s parkovaním: p-ia plocha, p-ie predpisy, p-ie svetlá

parkovať nedok.

1. (o motor. vozidlách) stáť bez účasti na dopr. ruchu: p. na parkovisku, miesto na p-nie

2. (o osobách) nechávať vozidlo niekde stáť: tu nep-ujte!

parkovisko -a -vísk s. miesto na parkovanie: strážené p.

parkový príd. k 1: p-á úprava;

párkrát, pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz; niekoľkokrát