Význam slova "l" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ľudskosť -i ž.

ľudský príd.

1. súvisiaci s človekom, s ľuďmi; spoločný ľuďom: ľ-é telo, pokolenie, ľ-á bytosť;
ľ-é práva

2. vyznačujúci sa citom pre ľudí, humánny: byť k niekomu ľ.

● to je nad ľ-é sily viac, ako sa dá zniesť;
to je pod ľ-ú dôstojnosť nedôstojné človeka;
ľ-é jazyky ohovárači;
mýliť sa je ľ-é;

ľudsky prísl.;

ľudstvo -a s. hromad.

1. súhrn ľudí, ľudské pokolenie, človečenstvo: vývin, dejiny ľ-a

2. hovor. dav ľudí, ľudia: nahrnulo sa tam ľ-a

luft, ľuft -u m. hovor. expr. vzduch: vyletieť do l-u

● rozprávať, strieľať do l-u, ľ-u nehovoriť k veci, tárať

luh -u m. vlhký listnatý nížinný les: dunajské l-y;

lúh -u m. tekutý výťažok z drevného popola: vydrhnúť niečo l-om;
alkalický l. názov hydroxidu sodného al. draselného

● voda, pivo ako l. teplá (-é);

luhanina -y -nín ž. expr. lož, klamstvo, cigánstvo

luhár -a m. klamár;

luhárka -y -rok ž.;

luhársky príd.;

luhárstvo -a s.

luhať -že/-há -žú/-hajú luž/-haj! -žúc/-hajúc nedok. klamať, cigániť: l. niekomu do očí

lúhovať nedok. spracúvať lúhom; máčať v nejakom roztoku: l. kože

lúhovitosť -i ž.

lúhovitý príd. majúci vlastnosti lúhu: l-á chuť, pôda;

lúhový príd.

luhový, lužný príd.: l-ný les v zaplavovaných oblastiach

luk -u m. stará strelná zbraň; dnes šport. náčinie: tetiva l-u, vystreliť šíp z l-u;
napätý ako l.

lúka -y lúk ž. väčšia prírodná plocha zarastená trávou: horská, zelená l., kosiť l-y;
cvičná l. určená na cvičenie

● (začať) na zelenej l-e začať z ničoho, začať úplne od začiatku;

lúkarský príd.

lúkarstvo -a s. poľnohosp. lúčne hospodárstvo;

lukostreľba -y -lieb ž. strieľanie z luku (ako šport. disciplína): majstrovstvá v l-e

lukostrelec -lca m. strelec z luku (bojovník); športovec pestujúci lukostreľbu;

lukostrelecký príd.

lukostrelkyňa -e -kýň ž.;

lukratívne prísl.;

lukratívnosť -i ž.: l. obchodu, podniku

lukratívny príd. kniž. al. publ. kt. prináša zisk, ziskový, výnosný: l-e zamestnanie;

lukulský príd.: l-é hody, l-á hostina bohatá hostina s vyberanými jedlami

ľuľkový príd.

ľuľok -ľka m. poľná liečivá bylina, bot. Solanum;

lúmen -u m. fyz. hlav. jednotka svetelného toku v sústave SI, zn. lm;

luminiscencia -ie ž. fyz. svetelné žiarenie bez sprievodnej vys. teploty, svetielkovanie;

luminiscenčný príd.

lump -a m. expr.

1. kto lumpuje; pijan

2. naničhodník, darebák, lotor: ty l. jeden! nadávka;

lumpáčisko -a s. i m. zvel.

lumpáčiť -i nedok. hovor. expr. lumpovať

lumpácky príd.: l. život;

lumpáctvo -a s.;

lumpák -a mn. -ci m. expr. lump;

lumpisko -a s. i m. zvel.

lumpovačka, lumpačka -y -čiek ž. hovor. lumpovanie, flámovanie

lumpovať nedok. hovor. nestriedmo sa zabávať, obyč. po nociach, hýriť, flámovať: l. po nociach

luna -y ž. poet. mesiac na oblohe: svit l-y;

lunapark -u m. zábavný podnik (s kolotočom, strelnicami ap.) obyč. na voľnom priestranstve

lunárny príd. mesačný: astron. l. rok;
l. modul na kozmickej lodi

luniak -a mn. N a A -y m. veľký dravý vták s vykrojeným chvostom, zool. Milvus

lup¹ cit.

1. napodobňuje zvuk úderu, nárazu: l., l., ozývalo sa z izby

2. naznač. úder: a on l. ho po chrbte

lup² -u m.

1. zbíjanie, zbojstvo, zboj: vydať sa na l.

2. lúpežou získaná, ulúpená vec, korisť: držať v rukách celý l.

lupa -y lúp ž. zväčšovacie sklo: čítať s l-ou

lupáčik -a m. pečivo z mastného cesta: sladké l-y

lúpačka -y -čiek ž. stroj na lúpanie niekt. plodín;

lúpačkový príd.: l-á radlica

lúpaný príd. zbavený vrchnej vrstvy, kôry, obalu ap.: l. hrach

lúpareň -rne ž. dielňa, závod na úpravu lúpaním: l. strukovín, ryže, dreva

lúpať² -e nedok. neos. bodavo bolieť (pri reumatizme), lámať: l-e ho v kolene

lúpať¹ -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šúp ap., olupovať, šúpať, bieliť: l. pomaranč, vajce;
l. fazuľu vylupovať;
l-ný hrach

2. odstraňovať (šupu, kôru ap.), šúpať, olupovať, bieliť: l. kôru, šupu

// lúpať sa

1. zbavovať sa vrchnej vrstvy, olupovať sa, šúpať sa: chrbát sa mu l-e

2. oddeľovať sa z povrchu, šúpať sa, olupovať sa: pokožka sa mu l-e

lupeň -a m.

1. okvetný lístok: l-e ruží

2. tenký lupeňovitý útvar: bot. l-e húb;

lupeňovito prísl.

lupeňovitý príd. majúci lupene al. ich tvar;

lupeňový príd.;

lúpež -e ž. násilné odňatie cudzej veci; zbojstvo: trestný čin l-e, dopustiť sa l-e;

lúpežiť nedok. dopúšťať sa lúpeže, zbíjať

lúpežne prísl.

lúpežnícky príd. i prísl.;

lúpežníctvo -a s.

lúpežník -a mn. -ci m. kniž. zbojník; lupič;

lúpežný príd.: l-á vražda;
l-á výprava;

lupič -a m. kto lúpi: maskovaný l.;

lupička -y -čiek ž.;

lupičský príd.: l-á banda;

lupičstvo -a s.

lupienka -y -nok ž. tech. druh úzkej, jemnej pílky;

lupienkový¹ príd.

lupienkový² príd.: l-á pílka

lupienok -nka m. zdrob.: zemiakové l-y pochúťka zo zemiakových krúžaliek;

lupina -y obyč. mn. lupiny -pín ž. drobné kúsky pokožky odlupujúce sa obyč. z hlavy, šupiny: l-y vo vlasoch, padajú mu l-y

lúpiť -i nedok. okrádať s použitím násilia; páchať lúpež, zbíjať: bandy l-li na cestách

lupkať nedok. expr.

1. pukať, plieskať: papuče l-jú, l. bičom

2. rýchlo pohybovať mihalnicami, žmurkať: l. očami

lupnúť -e -ú -pol dok. expr.

1. vydať pukavý, plieskavý zvuk: udrel, len tak l-lo;
neos. l-lo mu v krížoch

2. udrieť, ťapnúť: l. niekoho, niekomu po chrbte

lurex -u m. obch. názov text. syntetického vlákna s kovovou niťou; tkanina z neho;

lurexový príd.

lusk¹ cit. napodobňuje zvuk vznikajúci pri lusknutí

lusk², správ. struk

luskáč -a m. náčinie (obyč. kliešte) na lúskanie orechov;

luskáčik -a m. zdrob.

lúskať -a nedok.

1. tlakom vylupovať plod, obyč. z tvrdého obalu: l. orechy, jadierka

2. vydávať pukavý, praskavý zvuk (prstami): l. prstami;

dok. k 2 lusknúť -e -ú -kol

luštenina, správ. strukovina

luster -tra L -i mn. -e m. visiace ozdobné osvetľovacie teleso: trojramenný l.;

opak. lúštievať -a

lúštiť -i -šť/-i! nedok.

1. tlakom vylupovať semená, jadrá, obyč. z mäkkého obalu: l. hrach, fazuľu

2. riešiť (niečo ťažké, nejasné): l. problémy;
l. krížovky vypĺňaním kolónok zisťovať tajničku;

lúštiteľ -a mn. -ia m. kto niečo lúšti: l. krížoviek;

lúštiteľka -y -liek ž.;

lúštiteľský príd.

lustrácia -ie ž.

1. práv. vypisovanie údajov z pozemkových al. iných ver. kníh

2. preverovanie osôb po r. 1989 podľa údajov z registra spolupracovníkov býv. Štátnej bezpečnosti; výsledok takéhoto preverovania: l. ministrov, vysokých funkcionárov; l. bola negatívna;

lustračný príd.: l. zákon

lustrový príd.

luterán -a m. hovor. evanjelik augsburského vyznania;

luteranizmus -mu m. náb. učenie vychádzajúce z reformačných princípov Martina Luthera

luteránka -y -nok ž.;

luteránsky príd. i prísl.: l. kostol;

luteránstvo -a s. luteránska viera

lutna -y -tien ž. starý strunový hud. nástroj

ľúto vetná prísl. v neos. vetách je, prišlo mu ľ.

1. ľutuje niekoho, súcití s niekým: je mu ľ. chorého otca

2. mrzí, trápi ho: prišlo mu ľ., že odíde;
je mi (veľmi) ľ. (veľmi) ľutujem (ospravedlnenie)

3. je mu clivo, banuje: je mu ľ. za mladosťou

4. ľutuje (stratu, námahu ap.): je mu ľ. peňazí (na cestu), roboty

ľútosť -i ž.

1. súcit, sústrasť: vzbudzovať ľ.;
bez ľ-i nemilosrdne

2. duš. bolesť, žiaľ: ľ. nad stratou priateľa, za priateľom

□ mať ľ. (s chorým ap.) ľutovať (chorého ap.)

ľútostiť -sť/-i! nedok.

1. mať, prejavovať súcit: ľ. nad nešťastím iných

2. žialiť, banovať: ľ. nad stratou, ľ. za priateľom

ľútostivo prísl.

ľútostivý príd.

1. kt. ľahko podlieha ľútosti; svedčiaci o tom: ľ. človek;
ľ. pohľad súcitný

2. vyjadrujúci ľútosť, žalostný: ľ. plač;

ľutovať nedok.

1. pociťovať, prejavovať súcit: ľ. chorého

2. mrzieť sa, trápiť sa pre niečo, banovať, želieť: ľ. svoj čin;
ľ-je, že nemôže prísť;
(veľmi) ľ-m je mi (veľmi) ľúto (ospravedlnenie)

3. hovor. nechcieť stratiť al. vynaložiť niečo: neľ-l námahu, ľ. peniaze (na cestu)

ľúty príd. kniž.

1. divý, zúrivý: ľ-a zver

2. krutý, neľútostný: ľ. vrah, nepriateľ

lutz [luc] -a m. hovor. skok pri krasokorčuľovaní pomenovaný podľa A. Lutza, Lutzov skok: skočiť l., l-a

lux -u m. fyz. hlav. jednotka osvetlenia v sústave SI, zn. lx

luxovať nedok. hovor. vysávať (vysávačom): l. koberec

luxus -u m. prepych: žiť v l-e

● to je preňho l. nemôže si to dovoliť;

luxusne prísl.: l. zariadený byt

luxusný príd.: l. hotel, tovar;

luza -y ž. pejor. deklasované zložky spoločnosti; zberba

lužickosrbský príd. týkajúci sa Lužických Srbov: l. jazyk