Synonymá slova "méra" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 41 výsledkov (1 strana)

  • merač kto vymeriava rôzne plochy • geometervymeriavač: na pole prišli merači, vymeriavači, geometri


    merací určený na meranie • mernýmeračský: meracie, merné prístroje; meracia, meračská technikanivelačný (určený na meranie výškových rozdielov na zemskom povrchu): nivelačné zariadenie


    kritérium miera, podľa ktorej sa niečo posudzuje • meradlo: kritérium, meradlo výkonnosti, krásy; subjektívne kritérium, meradlohľadisko (východisko posudzovania): odborné hľadiskozreteľ: uplatniť estetický zreteľ


    meradlo 1. prístroj al. technická pomôcka na určovanie rozmerov • mieramierka: kontrolné meradlo, kontrolná miera, mierkazastar. merťuk: merať merťukom

    2. prostriedok na hodnotenie • miera: nemá na každého výkon rovnaké meradlo, rovnakú mierukritériumhovor. meter: mať správny meter na posúdenie výkonov


    meter 1. nástroj na meranie dĺžky • hovor. colštok (drevený skladací meter): odmerať múrik metrom, colštokom

    2. hovor. kubický meter • kubík: dva metre, kubíky dreva

    3. hmotnosť sto kilogramov • cent: váži už skoro meter, centhovor. metrák

    4. prostriedok na hodnotenie • mierameradlo: nemá na každého rovnaký meter, meradlokritérium


    hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovaťzhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhukvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľaoceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkonmerať: svoj úspech meria vynaloženou námahouvážiťzvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovohovor. šacovaťodhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazubilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky prácekritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodáreniaklasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotkubodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacichpozerať (sa)hľadieťdívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec?zastar. taxovať


    merať 1. zisťovať mieru, rozmery a pod. • vymeriavať: merala, vymeriavala látku na šatyrozmeriavaťpremeriavať: rozmeriaval, premeriaval záhraduhovor. stopovať (merať čas na stopkách al. na hodinkách): stopovať čas bežcovi

    2. merať cestu p. ísť

    3. p. obzerať 4. p. hodnotiť 5. p. točiť 1


    obzerať upierať zrak, pohľad na niečo (obyč. z viacerých stránok) • prezeraťpozerať (sa)prehliadaťkniž. obhliadať: obzerať, prezerať, prehliadať, obhliadať terén, pozemok; so záujmom obzerá exponáty, pozerá (sa) na exponátyhovor.: obkukávaťobkúkaťobkukovaťokukovaťokukávaťokúkať: deti o(b)kukávajú, o(b)kukujú hračky; zvedavo o(b)kúkať hosťaexpr. obzízať: ženy nás zvedavo obzízaliexpr. zried. oškuľovať: oškuľuje môj výtvorexpr. obmrkávať (letmo obzerať): obmrkáva si dompremeriavaťmeraťodmeriavaťskúmaťpreskúmavať (dôkladne, obyč. nie priateľsky): všetkých premeriava, meria, skúma nedôverčivým pohľadomhovor. zastaráv.: muštrovaťvizitovaťvizitírovať: znaleckým okom muštruje jeho oblek; vizitovať, vizitírovať pacientapráv. ohliadať (úradne obzerať mŕtvolu)


    točiť 1. uvoľnením záveru nechať tiecť • čapovať: točí, čapuje pivomeraťnalievať (liehoviny): víno meria, nalieva zo sudahovor. šenkovať: krčmár šenkuje víno

    2. p. krútiť 1, 2 3. p. sústružiť 4. p. nakrúcať


    vážiť 1. mať istú váhu vyjadriteľnú v meracích jednotkách • mať váhumať hmotnosť: Koľko vážiš?; balík má hmotnosť 5 kg

    2. porovnávaním určovať hodnotu • zvažovaťmerať: váži každé slovo; zvažuje všetky možnosti; všetko meria peniazmioceňovaťhodnotiťposudzovaťodhadovať: triezvo hodnotil, posudzoval situáciu; odhadoval pomer sílpoťažkávať (zároveň skúmať): váži, poťažkáva slová ako básnik


    bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasťzápasiť: zápasiť, biť sa s presiloukniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom bojikniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcomsekať sarúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvizastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľomzastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujúzried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajúfraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstváexpr.: ruvať saruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

    2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť bojbiť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miestazápasiťboriť sakniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkamikniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať saexpr.: ruvať saruť sa


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    brnieť1 mať pocit chvenia al. vyvolávať takýto pocit • brňaťtŕpnuť: brní, tŕpne mi v nohe; brní, tŕpne mi kolenomeravieťtuhnúťdrevenieť (stávať sa pritom nehybným; o častiach tela): meravejú, tuhnú mu údy; drevenie mi rukazunieť (so zvukovým efektom): brní, zuní mi v hlave; slová mu brnia, zunia v ušiach


    meravieť stávať sa meravým, nehybným (z fyziologických al. duševných príčin) • tŕpnuť: nohy mu meravejú, tŕpnu od státiakniž. trnúť: trnúť hrôzoutuhnúťdrevenieť: prsty mi tuhnú, drevenejúexpr.: drepenieťbrnieťbrňať (vyvolávať pritom pocit chvenia): brní mu v kolenáchexpr. mrieť: mrieť strachomkamenieťexpr. dúpnieť (meravieť od silných pocitov): kamenel od údivu; dúpnel od strachukrehnúťkľavieťmrznúťkniž. stydnúť (meravieť od zimy): celý kľavel na mraze; ruky mu mrzli, stydlizried. hluchnúť: kultúrny život meravie, hluchne


    konzervatívny 1. ktorý sa pridržiava tradície, rešpektuje overené, zaužívané zásady, spôsoby, poriadky a pod.; svedčiaci o tom • tradicionalistický: konzervatívna, tradicionalistická koncepcia, orientáciapravicovýpravičiarskypravý (o politickom smere): pravicová, pravičiarska strana; pravá úchylka hnutia

    2. ktorý je málo prístupný zmenám, často aj zaujatý proti pokroku, všetkému novému, modernému; svedčiaci o tom • tradičnýtradicionalistickýnemoderný: konzervatívny, tradičný, nemoderný postojzastaranýstaromódnyobyč. pejor. staromilský (ktorý vyšiel z módy): zastarané, staromódne názory na manželstvo; staromódni, staromilskí rodičiameravýnepružnýnedvižnýstŕpnutýkniž.: ustrnutýstrnulýskostnatenýexpr. ťapákovský (ktorý nie je schopný ďalšieho vývinu, neprijímajúci zmeny, nič nové): meravé, nepružné, nedvižné, stŕpnuté myslenie; byť obklopený ustrnutým, strnulým, skostnateným prostredímnepokrokový (op. pokrokový) • neprogresívny (op. progresívny) • spiatočníckyreakčnýreakcionársky (odmietajúci nové, presadzujúci návrat k starým, prekonaným poriadkom, obyč. v politickej, názorovej a pod. oblasti): nepokrokové, neprogresívne, spiatočnícke, reakčné sily, vrstvy


    meravý 1. ktorý je bez pohybu al. bez náznaku života • nehybný: meravé, nehybné telo mŕtvehonepohyblivýkniž. nedvižnýodb. imobilný (zbavený možnosti pohybu): nepohyblivá, imobilná končatina; nedvižné telozmeravenýzdrevenenýstŕpnutýstuhnutý (dočasne zbavený schopnosti pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických procesov): je celý zmeravený, zdrevenený, stŕpnutý od strachu; ruky má stŕpnuté, stuhnuté od zimyskľavenýkľavý (meravý od zimy al. choroby): skľavené, kľavé prsty od lámkyskrehnutý (meravý od zimy): mať skrehnuté nohytuhýexpr. drevený (úplne meravý): byť tuhý od zimy; ruky po ochrnutí ostali drevenéneohybnýnepružný (bez ohybnosti, pružnosti): neohybné, nepružné telonepohnutýexpr.: sklenýsklenenýkniž.: strnulýustrnutýtoporný (bez pohybu): zaujať nepohnutú, strnulú, ustrnutú pózu; strnulé, ustrnuté, toporné držanie tela; sklený, sklenený pohľad upiera do prázdnanecitlivýznecitlivený (bez pohybovej a inej reakcie): umŕtvená časť tela je necitlivá, znecitlivenáexpr. grambľavý (meravý obyč. od zimy) • pren. kamenný

    2. ktorý v myslení stratil schopnosť zmeny, vývinu, pohotovej reakcie • nepružný: meravé, nepružné myslenie; zaujímať meravý, nepružný postojstŕpnutýkniž.: nedvižnýustrnutýstrnulý (ktorý sa nerozvíja): nedvižné názory; stŕpnuté, ustrnuté, strnulé dogmy


    mŕtvy1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretýumretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuznýchkniž. zastaráv.: zomrelýumrelýumrlý (Kukučín, Timrava)zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojacizdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý peskniž. zosnulýtrocha zjemn. nebohýexpr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otcaneživýnehybnýbezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telomeravýstuhnutýexpr. tuhýpren.: vystretývyvrátenývyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážkepren.: studenývychladnutý: už je studenýpren. vyhasnutý (o očiach) • odumretýodb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo

    2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný


    nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravýzmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnostinepohnutýstŕpnutýstuhnutýtuhýexpr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazenýpren.: kamennýskamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maskakniž.: ustrnutýstrnulýnedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmynepohyblivýimobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilnýchromýochromenýochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutápevnýstabilnýstatický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózustojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno riekyťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk

    p. aj stály


    nepružný 1. ktorý nemá schopnosť vrátiť sa do pôvodnej polohy, ktorý stratil pružnosť (op. pružný) • ovisnutýochabnutýexpr.: zvädnutýuvädnutý: nepružná, ochabnutá postava; ovisnutá, ochabnutá, zvädnutá koža (na tvári)neohybnýmeravýpren. drevený (ktorý sa nedá ľahko ohýbať; op. ohybný): nepružná, neohybná, meravá chrbtica; drevený tanečníkexpr. mľandravý (bez pružnosti a sily): nepružné, mľandravé svaly

    2. ktorý nevie pružne, rýchlo reagovať na zmeny a pod.; svedčiaci o tom (op. pružný) • nedvižnýneobratný: nepružný, nedvižný obchodník; nedvižný, neobratný podnikateľpejor.: ťarbavýnemotorný: ťarbavé, nemotorné vedenie podnikuťažkopádny (nepružný v myslení): ťažkopádne reakcie rečníka (op. pohotové) • neprispôsobivý (ktorý sa nevie prispôsobiť) • neprispôsobený: nepružná, neprispôsobivá reklamaskostnatenýmeravýkniž.: strnulýustrnutý: skostnatené, meravé, strnulé, ustrnuté myslenie


    ochrnutý 1. ktorý stratil schopnosť pohybu, obyč. ako následok úrazu, choroby a pod. • chromýochromený: po autonehode ostal ochrnutý, chromý; chromá, ochromená končatinanehybnýnepohyblivýkniž. imobilný: jazyk ostal od prekvapenia nehybný, nepohyblivý; nepohyblivý, imobilný invalidmeravýzmeravenýstŕpnutýstuhnutýtuhý: pravá časť tváre je po porážke meravá, zmeravená, stuhnutá; pri zápale mozgových blán má pacient stŕpnutú, stuhnutú, tuhú šiju

    2. p. ochromený 1


    čarbať neúhľadne, nečitateľne, nedbanlivo písať al. kresliť • expr.: čmáraťčmarigaťexpr. zried. čarbikaťhovor. expr.: škriabaťškrabať: deti čarbali, čmárali po lavici; žiak čarbe, škr(i)abe ako kocúrčiaraťčiarkať (o písaní): čarbe, čiara, čiarka do písanky nezrozumiteľné vetyhovor. expr. machliť (rozmazano písať, zle maľovať): žiak čosi machlí


    písať 1. zaznačovať reč písmom • čarbať (neúhľadne písať): písať, čarbať do písanky úlohuexpr.: škrabaťškriabaťčmáraťčmarigať (škaredo, neúhľadne písať): druháčik škr(i)abe ako kocúr; rýchlo čmára odpoveď na listexpr.: čiaraťčiarkať: čiar(k)a si čosi do notesaexpr.: machliťmachuliť (obyč. škaredo, nejasne a pod. písať): čosi machulí na papierexpr. maľovať (pekne písať) • vypisovať (často písať): dievčence mu ustavične vypisujúfraz. expr. hádzať na papier: hádže na papier čísla

    2. umelecky tvoriť • skladaťkomponovať: písať, skladať báseň, operu


    čiara 1. súvislý rad bodov: prerušovaná čiara, postranná čiara na ihriskulínia: rovná líniačrta (výrazná čiara): nakresliť niečo niekoľkými črtamilinajkalinka (rovná, obyč. vodorovná čiara): linajky, linky v zošitečiarka (krátka čiara): robiť si čiarkyškrt (čiara urobená škrtnutím): škrty v rukopiseobryskontúra (čiara ohraničujúca plochu al. teleso javiace sa ako plocha): obrysy, kontúry pohoria na obzorešrafyšrafovanie (čiary pokrývajúce al. vyznačujúce istú plochu): husté šrafovanie na mapepriamka (priama súvislá čiara) • kolmica (priamka kolmá na priamku al. rovinu): spustiť kolmicuexpr. čmára (neúhľadná čiara): čmáry na stenehovor. zastar. štrich (Kukučín)

    2. myslený rad bodov: vzdušná čiaralínia: demarkačná línia

    3. p. hranica 1


    čmára p. čiara 1


    čmárať, čmarigať p. čarbať


    načmárať p. napísať 1


    napísať 1. písaním vyjadriť • zapísať: napísal, zapísal si adresu do zošitazaznačiťpoznačiťzaznamenať (napísať na zapamätanie): zaznamenali udalosť do kronikynadpísať (napísať nad niečo): nadpísal názov prácehovor.: naklepaťnaklepkaťodklepaťodklepkať (napísať strojom): naklepala, odklepala celý textexpr.: naškrabaťnaškriabaťnačarbaťnačmárať (napísať neúhľadne): načarbal oznam na zdrap papierapopísať (vo väčšom množstve napísať): všeličo v liste popísaldopísať (napísať do konca): dopísala list, úlohu

    2. stať sa autorom textu • spísať: napísal, spísal listskoncipovať (urobiť koncept textu): skoncipoval nový článokzostaviť (z viacerých častí): zostavili protokolvytvoriť (napísať pôvodný, nový text): básnik vytvoril hodnotné dielozložiť: zložiť báseňprispieť: prispieť do časopisu článkom


    poprečiarkovať čiarami viac ráz (obyč. viac slov a pod.) pretiahnuť, najmä na znak neplatnosti • poprečiaraťprečiarkaťprečiarať: v rukopise poprečiarkoval, poprečiaral nevhodné výrazy; prečiarkať, prečiarať celé odsekyexpr. zried. prečmárať (Vajanský)prečiarknuťprečiarnuťpreškrtnúť (urobiť čiaru, škrt cez niečo): napísané slovo prečiarkol, preškrtolpoškrtaťpreškrtaťpopreškrtávať (postupne urobiť škrty, čiary cez niečo): celý článok poškrtal, preškrtal, popreškrtával; poškrtaný rukopiszoškrtať (poprečiarkovaním skrátiť) • vyčiarknuť (čiarou cez niečo zrušiť, odstrániť): vyčiarknuť meno zo zoznamuvyčiarkaťpovyčiarkovať (postupne čiarkami cez niečo zrušiť, odstrániť): vyčiarkať, povyčiarkovať z textu cudzie slová


    prečmárať p. poprečiarkovať


    poslepiačky so zavretými očami • slepiačkynár.: poslepačkyslepačky: trafím tam aj poslepiačky, slepiačkyexpr. žmúračky: žmúračky prešla celú chodbupopamäti, pís. i po pamäti (bez použitia zraku): popamäti našmátral vypínač


    slepo 1. so zavretými očami, bez pozerania • poslepiačkyslepiačky: slepo, poslepiačky chytila matku za ruku; slepiačky podišiel k dverámhovor. žmúračkypožmúračky: žmúračky, požmúračky prešiel celú chodbuzastaráv. nevidomo: nevidomo sa pozeraťnár.: poslepačkyslepačky

    2. neprejavujúc záujem • nevšímavoľahostajneapaticky: slepo, nevšímavo prešiel okolo nás; ľahostajne, apaticky sa pozeral okolo seba

    3. bez rozmýšľania, bez uváženia, bez rozvahy • naslepovoslep: slepo, naslepo sa predieral cez kriaky; voslep rúbal okolo sebanerozmyslenenerozvážneneuvážene: nerozmyslene, nerozvážne sa pustí do každého súboja; koná slepo, neuváženebezmyšlienkovite: slepo, bezmyšlienkovite splní každý rozkaz

    porov. aj slepý 2


    žmúračky p. slepo 1


    pošmárať p. zhodiť 1


    zhodiť 1. prudkým pohybom hodiť smerom nadol • zvrhnúť: zhodiť vázu zo stola; zvrhnúť na mesto bombysotiť (prudko posunúť): sotiť balík pod stôlzhádzaťpozhadzovať (postupne): zhádzať, pozhadzovať šaty zo seba, uhlie z vozaexpr. pošmárať (postupne, viac vecí): pošmára zo stola kartystrhnúťzraziť (úderom): zraziť, strhnúť palicou ovocie zo stromuzvaliť: zvaliť súpera na zempozrážaťpováľať (postupne, viac vecí zhodiť, zraziť): vietor pozrážal, pováľal mladé stromčeky

    2. p. schudnúť 3. p. pokoriť 1


    požmúračky p. slepo 1


    skrývačka detská hra, pri ktorej jeden hľadá poskrývaných účastníkov hry • schovávačkaschovávanka: hrať sa na skrývačku, schovávačku, schovávankuzried. skrývanka (Vansová)zried. žmúračka (Vansová)hovor. zastar. žmurky: hrať sa na žmurky


    žmúračka p. skrývačka


    stavať 1. technickými prostriedkami utvárať stavbu al. akékoľvek väčšie technické dielo: stavať si chatu, stavať mosty, pomníky, domy, kanálybudovať (vo väčšom rozsahu): budovať sídliská, priehradymurovaťkraj. múrať (stavať z tehál, tvárnic a malty): murovať pec

    2. p. klásť 3. p. spoliehať sa 4. p. zakladať 3


Pozri výraz MÉRA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: sso, stã å, vks, ukã, tzh, pv, vz, pgn, ape, cav, cka, ros, mmk, , npp
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV