Význam slova "krí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 101 výsledkov (1 strana)

  • kriak -a m. krík: k-y a bodľačie

  • kričať -í -ia nedok.

    1. vydávať krik, volať: k. zo sna;
    k. na ratu, z celého hrdla veľmi

    2. krikom upútavať niečiu pozornosť, privolávať, volať: k. za odchádzajúcimi

    3. hlasno hovoriť; krikom napomínať, hrešiť: čo tak k-š! k. na deti

    4. expr. byť krikľavý (význ. 2): farby k-ia;
    bieda až k-í je zjavná

  • kríček -čka m. zdrob.

  • krídelko -a -liek, krídelce -a -liec s.

    1. zdrob. k 1, 2

    2. iba krídelko pohyblivá časť nosnej plochy lietadla (na jeho ovládanie počas letu)

  • krídelný príd. k 4: k. útočník;

  • krídlatý príd.: zool. k. hmyz kt. má krídla, op. bezkrídly

  • krídlo -a -del/-diel s.

    1. lietací ústroj vtákov al. hmyzu: k. havrana, vážky, mávať k-mi;

    2. vec pripomínajúca krídlo: k. lietadla, obloka;
    koncertné k. klavír

    3. bočná časť väčšej budovy, trakt: západné k. kaštieľa

    4. vonkajšie, krajné miesto pri šport. hrách, pri voj. akciách; hráč, skupina na tomto mieste: pravé, ľavé k., útočiť na k-e

    5. skupina odlišne zmýšľajúcich členov v istom celku: opozičné k. v parlamente

    obstrihať, pristrihnúť niekomu k-a obmedziť ho v aktivite;
    narástli mu k-a dostal odvahu;
    vznášať sa ako na k-ach byť povznesený;

  • krídlovka -y -viek ž. nátrubkový plechový hud. nástroj (nositeľ melódie v dychovej hudbe)

  • krídlový príd. k 1, 2: k-é perá;
    k-é dvere;

  • krieda -y ž.

    1. jemnozrnný vápenec; jeho kúsok upravený na písanie: písať k-ou na tabuľu;
    krajčírska k. mastenec

    2. geol. najmladší útvar druhohôr

    byť ako k. biely, bledý;
    zapísať niečo čiernou k-ou do komína;

  • kriedový príd.: k. papier;
    k. útvar

  • kriesiť -i nedok. preberať z bezvedomia, privádzať k životu: k. utopeného;

  • krík -a m.

    1. zdrob. ku ker

    2. ker: okrasné k-y;

    krik -u m.

    1. hlasný, prenikavý zvuk vydávaný živými tvormi: k. detí;
    k. opíc vresk, škrek

    2. hlasný hovor, vykrikovanie: k. kamelotov

    spustiť k. rozkričať sa;
    (po)robiť k. (s niekým) (vy)vadiť sa

    mnoho k-u pre nič veľa zbytočných rečí, rozčuľovania ap.

  • kriket -u m. šport. hra, pri kt. sa palicou odráža malá tvrdá lopta;

  • kriketový príd.: k-á loptička

  • krikľavo prísl.;

  • krikľavosť -i ž.

  • krikľavý príd.

    1. podobný kriku, prenikavý: k. hlas

    2. do očí bijúci, nápadný: k-é farby;
    k-é rozpory;

  • krikľúň -a m. pejor. kto veľa kričí, pren. žart. často plačúce dieťa: utíšiť malého k-a;

  • krikľúnsky príd.;

  • krikľúnstvo -a s.

  • kríkovitý, kríčkovitý príd. pripomínajúci krík, kríček: k. porast

  • krimi neskl. ž. hovor. kriminálny film, román ap., kriminálka: akčná k.; rád číta k.

  • kriminál -u/-a L -i mn. -y m. hovor. väzenie, väznica, žalár: sedieť v k-i

    expr. to smrdí k-om za to je väzenie

  • kriminalista -u m. odborník v kriminalistike;

  • kriminalistický príd.: k-é metódy

  • kriminalistika -y ž. odbor zameraný na odhaľovanie trestnej činnosti a jej páchateľov;

  • kriminalistka -y -tiek ž.;

  • kriminalita -y ž. páchanie trestných činov; zločinnosť: hospodárska k., organizovaná k.;
    k. mládeže;
    k. stúpa, klesá

  • kriminalizovať nedok. publ. vyhlasovať niečo, niekoho za kriminálne, za kriminálneho: k. rozhodnutie; k-nie verejného činiteľa

  • kriminálka -y -lok ž. hovor.

    1. kriminálna služba

    2. kriminálny film, poviedka ap.

  • kriminálnička -y -čiek ž.

  • kriminálnik -a mn. -ci m. hovor. trestaný človek;

  • kriminálny príd.

    1. vzťahujúci sa na trestnú činnosť: k-a ústredňa, služba, k-a polícia, k-e oddelenie

    2. zločinný; zločinecký: k-e živly;
    k. prípad, k-a činnosť;
    k. film, príbeh z oblasti kriminalistiky

  • krinolína -y -lín ž. v min. odstávajúca naberaná sukňa: rokoková k.

  • kripel -pla m. hovor. pejor. mrzák

  • krištáľ -u/-a m.

    1. bezfarebná odroda kremeňa

    2. bezfarebné sklo s vysokým indexom lomu: benátsky k.

    čistý ako k. celkom;

  • krištáľovo prísl.: k. čistý prameň

  • krištáľový príd.: k. úlomok;
    k-á váza;

  • kriste, kristepane cit. vyj. (prudké) hnutie mysle, rozhorčenie, zúfalstvo: k., čo si počať!

  • kristianizácia -ie ž. obracanie na kresť. vieru;

  • kristianizačný príd.: k-é úsilie;
    k-á misia sv. Cyrila a Metoda

  • kristiánka -y -nok ž. prudký obrat na lyžiach na zmenu smeru al. pri zastavení

  • kritérium -ia D a L -iu s. miera posudzovania, meradlo: objektívne k.;
    rozhodujú estetické k-iá;
    k. pravdy

  • kritička -y -čiek ž.

  • kritickosť1 -i ž.

    kritickosť2 -i ž.

  • kritický1 príd.: k. rozbor, pohľad, k-é hlasy;
    k. človek triezvo uvažujúci;
    k-é vydanie knihy podľa pôv. znenia;

    kriticky1 prísl.: k. hodnotiť, k. pristupovať k veci;

    kritický2 príd.: k. bod;
    k-á chvíľa rozhodujúca;
    k-é obdobie ťažké, vážne;

    kriticky2 prísl.: stav chorého vyzerá k.;

  • kritik -a mn. -ci m.

    1. kto kritizuje: k. nedostatkov

    2. odb. posudzovateľ, recenzent: literárny k.;

  • kritika -y -tík ž.

    1. iba jedn. kritizovanie, posudzovanie, hodnotenie: konštruktívna k., k. a sebakritika, podrobiť prácu k-e

    2. odb. posudok, recenzia; ich autori: napísať k-u;
    umelecká k.;
    k. prijala dielo kladne;

  • kritizovať nedok. posudzovať, hodnotiť (poukázaním na chyby, nedostatky): k. vedenie podniku, k. neporiadky;
    hra bola k-ná

  • krívačka -y ž. infekčná choroba paznechtov hovädzieho dobytka

  • krívať -a nedok. nerovnomerne dostupovať pri chôdzi, napádať: k. na jednu nohu

    to (prirovnanie ap.) k-a (na obidve nohy) je nepresvedčivé

  • krivda -y krívd ž. nespravodlivý čin, ktorého dôsledkom je ukrátenie, poškodenie niekoho, neprávosť, bezprávie: sociálna k., pocit k-y, spáchať, odčiniť k-u

    páchať, robiť k-u krivdiť

  • krivdiť -vď/-i! nedok. páchať krivdu, blížiť, ubližovať: k. slabšiemu;
    k-te mi posudzujete ma nespravodlivo

  • krivica -e ž. choroba (detí) prejavujúca sa krivením kostí, rachitída;

  • krivicový príd.

  • krividlo -a -diel s. šablóna na rysovanie kriviek

  • krivieť -ie -ejú nedok. stávať sa krivým, kriviť sa, okrivievať: nohy k-jú

  • kriviť nedok. robiť krivým, ohýbať: k. plech, k. okraj papiera;

    k. ústa a) sťahovať do plaču b) nad niečím pohŕdať;
    k. chrbát pred niekým ponižovať sa; poklonkovať (sa)

    // kriviť sa krivieť, ohýbať sa: prsty sa k-ia

  • krivka -y -viek ž.

    1. zakrivená súvislá čiara: výrazná k. nosa;
    geom. rovinná, priestorová k.

    2. graf. záznam zmien: k. teploty, stúpajúca k. výkonnosti;

  • krivkať nedok. expr. krívať: k. na jednu nohu;
    pomaly k. hore ulicou

  • krivkový príd.

  • krivo prísl.: k. rásť;
    k. prisahať;

  • krivolako prísl.

  • krivolaký príd. expr. krivý, kľukatý: k-é uličky;

  • krivonos -a mn. N a A -y m. malý lesný vták so zahnutým zobákom, zool. Loxia

  • krivoprísažne prísl.;

  • krivoprísažnosť -i ž.

  • krivoprísažný príd. krivo prisahajúci: k. svedok;

  • krivosť -i ž.

  • krivuľa -e -vúľ ž.

    1. bakuľa, čugaňa

    2. destilačná banka so zakriveným hrdlom

  • krivý príd.

    1. (nepravidelne) odklonený od priameho smeru, nerovný, ohnutý, poprehýbaný, op. rovný: k-á čiara, doska, k-é nohy, k. konár

    2. krívajúci, chromý: k. na jednu nohu

    3. nepravdivý, falošný: k-é obvinenie, svedectvo;
    nepovedať k-é slovo a) nepravdivé b) zlé, nevľúdne

    dať sa na k-é chodníčky spustiť sa;
    hľadieť na niekoho, niečo k-ým okom nežičlivo, závistlivo;

  • kríž -a m.

    1. pravouhlý štvorramenný útvar ako symbol kresťanstva, pôv. drevený stĺp s priečnym brvnom na popravu odsúdencov v staroveku: k. s telom Krista, kamenné k-e na cintoríne

    2. vec, útvar podobný krížu: zameriavací k., výstražný k. (pred priecestím);
    k-e obilia;
    vojnový k. voj. vyznamenanie;
    → Červený k.;
    k-e (v žolíkových kartách)

    3. hovor. expr. trápenie, utrpenie: mať k. s deťmi

    niesť svoj k.;
    urobiť k. nad niečím;

  • kríza -y kríz ž.

    1. stav vrcholného napätia; rozhodujúci okamih, po kt. nastáva obrat: pooperačná k., pacient prekonal k-u;
    lit. k. v dramatickom diele vyvrcholenie konfliktu

    2. ťažká, zlá, zhoršená situácia: politická, hospodárska k., bytová k.;

  • krížalka -y -liek ž. kúsok jablka, zemiaka ap. odkrojený po zvislej osi: k-y sušeného ovocia štiepky

  • kríže -ov m. pomn. dolná časť chrbta (kde sa chrbtica kríži s panvovou kosťou): prehnutý v k-och, bolesti v k-och;

  • kríženec -nca mn. N a A -e, živ. mn. -i m. jedinec, kt. vznikol krížením, hybrid; miešanec

  • križiacky príd. k 1: k-e výpravy, vojsko

  • križiak -a m.

    1. mn. -ci účastník stredovekých voj. výprav s cieľom oslobodiť sväté miesta v Palestíne

    2. mn. N a A -y pavúk so znakom v podobe kríža na tele, zool. Araneus diadematus;

  • krížik -a m.

    1. zdrob. k 1, 2: zlatý k.;
    hud. (notový) k. znak zvýšenia tónu o poltón

    2. hovor. 10 rokov veku: už dovŕšil šiesty k. má 60 rokov

    3. obyč. mn. krížiky výšivka s uhlopriečne uloženými stehmi;

  • krížikový príd. k 3: k-á vzorka

  • krížiť -i nedok.

    1. klásť krížom: k. šable

    2. cieľavedome spájať pri rozmnožovaní zvieratá al. rastliny nerovnakých plemien, druhov: k. dobytok, k-enie odrôd pšenice

    3. mariť, križovať: k. zámery niekoho

    // krížiť sa

    1. križovať sa (význ. 2): rebrá klenby sa k-ia

    2. miešať sa; tvoriť hybridy: k-enie jazykov;
    prirodzené k-enie rastlín

    3. byť v rozpore, rozchádzať sa, križovať sa: ich plány sa k-ia

  • krížnik -a m. rýchla obrnená voj. loď

  • krížny príd. idúci krížom, križujúci sa; priečny: k-a chodba;
    k-e cesty rázcestie (poľných ciest)

  • krížom prísl. v (uhlo)priečnom smere, naprieč: prejsť k. cez cestu;
    dať si nohy k. cez seba

    nepreložiť k. slamy nič ne(u)robiť, zaháľať

  • krížom-krážom prísl. všetkými smermi: preplávať jazero k.

  • križovať (čo; koho), križovať sa (s kým, s čím) nedok.

    1. prechádzať v rozlič. smeroch: blesky k-jú oblohu, k-jú sa na oblohe

    2. smerovať kolmo, priečne na niečo, pretínať: jedna ulica k-je druhú, hradská sa k-je s traťou

    3. prechádzať (popri sebe) v opačnom smere, míňať (sa): náš list k-l váš, k-l sa s vaším, vlaky sa k-jú v Trnave

    4. iba križovať prežehnávať, žehnať: k. čelo umierajúceho;
    k. sa pri modlitbe

    5. iba križovať popravovať na kríži

    // križovať sa krížiť sa (význ. 3): ich záujmy sa k-jú

  • križovatka -y -tiek ž. miesto, kde sa križujú cesty, trate ap.: (ne)prehľadná k., mimoúrovňová k.;
    (dôležitá) železničná k.;

  • križovatkový príd.

  • krížovka -y -viek ž. hádanka, pri kt. sa slová vpisujú do pretínajúcich sa kolónok: lúštiť k-u

  • krížovkár -a m. kto lúšti krížovky;

  • krížovkárka -y -rok ž.;

  • krížovkársky príd.

  • krízový príd.: k-é roky;
    k. režim určený na zvládnutie (prechodne) ťažkej situácie;

  • krížový1 príd.

    1. k 1, 2: k-á cesta a) výjavy z ukrižovania Krista i pren. prežité utrpenie b) kat. pobožnosť spojená s rozjímaním o Kristovom umučení;
    archit. k-á klenba v podobe kríža

    2. pretínajúci sa, križujúci sa: k-á paľba;
    k. výsluch s rýchlo sa striedajúcimi nečakanými otázkami;

    krížový2 príd.: anat. k-á kosť

Naposledy hľadané výrazy:

Krátky slovník slovenského jazyka: krí, mierny, pamiatka, ohlas, dovtípiť, doplni, živo, rodička, inak, imig, zakry, parom, vedný, milenka, kohút
Synonymický slovník slovenčiny: kre, obeh, jahoda, chlop, faktor, vyt, potvora, spolahlivy, radost, privolať, rival, nat, pôrod, tajomstvo, analog
Nárečový slovník: uce, bia, map, cmur, financ, gomboška, granadirmarš, trunek, mračka, nas, noh, hla, spr, afekt, pascir
Ekonomický slovník: jp, sml, vkt, fmd, ujo, svs, haccp, cha, intecol, ppa, im, tmv, dze, ccc, rvs
Slovník skratiek: zdh, a78, gut, bnm, kcu, pnc, e223, odn, b, cs, o32, kjs, dyv, a79, e469
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV