Význam slova "jå" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

jazýček -čka m.

1. zdrob. k 1, 2: vtačí j.;
j. zámky, píšťaly;
j. váhy ukazovateľ pohybujúci sa okolo osi

2. anat. čapík na zadnom okraji podnebia

● maškrtný j. maškrtník;
byť j-om na váhach, na váhe byť rozhodujúcim činiteľom;

jazyčisko -a -čísk s., v jedn. i m. zvel.

jazyčiť nedok. pejor. veľa al. ostro rozprávať al. klebetiť: ľudia, prestaňte j.!

jazýčkovitý príd. majúci podobu jazýčka: j-é lístky;
tech. j. pilník

jazýčkový príd.: j-á píšťala;

jazyčnatý príd. pejor. kt. jazyčí: j-í ľudia

jazyčnica -e -níc ž. pejor. jazyčnatá žena: staré dedinské j-e

jazyčný príd.

1. lingv. j-é spoluhlásky artikulované jazykom

2. pejor. jazyčnatý: j-é ženy

jazyk -a m.

1. pohyblivý svalnatý útvar v ústnej dutine (pri zvieratách v papuli, v zobáku ap.), orgán chuti; 1 z orgánov ľudskej reči: oblízať j-om, vyplaziť j.;
bravčový, údený j.

2. čo sa podobá jazyku pozdĺžnym úzkym tvarom: snehové j-y;
j. v topánke;
v názvoch rastlín: jelení j., hadí j.

3. sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov istého spoločenstva, kt. slúži ako nástroj myslenia, dorozumievania a ukladania poznatkov; jej čiastkový útvar, reč: slovenský j.;
slovanské, románske j-y;
učiť sa cudzie j-y;
spisovný j.;
štúrovský, bernolákovský j. spis. slovenčina kodifikovaná Štúrom, Bernolákom;
j. Hviezdoslava;
odborný j.

● mať j. (ostrý) ako britva, ako žihadlo, mať štipľavý, ostrý j. ubližovať rečou; byť uštipačný, ostro hovoriť;
mať dlhý, veľký, podrezaný j. byť jazyčnatý, hašterivý;
→ zlé j-y (hovoria, vravia);
mlieť j-om, j. mu ide ako mlyn veľa a rýchle hovorí;
má ťažký j., j. sa mu pletie ťažko rozpráva, obyč. od opitosti;
j. sa mu potkol povedal, čo nechcel;
→ drať si j. nadarmo;
povie, tára, čo mu na j. príde, expr. čo mu slina na j. prinesie nekontroluje sa pri reči;
expr. → stúpať si na j.;
(mať) → dar j-a;
expr. mať → dušu na j-u;
mať niečo na j-u nemôcť si spomenúť na výraz;
→ d(áv)ať si pozor na j.;
expr. držať j. za zubami mlčať;
→ rozviazať niekomu j.;
j. sa mu rozviazal a) rozhovoril sa b) (o dieťati) začal rozprávať;
skoro si j. zlomil ťažko vyslovoval (nezvyčajné slová);
→ sliny sa mu zbiehajú na j-u;
expr.: → svrbí ho j.;
→ pustiť si j. na prechádzku;
prísť, dobehnúť s → vyplazeným j-om;
radšej si mal j. odhryznúť mal radšej mlčať;
na j-u med, v srdci jed predstiera náklonnosť, skrýva nenávisť;
čo na → srdci, to na j-u;

jazykoveda -y ž. veda o jazyku, lingvistika: slovenská, porovnávacia j.;
prednášať j-u;

jazykovedec -dca m. odborník v jazykovede, lingvista;

jazykovedkyňa -e -kýň ž.;

jazykovedný príd.: j-é časopisy;
J. ústav Ľ. Štúra SAV

jazykovitý príd. majúci tvar jazyka: j-é listy

jazykovo prísl. k 3: j. jednotná oblasť;

jazykový príd.: j-é svalstvo;
j. systém, j-é prostriedky;
j-á kultúra;

jazylka -y -liek ž. anat. podkovovitá kosť, od kt. vystupuje koreň jazyka;

jazylkový príd.

ajaj, ajáj cit. vyj. radosť; počudovanie, odmietanie: a., ale také niečo! a.! mávol odmietavo rukou

báj -e ž. rozprávanie zo života pohanských bohov, o tajomných prír. javoch, mýtus; príhoda z dávnych čias: antické, grécke, starodávne b-e;
b. o Maginhrade

božemôj cit. vyj. povzdych, žalosť, bolesť, zúfalstvo: ach b., čo mám robiť? b.! – bedákala matka

● expr. ani za b. výraz silného záporu, za nič na svete, ani za svet

háj² -a m. les menšej rozlohy, horička: brezový, olivový h.;
urnový h. cintorín s urnami

● expr.: do h-a! mierne zahrešenie;
je to v h-i je to stratené, zničené;

haj, háj¹ cit. vyj.

1. rozlič. pocity, napr. radosť, prekvapenie, ha: h., to je prekvapenie!

2. poháňanie: h., husičky, h.

hajaj, hajáj cit. vyj. rozlič. pocity, citový dôraz, údiv ap., ojoj, ojój: tam je jahôd, h.!

hoj, hojoj, hojój cit. vyj. silné citové pohnutie ako radosť, obdiv, rozhorčenie ap.: h., ako je sladko žiť! h., to nie!

j [i jé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: J joule;
t. j. to jest

jé, jej², jéj cit. vyj. prekvapenie, začudovanie: j., to je nádherné! j., to som ešte nevidel

Jób -a m. bibl. postava známa ako vzor trpezlivosti

● J-ova správa, zvesť veľmi zlá;

jóbovský príd. k Jób

● j-á správa, zvesť veľmi zlá

jód -u m. nekovový halový chem. prvok sivočiernej farby a dráždivého zápachu, zn. I;

jódlovať nedok. pri speve rýchle preskakovať z prsného registra do fistuly

jódny príd. chem. obsahujúci jód v istom pomere

jódovať nedok.

1. pridávať do niečoho jód: j-nie soli proti strume

2. natierať jódovou tinktúrou: j. ranu

jódový príd.: j. roztok, j-á tinktúra

joj, jojoj, jój cit. vyj. teles. bolesť al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (žiali, nevôli, prekvapení, obdive ap.), jaj, juj: j., to bolí! j., to je rybisko! j., však si nešikovný;
j., tá nádhera!

jüan -a/-u m. zákl. peňaž. jednotka a platidlo čínskej meny

juj, jujuj, júj cit. vyj. teles. bolesť al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (žiali, nevôli, prekvapení, obdive ap.), joj, jaj: j., to je bolesť! j., ale sa bojím! j., aká krása!

júl -a L -i m. 7. mesiac v roku;

júlový príd.: j-é horúčavy

jún -a L -i m. 6. mesiac v roku;

júnový príd.: teplý j. večer

máj -a m.

1. 5. mesiac v roku: studený, teplý m.;
Prvý m. Sviatok práce

2. vys. okresaný a ovenčený strom, kt. pred 1. májom stavajú mládenci dievčencom

3. ovenčený stromček ako symbol dokončenia stavby

● studený m., v stodole raj;

môj môjho m. moja mojej ž. moje môjho s. I m. a s. mojím mn. m. živ. moji, neživ. ž. a s. moje mojich

I. zám. privl.

1. vyj. privl. vzťah hovoriaceho k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): môj syn, môj dom, m-e telo, schopnosti;
môj národ, m-e pracovisko;
m-a zásluha, môj vedúci

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): m-e mlčanie, moje povýšenie

3. vyj. zreteľ: prišiel môj čas;
on je v m-ch rokoch

4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: môj človek sa o to postará

5. expr. vyj. citové vzťahy: duša m-a (oslovenie), nehaňte ľud môj;
(víno,) to je moje to mám rád

● podľa m-ho podľa mojej mienky;
expr.: páni m-i! Bože môj! zvolanie

II. hovor. môj m. manžel: poviem m-mu;

oj, ojoj, ojój cit.

1. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, túžbu, varovanie, radosť, žiaľ ap.), oh, och: o., aká hojnosť! o., nieže tak! o., bude nám dobre

2. blíži sa význ. čast. zosilňuje zápor al. prisviedčanie: o., nie! o., áno!

ojej, ojéj cit. vyj.

1. rozlič. pocity (prekvapenie, výsmech, odmietanie ap.): o., naozaj! o., takých je dosť!

2. blíži sa význ. čast. zosilňuje prisviedčanie: o., vie to on dobre

papagáj -a mn. N a A -e m. pestro sfarbený vták s prenikavým hlasom: tropické p-e;

● opakovať niečo ako p. mechanicky;

papagájčí, papagajčí príd.

papagájí príd.

t. j. skr. to jest

ťaj, ťáj, ťajaj cit. vyj. nadšenie, nevôľu, údiv ap., ej, jaj, ajaj: ť., ale ma vyhrialo!

varuj, varúj cit. vyj. výstrahu pred nebezpečenstvom pri práci v lese, v lome ap., pozor!