Význam slova "jå" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 291 výsledkov (3 strán)
-
ja2 cit. vyj. povzdych, rezignáciu, zdôraznenie ap.: ja, duša moja! (no) ja, nedá sa nič robiť;
(ach) ja;
ja (veru), už je to takja1
I. G, A mňa, ma D mne, mi L mne I mnou (kratšie tvary ma, mi nepoužívané pri dôraze a po predl.)
1. zám. osob. 1. os. jedn. podávateľ ním označ. sám seba: ja som Ján, na mňa sa spoľahni, poď so mnou, či ma nepoznáš? daj mi pokoj! ja nešťastník! za mnou! výzva nasledovať
2. D mi a) naznač. citový postoj podávateľa (citový D): len sa mi opováž neprísť! ty si mi (pekný) chlap! b) hovor. vyj. privlastňovanie (privl. D): spadli mi okuliare moje
● pre mňa (za mňa) nezáleží mi na tom;
(len tak) mne nič, tebe nič a) bez dôvodu b) nenazdajky;
ja → pán, ty pán, kto bude kozy, svine pásť? ja nič, ja muzikant necítim sa zodpovednýII. ja neskl. s. označ. všeobecne bytosť, osobu, subjekt: zdôrazňovať svoje ja
-
jabĺčko -a -čok s.
1. zdrob. k jablko
2. anat. guľovitá kosť v kolennom kĺbe
-
jabĺčkový príd.
-
jablko -a -bĺk s. guľovitý dužinatý plod jablone: zrelé, červené, zimné j-á;
granátové j. plod granátovníka● zdravý ako j. úplne;
j. sporu, kniž. sváru príčina zvady, nepriateľstva;
→ Adamovo j.;
→ zahryznúť do kyslého j-a;
j. nepadá, nespadne ďaleko od stromu deti bývajú zvyčajne také ako rodičia; -
jablkový, jablčný príd.: j. koláč, j-é víno;
v odb. názvoch bližšie určuje druh: zool. obaľovač j-ný; -
jabloň -e ž.
1. ovocný strom rodiaci jablká, bot. Malus: divá j. plánka
2. jabloňové drevo; výrobok z neho: skriňa z j-e
3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: svetlá j.;
-
jablonka -y -niek ž. zdrob.
-
jabloňový príd.: j. sad;
-
jačať -í -ia nedok.
1. vydávať prenikavý nepríjemný zvuk: píly, sirény j-ia;
expr. deti j-ia vrieskajú2. expr. veľmi hlasno volať, kričať: chcem loptu, j-í chlapec
-
jačavo prísl.
-
jačavý príd. (o zvuku) nepríjemne vysoký, prenikavý;
-
jachať nedok. kniž. al. expr. ponáhľať sa, uháňať, hnať sa (o dopr. prostriedku al. človeku na ňom): vlak, auto j-á;
j-l z cudziny domov -
jachta -y jácht ž.
1. šport. al. rekreačné plavidlo s kajutami: motorová j.
2. pretekárska plachetnica;
-
jachtár -a m. kto pestuje jachtárstvo;
-
jachtársky príd.: j. klub
-
jachtať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok.
1. zajak(áv)ať sa: j. od narodenia
2. expr. so zajakaním hovoriť (od strachu ap.): hneď prídem, j-ce
-
jachtavo prísl.: j. hovoriť;
-
jachtavosť -i ž.
-
jachtavý príd. jachtajúci, zajakavý: j. človek;
j-á reč; -
jachting -u m. jachtárstvo
-
jachtový príd.
-
jackpot -u m. slang. bank
-
jačmeň -a m.
1. obilnina s dlhým ôstím, bot. Hordeum: jarný, ozimný j.
2. zrno tejto obilniny: vrece j-a
-
jačmenisko -a -nísk s. pole osiate jačmeňom
-
jačmenný, jačmeňový príd.: j-á múka;
j-é krúpy -
jačmienka -y -nok ž. hovor. odroda raných hrušiek al. jabĺk
-
jadierko -a -rok s. zdrob. k jadro (význ. 1): tekvicové j-a
-
jadrne prísl.;
-
jadrnosť -i ž.
-
jadrný príd.
1. (o prejave) krátky a výstižný, výrazný: j-á reč, j. humor
-
jadro -a -dier s.
1. semeno dužinatých plodov al. orechov: jablkové, tekvicové, orechové j-á
2. stred., vnútorná časť niečoho; stred, vnútro: bytové j. časť bytu s inštalačným zariadením;
historické j. mesta;
biol. bunkové j., j. bunky najdôležitejšia časť živej hmoty v bunke;
fyz. atómové j., j. atómu kladne nabitá časť atómu3. hlav. zložka niečoho, podstata, základ: j. národa, (ideové) j. prednášky, j. odporu;
lingv. j. vety časť, kt. prináša novú informáciu, op. východisko -
jadrovitý príd. (o ovocí) obsahujúci jadro, jadrá, jadrový
-
jadrovník -a m. blanité puzdrá so semenami v dužine malvíc
-
jadrovoenergetický príd. vzťahujúci sa na jadrovú energetiku: j. program; bezpečnosť j-ých zariadení
-
jadrový príd.
1. obsahujúci jadro, jadrá: j-é ovocie;
j-é krmivo obsahujúce veľa stráviteľných živín2. súvisiaci s jadrom (význ. 2): biol. j-á blana obaľujúca jadro bunky;
j-á fyzika, chémia, reakcia;
j-á elektráreň atómová; -
jagať sa nedok. mihotavo sa blyšťať, jagotať sa, trblietať sa, ligotať sa, skvieť sa: drahokamy, hviezdy sa j-jú
-
jagavý príd. mihotavo sa blyštiaci, jagotavý, trblietavý, ligotavý, skvejúci sa: j-é hviezdy, oči
-
jáger -gra m. hovor. zastaráv.
1. poľovník
2. horár;
-
jágerský príd.
-
jagot -u m. jagotanie: j. drahokamov, hviezd
-
jagotať sa -ce -cú -tajúc/-cúc nedok. jagať sa: rosa sa na slnku j-ce
-
jagotavo prísl.
-
jagotavý príd. jagavý: j-é šperky, j-é slnko;
-
jaguár -a mn. N a A -e m.
1. juhoamer. mačkovitá šelma so žltou srsťou s čiernymi škvrnami, zool. Felis onza
2. auto zn. Jaguár;
-
jaguárí príd. k 1: j-ia kožušina
-
jahňa -aťa mn. -atá/-ence -niat/-neniec s. mláďa ovce;
-
jahňací príd.: j-ie mäso;
-
jahňacina -y ž.
1. mäso z jahňaťa
2. koža z jahňaťa
-
jahňada -y -niad ž. bot. strapcovité súkvetie, klas, ktorého hlav. os je mäkká a obyč. ovisnutá (napr. na topoli, vŕbe)
-
jahniatko -a -tok s. zdrob.
-
jahnica -e -níc ž. bahnica
-
jahoda -y -hôd ž.
1. divo rastúca al. pestovaná plazivá rastlina s jedlými šťavnatými plodmi, bot. Fragaria: pestovať j-y
2. plod tejto rastliny;
bot. druh plodu pozostávajúceho z nažiek na spoločnom dužinatom lôžku: zbierať j-y; -
jahôdka -y -dok ž. zdrob.
-
jahodnisko -a -nísk, jahodovisko -a -vísk s. miesto, kde sa vyskytujú al. pestujú jahody
-
jahodovica -e ž. destilát z jahôd
-
jahodový príd.: j. džem;
j-á farba ružovočervená ako jahoda; -
jaj, jajaj, jáj cit. vyj. pocit teles. bolesti al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (nevôli, žiali, údive ap.), joj, juj: j., to bolí! j., čo to robíš! j., tá krása!
-
jajčať -í -ia, jajkať nedok. expr. bedákať, nariekať (a obyč. pritom opakovať cit. jaj), jojčať, jojkať: j. od bolesti, j-nie chorého
-
jak -a mn. N a A -y m. úžitkové domáce zviera v oblasti Tibetu podobné nášmu hovädziemu dobytku, zool. Poephagus
-
jakot -u m. jačanie; hukot: rieka sa valí s j-om
-
jakubka -y -biek ž. hovor. odroda raných hrušiek al. jabĺk
-
jakživ prísl. hovor. (so záporom) nikdy (v min.): j. ho nevidel
-
jalec -lca mn. N a A -e m. rod sladkovodných rýb so štíhlym telom, zool. Leuciscus
-
jalovička -y -čiek ž. zdrob.
-
jalovka -y -viek ž. neplodná al. neoplodnená krava al. ovca
-
jalovo prísl. k 3: j. tárať, žiť;
-
jalovosť -i ž.
-
jalový príd.
1. (o zvieratách) neplodný (význ. 1), sterilný; (o rastlinách) planý, nerodiaci: j-á krava;
j. klas2. (o zvieratách) neoplodnený: j-á ovca, suka
3. kt. je bez úžitku, neplodný, planý: j-á pôda neúrodná;
elektrotech. j. prúd kt. preteká spotrebičom, ale nevykonáva prácu;● expr. ten by → vymámil aj z j-ej kravy teľa;
-
jama -y jám ž.
1. väčšia prirodzená al. urobená vyhĺbenina (obyč. v zemi): veľká j.;
hrobár kope j-u hrob;
silážová, zemiaková j. na prípravu siláže, na úschovu zemiakov;
stavebná j. na základy stavby;
montážna j. na opravu vozidiel zospodu;
ban. zvislé banské dielo vyúsťujúce na povrch2. hovor. kotlina, úžľabina, jamina: dom postavili v j-e
● expr. vystáť j-u dlho márne stáť a čakať;
kniž. → levová j.;
kto druhému j-u kope, sám do nej (s)padne kto chystá úklady, často sa sám stáva ich obeťou; -
jamb -u m. metr. stopa zložená z krátkej al. neprízvučnej a z dlhej al. prízvučnej slabiky
-
jamisko -a s., N a A jedn. i ž.
-
jamka -y -miek/-môk ž. zdrob.: j-y na sadenie (zemiakov ap.);
j-y na lícach;
anat. kĺbové j-y● skoro mu → oči vyliezli z j-miek;
-
jamkavý príd. jamkovitý: j. povrch
-
jamkovať nedok. poľnohosp. robiť jamky do pôdy na sadenie niekt. rastlín
-
jamkovitý príd. majúci jamky, pokrytý jamkami, jamkavý: j. povrch (kameňa)
-
jamkový príd.;
-
jamôčka -y -čok ž. zdrob. expr.;
-
jamovitý príd. majúci jamy, pokrytý jamami: j. terén
-
jamový príd.;
-
janičiar -a m. za vlády sultánov v Turecku člen elitnej pechoty (kresť. pôvodu): tureckí j-i;
-
janičiarsky príd.;
-
janičiarstvo -a s. pejor. zapredanectvo, odrodilstvo
-
jánošíkovský príd. týkajúci sa ľud. hrdinu Jánošíka a jeho družiny: j-á tradícia, j. motív
-
jánsky príd. vzťahujúci sa na dni okolo sv. Jána (24. júna), svätojánsky: j-e ohne zapaľované v predvečer sv. Jána
-
jantár -u m. žltá až hnedá skamenená živica treťohorných ihličnatých stromov použ. ako polodrahokam;
-
jantárový príd.: j. šperk;
j-á farba žltohnedá ako jantár -
január -a L -i m. 1. mesiac v roku;
-
januárový príd.: j-é číslo časopisu
-
jánusovský príd.
● kniž. mať j-ú tvár byť dvojtvárny, falošný
-
japončina -y ž. jap. jazyk
-
japonský príd. k Japonec, Japonsko: j. jazyk, j. výrobok;
japonsky prísl.: hovoriť (po) j.
-
jar -i ž. ročné obdobie od 21. marca do 20. júna: skorá, neskorá j.;
prišla j.;
na j.;
z j-i včas na jar; -
jarabáčik -a mn. N a A -y m. zdrob.: vtáčik – j.
● nevidieť, niet tu ani vtáčika – j-a nikoho živého
-
jarabatý príd. jarabý: j-á sliepka
-
jarabica -e -bíc ž. lovný poľný vták so sivým až hnedým perím, zool. Perdix;
-
jarabičí príd.: j. kŕdeľ;
-
jarabička -y -čiek ž. zdrob.
-
jarabieť sa -ie -ejú, jarabiť sa nedok. javiť sa jarabým, pestrieť sa, pestriť sa: lúka sa j-ie, j-í kvetmi
-
jarabina -y -bín ž.
1. listnatý strom al. ker s drobnými bielymi kvetmi v hustých kvetenstvách, bot. Sorbus: aleja j-ín
-
jarabinový príd.
-
jarabý príd. pestrý, strakatý, jarabatý (obyč. o vtákoch): j. kohút, j-é perie;
j-á šatka -
jarček -a m. zdrob.
-
jarec -rca m. jačmeň
-
jariabka -y -bok ž. jarabá sliepka
-
jariabok -bka mn. N a A -y m. hôrny vták veľkosti jarabice s malým chochlíkom, zool. Tetrastes
-
jarina -y -rín ž. obilie siate na jar;
-
jarinový príd.
-
jariť sa nedok. neos. j-í sa začína sa, prejavuje sa jar