Význam slova "iã â iã â sa" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

blížiť sa -i nedok.

1. dostávať sa bližšie (v priestore, čase, kvantite), približovať sa: čln, dážď sa b-i;
b. sa k cieľu;
b. sa k miliónu;
b. sa k šesťdesiatke;
neos. b-lo sa k večeru

2. byť v blízkosti, blízko: stanica, cieľ sa b-i;
Vianoce sa b-ia;
b-i sa polnoc čoskoro nastane

3. byť niečomu blízky (vlastnosťami), približovať sa: novela sa rozmermi b-i románu;
b. sa pravde

božiť sa nedok. prisahať sa, dušiť sa, veriť sa

čičrať, čičrať sa -e -ú nedok. expr. hrabať (sa) (význ. 5); paprať (sa): č. (sa) palicou v zemi;
č. sa v blate, v jedle

dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia

družiť sa nedok. kniž.

1. pridávať sa ako ďalší člen, pridružovať sa, pripájať sa, priraďovať sa: k vedúcej osobnosti sa d-í generácia básnikov

2. spájať sa, zjednocovať sa: cit sa uňho d-í s rozumom

3. zoskupovať sa, zhromažďovať sa: študenti sa d-ia okolo svojho učiteľa

dušiť sa nedok. zaverovať sa slovami na moj dušu, dušovať sa, expr. tvrdiť: d-l sa, že je to pravda

frajerčiť sa, frajerčiť nedok. hovor. expr.

1. mať frajerku, frajera

2. byť záletníkom; správať sa ako frajer(ka)

háčiť sa -i nedok. vzpierať sa, priečiť sa, zdráhať sa: h-l sa, ale poslúchol

hemžiť sa nedok.

1. hmýriť sa, mrviť sa: ľudia sa h-ia (ako mravce)

2. byť plný niečoho (pohybujúceho sa): ulice sa h-ia ľuďmi;
úloha sa h-í chybami

horšiť sa -rš/-i! nedok.

1. zhoršovať sa: počasie sa h-í

2. zastaráv. hnevať sa, pohoršovať sa: h. sa nad nespravodlivosťou

hrčiť sa nedok. expr. tisnúť sa dovedna, zoskupovať sa: deti sa h-ia okolo matky

hrúžiť sa -i nedok. kniž. ponárať sa, noriť sa, potápať sa: h. sa do vĺn;

jašiť sa nedok.

1. (o koňoch, dobytku) plašiť sa

2. expr. pochabieť sa, šalieť, blaznieť: deti sa pri hre j-ia

● žart. mať drobné j-enie vystrájať (pochabosti)

klbčiť sa nedok. expr. biť sa, zápasiť: chlapci sa k-ia (o loptu)

kýšiť sa -i nedok. (o mlieku) kysnúť (význ. 1)

lepšiť sa nedok. zlepšovať sa: počasie sa zo dňa na deň l-í

líšiť sa -i nedok. odlišovať sa: l. sa veľkosťou;
jeden sa l-i od druhého;
l. sa navzájom

lúčiť sa -i nedok. (s pozdravom) sa rozchádzať s niekým, opúšťať niekoho, niečo, odoberať sa: l. sa s priateľmi, s mladosťou;
l. sa bozkom;
ťažké l-enie

● l. sa so svetom, so životom chystať sa zomrieť

nabažiť sa dok. expr. uspokojiť túžbu, mať dosť, nasýtiť sa: n. sa zábavy, nevie sa n. vnuka

oblačiť sa nedok. často neos. pokrývať sa oblakmi; mračiť sa, chmáriť sa, zaťahovať sa: podvečer sa začalo o.;
nebo sa o-í

odvážiť sa -i dok. dodať si odvahy, osmeliť sa: (ne)o. sa odmietnuť;
o. sa na protest;

odvďačiť sa dok. prejaviť vďačnosť, odmeniť sa, odplatiť sa: o. sa rodičom za námahu, o. sa potleskom, pohostením;

onačiť sa nedok. hovor. expr. zdráhať sa, okúňať sa, ostýchať sa: ochutnaj, čo sa o-š!

opičiť sa nedok. expr. bezducho napodobňovať: o. sa po niekom, za niekým (v obliekaní)

opovážiť sa -i dok. príliš sa odvážiť, trúfnuť si: o. sa protestovať;
opováž sa! prísny zákaz;

ovrabčiť sa dok. žart. oženiť sa

páčiť sa -i nedok.

1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra ap.: kvety sa nám p-ia;
dieťa sa mi akosi nep-i zdá sa mi choré;
neos. tu sa mi (ne)p-i

2. (obyč. v rozk., opyt. al. želacej vete, často s neurč.) má modálny význ. a) blízky slovesám želať si, chcieť: neos. keby sa vám p-lo, môžete prísť;
bude sa vám p. kávy? b) vyj. ponúknutie (v zdvorilej reči): neos. nech sa p-i (vstúpiť)

plahočiť sa nedok. expr.

1. pľačkať sa, čliapkať sa: p. sa v potoku, vo vode

2. vliecť sa, ťahať sa: p. sa niekam peši

3. lopotiť (sa), hrdlačiť, drhnúť: p. sa na poli od svitu do mrku

pojašiť sa dok.

1. (o zvierati) splašiť sa, zjašiť sa: statok sa p-l

2. expr. (o človeku) spochabiť sa, zjašiť sa, zblázniť sa: div sa od radosti nep-l

● expr. p. sa do niekoho veľmi sa zamilovať

popýšiť sa -i dok. pochváliť sa: p. sa úspechmi, p. sa deťmi

posošiť sa dok. hovor. expr.

1. vypnúť sa (význ. 3), narovnať sa, vystrieť sa: p-l sa na stoličke

2. napnúť sily, pochlapiť sa: p. sa v robote

potrundžiť sa -ndž/-i! dok. hovor. expr. trocha sa opiť: prišiel domov p-ený

poturčiť sa -rč/-i! dok. pejor. odrodiť sa; zmeniť presvedčenie;

potúžiť sa -i dok. expr. vypiť si: p. sa vínom, vodkou;

prehrešiť sa dok. porušiť isté normy, zásady, previniť sa: p. sa proti predpisom;
p. sa proti rodičom;
ťažko sa p. proti niekomu;

premnožiť sa dok. neúnosne, veľmi sa rozmnožiť: škodce, myši sa p-li

prepožičať sa -ia dok. kniž. dať sa získať na niečo, obyč. zlé, nestatočné: p. sa na podvod;

nedok. prepožičiavať sa -a

nedok. pričiňovať sa

priečiť sa -i nedok.

1. vzbudzovať odpor, protiviť sa, hnusiť sa, oškliviť sa: alkohol sa mu p-i

2. byť v rozpore, odporovať: to sa p-i zdravému rozumu, mravom

3. klásť odpor; škriepiť sa, hádať sa: p. sa otcovi;
čo sa toľko p-š?

4. vzpierať sa, zdráhať sa: p. sa niečo urobiť;
škoda bolo p. sa

5. obracať sa naprieč, priečne, krížom: kľúč sa v zámke p-i

pýšiť sa -i nedok.

1. byť namyslený, chvastať sa, vystatovať sa: p. sa svojimi vedomosťami;
nemá sa čím p.

2. byť hrdý, sebavedomý: p. sa pracovnými úspechmi

● p. sa cudzím perím privlastňovať si cudzie zásluhy

rozbujdošiť sa dok. expr. začať vyčíňať, samopašiť, vystrájať: r-ení chlapci

rozbúšiť sa -i dok. rozbúchať sa: srdce sa jej od strachu r-lo

rozgurážiť sa -i dok. hovor. dostať guráž, rozjariť sa, rozohniť sa: po vypití troch pív sa r-l;
r-ená spoločnosť

rozhorúčiť sa -i dok. silno sa zohriať, rozohriať, rozpáliť sa: kachle sa r-li;
r-ený vzduch, r-ená dlážka;

rozježiť sa dok. zježiť sa, naježiť sa: kocúr sa od dráždenia celý r-l

rozkokošiť sa dok. hovor. expr. stať sa bujarým, samopašným: chlapci boli celí r-ení

rozkročiť sa dok. rozkročene si stať;

rozskočiť sa dok.

● → hlava sa mu ide r.

rozsušiť sa dok. rozoschnúť sa: sud sa r-l, nábytok sa r-í;

samopašiť, samopašiť sa nedok. robiť samopašné kúsky, pochabiť sa, vystrájať

snažiť sa nedok. chcieť docieliť, usilovať sa: s. sa vyriešiť úlohu, s. sa získať uznanie

spolčiť sa -lč/-i! dok.

1. kniž. dať sa dovedna, spojiť sa (obyč. s tajným al. zlým zámerom): s. sa s nepriateľom, ochotne sa s-l s kýmkoľvek

2. práv. vytvoriť združenie, združiť sa;

ťažiť sa neos. nedok. nechcieť sa, leniť sa: ť-í sa mu vstať;
nech sa ti neť-í prísť! výzva, povzbudenie

tenčiť sa nedok.

1. stávať sa tenším, stenčovať sa, tenknúť: ľad sa t-í

2. expr. strácať sa, zmenšovať sa: zásoby sa t-ia

týčiť sa -i nedok. kniž. vypínať sa (význ. 3), čnieť: nad mestom sa t-ia veže

uhniličiť sa, uhniličkať sa dok. (o istom druhu hrušiek) zmeniť sa na hniličku: u-ené, u-ané hrušky

upelešiť sa dok. (o zvieratách) ľahnúť si (význ. 1), uložiť sa: mláďatá u-ené okolo matky;

uráčiť sa -i dok. obyč. iron. blahosklonne, láskavo sa pre niečo rozhodnúť: neos. u-lo sa mu prísť

usalašiť sa dok. expr. pohodlne si sadnúť, rozložiť sa, usadiť sa: u. sa vo foteli;
u. sa na noc uložiť sa, ubytovať sa;

uveličiť sa dok. nadchnúť sa, oduševniť sa: u-enie nad krásou okolia

vežiť sa nedok. kniž. týčiť sa, vypínať sa ako veža: hradba hôr sa v-í nad mestom

vynasnažiť sa dok. pousilovať sa: v-í sa nesklamať, v. sa zo všetkých síl (o to), aby sa vec podarila

vyvŕšiť sa -i dok. vyliať zlosť, vypomstiť sa: v. sa na nevinných, v. sa za maličkosť;

vyžiť sa -je -jú dok.

1. dlhým životom, jestvovaním stratiť životnosť, (z)degenerovať, prežiť sa: pôda, vegetácia sa v-je;
staré kultúry sa v-li

2. neviazaným životom sa opotrebovať: v-tý človek, v-tá tvár

3. vhodnejšie uplatniť sa, realizovať sa: spoločensky, športovo sa v., vhodnejšie uplatniť sa;
možnosť kultúrneho v-tia, vhodnejšie uplatnenia;

vžiť sa -je -jú dok.

1. žitím sa prispôsobiť, vpraviť sa: v. sa do nových pomerov

2. vmyslieť sa, vcítiť sa: v. sa do položenia iných

3. vojsť do života, zaužívať sa: novoty sa (ne)v-li;

vzmužiť sa dok. vzchopiť sa: nestrácaj odvahu, vzmuž sa!

vzpriečiť sa -i dok.

1. spriečiť sa (význ. 1): ľady sa v-li

2. vzoprieť sa (význ. 2), spriečiť sa, sprotiviť sa: v. sa rozkazu, v. sa (proti) nátlaku

zabožiť sa dok. zaprisahať sa, zaveriť sa: z-l sa, že to nespravil

zadušiť sa dok. hovor. zaprisahať sa (význ. 1), zaveriť sa: z-l sa, že nič neprezradí

zamračiť sa dok.

1. iba 3. os. zahaliť sa mrakmi, zatiahnuť sa: nebo sa z-lo;
neos. vonku sa z-lo

2. zatváriť sa nevľúdne, zachmúriť sa: s nevôľou sa (na syna) z-l

zaoblačiť sa dok. iba 3. os. zastrieť sa oblakmi, zamračiť sa: nebo sa z-lo;
neos. vonku sa z-lo

zapáčiť sa -i dok.

1. vzbudiť príjemný dojem, pozdať sa, zvidieť sa, zaľúbiť sa: žena sa chce z. mužovi;
z-lo sa mu, že má úspech

2. iba 3. os. zachcieť sa, zažiadať sa, zaľúbiť sa: robí, čo sa mu z-i

zapelešiť sa dok. expr. usadiť sa (význ. 2), zabývať sa: v pivnici sa z-li myši

zavďačiť sa dok.

1. odvďačiť sa, odmeniť sa: čím sa ti z-ím za pomoc?

2. získať si priazeň: z. sa divákom dobrou hrou;

zháčiť sa -i dok.

1. zaraziť sa (význ. 1), zmiasť sa: keď ju zazrel, z-l sa;
z. sa nad presilou

2. zaraziť sa (význ. 2), zaseknúť sa: chcel čosi povedať, ale sa z-l

zhrčiť sa dok. zbehnúť sa (význ. 1), zhŕknuť sa: ľudia sa z-li okolo raneného, ovce sa z-li dokopy

zjašiť sa dok.

1. (o zvierati) splašiť sa, pojašiť sa: kôň sa z-l

2. expr. (o človeku) stratiť rozvahu, pojašiť sa, spochabiť sa, zblázniť sa: od strachu sa išiel z.

3. expr. veľmi si obľúbiť; zamilovať sa, pojašiť sa: z. sa za športom;
z-l sa za spolužiačkou

zlajdáčiť sa -i dok. hovor. stať sa lajdáckym, neporiadnym: deti sa bez dozoru z-li

zlumpáčiť sa -i dok. hovor. expr. zlumpovať sa: syn sa mu z-l

zmyšiť sa dok. hovor. expr. zblázniť sa (význ. 2), spochabiť sa: ide sa z. od radosti

znepáčiť sa -i dok. prestať sa páčiť, zneľúbiť sa, znevidieť sa: z-la sa mu neúprimnosť kolegov

zosušiť sa dok. zoschnúť (sa) (význ. 1): ovocie sa časom z-í;
z-ené koryto rozsušené

zračiť sa nedok. prejavovať sa (význ. 1), javiť sa: na tvári sa z-í radosť, napätie

zžiť sa -je -jú dok. dlhším spolužitím sa prispôsobiť, zrásť: z. sa s prostredím, s pracovným kolektívom;