Význam slova "eľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 168 výsledkov (2 strán)
-
kužeľ -a m.
1. geom. teleso s kruhovou základňou pravidelne sa zužujúce smerom k vrcholu: rotačný k., zrezaný k.
2. predmet, jav, kt. má tvar kužeľa: k. sopky, cvičiť s k-mi;
svetelný k.; -
kužeľosečka -y -čiek ž. geom. krivka vznikajúca z rotačnej kužeľovej plochy
-
kužeľovitý príd. kt. má podobu kužeľa: k. kopec
-
kužeľový príd.: tech. k-é ložisko
-
ký, kýže ká ké/kie kýho/kieho kýmu/kiemu zám. opyt. hovor. expr. aký, ktorý: ký div;
kie potvory to porobili!● expr. ký parom, čert kto;
na kýho/kieho čerta, frasa, ďasa! prečo, načo;
ba (ešte) kýho/kieho čerta, frasa, ďasa (ba) ešte čo! -
ľaď, ľaďže cit. upozorňuje na niekoho, niečo a vyj. rozlič. pocity, aha, ľa: ľ. ho, aký múdry!
-
lešeňový príd.: l. rebrík
-
mäkčeň -a m. diakritické znamienko na označenie mäkkosti hlásky (napr. ľ, č)
-
maskáče -ov m. pomn. voj. slang. maskovacia uniforma: vojaci v m-och
-
navyše
I. prísl. nad (normálnu, predpokladanú ap.) mieru: dvaja hostia prišli n.
II. čast. pripája aktuálny výraz, nadto, k tomu, popritom: je lenivý a n. klame
III. predl. s G vyj. vyššiu mieru, nad (význ. 3): n. pôvodného plánu vyrobili 5 ton
-
nedajbože, nedajboh expr.
I. vetná prísl. vyj. nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej (pomenovaný neurčitkom): vrece n. zdvihnúť
II. čast. vyj. obavu pred uskutočnením deja, nebodaj, božechráň: keby nás tu, n., zastihli
-
niže
I. predl. s G vyj.
1. miesto položené nižšie od niečoho al. smerovanie na také miesto, poniže, op. vyše: n. domu je cesta
2. nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny výraz, menej ako, pod, op. vyše: žena n. päťdesiatky, nepredá to n. tisícky
II. prísl. hovor. poniže, nižšie: býva tam n.
III. čast. vyj., že údaj nedosahuje uvedenú hodnotu, op. vyše: pri n. štyroch stovkách pracovníkov
-
pančucháče -ov m. pomn. hovor. pančuchové nohavice
-
pečeň -e, hovor. pečienka2 -y -nok ž. veľká žľaza uložená v tele živočíchov a človeka blízo bránice: teľacia, hovädzia, tresčia p.;
p. na slaninke; -
pečeňový, pečienkový príd.: p-ňová paštéta;
-
počeštiť -šť/-i! dok. dať český ráz, urobiť českým: p. si meno;
-
nedok. počešťovať
-
nedok. počešťovať sa
-
poniže
I. prísl. nižšie od niečoho, dolu: kúsok p. rástli stromy, zišiel o pár domov p.
II. predl. s G vyj. miesto nižšie od niečoho: býva v domci p. dediny, p. Strečna je Váh úzky
-
povyše
I. prísl. vyššie od niečoho, hore, vyše: kúsok p. tečie potok, vyšiel o pár ulíc p.
II. predl. s G vyj. miesto vyššie od niečoho, vyše: žije v dome p. dediny, tráva p. kolien
-
pretože spoj. podraď. uvádza príčinnú vetu; lebo, keďže: neprišiel, p. pršalo;
p. je sviatok, obchody sú zatvorené -
ražeň -žňa m. nástroj na pečenie mäsa priamo na ohni: krútiť r-om
-
rúče prísl.: r. robiť
-
rušeň -šňa m. koľajové vozidlo na ťahanie vlakov, lokomotíva: elektrický, dieselový r.;
-
šeď -e ž. kniž. sivá farba
-
šešuľa -e -šúľ ž. bot. pukavý plod s viacerými semenami;
-
šešuľka -y -liek ž. zdrob.
-
sršeň -šňa mn. N a A -e m. bodavý hmyz podobný ose, zool. Vespa: roj, hniezdo s-ov;
● expr. zlostný, jedovatý ako s.;
byť do roboty ako s. usilovný; -
sťažeň -žňa m. stožiar na pripevnenie lodných plachiet, žeriavov, vlajok ap.
-
stržeň -žňa m.
1. (zo zeme trčiaci) koreň, kmeň ap.
2. prostredná časť, prostriedok niečoho: s. vredu;
bot. jadro rastlinnej osi; -
takže
I. spoj. podraď. uvádza dôsledkovú vetu, a tak: motor hučal, t. nič nebolo rozumieť
II. čast. hovor. vyj. zhrnujúci význ., tak, teda: t. sme dohovorení
-
tamže zám. vymedz. kniž. vyj. totožnosť miesta: pozri t. odkaz (v knihe ap.)
-
ťažeň -žňa m. vin. plodné drevo viniča istej dĺžky
-
tenže, táže, tože G m. a s. tohože, ž. tejže zám. ukaz. kniž. zastaráv. ten istý: v tomže prípade
-
učeň učňa m. kto sa pripravuje na rob. povolanie, kto sa učí remeslu: zámočnícky, stolársky, pekársky u., ísť za u-a;
-
vášeň -šne ž.
1. prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly: chorobná, slepá v., dať sa strhnúť v-ou
2. prudká, náruživá citová náklonnosť, láska: v. k žene
3. silná záľuba, túžba po nejakej činnosti, náruživosť: poľovnícka v., zberateľská v., vložiť sa do diela s v-ou
-
verabože čast. expr. veru: to v. nie!
-
vše prísl. hovor. niekedy (význ. 1, 2), zavše, občas; chvíľami: v. sa u nás zastaví;
pozerá v. na jedného, v. na druhého -
všeľudský príd. vzťahujúci sa na všetkých ľudí: v-é hľadisko, v-é záujmy
-
všežravý príd. odb. kt. žerie všetko: v. hmyz
-
vyše
I. predl. s G vyj.
1. miesto položené vyššie od niečoho al. smerovanie na také miesto, povyše, op. niže: v. dediny je hora;
voda siaha v. kolien2. vyššiu hodnotu ako udáva kvantitatívny výraz, viac ako, nad, op. niže: má už v. päťdesiatky, čakal v. hodiny
● mať roboty, starostí v. hlavy veľmi veľa
II. prísl. zastaráv. povyše, vyššie: je to neďaleko, hneď tu v.
III. čast. vyj., že údaj presahuje uvedenú hodnotu: pri v. polmiliónovej škode
-
vzhľadom na to, že spoj. podraď. kniž. vyj. zreteľ, keďže: v. na to, že konferencia nebude, treba ubytovanie odvolať;
-
zavše prísl. niekedy (význ. 1, 2), chvíľami, občas, z času na čas: z. navštívi rodičov, z. sa obzrie
-
že
I. spoj.
A. podraď. uvádza vetu
1. podmetovú: zdá sa, že niekto prišiel;
ukazuje sa, že bude pekné počasie;
hnevá ho, že nevyhral;
je pravda, že prišiel neskoro2. prísudkovú (najmä po sponových slovesách, po slovesách existencie ap.): bol taký, že sa všetkému tešil;
tváril sa, že spí3. vetnozákladovú: bolo už až tak, že nebolo východiska
4. doplnkovú: videl otca, že kľačí na zemi
5. prívlastkovú: mal istotu, že vec je v poriadku;
boli také časy, že sa ľuďom nechcelo žiť6. predmetovú: počula, že sa otvorili dvere;
tušil, že potom bude na to čas7. spôsobovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tak, taký, toľko ap.): ruky sa jej triasli, že sotva nahmatala kľúč;
tak ju vykrútil, že potratila topánky;
vo výrazoch a) ako že/akože vyj. dôrazné uistenie: dám ho súdu, ako že sa volám ... b) bez toho, že by/žeby vyj. uskutočnenie deja hlav. vety bez uskutočnenia deja vedľ. vety, bez toho, aby: zapísali ho bez toho, že by sa ho boli spýtali c) s tým, že vyj. okolnosť, za kt. platí dej hlav. vety: odišli s tým, že sa ešte vrátia;
uzavreli dohodu s tým, že ju ešte spresnia8. prostriedkovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tým): odôvodnite to tým, že ho potrebuje
9. príčinnú: mal radosť, že na to prišiel sám;
rašelina sa používa preto, že má veľkú nasávaciu schopnosť10. dôsledkovú, a preto, takže: do predsiene sa zišiel celý kŕdeľ, že je takmer plná
11. účelovú: zvrtla sa k džbánu, že si naleje vody
12. vo výrazoch napriek tomu, že;
vzdor tomu, že prípustkovú: odišli porazení napriek tomu, že mali väčšinu zápasu prevahuB. priraď.
1. vo výraze nie(to) že by, pís. i nie(to)žeby, ktorý vyjadruje odstupňúvací vzťah: nebolo čím kapustu zatrepať, nietožeby omastiť
2. vo výraze nie že by – ale/lež, ktorý vyj. dôrazne odporovací vzťah: nie že by sa bola polepšila, ale stáva sa horšou
II. čast.
1. uvádza zvol. vetu: že sa nehanbíš!
2. uvádza želaciu vetu: že múdro vykonáš!
3. hovor. vyj. hodnotiaci postoj k vete: ja že nemám peniaze?
4. expr. zdôrazňuje platnosť výrazu: a tebe že je čo?
5. vyj., že obsah vety sa podáva ako cudzí výrok, ako domnienka ap.; vraj: že ho už chytili?
6. vo výrazoch len že, len-len že, len toľko že, div že, ktoré obmedzujú platnosť modifikovaného výrazu: len toľko že neumrel, len-len že dobehol na vlak, div že nespadol
7. vo výraze že či, ktorý vyj. dôrazné prisvedčenie, pravdaže: máš dosť? – že či!
-
zvlače -í ž. pomn. saniam podobný prostriedok na zvážanie dreva ap., vlačuhy