Význam slova "ciã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

bledolíci príd. majúci bledé líca: b-e dieťa

budúci

I. príd. kt. príde, bude, nastávajúci, op. minulý: b. rok, b-e pokolenie;
b-i absolventi;
gram. b. čas vyjadrujúci dej, kt. sa uskutoční po čase prehovoru; futúrum

II. budúci m. hovor. budúci manžel;

červenolíci príd. majúci červené líca: č-e dievčatko

cestujúci m. kto cestuje, pasažier;

deprimujúci príd. stiesňujúci, skľučujúci, znechucujúci: d. pocit;

dielovedúci m. kto vedie prácu v dielni, vo výr. oddelení ap.

diskutujúci m. diskutér: príspevky d-ich

divúci príd.

● expr. → div. d.

dlhohrajúci príd.: d-a platňa s rýchlosťou 33 1/3 obrátok za min.

dlhotrvajúci príd. trvajúci dlhý čas: d-e liečenie, d. dážď, účinok

domáci

I. príd.

1. vzťahujúci sa na domácnosť, dom, domov: d-a strava, d-e prostredie;
d-a úloha, op. školská;
d. chlieb kt. má vlastnosti ako pečený doma;
d. majster kto v domácnosti robí drobné práce, opravy ap.;
d-e zvieratá chované doma, op. divé;
v zool. názvoch: holub d.

2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ ap., op. zahraničný, cudzí: d. trh, d-a produkcia, d-e slovo, d-a odroda

II. domáci m.

1. vlastník, užívateľ domu, bytu

2. iba mn. mužstvo hrajúce doma, op. hostia;

dominujúci príd. vládnuci, prevažujúci: d. prúd v umení;
mať d-e postavenie v niečom;

donebavolajúci príd. kt. nemožno odpustiť, veľmi veľký, neodpustiteľný, neospravedlniteľný: d. hriech Sodomčanov;
d-a nespravodlivosť, krivda

dostačujúci príd. kt. vyhovuje, uspokojuje, postačujúci, dostatočný: d. dôkaz, argument;

dvojtisíci čísl. rad. k 2000: d. výrobok

horúci príd.

1. majúci veľkú teplotu, vrelý, rozpálený: h-a káva, pec, h-e čelo, h. prameň, deň;

2. vrúcny, vrelý, op. chladný: h. cit, h-e objatie

● → chodiť okolo niečoho ako mačka okolo h-ej kaše;
h-a hlava prudký a nerozvážny človek;
mať h-u krv byť temperamentný;
→ šiť h-ou ihlou;
mať h-u pôdu pod nohami byť v kritickej situácii;
expr. posielať niekoho do h-eho pekla a) preklínať b) zaháňať;
→ kuť železo, kým je h-e;
h. zemiak nepríjemný, háklivý problém;

jedáci príd. použ. pri jedení: j. príbor;
j-a lyžica veľká, polievková

kajúci, kajúcny príd. kt. sa kajá; svedčiaci o kajaní: k. hriešnik;
k. plač;
expr. napísať k. list ospravedlňujúci;

kupujúci m. kto kupuje, zákazník: nápor k-ich (v obchodoch)

nasledujúci príd. kt. nasleduje (v poradí), ďalší: v n-ej časti výkladu

nastávajúci

I. príd. kt. nasleduje, budúci: n. rok, n. manžel, n-a manželka

II. nastávajúci m. hovor. budúci (manžel);

nehrdzavejúci príd. kt. nepodlieha hrdzaveniu: n. príbor;
n-a oceľ antikorová

nehynúci príd. kniž. kt. nezaniká, stály, trvalý: n-a pamiatka, sláva

nemohúci príd. kniž. bezmocný, slabý, nevládny; neschopný: n. od bolesti, n-a zúrivosť;
n. starec;

nepočujúci

I. príd. kt. (dobre) nepočuje, hluchý: program pre n-e deti

II. nepočujúci m. hluchý človek: škola pre n-ich

nestarnúci príd. kt. sa zdá stále mladý; stále svieži: n-a umelkyňa;
n-e piesne

nesúci príd. neschopný, nespôsobilý, nevhodný: n. človek;
n. do práce, na spracovanie;

očarujúci príd. kt. očarúva, čarovný, pôvabný: o-a tvár;

odpudzujúci príd. vzbudzujúci odpor, odpudivý, ošklivý, odporný, mrzký: o. zápach;

odstrašujúci príd. kt. odstrašuje: o-a udalosť;

odzbrojujúci príd. zmierujúci, upokojujúci, zmierlivý: o. úsmev, o-a spontánnosť;

ohlušujúci príd. kt. ohlušuje (sluch), prenikavý: o. výstrel, zvuk;

ohromujúci príd. kt. ohromuje, úžasný: o. výsledok;

okoloidúci

I. príd. kt. ide okolo: o-i turisti, o. autobus

II. okoloidúci m. kto ide okolo: nevšímať si o-ch

omamujúci príd.

1. zbavujúci zmyslov: o-e prostriedky

2. silno pôsobiaci na zmysly, očarujúci, opojný: o. zážitok;

oslepujúci príd. kt. oslepuje: o-a žiara;
o-a krása;

oslňujúci príd. kt. oslňuje, oslnivý: o-e svetlo;
o. výkon;

oslobodzujúci príd. kt. oslobodzuje: o. rozsudok;
o. pocit;
o. úsmev uvoľnený;

osviežujúci príd. kt. osviežuje: o-e nápoje, o. chlad;

poburujúci príd. spôsobujúci pobúrenie: p-e reči;

podmaňujúci príd. kt. podmaňuje (význ. 2, 3), očarujúci, úchvatný: p. úsmev, p-á krása;

poľahčujúci príd.: práv. p-a okolnosť kt. je dôvodom na zníženie trestu, op. priťažujúca

ponižujúci príd. kt. ponižuje, pokorujúci, nedôstojný: p-e postavenie, p-a situácia;

popularizujúci príd. kt. popularizuje, popularizačný: p. výklad, článok;

posmeľujúci príd. dodávajúci smelosť, povzbudzujúci: povedať niekomu p-e slovo;

postačujúci príd. vyhovujúci, dostatočný: p. doklad, p-e zásoby;

povzbudzujúci príd. povzbudivý: p. úsmev;

povznášajúci príd. kt. povznáša (význ. 2): p. pocit, p-a chvíľa;

prácička -y -čiek ž. zdrob. expr.

pracujúci m. kto pracuje: všetci p. podniku

pravdúci príd. expr.

● pravda p-a úplná pravda

predchádzajúci príd. kt. časovo predchádza, predošlý, minulý: p-a zima, p-a generácia, p-e obdobie

prekvapujúci príd. kt. prekvapuje, neočakávaný: p. výsledok, p. úspech;

pretvárajúci príd. majúci schopnosť pretvárať: p-a sila;

prevažujúci príd. prevažný: p-a časť

prevládajúci príd. kt. prevláda, dominantný: p. vplyv, p-a črta;

priťažujúci príd. práv.: p-a okolnosť kt. má vplyv na zvýšenie trestu;

protiidúci príd. idúci smerom proti niekomu, niečomu: p-e vozidlo

rozhodujúci príd.

1. rozhodný (význ. 1): r. zápas, r. činiteľ, r-a úloha

2. prevažný: r-a časť, väčšina;

rýchlorastúci príd. kt. rýchlo rastie: r-e dreviny

rýchloschnúci príd. kt. rýchlo schne: r. lak, náter, r-e lepidlo

službukonajúci príd. kt. práve koná službu: s. strážnik, dôstojník, lekár

šokujúci príd. spôsobujúci šok: š-a správa, š-e správanie;

spolubývajúci m. kto s niekým býva v spoločnom byte al. izbe;

spolucestujúci m. kto spolu s niekým cestuje v jednom dopr. prostriedku;

spoluidúci m. kto spolu s niekým ide tou istou cestou

spoluúčinkujúci

I. príd. kt. účinkuje spolu s inými: s. speváci

II. spoluúčinkujúci m. kto spoluúčinkuje;

srdcervúci príd. kniž. srdcelomný: s. nárek, s-a scéna;

stavbyvedúci m. kto je poverený vedením stavby;

stiesňujúci príd. skľučujúci, tiesnivý: s-e ticho, s. pocit;

stotisíci čísl. rad. k 100 000: narodil sa s. obyvateľ mesta

štrajkujúci m. kto štrajkuje: požiadavky š-ich, rokovať so š-mi

strhujúci príd. kt. (citovo) strháva, podmaňujúci, uchvacujúci: s. výkon herca, s-e nadšenie, s-a hudba;

študujúci m. kto študuje, študent: š. popri zamestnaní, diaľkovo š.

súci príd.

1. vhodný, vyhovujúci, spôsobilý: drevo s-e na spracovanie, dievča s-e na vydaj, s-a výhovorka

2. (pracovne) schopný, šikovný, obratný, zručný: s. odborník;
vybral najsúcejších murárov

3. driečny, pekný, rúči; urastený: s. mládenec

● byť na → svet s.;

tečúci príd. ktorý tečie: odb. t-e vody, op. stojaté;
t. piesok nesúdržný

tisíci čísl. rad.

1. k 1000: každý t. obyvateľ

2. expr. nespočetný: to je už hádam t. prípad

treskúci príd. tuhý, krutý: iba v spoj. t. mráz, t-a zima

trváci príd.

1. trvalý (význ. 2), stály, trvácny: t-e puto;
biol. t-e bunky, pletivo

2. trvanlivý, pevný, trvácny: t-a látka, t-e ovocie

účinkujúci m. kto účinkuje (význ. 3): zoznam ú-ch;

umierajúci m. človek, kt. umiera: ujať sa ranených a u-ich

unavujúci príd. únavný, vyčerpávajúci, namáhavý: u-e pohyby, u. prednes;

upokojujúci príd. kt. upokojuje, utišujúci: u-e slová, u. prostriedok;

uspokojujúci príd. uspokojivý: u-e riešenie;

ustanovujúci príd.: u-e valné zhromaždenie, u. zjazd na ktorom sa niečo ustanovuje

usvedčujúci príd. kt. usvedčuje: u. dôkaz, u. predmet;

utišujúci príd. prinášajúci utíšenie, upokojujúci: u-e prostriedky;

uzdravujúci príd. kt. má schopnosť uzdravovať, liečivý: u. prostriedok, účinok;

vedúci

I. príd.

1. kt. niečo vedie, riadi: v. pracovník, v-a osobnosť, v-i činitelia

2. kt. súvisí s vedením: v-e postavenie, v-a úloha;
v. gól

II. vedúci m. vedúci pracovník: zodpovedný v., v. oddelenia, predajne;

vlakvedúci m. vedúci vlakovej čaty

všemohúci príd.

I. kt. môže všetko, kt. má všetku moc, všemocný: v-a bytosť;
v-a láska;
náb. v. Boh;

vyčerpávajúci príd.

1. kt. vyčerpáva (význ. 3): v-a práca

2. dôkladný, podrobný: v. referát;

vyhovujúci príd. spĺňajúci požiadavky, zodpovedajúci, vhodný: v-e podmienky, v. tvar;

vynikajúci príd. kt. vyniká (vlastnosťami, výkonom ap.), výborný, znamenitý: v. pracovník, športovec, v-e výsledky;

vysiľujúci príd. kt. vysiľuje: v-a práca, horúčka;

vyučujúci m. kto vyučuje: povinnosti v-ch

vzrušujúci príd. kt. vzrušuje, strhujúci: v. okamih, v. film;

zahanbujúci príd. hanebný (význ. 2): z-a nevšímavosť;

zalíciť -i dok. (pri mierení) priložiť pušku k lícu: z-l a vystrelil;

zdrvujúci príd.

1. ničivo pôsobiaci, ničiaci: z. účinok, z. úder, pohľad

2. ťažko doliehajúci, skľučujúci, ubíjajúci: z. list, z-a zvesť;

zľahčujúci príd. uberajúci na význame, dôležitosti, znevažujúci: z-e poznámky;

znepokojujúci príd. vyvolávajúci nepokoj, znepokojivý: z-e správy;

zničujúci príd. ničivý, zdrvujúci: z-a porážka;
expr. z. pohľad;

zodpovedajúci príd. vyhovujúci, primeraný: z-e vedomosti, dostať z-e miesto;