Synonymá slova "prik" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 224 výsledkov (2 strán)

  • príkaz 1. p. rozkaz 2. p. smernica


    rozkaz ústny al. písomný prejav vôle, ktorým sa ukladá niekomu istá úloha: dostať rozkaz ustúpiťpríkaz (autoritatívny rozkaz): vydať, splniť príkaznariadenieustanovenie (úradný rozkaz): podľa nariadenia vládypredpis (záväzné písomné nariadenie, podľa ktorého sa treba správať): bezpečnostné predpisyhovor. expr. komando: nebudem skákať na tvoje komandopovel (ustálená formula na vyjadrenie rozkazu): povel na štart, na útokkniž. imperatívkniž. zastar. ordonancia


    smernica obyč. mn. č. zásady upravujúce, určujúce istú činnosť: smernica vlády pre podnikaniedirektíva: plniť direktívyinštrukcia: konať podľa inštrukciípokyn: čakať na pokyny nadriadenýchpropozícia: technické propozícieúprava: vyžiadať si úpravu na ďalší týždeňdispozícia: postupovať podľa dispozíciínávod (poučenie, ako niečo robiť): pridržiavať sa návoduvodidlo: byť vodidlom pri prácipríkaz (autoritatívne nariadenie na vykonanie niečoho): dostať príkazsubšt. maršruta: maršruta nebola presne vypracovaná


    nadiktovať mocensky predložiť ako príkaz • nariadiťprikázať: kolonizátori nadiktovali krajine nové zákonypredpísať (písomne): predpísať nové pravidlánanútiťvnútiťnatisnúťnaoktrojovať (násilím nadiktovať): nanútil, naoktrojoval mu svoju vôľuobyč. pejor. nadekrétovať (administratívne nadiktovať): vedenie podniku nadekrétovalo zvýšenie výrobyzried. vdiktovať


    poveriť dať moc na vykonanie nejakej úlohy, funkcie a pod. • splnomocniťdať splnomocnenie: poverili ho, splnomocnili ho utvorením pobočky; poveriť niekoho funkciou tajomníka, dať niekomu splnomocnenie na funkciu tajomníkapráv. zmocniť: písomne niekoho zmocniť na istý úkondipl. akreditovať (poveriť zastupovaním v medzinárodných vzťahoch): akreditovaný zástupcauložiťdať za úlohu: uložili mu nebezpečnú úlohu; uložili mi, dali mi za úlohu vec preskúmaťnariadiťprikázaťnaložiťnaručiť (autoritatívne): nariadiť, prikázať pracovníkovi, aby plánovanú cestu uskutočnil; doma mi naložili, naručili, aby som vykonal návštevu u príbuzných


    predpísať predpisom dať pokyn, príkaz na niečo: predpísať žiakom učivo; dodržať predpísaný termínnariadiťprikázať: lekár nariadil, prikázal pacientovi pokojurčiťustanoviťadmin. stanoviť (úradne): určiť, ustanoviť výšku poplatkov; presné stanovenie daníadmin. vyrubiť (predpísať výšku poplatku): vyrubiť daňobyč. pejor. nadekrétovať (úradne predpísať): láska sa nedá nadekrétovaťadmin. reglementovať (podrobiť osobitným predpisom)


    prideliť 1. uložiť do užívania, do vlastníctva • dať: prideliť, dať niekomu pôduvydeliť (z väčšej časti oddeliť a dať): vydeliť niekomu časť peňazí na nájomné

    2. dať ako úlohu • uložiť: pridelili, uložili nám povinnosť starať sa o detinaložiťnariadiťnakázaťprikázať (dať ako príkaz): naložiť, nariadiť niekomu istú povinnosť; prikázať záležitosť vybaviť okresnému súduexpr. navaliť: navalili mi povinnostípoprideľovať (viac vecí al. osôb al. viacerým niečo)

    3. umiestniť niekoho do istého celku, na isté miesto (obyč. služobne) • zadeliťzaradiť: prideliť zamestnanca k strojuzačleniť: začlenili ma do iného oddeleniavymedziťvykázať (isté miesto): vymedzili mu, vykázali mu miesto vzadu


    prikázať 1. dať príkaz, rozkaz niečo urobiť • rozkázať: čo vám prikážem, rozkážem, treba bezvýhradne splniť; matka prikázala, rozkázala dcére prísť domov včasnakázať: nakázať účastníkom, aby boli presnínariadiť (obyč. z úradnej moci): nariadiť povinné očkovanienaručiť: naručili nám okamžitý odchodzastaráv. poručiť: urobil, čo mu poručiliuložiťnaložiťdaťdať za úlohu (prikázať ako úlohu): každý deň uloží, naloží synovi povinnostiprideliť: pridelí mu vždy tú najťažšiu úlohunadiktovaťkniž. naoktrojovať: musí splniť, čo mu vrchnosť nadiktuje, naoktrojujeobyč. pejor. nadekrétovať (administratívne): postup nadekrétovaný zvrchupoprikazovať (viac vecí, viacerým osobám)

    p. aj poveriť

    2. kniž. rozhodnúť o postupe • určiťprideliť: prikázať, prideliť, určiť spor súdu


    uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnicepoložiť (na krátky čas): vrece položili na zemodložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto!schovaťuschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezoreuprataťodpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?

    2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohuusporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stoleurovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrinipoukladaťpoklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny

    3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižkuschovaťuschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľnideponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke

    4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výletpoveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohounaložiťprikázaťnariadiťnaručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosťprideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcuexpr. naklásťhovor. expr.: navaliťnaváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniťodb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady

    5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trestadmin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemkuhovor. expr.: napariťnasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupokpoložiť: položiť si podmienku platiť vopred


    príkazca práv. osoba, ktorá dáva príkaz • práv. mandantpoverovateľ (osoba, ktorá poveruje inú osobu vykonaním niečoho)


    rozkazovačný ktorý rád rozkazuje; majúci charakter rozkazu • rozkazujúcirozkazovacíprikazovací: hovoriť rozkazovačným, rozkazujúcim, prikazovacím tónompanovačný: byť panovačnýmimperatívny: imperatívny podtón prejavuveliteľskýgenerálsky: veliteľská, generálska povahazried. sekantný

    p. aj panovačný, prísny


    kázať 1. dávať pokyn na vykonanie niečoho • ukladaťzastaráv.: narúčaťporúčať: kázali, ukladali nám prísť načas; porúča mi vziať si veci so sebourozkazovaťprikazovaťnakazovaťdávať rozkazdávať príkaz (autoritatívnym spôsobom): Nebudete nám tu rozkazovať, prikazovať!nariaďovať (autoritatívne, obyč. úradne) • kniž. veliť: konať, ako káže, velí česť

    2. p. hlásať


    rozkazovať dávať rozkazy • prikazovať: rád rozkazuje, prikazuje, čo treba robiťnakazovaťnariaďovať: nakazovali, nariaďovali mu robiť nový projektukladaťnakladaťdávať za úlohu: stále mu ukladajú, dávajú za úlohu, aby sa učilnarúčaťexpr. komandovať: Nekomanduj toľko!pejor. poručníkovať: nie som dieťa, aby mi ktosi poručníkovaldiktovaťoktrojovaťdekrétovať (administratívne rozkazovať): dekrétovať postupy prác


    vnucovať násilím spôsobovať, aby niekto niečo prijal, aby nejako konal • nanucovaťnatískaťvtískať: vnucoval, vtískal nám svoje názorydiktovať: reklama nám diktuje, čo si máme kúpiťprikazovaťnariaďovať (príkazmi vnucovať): nariaďujú nové opatreniakniž.: imputovaťdekrétovaťoktrojovať: oktrojovali pracovníkom nové poriadkyexpr.: pchaťstrkať: nasilu pchať, strkať niekomu odmenufraz. expr. vtĺkať/tĺcť do hlavy (niekomu niečo)


    príklad 1. p. vzor 1 2. p. prípad 1, prirovnanie


    prípad 1. jednotlivý jav: typický prípad otravy alkoholommožnosťeventualita: byť pripravený na všetky možnosti, eventualitypríklad (konkrétny prípad, ktorý niečo overuje, potvrdzuje, osvetľuje): ilustrovať svoje tvrdenia na príkladeveczáležitosť (prípad vyžadujúci riešenie): trestná vec, záležitosť; to je vec, záležitosť vyšších orgánovzastar. al. hovor. kauza: je to nemilá kauzazastar. pád: v každom páde

    2. p. príhoda


    prirovnanie výrazový prostriedok porovnávajúci niečo na základe zhodných al. odlišných vlastností • kniž. prímer: jeho reč bola plná prirovnaní, prímerov zo životapríklad (konkrétne prirovnanie): osvetliť niečo príkladom


    vzor 1. kto je hoden al. čo je hodno nasledovania; kto al. čo predstavuje vlastnosti (obyč. kladné) celej skupiny: vzor dokonalého pracovníka; vzor otcapríklad: bol príkladom obetavostipredobrazobraz (ideálny vzor): je predobrazom ženy; budova je obrazom súčasnej architektúryideál (dokonalá podoba vyhovujúca predstavám): stelesňoval ideál altruistutyp: pravý typ umelcakniž.: prototyptypus: je prototypom dobrého futbalistuzastar. vzorec (Vajanský)

    2. čo je určené, obyč. ako pomôcka na napodobňovanie: vzor na vyšívaniepredloha: kresliť podľa predlohyšablóna (vzor na zhotovenie al. kontrolu rovnakých predmetov): maliarska šablóna, vyrábať podľa šablónyukážka (čo slúži ako vzor): ukážka kvalityzastar. al. expr.: mustramuštra: používať niečo ako mustru, muštru

    3. celkový vzhľad, tvar istého výrobku: vystavovať nové vzory áutmodeltyp: najnovšie modely šiat; zlepšený typ chaty

    4. ozdobný obrazec na tkaninách, skle a pod. • vzorka: koberec s pestrým vzorom; háčkovať zložitú vzorkudezén (vzor na tkanine a pod.): zimný dezén na pneumatikezastar. al. expr.: mustramuštra: orientálna mustra, muštrazastar. vzorec


    klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôlstavať: stavia pred neho pohárukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrinenakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagónapodkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálkuprikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti dokladyzakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbátodkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá sivykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pultsádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do peceexpr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanierznášaťniesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia


    prikladať 1. p. klásť 2. porov. priložiť 3. porov. pripísať


    pripísať 1. označiť za pôvodcu, príčinu niekoho • pričítaťpripočítaťprisúdiť: všetku vinu pripísali, pričítali, prisúdili ošetrovateľovi; zásluhy napokon pripíšu, prisúdia iba predsedoviprivlastniť: všetky neúspechy privlastnil inýmnedok.: prikladaťpodkladať: význam prikladať inému; podkladáte nám zlé úmyslykniž. imputovať: Čo nám to chcete imputovať?

    2. právne prideliť, dať nárok na niečo • pririeknuť: majetok pripísať, pririeknuť deťom; súd pririekol pozemok sestreprisúdiť (prideliť súdnym rozhodnutím): domu prisúdili vysokú cenuprirátaťpriznať (dať niekomu právo, nárok na niečo): prirátať, priznať niečo niekomu k dobru; priznali mu náhradu za utrpenú škoduvenovaťdedikovať (obyč. literárne dielo na znak úcty, lásky): autor pripísal, venoval, dedikoval svoje dielo rodičom

    3. pridať písaný dodatok • dopísať: pripísať, dopísať do listu prosbu


    napríklad nadväzuje na kontext a pripája aktuálny výraz; uvádza vysvetlenie k známemu textu alebo vypočítavanie • povedzmedajme tomu: išiel by som napríklad, povedzme do kina; začneme dajme tomu o piatej; z ihličnatých stromov u nás rastie napríklad, povedzme smrek, jedľa, borovicateda: venujme sa teda tomuto problémulenhovor.: taktakto: všimnime si napríklad, len výsledky volieb; A tak, takto sto korún by ti nestačilo?zastar. príkladmo


    príkladmo p. napríklad


    príkladný ktorý môže, má slúžiť ako dobrý príklad • vzorný: príkladná, vzorná starostlivosť o pacientovnasledovaniahodný: nasledovaniahodný život, postoj

    p. aj vzorný


    vzorný ktorý pozitívnymi vlastnosťami, dokonalosťou môže slúžiť za vzor • dokonalýbezchybný: vzorný, dokonalý žiak; vzorné, bezchybné správanie; bezchybný prekladpríkladný: príkladný rodinný životvynikajúcivýbornýznamenitý: vynikajúci, výborný, znamenitý športovecprvotriedny: prvotriedny odborníkexpr. stopercentný: stopercentný kamarátukážkový: ukážková produkcia


    vzorový slúžiaci ako vzor • exemplárny: vzorový, exemplárny prípadpríkladný: príkladné potrestanieukážkový: ukážkový výtlačokreprezentatívnyklasickýkabinetný


    kľaknúť (si) spustiť sa na kolená • pokľaknúť (si): kľakli si, pokľakli na zemprikľaknúť (k niekomu, niečomu): prikľakla k dieťaťu a pohladila hopokľakať (si) (postupne si kľaknúť)


    prikľaknúť 1. p. kľaknúť (si) 2. p. pritisnúť 1


    pritisnúť 1. vyvinúť tlak s cieľom niečo, niekoho k niečomu tesne priblížiť al. svojou váhou na niečo, niekoho zapôsobiť • pritlačiť: pritisnúť, pritlačiť si dlane na líca; pritisnúť, pritlačiť niekoho o múrexpr. pričľapiť: pričľapil si čiapku do čelaprivaliťexpr.: primliaždiťpripučiťprikvačiťpridláviť: chlapa v hore privalil, pridlávil, primliaždil stromexpr. prigniaviť: padajúci stožiar ťa prigniavipriľahnúť (pritisnúť celým telom) • pristúpiťpristupiť (nohou pritisnúť): pristúpiť chrobákaprikľaknúť (kolenom pritisnúť): prikľakne mu šiju a spúta hopriklopnúťpriklepnúť (nárazom pritisnúť): obločné krídlo tesne priklopol, priklepolpriprieť (silou potlačiť): vietor ma priprel k domupopritískaťpopritláčať (postupne, viac vecí, osôb)

    2. nútením, okolnosťami spôsobiť neželaný stav • pritlačiťpriprieť: osud ho pritisol, priprelhovor. expr.: priseknúťprivrznúťprivrieťprištipnúťpriškripnúťpriškrieť: bieda ich prisekla, priškripla

    3. p. stlačiť 4. p. prisunúť 1 5. p. pritúliť 1


    kloniť sa 1. vychyľovať sa zo základnej polohy smerom dole • nakláňať saskláňať sa: obilie sa kloní, nakláňa, skláňa k zemizohýnať saohýnať sazohýbať saohýbať sa (do oblúka): zohýna sa, aby všetko pozbieralnahýnať sa (nad niečím): nahýna sa nad kolískouzvažovať saznižovať sa: terén sa zvažuje, znižuje k moruchýliť saschyľovať sa (blížiť sa k istej hranici): slnko sa chýli k západu; neos. schyľuje sa k večeru

    2. pridávať sa na stranu niekoho (v názoroch a pod.) • prikláňať sa: kloní sa, prikláňa sa na protivníkovu stranukniž. gravitovať: gravitovať k pravici


    prikláňať sa p. kloniť sa 2


    priklepnúť p. pritisnúť 1


    pribiť pripevniť klincami • prihlobiťpritĺcťpriklincovať: dosku treba pribiť, prihlobiť napevno; pribiť, pritĺcť podpätok na topánky; stojí ako pribitý, priklincovanýzaklincovať (uzavrieť pribitím klincov): zaklincovať oblokyprikuťprikovať (pripevniť kovaním): zámok prikovaný na železný rámprimontovať (pripevniť montovaním): primontovať korčule na topánkypopribíjaťpopritĺkať (postupne, viac vecí, na viaceré miesta)


    priklincovať 1. p. pribiť 2. p. zdôrazniť


    pripevniť pevne pripojiť • upevniť: lano pripevniť, upevniť o stĺppribiťpriklincovaťzaklincovať (pripevniť klincami): podpätok treba dobre priklincovaťprikovaťprikuť (pripevniť kovaním): prikovať niečo na reťazpriskrutkovaťhovor. prišraubovať (pripevniť skrutkou) • primontovaťnamontovať (pripevniť montovaním): primontoval na auto držiaky na lyžehovor. primajstrovať: uvoľnenú kľučku treba znova primajstrovaťprichytiťexpr. prikvačiť: prichytí si, prikvačí si na kabát metálpripichnúť (pripevniť pichnutím): pripichnúť oznam na tabuľupripnúťpripäťprišpendliťprišpendlíkovať (pripevniť špendlíkom, sponkou, ihlicou a pod.) • prinitovať (pripevniť nitovaním): prinitovať rúčku k panviciprirobiť: strojček prirobím na doštičkupripútaťpriputnaťpriviazaťexpr. pripantať (pripevniť viazaním): priviazať, pripantať šnúru o kôlniž. hovor.: priondiaťpriondieťpritentovať: Priondi, pritentuj ten motúz o plot!


    zdôrazniť osobitne, naliehavo upozorniť na niečo, povedať s dôrazom • dať dôraz (na niečo) • vyzdvihnúť: zdôrazniť, vyzdvihnúť význam prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny; dať dôraz na hlavnú myšlienku prednáškykniž. podčiarknuť: podčiarkol, že výnimka zo zákona neplatíhovor.: zduplikovaťzdupľovaťpriduplikovaťpridupľovať (dôrazne pripomenúť): svoju žiadosť ešte raz zduplikoval, zdupľovalnedok.: prízvukovaťakcentovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na niečo): nemusíš mi to toľko prízvukovať, akcentovaťexpr. priklincovať: záver ešte raz priklincovalzvýrazniťkniž. vyakcentovať (urobiť výrazným): zvýrazniť, vyakcentovať ideu rovnostihovor. expr. vypichnúť: znova vypichol posledný prípad epidémiezastar. podtiahnuťsubšt. podtrhnúť • kniž.: vypointovaťpointovať (zdôrazniť s použitím pointy): svoju reč (vy)pointoval dobre voleným príkladomhovor. pritlačiť (dôrazne poznamenať) • expr. oháňať sa (nedok.): oháňal sa vlastenectvom


    akcentovať vyslovovať s prízvukom • dávať prízvukprízvukovať: akcentoval, prízvukoval prvé slabiky, dával prízvuk na prvé slabikyzdôrazňovaťpodčiarkovaťvyzdvihovaťpodťahovaťvypichovaťhovor. duplikovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na zmysel povedaného): akcentoval, zdôrazňoval, podčiarkoval základnú myšlienkuexpr. priklincúvaťhovor. pritláčať


    nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliťnahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videlnavážiťzvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozaduprechýliťzried.: nadhnúťprekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecunavaliť: búrka navalila stromskloniťschýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemiohnúťzohnúť (do oblúka): ohol šiju dopreduvykloniťvychýliťvyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľajíprikloniťprichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťuponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť

    2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť sizískať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkovhovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasilanaviesťzlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbalzastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň


    prejsť 1. chôdzou sa premiestniť (často i cez niečo); vykonať istý kus cesty: prejsť k obloku, prejsť cez plotprebehnúť (behom sa premiestniť): prebehnúť na druhú stranuprecválať (cvalom prejsť) • expr. preskackaťpreskákaťpreskočiť (skackaním, skákaním, skokom): preskackal celú chodbu, deti preskákali potok; s námahou preskočiť jarok a ísť ďalejprekročiť (prejsť krokom): neprekročím prah vášho domuexpr.: precupkaťprecupotaťprecapkaťprebadkaťpredrobčiťprehopkať (drobnými krokmi): babka precupkala k stoluexpr. prekrivkať (prejsť krívajúc) • expr.: prešúchať saprešuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • preknísať sa (knísavo prejsť) • expr. zried. prejachať (dopravným prostriedkom): prejachať cez hraniceexpr. premlieť sa (prejsť v množstve): cez most sa premlelo veľa ľudíkniž. uraziť: uraziť značný kus cestyprepochodovaťpredefilovať (prejsť pochodovým krokom, defilujúc): predefilovať pred tribúnouexpr.: prekĺznuť (sa)prešmyknúťprešmyknúť saprešuchnúť sapretiahnuť sa (rýchlo, nepozorovane cez niečo): prekĺzol sa, prešmykol sa cez dieru; pretiahnuť sa cez plotexpr. prekradnúť sa (kradmo, nepozorovane) • pretackať sa (tackavo prejsť): ledva sa pretackal k postelihovor. expr. preterigať sa (s námahou, ťažko prejsť)

    2. ísť okolo a nezastať • obísť: známi prešli okolo nás, obišli násminúť: reštauráciu sme práve minuli

    3. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiťprechodiť: prejsť, pochodiť celú Európu; prechodil kus svetahovor. expr. pobrúsiťexpr. premerať (prejsť istý priestor, obyč. rýchlymi krokmi): premeral miestnosť a zastal; cestu do školy veľa ráz premeralprecestovaťexpr. preputovať (prejsť cestovaním): precestovať, preputovať Čínuexpr. prekrižovať (prejsť krížom-krážom) • hovor. prevandrovať (obyč. peši): prevandrovať rodný krajhovor. expr.: prebrúsiťprelabzovaťpreloziťzloziť: Malé Karpaty sme prebrúsili, prelabzovali, zlozili celépoprechodiťpoprechádzaťschodiť (postupne): stihli sme poprechodiť, poprechádzať všetky galérie; schodiť cudzie kraje

    4. po opustení niekoho, niečoho začať pôsobiť al. orientovať sa inde • prebehnúť: prešli, prebehli k opozíciiprestúpiťexpr. preskočiť: preskočil k pravoslávnymhovor. expr. presedlaťsubšt.: preveksľovať • prešaltovať: v treťom ročníku presedlal, preveksľoval na filológiu; už prešaltoval do druhého táborapridať sapripojiť sapristúpiťprikloniť sa (stať sa stúpencom iného): pridať sa, pripojiť sa k znepriatelenej strane; majú v úmysle prikloniť sa k vzbúrencomexpr. strihnúť: strihnúť k protivníkovi

    5. p. preniknúť 1, 2, zachvátiť 6. p. zmiznúť 3 7. p. zmeniť sa 8. p. skúsiť 2, prekonať 1 9. p. skončiť sa 1, minúť sa 2, ujsť 4


    pridať sa1 1. stať sa spoluúčastníkom cesty, chôdze al. rozhovoru • pripojiť sapridružiť sa: ostatní nás dobehli a pridali sa, pripojili sa, pridružili sa k nám; aj ja si to myslím – pridala sa, pripojila sa ženapopridávať sa (postupne): napokon sa popridávali všetcizamiešať sazapojiť savmiešať savložiť sa (do rozhovoru): chcel sa zamiešať, zapojiť, vmiešať do debaty, ale nik ho nepočúval; treba, aby ste sa aj vy vložili do diskusieexpr.: pripliesť sapritrieť sa: potichu sa pritrel do nášho rozhovoruhovor. prikmotriť sa (ako spoločník): chlapci sa prikmotrili k okoloidúcemu dievčaťuhovor. zviezť sa: zveziem sa s tebou do školy

    2. stať sa stúpencom, prívržencom niekoho al. niečoho • pripojiť sapridružiť sa: pridali sa, pripojili sa k opozičnej strane; k návrhu sa pridružili aj ostatníprikloniť sa: ešte váha, na ktorú stranu sa má prikloniťpristúpiť: k novému myšlienkovému prúdu pristúpili ďalší priaznivciprestúpiťhovor. pren. preveslovať (pridať sa inde): prestúpil, prevesloval k pravičiarompopridávať sa (postupne)


    prikloniť sa p. rozhodnúť sa


    pripojiť sa stať sa spoluúčastníkom niečoho (skupiny, hnutia, cesty a pod.) • pridružiť sapridať sa: pripojiť sa, pridružiť sa k skupine turistov; neskôr sa k nám pridala aj opozíciahovor. expr. prikmotriť sa: cestou sa ku mne prikmotril psíkprejsťpristúpiťprikloniť sa (stať sa stúpencom iného): prejsť k nepriateľovi; chce radšej pristúpiť, prikloniť sa k námhovor. zviezť sa (pripojiť sa pri chôdzi): zveziem sa na kúsku s tebouzapojiť sazamiešať saprimiešať savmiešať saexpr.: pripliesť savpliesť sapritrieť sa (pripojiť sa bez vyzvania, obyč. do rozhovoru): do každej reči sa zapojí, zamieša; nik nezbadal, ako sa priplietli, pritreli do debaty; zamiešať sa do davu demonštrantovexpr. vpadnúť (náhle sa pripojiť): vpadnúť do diskusiezried. pritovarišiť sa (Rázus)


    rozhodnúť sa po úvahe prísť k záveru • odhodlať sa: rozhodol sa, že odíde; odhodlať sa k činudať sa (rozhodnúť sa pre istú činnosť): dal sa na podnikanie; dal sa na krádežpredsavziať sizaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): zaumienil si, že prestane fajčiťprikloniť sa (rozhodnúť sa za istú možnosť): prikloniť sa k prvému riešeniuhovor. expr. rozkývať sa (rozhodnúť sa po dlhom váhaní): konečne sa rozkývalahovor. zastar. namyslieť sazastar.: ustáliť sarozhútať sa: namyslel sa, ustálil sa, že neodíde


    vrchnák vrchná, čiastočne al. celkom oddeliteľná časť niečoho: vrchnák škatule, truhlyveko: prikryť niečo vekompoklop (prostriedok na zakrytie): poklop na šachtepoklopec (Kukučín)príkloppríklopokpríchloppríchlopok: kamenný príklop, príklopok; príchlop, príchlopok na misupríklopka (Jesenská)pokrievkapokrývka (vrchnák na hrniec): prikryť hrniec pokrievkou, pokrývkousubšt. dekel


    príklop, príklopok p. vrchnák


    priklopiť 1. p. privrieť 1, zabuchnúť, zatvoriť 1 2. p. zakryť 1


    privrieť 1. nie celkom al. len zľahka zatvoriť • pritvoriť: na noc iba privrie, pritvorí uličné vrátka; privrieť mihalniceprichýliť: dvere sú iba prichýlenéhovor.: prichlopiťprichlopnúťpriklopiť: zľahka prichlopila, priklopila vrchnák; prichlopnúť plný kuforpribuchnúťpriraziťexpr.: pričapiťpričapnúťpricapiťpricapnúť (privrieť s buchnutím, hlučne): pribuchol, prirazil bránu, no nezamkol; vietor pričapil, pricapil okenicuprižmúriť (oči)

    p. aj zatvoriť 1

    2. pritlačením dostať do tesného priestoru • privrznúťzavrznúťpriseknúťzaseknúťpriprieť: privrieť, privrznúť si prst medzi dvere; priprel si mi nohupricviknúťzacviknúťpricvaknúť: obločnica pricvikla, zacvikla lastovičke krídloprištipnúťzaštipnúťprištiknúť (do malého priestoru, napr. medzi prsty) • priškripnúť: vtáča priškripnuté v pazúroch dravca

    3. p. prinútiť


    zabuchnúť s hrmotom, buchnutím zatvoriť • expr.: zacapiťzačapiťzacapnúťzačapnúť: zabuchnúť, zacapiť za sebou dvere; zacapol, začapol vrchnák truhlyhovor. expr.: zachlopiťzaklopiťzachlopnúťzaklapnúť (s chlopnutím, klapnutím zatvoriť) • expr. sklapnúť (prudko zatvoriť): kufor rýchlo sklapolexpr.: zatresnúťzatresknúťzatrepnúťzaplesnúťzaplesknúťzapleštiť (prudko, s pleskotom, s treskotom zavrieť): vietor zatres(k)ol, zaples(k)ol oblokexpr. zasotiť (sotením zabuchnúť) • pribuchnúťpriraziťexpr.: pricapiťpricapnúťpričapiťpričapnúťprichlopiťpriklopiťprichlopnúťpriplesnúťpriplesknúťpripľaštiť (s buchotom, ale zľahka, čiastočne al. úplne zavrieť): pribuchnúť, priraziť vráta; pričapiť, prichlopiť, priples(k)núť bránuzacvaknúť (zabuchnúť s cvakotom)


    zakryť 1. položiť na niečo prikrývku al. inú vec obyč. s cieľom ochrany pred nepriaznivým vplyvom (op. odokryť) • prikryťpokryť: zakryť, prikryť nábytok prestieradlom; zakryť, prikryť si nohy dekou; pokryť strechu škridlouzastrieť (rozprestretím niečoho zakryť): zastrieť si závojom tvárprihodiť: prihodila dieťa dekoukniž. zahaliť: zahaliť sochuprekryť (obyč. ešte raz zakryť): strechu prekryli plechompriklopiť: plameň priklopila pokrývkoupoprikrývaťpozakrývaťpoukrývať (postupne, viac vecí): poprikrývať deti

    2. spôsobiť, aby niekto niečo nevidel al. nevedel • ukryťskryťprikryť: strih šiat zakryl, ukryl nedostatky postavy; skryť, prikryť niečo pred očami zvedavcovzastrieť: zastrela chyby večera úsmevomzakukliť: všetko zakuklíutajiťzatajiťpotlačiť (nedať najavo, neprezradiť): utajiť, zatajiť prekvapenie, žiaľ; potlačiť smiechzahladiťzamaskovaťhovor. expr. zatušovať (urobiť tajným): zahladiť, zamaskovať stopy; zatušoval, že bol pri tompren. retušovať: retušovať nedostatkyhovor. expr.: zatutlaťututlať: škandál sa podarilo zatutlať, ututlaťpozakrývať (postupne, viac vecí): usilovala sa pozakrývať svoje chyby


    zatvoriť 1. dať do takej polohy, že sa znemožňuje prístup, prívod; spojiť časti niečoho roztvoreného (op. otvoriť) • zavrieťuzatvoriťuzavrieť: (u)zatvoriť, (u)zavrieť bránu na kľúč; zatvoriť, zavrieť knihu, oči, dlaňzamknúťuzamknúť (zatvoriť kľúčom): (u)zamknúť byt; peniaze zamknúť do zásuvkyzahasprovaťzahaspriťhovor. zastaráv. zarigľovať (zavrieť na haspru): každý večer starostlivo zahasproval, zarigľoval vrátazaprieť (na zámku al. na závoru): zaprieť dvere; neposlušníka zapreli do pivnicezried. zazávoriť (zatvoriť na závoru) • zaháčkovať (zatvoriť háčikom): oblok starostlivo zaháčkovalaexpr.: zaplesnúťzaplesknúťzapleštiťzatresnúťzatresknúťzacapiťzačapiť (prudko zatvoriť): s hnevom za sebou zaples(k)ol, zatres(k)ol, zacapil (dvere)hovor. expr. zašmyknúť: dvercia za sebou ticho zašmyklazabuchnúť (zatvoriť s buchotom): zabuchnúť niekomu pred nosomzacvaknúť (zatvoriť s cvakotom): zacvaknúť vreckový nožíkhovor. zaklopiťhovor. expr.: zachlopiťzachlopnúť (obyč. prudko zatvoriť): zaklopil, zachlopil obidve krídla brányexpr. zaklapnúť (zatvoriť s klapotom, prudko): zaklapnúť dvere auta; okienko zaklapol tesne predo mnousklapnúť (klapnutím zatvoriť niečo otvorené): sklapnúť knihu, písankusklopiť (niečo otvorené): sklopiť dáždnikprivrieťpriprieťpribuchnúťhovor. expr.: prichlopiťprichlopnúťpriklopiťpriplesnúťpriplesknúťpricapiťpričapiťpriraziť (obyč. zľahka al. nie úplne): privrieť dvere; prichlopnúť, priraziť vrchnákpozatváraťpozavieraťpouzavieraťpouzatvárať (postupne, viac vecí): na noc treba obloky pozatvárať, pozavierať

    2. dať do väzenia • uväzniťzavrieť: zatvorili, uväznili, zavreli ho na dva rokyhovor. expr.: zabasnúťzavrznúťprivrznúť: zlodeja chytili a hneď ho aj zabasli, zavrzli, privrzliexpr.: chlopnúťčapnúť (chytiť a zatvoriť) • pozatváraťpozavieraťpozatýkať (postupne, viacero osôb)

    3. p. skryť 1 4. p. zrušiť


    príklopka p. vrchnák


    priklopnúť p. pritisnúť 1


    prikľuckať sa p. prísť 1


    prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevydostaviť sazastar. ustanoviť sadostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úradexpr. naklusaťkniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoropristúpiťprikročiťpriblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budoveexpr.: pribehnúťdobehnúťpriletieťdoletieťpritrieliťdotrieliťpripáliťdopáliťpriraziťdoraziťprikúriťdokúriťpriklusaťdoklusaťpricválaťdocválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom časeexpr.: prifrčaťdofrčaťprifrňaťprifučaťprifuňaťprifukotaťprihartusiťpriharcovaťhovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoroexpr.: prihnať sadohnať saprivaliť sadovaliť saprirútiť sadorútiť saprihrnúť sadohrnúť sadosypať sanahrnúť saprimlieť sadomlieť sapritiahnuťprirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmiexpr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčaťdohrčaťprirapčaťdorapčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmieťdohrmieťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťprirachotiťdorachotiťdohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkýchzastar.: prijachaťdojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do staniceexpr.: prikvitnúťdokvitnúťprikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektorhovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal?expr.: privliecť sadovliecť sapritrepať sadotrepať sadopratať sapriterigať sadoterigať sapridrgáňať sadodrgáňať sapriredikať sadoredikať sapriteperiť sadoteperiť sanár. prikriatať saexpr.: prirepetiť sadorepetiť saprimotať sadomotať sapripantať sapriplantať sadoplantať saprihrabať sadohrabať saprikrbáľať sadokrbáľať sadotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantalexpr.: pritárať sadotárať sapritmoliť sadotmoliť sapritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinecexpr.: priknísať sadoknísať saprikolísať sadokolísať sapritackať sadotackať saprikľuckať sadokľuckať saprikyvkaťdokyvkať sadokývať sadošmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sadopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkaťdokrivkaťdokrivkať sapribadkaťdobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sapriplúžiť sadoplúžiť saprikĺznuť saprišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhraduexpr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasupriplaziť sadoplaziť saexpr. priplichtiť sapriliezťdoliezťprištverať sadoštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkaťdocupkaťpricapkaťdocapkaťpriťapkaťdoťapkať (sa)priťupkaťpriciepkaťpriskackaťpriskočiťprihopkaťprihopkovaťpridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkamiexpr.: pritancovaťdotancovaťprikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sadošuchtať saprišúchať sadošúchať saprišuchnúť sadošuchnúť saprišmotlať saprišmochtať sadošmochtať saprišmotkať sadošmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovaťdopochodovaťhovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovaťdocestovaťhovor. expr. priputovaťexpr.: privandrovaťdovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovalipoprichádzaťpoprichodiťpodochádzaťpodochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

    2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť2


    dobehnúť 1. behom al. veľmi rýchlo prísť • pribehnúť: dobehol, pribehol do školy načaskniž. al. expr.: dojachaťprijachať: vlak dojachal do staniceexpr.: dopáliťdotrieliťpritrieliť: deti dotrielili do jedálneexpr.: dorútiť saprirútiť sadohnať saprihnať sadovaliť saprivaliť sadohrnúť saprihrnúť sadosypať sadomlieť sa (rýchlo a vo väčšom množstve): skupina sa dorútila do vlakudocválaťpricválaťdoklusaťpriklusaťpriharcovaťhovor.: dorajtovaťprirajtovať (dobehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch; expr. rýchlo dobehnúť, o ľuďoch): kone docválali celkom spotené; dorajtovať na koni; skupina docválala, priharcovala so smiechomexpr.: doletieťpriletieť (rýchlo dobehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr.: dofičaťprifičaťdofrčaťprifrčaťdofrňaťprifrňaťdofrnknúťprifrnknúťdobrnknúťpribrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: dofuňaťprifuňaťdofukotaťprifukotaťdofučaťprifučaťdopachtiť sapripachtiť (pribehnúť s námahou): pes dofučal, prifučal, dopachtil sa s vyplazeným jazykomexpr.: dokúriťprikúriť: dokúril k nám celý napajedenýexpr. pribziknúť (Hviezdoslav)expr.: dohrmieťprihrmieťdorapčaťdohrčaťprihrčaťdohrkotaťprihrkotaťdohrmotaťprihrmotaťdohrmotiťprihrmotiťdohučaťdorachotiťzried. prihartusiť (dobehnúť s hrmotom): vozy dohrčali, dorachotili do dvoradoraziť (dobehnúť al. prísť): dorazil do cieľa poslednýexpr.: pribrnieťpribežkať (o dieťati)

    2. nahradiť niečo zameškané • dohoniťdohnať: dobehol, dohonil celé učivo; dohnal stratený časnadbehnúť: musí nadbehnúť, čo zameškala

    3. behom prísť včas • dostihnúť: dobehol, dostihol kamaráta na ulicidohnaťdohoniťdochytiť: nedohonila, nedochytila posledný autobushovor. chytiť: len tak-tak chytili vlaknadbehnúť (dobehnúť kratšou cestou): nadbehli skupinu skratkou

    4. p. oklamať 3


    pribehnúť behom sa niekam dostať, expr. prísť (obyč. rýchlo) • dobehnúť: pribehnúť, dobehnúť do cieľa prvýkniž. al. expr.: prijachaťdojachať: vlak prijachal, dojachal do staniceexpr.: pritrieliťdotrieliť: nestačil pritrieliť, dotrieliť načasexpr.: prihnať sadohnať saprirútiť sadorútiť saprivaliť sadovaliť saprihrnúť sadohrnúť sa (rýchlo a v množstve): odkiaľsi sa prihnala, prirútila, privalila črieda dobytkapricválaťdocválaťpriklusaťdoklusaťpriharcovaťhovor. prirajtovať (pribehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch): kone pricválali, docválali celkom spotené; prirajtovať, priharcovať na bielom koniexpr.: priletieťdoletieť (rýchlo pribehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): prileteli, doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr. dopáliť (nečakane, náhle pribehnúť): dopálil na oslavu v poslednú chvíľuexpr.: prifičaťdofičaťprifrčaťdofrčaťprifrňaťdofrňaťprifrnknúťprifrngnúťdofrnknúťdofrngnúťpribrnknúťdobrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: prifuňaťdofuňaťprifukotaťdofukotaťprifučaťdofučaťpripachtiť (pribehnúť s námahou): pes prifuňal, dofuňal, prifučal, dofučal s vyplazeným jazykomexpr. prikúriť: nahnevaný prikúril večer k námexpr. pribzinknúť (Hviezdoslav)expr.: prihrmieťdohrmieťprihrčaťdohrčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťzried. prihartusiť (pribehnúť s hrmotom): koč so svadobníkmi prihrmel, prihrčal do dvora; vozík dohrkoce, dohrmotí medzi poslednýmidoraziť (dobehnúť al. prísť): bežec dorazil do cieľa tretíexpr.: pribežkaťpribrnieť (Hviezdoslav; o dieťati) • expr. zried. pritrtúňať (Jesenská)


    priklusať p. pribehnúť


    priblížiť sa prísť bližšie (v priestore al. čase) • dostať sa (ku komu, čomu): loď sa priblížila, dostala k brehu; priblížiť sa, dostať sa k päťdesiatkehovor. prikmotriť sa: potichu sa prikmotril k mameprikradnúť savkradnúť saexpr. priplichtiť sa (opatrne, ticho sa priblížiť): prikradnúť sa, priplichtiť sa ako zlodejpriplaziť sapriplúžiť sa (priblížiť sa plazením): priplaziť sa ku dverámprikročiťpristúpiť (priblížiť sa krokom, chôdzou): prikročí, pristúpi bližšie k peciexpr. pritrieť sa (tesne sa priblížiť s nejakým úmyslom): vymýšľa si úskoky, ako sa k dievčaťu pritrieťexpr. pritočiť sa (priblížiť sa s istým úmyslom): k dievke sa naraz pritočili dvaja mládencinár. nablížiť sa (Šoltésová)


    prikmotriť sa 1. p. pridať sa1 1 2. p. priblížiť sa


    zamiešať sa 1. pripojiť sa ako ďalší (do skupiny, hromady a pod.) • vmiešať sapomiešať sapridať saprimiešať sapridružiť sa: zamiešať sa, vmiešať sa nepozorovane do davuvtisnúť savtlačiť savsunúť sa (silou, násilím a pod.): vtisnúť sa, vtlačiť sa do zástupuhovor. expr. prikmotriť sa: nenápadne sa k nám prikmotril pesexpr. vtrúsiť sa (nebadane): medzi zhromaždených sa vtrúsili policajti

    2. pridať sa do hovoru, sporu a pod. • zastarieť sazapriasť sa: zamiešali sa, zastareli sa do rodinnej debaty; prečo si sa zapriadol do ich sporuexpr.: zapliesť savpliesť sa: do všetkého sa zapletiezasiahnuť: viac ráz zasiahol do prebiehajúcej diskusieexpr. vpadnúť (náhle sa zamiešať): vpadnúť do rozhovoru


    doknísať sa expr. prísť knísavým, kývavým pohybom • expr. priknísať sa: doknísal sa, priknísal sa domov zrobenýexpr.: dokývať sadokyvkať saprikyvkaťdokolísať saprikolísať sa: starká sa dokyvkala domov; žobrák prikyvkal k domuexpr.: dotackať sadokľuckať sadobadkaťdobadkať sanár. dokynášať sa: podgurážení chlapi sa dotackali, dokynášali domovexpr.: dokrivkaťdokrivkať saprikrivkaťdokrívať (doknísať sa krívaním): s námahou sa dokrivkal k posteli


    priknísať sa p. prísť 1


    prikolísať sa p. prísť 1


    prikonať sa1 p. prísť 1


    prikonať sa2 p. zunovať


    zunovať stálym opakovaním prestať zaujímať, prestať pôsobiť; prestať mať v obľube, v láske niečo • zunovať sa (komu) • omrzieť (koho) • omrzieť sa (komu): zunovalo, omrzelo nás nečinne postávať; zunovala sa mi robota; Už som sa ti omrzel?zastar. domrzieť: život ho domrzel (Dobšinský)zovšednieťošúchať saobšúchať sa (stať sa všedným, nezaujímavým): heslá po čase zovšedneli, o(b)šúchali saobohrať saopočúvať sa (o hudobnom prejave): pieseň sa rýchlo obohrala, opočúvalaunudiťznudiť (naplniť nudou): pohodlný život ju unudil, znudilznepáčiť sazneľúbiť sa (prestať sa páčiť): záhaľka sa mu znepáčila, zneľúbilaspríkriť sasprotiviť saznechutiť samať dosť (stať sa nežiaducim, nemilým a pod.): prázdny život sa mládeži rýchlo spríkri, sprotiví; vaše správanie sa nám znechutilo; takých spôsobov máme už dosťprejesť sa (častým jedením, pren. častým opakovaním sa zunovať): čokoláda sa mi prejedla; cestovanie sa mu už prejedlopresýtiť sa (príliš sa nasýtiť): presýtila sa kamarátov, kamaráti sa jej zunovaliprijesť sa (o jedle, pren. aj o iných veciach): med je medom, i ten sa prije; dlhá návšteva sa domácim prijedlakraj. prikonať sa (stať sa nemilým, nepríjemným): i sláva sa mu prikoná (Rázus)


    okoreniť pridať korenie (i pren. expr.) • pokoreniť: okoreniť, pokoreniť (si) jedlo; okoreniť reč vtipmiprikoreniť (dodatočne al. trocha): omáčku treba ešte prikoreniťochutiťprichutiť (zlepšiť chuť)


    prikoreniť p. okoreniť


    krivda čin al. stav, ktorý je v rozpore s právom a ktorého dôsledkom je poškodenie niekoho • bezprávieneprávosť: páchať krivdu, bezprávie, neprávosť; sociálna krivda, neprávosťpríkorie: robiť niekomu príkorienespravodlivosť: dopustiť sa nespravodlivostiústrk: znášať ústrkyzlo: bojovať proti spoločenskému zluzastar.: protivenstvoneprávo: zápasiť s protivenstvami, s neprávom


    príkorie p. krivda, zlo


    zlo čo nie je v súlade s ľudskosťou, zlá vec, zlý čin (op. dobro): potrestať zlo, predchádzať zluzlé: skúsiť dobré i zlékrivda (nespravodlivý čin): odčiniť krivdupríkorie (zlo obyč. v podobe psychického ponižovania): robiť niekomu príkoriepriekorizeň (Urbánek)bezprávieneprávosť: búriť sa proti bezpráviu, neprávostikniž. protivenstvo: znášať protivenstvákniž. temnosť: brány temnostizried. zlosť (Rázus)

    p. aj zloba


    prikovať p. pribiť, pripevniť, pripútať 1


    pripútať 1. pevne pripojiť putami, reťazou, povrazom a pod. • priputnať: pripútať sa v lietadle; priputnať dieťa v kočíku; pripútať, priputnať psa k búdepriviazať: kôň priviazaný k stĺpuprikovaťprikuť (pripútať kovaním): otrok prikovaný, prikutý k lodiexpr. pripantať: pripantať dobytok k válovuzried. upútať: čln upútali k brehu hrubým povrazompripevniťupevniť: pripevniť stromček ku kolu; povraz upevniť o skobu

    2. kniž. urobiť natrvalo závislým od niekoho, od niečoho, prinútiť niekoho ostať na istom mieste • priputnať: rodičia pripútali, priputnali deti k rodine; byť chorobou pripútaný na posteľupútať: počas štúdií ho šport načisto upútalkniž. zaviazať: zaviazať niekoho sľubom, vďačnosťou


    blížiť sa dostávať sa do blízkosti (priestorovej al. časovej) • približovať saprichádzať: vojská sa blížia, približujú k mestu; jar sa už blíži, prichádzanadchádzaťnadchodiť (blížiť sa v čase): nadchádza, nadchodí pôstne obdobieprikrádať savkrádať sa (opatrne, ticho sa blížiť): prikrádajú sa spoza humna; večer sa k nám už vkrádapristupovaťkráčať (blížiť sa krokom, chôdzou): pristupuje, kráča k nám s rozosmiatou tvárou


    kradnúť sa expr. potichu, ukradomky, nebadane sa pohybovať • expr. zakrádať sa: kradne sa, zakráda sa poza domyexpr. prikrádať sa (ukradomky sa približovať): prikráda sa k nám potmeexpr. odkrádať sa (ukradomky odchádzať): potichu sa odkráda prečexpr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa ku dverámkniž. lúdiť sa: lúdi sa za dievčaťom


    plaziť sa 1. pohybovať sa vlnovitými pohybmi tela (o plazoch) al. prikrčený na zem (o človeku a zvieratách) • liezť: slimák sa pomaly plazil, pomaly liezol po šaláte; vojak so psom sa plazí, lezie smerom k lesupren. ťahať sašíriť sa: hmla sa ťahala, šírila po celom kraji

    2. usilovať sa o nenápadný pohyb • zakrádať sa: zlodej sa plazil, zakrádal k otvorenému oblokuprikrádať saplúžiť sa: dieťa sa prikráda k prichystaným sladkostiam; pes sa plúži ku kosti

    3. (o niektorých rastlinách) zachytávať sa pri rastení na iných rastlinách al. predmetoch úponkami • popínať saťahať sa: divý vinič sa plazí, popína, ťahá po múrevinúť saovíjať sa: fazuľa sa vinie, ovíja okolo plota

    4. p. klaňať sa 2


    zakrádať sa expr. potichu, nebadane prichádzať niekam • expr.: prikrádať sakradnúť sa: zamaskovaný zakrádal sa, kradol sa, prikrádal sa k budoveexpr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa popri plote k domukniž. zastar. lúdiť sa (Vajanský, Tatarka)expr. šúchať sa (ísť pomalým, šúchavým krokom popri niečom) • expr. zried. plichtiť sa


    kradmý robený ukradomky, nenápadne, potajme • zakrádavýprikrádavý: začula čiesi kradmé, zakrádavé, prikrádavé krokynenápadnýnepozorovaný: približoval sa nenápadnými, nepozorovanými pohybmitajný: pozoroval ju kradmým, tajným pohľadomskrývanýutajovanýzastaráv. pokradmý: skrývané, utajované bozky; skrývaná, utajovaná, pokradmá hra


    prikrádavý p. kradmý


    prikradnúť sa p. priblížiť sa, prísť 1


    priplaziť sa priblížiť sa plazením • doplaziť sa: priplazil sa k domu so zranenou nohouzried. priplúžiť sa (ukradomky, nepozorovane) • expr.: priplichtiť saprikradnúť sa (opatrne, ticho, ukradomky): štvornožky sa priplichtil, prikradol k dverámexpr. pritrieť sa (s istým zámerom, úmyslom): pes sa so stiahnutým chvostom pritrel k svojmu pánovi


    vkradnúť sa expr. tajne, opatrne, nepozorovane vojsť • prikradnúť sakniž. vlúdiť sa: zlodej sa vkradol, vlúdil do domuexpr. vplaziť sa (prikrčený k zemi) • expr.: vkĺznuť (sa)všmyknúť (sa)vošmyknúť savšuchnúť (sa): vkĺzol do izbyexpr. vplichtiť sakniž. vplúžiť sa: vplúžil sa oknom do pitvorapovkrádať sa (postupne, jeden po druhom)

    p. aj vojsť 1


    ozdoba vec slúžiaca na ozdobenie, skrášlenie • okrasavýzdoba: ozdoby, okrasy, výzdoby starých fasáddekoráciakniž. dekórum: dekorácia výstavnej siene; slávnostné dekórumhovor.: parádacifraexpr. čačka: jej šaty sú samá paráda, cifra; ovešať sa čačkamikniž. ciráda: vyrezávaná ciráda (Kukučín)pýcha (ozdoba, na ktorú možno byť pyšný): desiatky fontán sú pýchou mestaornamentornamentika (ozdoba, ktorá využíva geometrické motívy): bohatý ornament, bohatá ornamentika na keramikezried.: príkrasaprízdobapoet. zdoba (Vajanský, Hviezdoslav)trblietka (trblietavá ozdoba): čepiec s trblietkami (Vansová)


    príkrasa p. ozdoba


    idealizujúci ktorý niečo idealizuje, robí lepším, ideálnym • prikrášlený: autor vytvoril idealizujúci, prikrášlený obraz životaromantizujúci (smerujúci k romantizmu): idealizujúce, romantizujúce tendencie


    prikrášlený p. idealizujúci


    ozdobiť dať na niečo ozdobu, urobiť krajším, pekným • vyzdobiť (dôkladne, bohato): šaty ozdobiť zlatými gombíkmiokrášliťskrášliťpoet. okrásiť: vlasy si okrášlila, skrášlila mašľouhovor. expr. vycifrovaťexpr. vyčačkať: vycifrovať, vyčačkať kone do záprahuvyšperkovať (ozdobiť šperkmi) • dekorovať: slávnostne dekorovaná sálaovenčiťpoet. zvenčiťnár. podvenčiť (ozdobiť vencom) • poet. okvietiť (ozdobiť kvetmi) • podperiťoperiť (ozdobiť perom): podperený klobúkkniž. opentliť (ozdobiť stužkami) • obiť (ozdobiť kovom): valaška obitá striebromornamentovaťkniž. ornamentalizovať (ozdobiť ornamentmi): truhlica ornamentovaná rezbamiobyč. pejor.: ovešaťobvešať (bohato, často nevkusne ozdobiť): o(b)vešať sa bižutériouobložiťhovor. garnírovať (pridať k hlavnému jedlu doplnky lahodiace chuti a očiam): misu obložiť, garnírovať zeleninoupocifrovať (ozdobiť navrchu): pocifrovať medovníkyprizdobiťprikrášliť (trocha): čepiec prizdobili, prikrášlili výšivkami


    prikrášliť 1. p. ozdobiť 2. p. skresliť


    skrášliť urobiť krajším, krásnym, pekným • okrášliť: skrášliť, okrášliť tvár účesom; skrášliť si život hudbouzried. skrásniť: úsmev jej skrásnil tvározdobiťvyzdobiť (urobiť krajším pomocou ozdoby): ozdobiť si šaty brošňouprikrášliť (pridať niečo na skrášlenie): prikrášliť skutočnosť


    skresliť podať, zachytiť odchodne od skutočnosti: skresliť štatistické údajeexpr. pristrihnúť (upraviť fakty podľa vlastnej predstavy): pristrihol rozprávanie podľa svojhoprikrášliťprifarbiťprimaľovať (urobiť krajším ako v skutočnosti): udalosť prikrášlil, prifarbil; skutočnosť trocha primaľovalfraz. pritiahnuť za vlasy (násilne prispôsobiť pravde) • deformovať (zmeniť skutočnú podobu): deformovať realitu


    idealizovať robiť lepším, krajším, než niečo v skutočnosti je • prikrášľovať: idealizuje, prikrášľuje fakty, skutočnosťromantizovať (prisudzovať niečomu vysnívanú podobu): romantizuje si manželstvoidylizovať (robiť idylickým, harmonickým, bezproblémovým): idylizovať skutočnosť


    krášliť robiť pekným, krásnym, krajším • skrášľovaťokrášľovať: krášli, skrášľuje si tvár rúžom; vnuci skrášľujú, okrášľujú život starým rodičomzdobiťozdobovať (robiť pekným pomocou ozdoby; robiť významným): zdobiť obrus výšivkou, ozdobovať byt kvetmi; zdobia, ozdobujú ho vyznamenaniaprikrášľovaťprizdobovať (menšími úpravami): prikrášľuje izbu závesmiparádiťcifrovaťstrojiťexpr.: fintiťfrndiťfrndoliť (pekne upravovať, najmä oblečenie): parádi, strojí nevestu perlovým náhrdelníkom; cifruje, fintí si šaty výšivkoukniž. ornamentalizovať


    krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideályveľkolepýohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadloprekrásnyprenádhernýkniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásnysedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperkpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjavpekný: pekná duša, pekné spomienkyroztomilýexpr. zastar. rozmilýrozkošnýexpr.: utešenýpreutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený párľúbeznýpoet.: lepýľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfymalebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná prírodaočarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódiaexpr.: rajskýnebeskýanjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejskýdet. al. expr. čačaný: čačaná bábikapodmanivýpodmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas spevákažiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvárskvelýúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazexpr. prerozkošný: prerozkošný výhľadpren. expr. rozprávkovýprikrásny (príliš krásny)

    2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3


    prikrásny p. krásny 1


    krátko 1. s malým dĺžkovým rozmerom, na malú dĺžku (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): má krátko, nakrátko ostrihané vlasyexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko, kratu(li)nko zastrihla do látkyexpr.: nakratučkonakratulinkonakratunkonakratuško: nakratučko ušitá sukňaprikrátko (príliš, veľmi krátko): prikrátko narezané dosky

    2. na krátky časový úsek, krátky čas, na krátky čas (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): krátko, nakrátko si zdriemoltesne: prišiel krátko, tesne pred ôsmouchvíľuchvíľkunachvíľunachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, nachvíľku nás zdržalexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko sa ponoril pod hladinuexpr.: nakratučkonakratunkonakratulinkonakratuško: nakratunko vyšla z miestnostiexpr.: chvíľočkuchvílinkunachvíľočkunachvílinku: chvíľočku, nachvíľočku sa jej zdalo, že vidí matkunedlho (pomerne krátko): učiteľ začal skúšať nedlho po zvoneníprikrátko (príliš, veľmi krátko): do zimy je prikrátko, aby stihol postaviť strechufraz. na skok: zastavili sa tu iba na skok

    3. obsahujúc iba podstatné časti, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • nakrátkoskrátka: krátko, nakrátko, skrátka opísal celú situáciustručne: stručne porozprávala, čo sa jej stalolakonickyúsečne: lakonicky, úsečne odpovedal na otázkyexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko vyrozprávala svoj príbehfraz. v kocke: v kocke načrtol svoje predstavyjadrne (krátko a výstižne): jadrne podané učivostrohosucho (krátko a odmerane): stroho, sucho reagoval na pripomienky


    prikrátko p. krátko 1, 2


    krátky 1. ktorý má malý rozmer v dĺžke, čase, rozsahu (op. dlhý): krátke vlasy, krátke nohavicenedlhý (priestorovo al. časovo krátky): nedlhý stôl, nedlhá chvíľamalý: malá prestávkahovor. neskl. mini (obyč. o dĺžke ženských šiat; op. maxi): móda je opäť minikrátkodobý (ktorý trvá krátko): krátkodobý pobyt v cudzineprikrátky (príliš krátky): dostal prikrátky čas na rozmysleniedohľadný: splní sa to v dohľadnom časechvíľkovýmomentálnymomentnýzastar. momentánny (trvajúci veľmi krátko): bola to len chvíľková známosť; momentálna, momentná rozpomienkaletmýpoet. plachý: bol to len letmý, plachý senpren. expr. šibeničný: dostali šibeničný termín na splnenie úlohyjadrný (krátky a výstižný): jadrná rečlakonickýúsečný (krátky a strohý): lakonické, úsečné vetystručný (op. podrobný): stručný slovník, prehľadexpr. zastar. obkratnýexpr.: kratučkýkratuškýkratunkýkratulinký (veľmi krátky)

    2. p. slabý 2, zlý 2


    prikrátky p. krátky 1


    čupieť 1. byť v nízkej polohe so skrčenými nohami • kvočať: dieťa ustráchane čupí, kvočí v kúteexpr.: čupiť sačupkať sikľučaťkvačaťdrepieť: dieťa sa čupí, čupká si v tráve; kľučiac zbiera omrvinkybyť učupený (často pren.): domčeky sú učupené, čupia sa v zelenichúliť saprikŕčať saexpr. krepiť sazried. ukŕčať sa

    2. expr. byť stále na jednom mieste • kvočaťtrčaťdrepieťdučaťsedieť: stále iba doma čupí, kvočí, trčí


    krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sahúžvať sahúžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkvevraštiť samraštiť samŕštiť sanár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôlešúveriť saskrúcať sakriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti

    2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sahrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robotenahrbovať saprihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať saohýbať sazohýbať sazhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenomskláňať sa

    3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčíexpr. krepiť sa (Rázus)byť učupenýchúliť sakvočaťčupieťexpr.: čupiť sakvačaťkľučaťdrepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkovzried.: ukŕčať satúliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe


    prikrčene p. skrčene


    skrčene so skrčenými nohami al. skrčeným telom • skrčmo: skrčene, skrčmo preskočil cez debnuexpr.: učupenečupiačkypočupkypočupiačkykvočiačkykvočiac: učupene, čupiačky zostala v kúteprikrčene: skrčene, prikrčene zastal pred oblokomschúleneskrútene: skrčene, schúlene ležal na dlážkezhrbene (zohnuto v chrbte): zhrbene sedieť


    zhrbený ktorý je zohnutý v chrbte • prihrbenýprikrčenýnahrbený: stál tam zhrbený, nahrbený ako starechrbatý: chodí hrbatýsklonenýnaklonenýnahnutýnachýlenýprihnutý: stále je sklonený, nahnutý nad knihami


Pozri výraz PRIK v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: mz, tof, ã tat, ppf, ã â iã â, eerp, aaps, fnt, pea, šeno, oov, , interreg, fav, tpa
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV