Význam slova "a" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

a²

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. zlučovací vzťah: brat a sestra;
zasmial sa a odišiel;
prší a prší;
tak a tak, toľko a toľko;
dvaja a dvaja po dvaja;
a tak ďalej (skr. atď.), a podobne (skr. a pod., ap.)

2. odporovací vzťah (obyč. so záporom); ale: už bolo tma a matere nikde;
a → jednako;
a → predsa

3. dôsledkový vzťah (najmä vo výrazoch a preto, a teda, a tak); preto: prečítaj si to, a tak sa presvedčíš

4. stupňovací vzťah (najmä vo výrazoch a aj, a najmä, a ani): ostarol a najmä schudol

5. vysvetľovací a príčinný vzťah, obyč. vo výrazoch a veď, a to (nespráv. a síce): sedem dielov sveta, a to ...

6. vylučovací vzťah (najmä vo výraze a či): bolo nás desať a či dvanásť

7. prípustkový vzťah: smejú sa a vec je vážna

B. podraď. a čo vyj. krajnú podmienku, aj keď: a čo sa na hlavu postavíte, urobím to

II. čast.

1. nadväzuje na situáciu a uvádza najmä opyt. a zvol. vetu: a skadeže si? a daj mi s tým pokoj! a vy tu? a tak! a ták! výraz dovtípenia sa

2. no a? v replike vyj. nepochopenie, nesúhlas ap.

III. a, á cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, radosť, iróniu ap.): á, vitajte!

a¹, á neskl. s.

1. samohláska a písmeno; znak 1. miesta v poradí: blok A;
A-mužstvo;
vitamín A

2. hud. tón a nota: A dur, a mol

3. v skr. a zn.: a ár, A ampér;
a. a. (ad acta)

● nepovedať ani a, ani b nič;
od a po z od začiatku do konca

à čast. obch. po: meter à 100,– Sk

ä neskl. s. samohláska a písmeno

a i. skr. a iné, a iní, a inde

a pod., ap. skr. a podobne (-ý)

a priori prísl. (lat.) kniž. nezávisle od skúsenosti, vopred: odsúdiť niečo a p.

a. a. skr. ad acta

a. h. skr. ako hosť

abbé -ho mn. -ovia m. star. vo franc. prostredí titul kat. duchovného bez cirk. úradu, dôstojný pán

abdikácia -ie ž. kniž. odstúpenie (z úradu);

abdikačný príd.

abeceda -y -cied ž.

1. súbor všetkých písmen istej graf. sústavy: usporiadať podľa a-y

2. systém značiek pre jednotlivé písmená: Morseova a., slepecká a.

3. hovor. zákl. poznatky istého odboru: a. fyziky

● začať od a-y od začiatku, od základov

abecedne prísl.: usporiadať a.

abecedný príd. usporiadaný podľa abecedy: a. poriadok, zoznam, ukazovateľ;

abiturient -a m. absolvent stred. školy po maturite;

abiturientka -y -tok ž.;

abiturientsky príd.: a. večierok

ablegát -a m. hist. poslanec krajinského snemu v Rakúsko-Uhorsku

● chodí ako a. správa sa povýšene

abnormalita -y -lít ž. abnormálnosť

abnormálne prísl.: a. veľký;

abnormálnosť -i ž.

abnormálny príd. nenormálny, mimoriadny, nezvyčajný: a. rast, a-e sucho;

abonent -a m. predplatiteľ (novín, div. predstavení, koncertov ap.);

abonentka -y -tiek ž.

1. predplatiteľka (novín, div. predstavení ap.)

2. hovor. abonentný lístok

abonentný príd. predplatný: a. lístok, a. koncert

abonentský príd.

abonmán -u m. i neskl. s. predplatenie; predplatné (na časopis, do divadla ap.)

Abrahám -a m. bibl. meno starozákonného patriarchu

● odišiel k A-ovi (expr. morky pásť), už je v lone A-ovom zomrel

abrahámoviny -vín ž. pomn. 50. narodeniny

abrazívne prísl.;

abrazívnosť -i ž.

abrazívny príd. odb. spôsobujúci rozrušenie hornín (vodou, ľadom, vetrom) al. obrusovanie, zoškrabovanie (tvrdými predmetmi): a. účinok;
lek. a. zákrok;
tech. a-e obrábanie kovov pomocou obrusovania;

abreviácia -ie ž. skratka v písme;

abreviačný príd.

absces -u m. lek. hnisavé ložisko

absencia -ie ž.

1. neprítomnosť, neúčasť (v práci, v škole ap.): boj proti a-ii, neospravedlnená a.

2. kniž. chýbanie, nedostatok: a. argumentov;

absenčný príd.

absentér -a m. kto často neodôvodnene zameškáva prácu

absentovať nedok. i dok. publ. nebyť prítomný, chýbať: v rodinách a-je citová výchova

absint -u m. horký likér z paliny

absolutista -u m.

1. absolútny vládca, samovládca

2. prívrženec absolutizmu;

absolutistický príd.: a. režim, a-á vláda;

absolutisticky prísl.

absolutizácia -ie ž. absolutizovanie

absolutizmus -mu m. vládna sústava, v kt. má panovník neobmedzenú moc, absolútna monarchia;

absolutizovať nedok. i dok. pokladať za absolútne platné

absolútne prísl.

1. nezávisle, zvrchovane, suverénne; neobmedzene: vládnuť a.

2. hovor. úplne, stopercentne, vôbec: to je a. vylúčené;
a. bezpečný;

absolútnosť -i ž.

absolútny príd.

1. nepodmienený, nezávislý, op. relatívny: a-a väčšina nadpolovičná;
filoz. a-a pravda;
fyz. a. bod mrazu;
geogr. a-a výška nadmorská

2. úplný, dokonalý, stopercentný: a. pokoj, a-a istota;
a. sluch;
chem. a. lieh stopercentný alkohol

3. neobmedzený: a-a moc;

absolutórium -ia D a L -iu s.

1. schválenie činnosti (za isté obdobie): udeliť výboru a.

2. vysvedčenie o absolvovaní školy: vydať a.;
po a-iu po absolvovaní

absolvent -a m. kto absolvoval školu, školenie, kurz ap.;

absolventka -y -tiek ž.;

absolventský príd.: a-é skúšky, a. večierok

absolvovať dok.

1. vychodiť školu, dokončiť štúdiá, kurz, školenie; vyštudovať: a. gymnázium, filozofickú fakultu

2. zúčastniť sa na niečom, vykonať: a. preteky, skok, let

absorbovať dok. i nedok. pohltiť, pohlcovať, vs(áv)ať, vpiť, vpíjať: a. farbu, tuky

// absorbovať sa: kyslík sa a-je vo vode

absorpcia -ie ž. absorbovanie: fyz. a. plynu, a. svetla;

absorpčný príd.: a-á schopnosť

abstinencia -ie ž. zdržiavanie sa pôžitkov, najmä pitia liehovín, zdržanlivosť: zachovávať a-iu, pohlavná a.;

abstinenčný príd.

abstinent -a m. kto zachováva abstinenciu;

abstinentka -y -tiek ž.;

abstinentský príd.: a. spolok

abstrahovať nedok. i dok.

1. zovšeobecniť, zovšeobecňovať: a-júca činnosť mozgu

2. odvodzovať, odvodiť, vyvodzovať, vyvodiť: a. pravidlo z konkrétnych faktov

3. nebrať do úvahy, neprizerať, neprizrieť, neprihliadať, neprihliadnuť: a. od rozdielov

abstrakcia -ie ž.

1. iba jedn. zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie, abstrahovanie: myšlienková a.

2. pojem ako výsledok abstrahovania: vedecká, logická a.

3. niečo neskutočné, neexistujúce: mŕtva, prázdna a.;

abstrakcionista -u m. stúpenec abstrakcionizmu;

abstrakcionistický príd.

abstrakcionizmus -mu m. nefiguratívny smer v umení, najmä výtvar.;

abstrakčný príd.: a. postup, proces

abstrakt -u m. krátky výťah z obsahu článku al. knihy

abstraktný príd.

1. získaný abstrakciou, myšlienkový, pojmový, op. konkrétny: a. pojem, a-é myslenie, poznanie

2. neskutočný, neživotný, nerealistický: mať a-é predstavy o niečom

absurdne prísl.;

absurdnosť -i ž.

absurdný príd. nezmyselný: a-á predstava;

absurdum -da -súrd s. kniž. absurdnosť, nezmysel: priviesť niečo ad a. do krajnosti

aby

I. spoj. podraď. uvádza vetu

1. účelovú: zasvietil si, a. lepšie videl

2. príčinnú (so záporom; v nadradenej vete je sloveso typu báť sa): bojí sa, a. nespadol

3. dôsledkovú (nadradená veta je záporná): nie som dieťa, a. si ma poúčal

4. spôsobovú (obyč. s význ. účinku): žili tak, a. boli deťom príkladom;
svetlo stačilo (natoľko), a. videli pod nohy

5. predmetovú (najmä po slovesách, kt. vyj. prejav vôle): žiadal ju, a. cestovala s ním;
rozkázal, a. ho odviedli;
chce, a. bol pokoj

6. prívlastkovú: predložil návrh, a. sa začalo rokovať;
nieto dňa, a. ma nenavštívil

7. podmetovú: nemá zmyslu, a. sme sa hádali

8. doplnkovú (po záporných slovesách zmyslového vnímania): ešte som ho nepočul, a. prosil

9. kniž. al. expr. nepravú účelovú (pripojenú zlučovacím al. odporovacím význ.): vrátil sa, a. čoskoro odcestoval znovu

II. expr. i abyže čast. hovor. uvádza želacie vety, zakliatia ap., nech: a. si sa nepošmykol! a. to čert vzal!

acetón -u m. org. rozpúšťadlo;

acetónový príd.

acetylén -u m. chem. zápalný plyn použ. pri zváraní kovov a na svietenie;

acetylénový príd.: a-á lampa

ach, ách cit. vyj. rozlič. pocity, napr. bolesť, zármutok, túžbu, prekvapenie: a., prebeda! a., a., čo ste vyviedli! a., horkýže (nie)! v spoj. a. tak vyj. dovtípenie, pochopenie

achát -u m. mnohofarebný polodrahokam chalcedón

Achilles [-iles] -lla m. hrdina Homérovej Iliady;
anat. A-llova šľacha šľacha lýtkového svalu upínajúca sa na pätnú kosť

● A-llova päta slabé miesto, slabina

achilovka -y -viek ž. hovor. Achillova šľacha

achkať nedok. expr. vzdychať, stonať

acidofilný príd. potrav.: a-é mlieko skysnuté baktériami mliečneho kvasenia s vlastnosťami zodpovedajúcimi zásadám správnej výživy

áčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom a, A: chodiť do a-y (triedy A)

áčko -a -čok s. hovor. písmeno a, A;
vec ním označená al. majúca jeho podobu

acylpyrín -u m. liek použ. pri prechladnutí, bolesti hlavy ap.

ad acta [adakta] (skr. a. a.) prísl. admin. do spisov (zn. na vybavenom spise): dať, uložiť a. a.

ad hoc [hók] prísl. kniž. (lat.) len na daný cieľ: obhajobná komisia ad h.

adagio [-ádžo] (tal.) hud.

I. prísl. pomaly, zvoľna

II. adagio -ia L -ie mn. -ia s. hud. skladba al. časť skladby v tomto tempe

Adam -a m. bibl. meno prvého človeka

● začať od A-a od začiatku;
byť ako A. nahý;
expr. A-ovo rebro žena;
A-ovo jablko výstupok na prednej strane hrtana, ohryzok

adaptabilnosť -i ž.

adaptabilný príd. kniž. schopný adaptácie;

adaptácia -ie ž.

1. prispôsobenie, úprava: a. budovy;
divadelná a. novely

2. iba jedn. prispôsobovanie sa, prispôsobenie sa: a. organizmu na chlad;

adaptačný príd.: a-é práce

adaptér -a L -i mn. N a A -y m. prístroj, zariadenie, ktorým sa niečo prispôsobuje na nové použitie

adaptovať nedok. i dok. prispôsobovať, prispôsobiť, upravovať, upraviť: a. budovu, a. text

// adaptovať sa: oko sa a-je na tmu

adekvátne prísl.;

adekvátnosť -i ž.

adekvátny príd. kniž. zodpovedajúci, primeraný, zhodný: a. výraz, a. preklad;

adept -a m. začiatočník (vo vede, umení, v praktickej činnosti);

adeptka -y -tiek ž.

adieu [aďiö], adié cit. (franc.) zbohom: lúčime sa, a.

adjektívne prísl.;

adjektívnosť -i ž.

adjektívny príd.;

adjektívum -va -tív s. lingv. prídavné meno;

adjunkt -a m. v min. pomocný úradník;

adjunktka -y -tiek ž.;

adjunktský príd.: a. plat

adjustácia -ie ž. odb. vystrojenie všetkým potrebným, usporiadanie, usporadúvanie, úprava: admin. a. spisu;
obch. a. tovaru;
farm. a. lieku;

adjustačný príd.

administrácia -ie ž. hosp.-tech. správa, najmä novín a časopisov

administratíva -y ž. správa, riadenie, vybavovanie ver. vecí štátu, podniku ap.; orgány vykonávajúce túto činnosť: pracovať v a-e; prezidentova a.;

administratívne prísl.

administratívnoprávny príd. týkajúci sa administratívneho (správneho) práva

administratívnosprávny príd. týkajúci sa administratívnej správy: a-a jednotka

administratívny príd.: a. pracovník, a-e opatrenie;