Význam slova "a" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 2095 výsledkov (18 strán)
-
a2
I. spoj.
A. priraď. vyj.
1. zlučovací vzťah: brat a sestra;
zasmial sa a odišiel;
prší a prší;
tak a tak, toľko a toľko;
dvaja a dvaja po dvaja;
a tak ďalej (skr. atď.), a podobne (skr. a pod., ap.)2. odporovací vzťah (obyč. so záporom); ale: už bolo tma a matere nikde;
a → jednako;
a → predsa3. dôsledkový vzťah (najmä vo výrazoch a preto, a teda, a tak); preto: prečítaj si to, a tak sa presvedčíš
4. stupňovací vzťah (najmä vo výrazoch a aj, a najmä, a ani): ostarol a najmä schudol
5. vysvetľovací a príčinný vzťah, obyč. vo výrazoch a veď, a to (nespráv. a síce): sedem dielov sveta, a to ...
6. vylučovací vzťah (najmä vo výraze a či): bolo nás desať a či dvanásť
7. prípustkový vzťah: smejú sa a vec je vážna
B. podraď. a čo vyj. krajnú podmienku, aj keď: a čo sa na hlavu postavíte, urobím to
II. čast.
1. nadväzuje na situáciu a uvádza najmä opyt. a zvol. vetu: a skadeže si? a daj mi s tým pokoj! a vy tu? a tak! a ták! výraz dovtípenia sa
2. no a? v replike vyj. nepochopenie, nesúhlas ap.
III. a, á cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, radosť, iróniu ap.): á, vitajte!
a1, á neskl. s.
1. samohláska a písmeno; znak 1. miesta v poradí: blok A;
A-mužstvo;
vitamín A2. hud. tón a nota: A dur, a mol
3. v skr. a zn.: a ár, A ampér;
a. a. (ad acta)● nepovedať ani a, ani b nič;
od a po z od začiatku do koncaà čast. obch. po: meter à 100,– Sk
-
ä neskl. s. samohláska a písmeno
-
a i. skr. a iné, a iní, a inde
-
a priori prísl. (lat.) kniž. nezávisle od skúsenosti, vopred: odsúdiť niečo a p.
-
a. a. skr. ad acta
-
a. h. skr. ako hosť
-
abbé -ho mn. -ovia m. star. vo franc. prostredí titul kat. duchovného bez cirk. úradu, dôstojný pán
-
abdikácia -ie ž. kniž. odstúpenie (z úradu);
-
abdikačný príd.
-
abeceda -y -cied ž.
1. súbor všetkých písmen istej graf. sústavy: usporiadať podľa a-y
2. systém značiek pre jednotlivé písmená: Morseova a., slepecká a.
3. hovor. zákl. poznatky istého odboru: a. fyziky
● začať od a-y od začiatku, od základov
-
abecedne prísl.: usporiadať a.
-
abecedný príd. usporiadaný podľa abecedy: a. poriadok, zoznam, ukazovateľ;
-
abiturientka -y -tok ž.;
-
abiturientsky príd.: a. večierok
-
ablegát -a m. hist. poslanec krajinského snemu v Rakúsko-Uhorsku
-
abnormalita -y -lít ž. abnormálnosť
-
abnormálne prísl.: a. veľký;
-
abnormálnosť -i ž.
-
abnormálny príd. nenormálny, mimoriadny, nezvyčajný: a. rast, a-e sucho;
-
abonent -a m. predplatiteľ (novín, div. predstavení, koncertov ap.);
-
abonentka -y -tiek ž.
1. predplatiteľka (novín, div. predstavení ap.)
2. hovor. abonentný lístok
-
abonentný príd. predplatný: a. lístok, a. koncert
-
abonentský príd.
-
abonmán -u m. i neskl. s. predplatenie; predplatné (na časopis, do divadla ap.)
-
Abrahám -a m. bibl. meno starozákonného patriarchu
● odišiel k A-ovi (expr. morky pásť), už je v lone A-ovom zomrel
-
abrahámoviny -vín ž. pomn. 50. narodeniny
-
abrazívne prísl.;
-
abrazívnosť -i ž.
-
abrazívny príd. odb. spôsobujúci rozrušenie hornín (vodou, ľadom, vetrom) al. obrusovanie, zoškrabovanie (tvrdými predmetmi): a. účinok;
lek. a. zákrok;
tech. a-e obrábanie kovov pomocou obrusovania; -
abreviácia -ie ž. skratka v písme;
-
abreviačný príd.
-
absces -u m. lek. hnisavé ložisko
-
absencia -ie ž.
1. neprítomnosť, neúčasť (v práci, v škole ap.): boj proti a-ii, neospravedlnená a.
2. kniž. chýbanie, nedostatok: a. argumentov;
-
absenčný príd.
-
absentovať nedok. i dok. publ. nebyť prítomný, chýbať: v rodinách a-je citová výchova
-
absolutista -u m.
1. absolútny vládca, samovládca
2. prívrženec absolutizmu;
-
absolutistický príd.: a. režim, a-á vláda;
absolutisticky prísl.
-
absolutizácia -ie ž. absolutizovanie
-
absolutizmus -mu m. vládna sústava, v kt. má panovník neobmedzenú moc, absolútna monarchia;
-
absolútne prísl.
1. nezávisle, zvrchovane, suverénne; neobmedzene: vládnuť a.
2. hovor. úplne, stopercentne, vôbec: to je a. vylúčené;
a. bezpečný; -
absolútnosť -i ž.
-
absolútny príd.
1. nepodmienený, nezávislý, op. relatívny: a-a väčšina nadpolovičná;
filoz. a-a pravda;
fyz. a. bod mrazu;
geogr. a-a výška nadmorská2. úplný, dokonalý, stopercentný: a. pokoj, a-a istota;
a. sluch;
chem. a. lieh stopercentný alkohol3. neobmedzený: a-a moc;
-
absolutórium -ia D a L -iu s.
1. schválenie činnosti (za isté obdobie): udeliť výboru a.
2. vysvedčenie o absolvovaní školy: vydať a.;
po a-iu po absolvovaní -
absolventka -y -tiek ž.;
-
absolventský príd.: a-é skúšky, a. večierok
-
absolvovať dok.
1. vychodiť školu, dokončiť štúdiá, kurz, školenie; vyštudovať: a. gymnázium, filozofickú fakultu
-
absorbovať dok. i nedok. pohltiť, pohlcovať, vs(áv)ať, vpiť, vpíjať: a. farbu, tuky
// absorbovať sa: kyslík sa a-je vo vode
-
absorpcia -ie ž. absorbovanie: fyz. a. plynu, a. svetla;
-
absorpčný príd.: a-á schopnosť
-
abstinencia -ie ž. zdržiavanie sa pôžitkov, najmä pitia liehovín, zdržanlivosť: zachovávať a-iu, pohlavná a.;
-
abstinenčný príd.
-
abstinent -a m. kto zachováva abstinenciu;
-
abstinentka -y -tiek ž.;
-
abstinentský príd.: a. spolok
-
abstrahovať nedok. i dok.
1. zovšeobecniť, zovšeobecňovať: a-júca činnosť mozgu
2. odvodzovať, odvodiť, vyvodzovať, vyvodiť: a. pravidlo z konkrétnych faktov
3. nebrať do úvahy, neprizerať, neprizrieť, neprihliadať, neprihliadnuť: a. od rozdielov
-
abstrakcia -ie ž.
1. iba jedn. zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie, abstrahovanie: myšlienková a.
2. pojem ako výsledok abstrahovania: vedecká, logická a.
3. niečo neskutočné, neexistujúce: mŕtva, prázdna a.;
-
abstrakcionista -u m. stúpenec abstrakcionizmu;
-
abstrakcionistický príd.
-
abstrakcionizmus -mu m. nefiguratívny smer v umení, najmä výtvar.;
-
abstrakčný príd.: a. postup, proces
-
abstraktný príd.
1. získaný abstrakciou, myšlienkový, pojmový, op. konkrétny: a. pojem, a-é myslenie, poznanie
2. neskutočný, neživotný, nerealistický: mať a-é predstavy o niečom
-
absurdne prísl.;
-
absurdnosť -i ž.
-
absurdný príd. nezmyselný: a-á predstava;
-
absurdum -da -súrd s. kniž. absurdnosť, nezmysel: priviesť niečo ad a. do krajnosti
-
aby
I. spoj. podraď. uvádza vetu
1. účelovú: zasvietil si, a. lepšie videl
2. príčinnú (so záporom; v nadradenej vete je sloveso typu báť sa): bojí sa, a. nespadol
3. dôsledkovú (nadradená veta je záporná): nie som dieťa, a. si ma poúčal
4. spôsobovú (obyč. s význ. účinku): žili tak, a. boli deťom príkladom;
svetlo stačilo (natoľko), a. videli pod nohy5. predmetovú (najmä po slovesách, kt. vyj. prejav vôle): žiadal ju, a. cestovala s ním;
rozkázal, a. ho odviedli;
chce, a. bol pokoj6. prívlastkovú: predložil návrh, a. sa začalo rokovať;
nieto dňa, a. ma nenavštívil7. podmetovú: nemá zmyslu, a. sme sa hádali
8. doplnkovú (po záporných slovesách zmyslového vnímania): ešte som ho nepočul, a. prosil
9. kniž. al. expr. nepravú účelovú (pripojenú zlučovacím al. odporovacím význ.): vrátil sa, a. čoskoro odcestoval znovu
II. expr. i abyže čast. hovor. uvádza želacie vety, zakliatia ap., nech: a. si sa nepošmykol! a. to čert vzal!
-
acetón -u m. org. rozpúšťadlo;
-
acetónový príd.
-
acetylén -u m. chem. zápalný plyn použ. pri zváraní kovov a na svietenie;
-
acetylénový príd.: a-á lampa
-
ach, ách cit. vyj. rozlič. pocity, napr. bolesť, zármutok, túžbu, prekvapenie: a., prebeda! a., a., čo ste vyviedli! a., horkýže (nie)! v spoj. a. tak vyj. dovtípenie, pochopenie
-
achát -u m. mnohofarebný polodrahokam chalcedón
-
Achilles [-iles] -lla m. hrdina Homérovej Iliady;
anat. A-llova šľacha šľacha lýtkového svalu upínajúca sa na pätnú kosť● A-llova päta slabé miesto, slabina
-
achilovka -y -viek ž. hovor. Achillova šľacha
-
achkať nedok. expr. vzdychať, stonať
-
acidofilný príd. potrav.: a-é mlieko skysnuté baktériami mliečneho kvasenia s vlastnosťami zodpovedajúcimi zásadám správnej výživy
-
áčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom a, A: chodiť do a-y (triedy A)
-
áčko -a -čok s. hovor. písmeno a, A;
vec ním označená al. majúca jeho podobu -
acylpyrín -u m. liek použ. pri prechladnutí, bolesti hlavy ap.
-
ad acta [adakta] (skr. a. a.) prísl. admin. do spisov (zn. na vybavenom spise): dať, uložiť a. a.
-
ad hoc [hók] prísl. kniž. (lat.) len na daný cieľ: obhajobná komisia ad h.
-
adagio [-ádžo] (tal.) hud.
I. prísl. pomaly, zvoľna
II. adagio -ia L -ie mn. -ia s. hud. skladba al. časť skladby v tomto tempe
-
Adam -a m. bibl. meno prvého človeka
● začať od A-a od začiatku;
byť ako A. nahý;
expr. A-ovo rebro žena;
A-ovo jablko výstupok na prednej strane hrtana, ohryzok -
adaptabilnosť -i ž.
-
adaptabilný príd. kniž. schopný adaptácie;
-
adaptácia -ie ž.
1. prispôsobenie, úprava: a. budovy;
divadelná a. novely2. iba jedn. prispôsobovanie sa, prispôsobenie sa: a. organizmu na chlad;
-
adaptačný príd.: a-é práce
-
adaptér -a L -i mn. N a A -y m. prístroj, zariadenie, ktorým sa niečo prispôsobuje na nové použitie
-
adaptovať nedok. i dok. prispôsobovať, prispôsobiť, upravovať, upraviť: a. budovu, a. text
// adaptovať sa: oko sa a-je na tmu
-
adekvátne prísl.;
-
adekvátnosť -i ž.
-
adekvátny príd. kniž. zodpovedajúci, primeraný, zhodný: a. výraz, a. preklad;
-
adept -a m. začiatočník (vo vede, umení, v praktickej činnosti);
-
adeptka -y -tiek ž.
-
adieu [aďiö], adié cit. (franc.) zbohom: lúčime sa, a.
-
adjektívne prísl.;
-
adjektívnosť -i ž.
-
adjektívny príd.;
-
adjektívum -va -tív s. lingv. prídavné meno;
-
adjunkt -a m. v min. pomocný úradník;
-
adjunktka -y -tiek ž.;
-
adjunktský príd.: a. plat
-
adjustácia -ie ž. odb. vystrojenie všetkým potrebným, usporiadanie, usporadúvanie, úprava: admin. a. spisu;
obch. a. tovaru;
farm. a. lieku; -
adjustačný príd.
-
administrácia -ie ž. hosp.-tech. správa, najmä novín a časopisov
-
administratíva -y ž. správa, riadenie, vybavovanie ver. vecí štátu, podniku ap.; orgány vykonávajúce túto činnosť: pracovať v a-e; prezidentova a.;
-
administratívne prísl.
-
administratívnoprávny príd. týkajúci sa administratívneho (správneho) práva
-
administratívnosprávny príd. týkajúci sa administratívnej správy: a-a jednotka
-
administratívny príd.: a. pracovník, a-e opatrenie;