Význam slova "ud" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 105 výsledkov (1 strana)
-
úd -u m. pohyblivá časť tela, obyč. končatina: zdravé, boľavé údy;
vystrieť si údy, mať údy ako z olova nevládne, ťažké;
anat. pohlavný úd penis; -
údaj -a často mn. m. jednotlivý fakt ako súčasť istého prejavu, správy, tlačiva ap.; dáta: (ne)pravdivé ú-e, hodnoverný ú., bibliografické ú-e, vpísať osobné ú-e;
-
údajne čast. vraj: zajtra ú. odchádza
-
údajný príd. na základe istých údajov pokladaný za niekoho, za niečo, domnelý, zdanlivý: ú. nepriateľ, ú. vrah
-
údajový príd.: ú-á základňa
-
udalosť -i ž. (závažná) príhoda: veľká, mimoriadna u., historické, revolučné u-i;
rodinná u., to je skutočná u. -
udanie -ia s. oznámenie trestného činu ap. príslušným orgánom: písomné u., anonymné u., u. je nepravdivé
-
udať dok.
1. dať (ako vodidlo), určiť: u. smer, u. tempo, takt
2. urobiť udanie: u. páchateľa, išiel sa (sám) u.
3. poskytnúť údaj(e), uviesť: u. presné rozmery, rýchlosť u-ná v km, u. príčinu, u. meno a adresu;
-
udať sa dok.
1. podať sa: u-l sa na otca
2. zastaráv. stať sa (význ. 3), pridať sa, odohrať sa: v meste sa všeličo u-á
3. zastaráv. podariť sa (význ. 1, 2): chlieb sa (ne)u-l
-
udatne prísl.;
-
udatnosť -i ž.
-
udatný príd. smelý (význ. 1), odvážny, hrdinský: u. bojovník;
-
udavač -a m. kto niekoho udáva, obyč. s nečestným zámerom;
-
udavačka -y -čiek ž.;
-
udavačský príd.;
-
udavačstvo -a s.
-
nedok. udávať -a: u. tón i pren. určovať smerovanie; mať rozhodujúci vplyv
-
údel -u m.
1. životné okolnosti, osud: šťastný, trpký, neradostný ú., znášať svoj ú.
2. nevyhnutná skutočnosť: smrť je ú. človeka
3. kniž. úloha (význ. 1), povinnosť: vznešený ú. vychovávať mládež
-
udeliť -ľ! dok. dať (ako výhodu, právo, dar ap.): u. niekomu titul, vyznamenanie;
u. čestný doktorát● u. → slovo;
-
nedok. udeľovať
-
údenáč -a A -č/-a mn. N a A -e m. údená ryba (obyč. sleď al. makrela): zjesť ú., ú-a
-
údenár -a m. odborník zaoberajúci sa výrobou údenín; samostatný živnostník;
-
údenársky príd.: ú. výrobok;
-
úder -u m.
1. prudký náraz al. zásah; zvuk ním spôsobený; udretie: ú-y kladiva, vežových hodín;
dutý ú. hromu;
ú. na klávesy;
pocítiť silný ú.;
trénovať ú-y (v pästiarstve, tenise);
ú. pod pás nedovolený úder v boxe i fraz. nečestné, nečisté konanie;2. voj. sústredený útok: smer hlavného ú-u
-
uderiť dok. hovor. udrieť (význ. 1 – 6): u. si koleno;
nepriateľ u-l zboku;
krv mu u-la do hlavy; -
úderka -y -riek ž. za soc. pôv. pracovná skupina úderníkov: kultúrna ú. za soc. kolektív predvádzajúci príležitostný kult. program;
ozbrojená ú. malá vyzbrojená organizovaná skupina -
úderníčka -y -čok ž.;
-
údernícky príd.: ú-e hnutie
-
úderník1 -a m. tech. súčasť záveru strelných zbraní
úderník2 -a mn. -ci m. za soc. robotník podávajúci mimoriadny pracovný výkon;
-
údernosť -i ž.
-
úderný príd. k 2: ú-á brigáda;
ú-á sila i pren. hybná; -
úderový príd. k 1: ú-á technika (v tenise ap.);
-
údes -u m. kniž. hrôza (význ. 1), zdesenie: smrteľný ú.
-
udiareň -rne ž. miestnosť na údenie;
expr. zafajčená miestnosť -
udiať sa udeje udejú dok. kniž. uskutočniť sa, stať sa, odohrať sa: u-la sa mimoriadna vec;
za tie roky sa u-li veľké zmeny;
niekomu sa u-e krivda -
udica -e udíc ž. nástroj (palica a šnúra s háčikom) na chytanie rýb;
-
udička -y -čiek ž. zdrob.
-
udicový príd.;
-
nedok. udierať -a
// uderiť sa udrieť sa: u. sa o dvere;
nedok. udierať -a
// udrieť sa
1. pri náraze do niečoho si ublížiť, uderiť sa: spadol a u-l sa;
u. sa do kolena2. prudkým pohybom ruky zasiahnuť časť svojho tela, uderiť sa: u. sa do pŕs, po čele
● expr. u. sa po vrecku vydať peniaze (na dary, pri zábave ap.);
-
nedok. udierať sa
-
opak. údievať -a
// údiť sa: mäso sa údi;
-
opak. údievať sa
-
údik -a m. zdrob.
-
údiť -i nedok. konzervovať dymom: ú. šunku, syr;
-
údiv -u m. počudovanie, začudovanie; prekvapenie: stáť v nemom ú-e, otvárať oči od ú-u
-
udivene prísl.: tváriť sa u.
-
udivený príd. začudovaný, prekvapený: pozerá celý u.;
u. pohľad; -
udiviť dok. vzbudiť údiv, prekvapiť: u. všetkých svojím výkonom;
u-lo ma, že to vie; -
nedok. udivovať
-
udlabčiť, udlapčiť dok. expr. udupať, utlačiť, ubiť: u. sneh;
u-ená hlina, zem -
udobriť dok. spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať, pomeriť: chceli si ho u. peknými rečami;
u. pohnevané priateľky; -
nedok. udobrovať
// udobriť sa prestať sa hnevať, pomeriť sa: u. sa so susedom;
ako sa pohnevali, tak sa zasa u-ia; -
nedok. udobrovať sa
-
údolie -ia s.
1. dolina: hlboké ú., cesta sa zvažuje do ú-ia
2. krajina pozdĺž rieky v hornatom kraji: ú. Váhu, Hornádu
● kniž. → slzavé ú.;
-
údolný príd.: ú-á priehrada
-
udomácniť -i dok. prispôsobiť (domácemu) životnému prostrediu: u. nové plemeno dobytka;
-
nedok. udomácňovať
// udomácniť sa: u. sa na novom mieste;
cudzie zvyky u-ené u nás; -
nedok. udomácňovať sa
-
udrieť -ie -ú udretý/udrený dok.
1. úderom, nárazom zasiahnuť, uderiť: u. niekoho po hlave
2. spôsobiť náraz sprevádzaný zvukom, uderiť: u. päsťou do stola buchnúť;
čln u-l o breh;
u-l blesk, hrom;
neos. neďaleko u-lo3. prudko zaútočiť, uderiť: u. na nepriateľa;
4. expr. zapôsobiť na zmysly, uderiť: zápach u-l do nosa;
horúčava až u-la do tváre5. expr. nahrnúť sa, vhrnúť sa, uderiť: krv mu u-la do hlavy, do líc
6. (o počasí) náhle nastať, uderiť: u-li mrazy
● expr.: u. → klinec po hlave;
(nie je) vrecom, mechom u-tý (nie je) sprostý;
→ vie, koľko u-lo;
kniž. u-la jeho posledná hodina umiera;
u-lo mu do hlavy, do nôh opil sa; -
udržať -í -ia dok.
1. byť schopný podržať, zadržať: u. volant;
nemohol v ruke nič u.2. zachovať v pôv., nezmenenom stave: u. poriadok, u. chorého pri živote;
u. si priateľstvo; -
údržba -y ž. starostlivosť o dobrý stav predmetov, techniky ap.: ú. strojov, inštalácie, budov
-
údržbárka -y -rok ž.;
-
údržbársky príd.: u-a čata, dielňa;
-
údržbárstvo -a s.
-
udržiavací príd. určený na udržiavanie (istého stavu): u. poplatok, u-ie náklady
-
nedok. k 2 udržiavať -a, udržovať
// udržať sa
1. byť schopný zotrvať v istej polohe: u. sa na bradlách;
ledva sa u-l na nohách2. zachovať sa v pôv., nezmenenom stave, vydržať: u. sa vo forme;
v lete sa potraviny dlho neu-ia čerstvé;
sneh sa ešte (ne)u-í -
nedok. k 2 udržiavať sa, udržovať sa
-
udupať -e/-á -ú/-ajú -úc/-ajúc dok. dupaním utlačiť: u. zem, u-ná dlážka;
-
udupávať -a
-
nedok. udúšať -a
// udusiť sa
1. zadusiť sa: dieťa sa skoro u-lo
2. dusením získať žiadanú podobu: mäso sa rýchlo u-lo (namäkko)
-
udusiť dok.
1. zadusiť (význ. 1), zaškrtiť: vrah obeť u-l
2. zahasiť (význ. 1), zadusiť: u. oheň
3. dusením (význ. 5) upraviť, pripraviť: u. zeleninu
4. potlačiť (význ. 4), zlikvidovať, zadusiť: u. vzburu
5. premôcť (význ. 3), potlačiť, stlmiť: u. v sebe bolesť, žiaľ;
-
čudáčka -y -čok ž.;
-
čudácky príd. i prísl.: č-e spôsoby;
č. sa správať; -
čudáctvo -a -tiev s.
-
čudák -a mn. -ci m. čudný, zvláštny človek: stal sa z neho č. a samotár;
-
kľud, kľudný, správ. pokoj, pokojný
-
ľud -u m.
1. najširšie vrstvy obyvateľstva (obyč. v protiklade k vládnucej al. bohatej vrstve obyvateľstva): slovenský ľ., dedinský ľ.;
je to človek z ľ-u;
cirk. Boží ľ. spoločenstvo veriacich ľudí, cirkev -
ľudáčka -y -čok ž.;
-
ľudácky príd. i prísl.: ľ-a orientácia;
-
ľudáctvo -a s. ľudácka politika
-
ľudák -a mn. -ci m. člen al. stúpenec býv. Hlinkovej sloven. ľud. strany; člen al. stúpenec ľud. strany vo všeobecnosti, ľudovec;
-
nekľud, nekľudný, správ. nepokoj, nepokojný
-
odľud -a mn. -ovia m.
-
odľudštiť -šť/-i! dok. zbaviť ľudskosti: vojna o-la svet;
o-enie umenia; -
nedok. odľudšťovať
// odľudštiť sa: svet sa o-l, o-ená morálka;
-
nedok. odľudšťovať sa
-
poľudštiť -šť/-i! dok. urobiť človekom; urobiť ľudskejším, ľudským: p. svet, podmienky života;
-
nedok. poľudšťovať
-
nedok. preľudňovať
-
nedok. vyľudňovať
// vyľudniť sa: v-ené ulice;
-
nedok. vyľudňovať sa
-
nedok. zaľudňovať
// zaľudniť sa zaplniť sa ľuďmi: ulice sa z-li;
-
nedok. zaľudňovať sa
-
zľudštieť -ie -ejú dok. stať sa ľudskejším, ľudským: jeho postoj k nám z-l
-
zľudštiť dok. urobiť ľudskejším, ľudským: z. podmienky;
-
nedok. zľudšťovať
// zľudštiť sa stať sa ľudskejším, ľudským: jeho správanie sa z-lo;
-
nedok. zľudšťovať sa