Význam slova "kor" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 140 výsledkov (2 strán)
-
kôra -y kôr ž.
1. povrchová vrstva drevín: k. stromu, dubová k., zlúpať k-u
2. kôre podobná povrchová vrstva: ľadová k.;
citrónová k. šupa;
geogr. zemská k.;
anat. mozgová k.; -
koráb -a/-u m. v min. veľká drevená loď: Noemov k.;
publ. kozmický k. kozmická loď; -
koral -a mn. N a A -y m. drobný morský živočích žijúci v súvislých útvaroch;
zool. koraly Anthozoa;koral -u L -e mn. -y m. kríčkovitý útvar z vápenatej látky vylučovanej koralmi a použ. v šperkárstve;
koráľ -a m.
1. guľkový, valčekový ap. útvar z rozlič. materiálu použ. v bižutérii, hovor. granátka: navliekať k-e
2. korále -ov mn. náhrdelník z koráľov;
-
korálik -a mn. koráliky -ov m. zdrob.: sklený k., detské k-y;
elektrotech. izolačný k. -
koralový príd.: k. útes;
k. náramokkoráľový príd.: k. materiál;
k-á niť; -
korba -y -rieb ž. časť (cestného) vozidla, do kt. sa nakladá dopravovaný materiál ap.
-
korbáč -a m. bič upletený z remienkov al. prútov: vyšľahať psa k-om
● (u)pliesť na seba k. pripraviť, pripravovať si naliehavú povinnosť;
-
korbáčik -a m.
1. zdrob. ku korbáč
2. obyč. mn. korbáčiky -ov výrobok zo spletených pásikov ovčieho syra
-
korbáčový príd.;
-
korček -a m. nádoba (rýpadla ap.) na naberanie sypkého al. kašovitého materiálu;
-
korčekový príd.: k. transportér
-
korčuľa -e -čúľ obyč. mn. ž. šport. náčinie na kĺzanie po ľade, príp. na pohyb po zemi: pripevniť k-e na topánky;
kolieskové k-e -
korčuliar -a m. kto (sa) korčuľuje;
-
korčuliarka -y -rok ž.;
-
korčuliarsky príd.: k-a príprava
-
korčuľovanie -ia s. jazda na korčuliach
-
korčuľovať, korčuľovať sa nedok. pohybovať sa na korčuliach: k. sa na klzisku;
dobre (sa) k-je ovláda techniku jazdy na korčuliach -
kord1 -u m. dlhá bodná zbraň (dnes použ. v šerme): tasiť k.;
súťaž v šerme k-omkord2 -u m. text. trvanlivá tkanina s keprovou väzbou;
-
kordón -u m. rad vojakov al. príslušníkov bezpečnosti brániacich prístup niekam: policajný k., postaviť, preraziť k.
-
kordovánový príd.
-
kordový príd.: k-é vlákno
-
korec -rca m. stará dutá i plošná miera
-
koreferát -u m. dopĺňajúci referát: predniesť k.
-
kórejčina -y ž. kórejský jazyk
-
kórejský príd. ku Kórejčan, Kórea: K-á republika
-
korekcia -ie ž. odb. oprava, úprava (nameranej hodnoty ap.): k. dráhy letu;
-
korekčný príd.
-
korektne prísl.;
-
korektnosť -i ž.
-
korektný príd.
1. správny: k. jazykový prejav
2. dodržiavajúci spoloč. zásady, slušný; svedčiaci o tom: k. človek;
k-é správanie; -
korektor -a m. živ. kto robí korektúry (význ. 1): tlačiarenský k.;
korektor -a L -e mn. -y m. neživ. inform. program na automatickú korektúru textu;
-
korektorka -y -riek ž.;
-
korektorský príd.: k. zásah
-
korektúra -y -túr ž.
1. oprava chýb v rukopise al. v sadzbe; oprava, úprava vôbec: jazyková k., robiť k-u;
k. znenia zákona2. obyč. mn. odtlačky sadzby určené na opravu: stĺpcové, stránkové k-y, zaslať k-y autorovi
-
korelácia -ie ž. kniž. vzájomný vzťah, súvzťažnosť: k. javov;
k. medzi nameranými hodnotami; -
korelačný príd.: k-á závislosť
-
koreň -a m.
1. podzemná časť rastliny, ktorou je rastlina upevnená v zemi a čerpá z pôdy živiny: hrčovité k-e, jedlý k. mrkvy;
zapustiť k-e ujať sa i fraz. udomácniť sa2. časť niekt. orgánov, ktorými sú spojené s organizmom: k. jazyka, nosa, zuba
3. odb. zákl. časť: lingv. k. slova;
mat. k. rovnice číselné vyjadrenie neznámej□ mať k-e v niečom koreniť1
● mať zdravý k. mať pevné zdravie;
to je k. (všetkého) zla podstata, príčina;
to má hlboké, hlbšie k-e vážnu príčinu;
ísť na k. veci skúmať podstatu;
vykynožiť, vytrhnúť niečo aj s k-mi úplne odstrániť; -
korenárka -y -rok ž. predavačka korenia, korenín a liečivých bylín
-
korenie -ia s.
1. sušené bobuľky exotického kra použ. ako zákl. korenina; čierne korenie: celé, mleté k., pridať do jedla k-ia
2. korenina: voňavé k., polievkové k.
-
korenina -y -nín ž. prísada dodávajúca jedlu výraznú chuť a vôňu, korenie;
-
koreninový príd.: k-á paprika
-
koreniť1 nedok.
1. mať (zapustené) korene: k. hlboko v zemi
2. kniž. mať pôvod, tkvieť: zaostalosť k-í v biede
koreniť2 nedok. upravovať pridávaním korenín: k. jedlo, mäso do klobás
-
korenito, korenisto prísl.: k. voňať
-
korenitý, korenistý príd. pripomínajúci chuťou ap. korenie, štipľavý, ostrý: k-á chuť (reďkovky), k-á vôňa zeme;
-
koreňový príd.: k-é výhonky;
k-á zelenina; -
korepetícia -ie ž. nacvičovanie (spevu, baletu) opakovaním
-
korešpondencia -ie ž.
1. písomný styk: úradná k., prerušiť k-iu
2. súhrn listov (význ. 3), listy: odoslať k-iu;
k. štúrovcov3. kniž. al. odb. súladný vzťah, súlad, zhoda
□ viesť k-iu korešpondovať;
-
korešpondenčný príd.: k. styk;
k. lístok karta s natlačenou známkou -
korešpondent -a m.
1. kto vybavuje úr. korešpondenciu
2. spravodajca: stály, vyslaný k., zahraničný k. rozhlasu
3. člen k. nižší stupeň členstva vo vedeckej inštitúcii: člen k. SAV;
-
korešpondentka -y -tiek ž.;
-
korešpondentský príd.
-
korešpondovať nedok.
1. písať si; viesť korešpondenciu: k. s cudzinou
2. kniž. byť v súlade, súhlasiť, zodpovedať: literatúra (ne)k-je s potrebami spoločnosti
-
korheľský príd.;
korheľsky prísl.
-
korida, pôv. pís. corrida -y -ríd ž. (špan.) býčie zápasy
-
koridor -u m.
1. priestranná dlhá chodba: k. paláca
2. vyčlenený pás územia na cudzom štátnom území
3. voľné miesto, priechod, ulička na prejdenie (vozidla ap.): demonštranti utvorili k.
-
korienok -nka m. zdrob. k 1, 2: mladé k-y
● začervenať sa po k-y vlasov veľmi
-
korigovať nedok. i dok.
1. (u)robiť korektúru: k. text v počítači
2. opravovať, opraviť, naprávať, napraviť: k. chyby;
k. svoje tvrdenie, správanie -
korintský príd. ku Korint (v starom Grécku): k. stĺp vysoký a štíhly s bohato zdobenou hlavicou
-
korisť -i ž. násilím získaná, ulúpená ap. vec; ulovené zviera, úlovok: bohatá, vojnová k.;
vrhnúť sa na k. i pren. bezohľadne sa zmocniť niečoho● padnúť za k. byť ukoristený;
-
koristiť -sť/-i! nedok.
1. kniž. získavať korisť, lúpiť, drancovať: nemilosrdne k. vo vojne
2. pejor. ťažiť (význ. 2): k. z nevedomosti iných
-
koristne prísl.
-
koristnícky príd. i prísl.: k-e ciele;
k. ťažiť; -
koristníctvo -a s.
-
koristník -a mn. -ci m. kto koristí: vojnový k., obete k-ov;
-
koristný príd.;
-
koriť sa nedok. prejavovať prepiatu úctu, pokoru, uctievať, klaňať sa: všetci sa mu k-li ako božstvu
-
kôrka -y -rok ž.
1. zdrob. k 1, 2
2. kôra (význ. 2): sušená, kandizovaná (pomarančová) k.
3. tvrdší povrch na upečenom chlebe, mäse ap.: suché k-y, chrumkavá k.;
-
korkový príd.: k-á zátka;
k-é topánky -
korma -y korm ž. zadná časť lode
-
kormidelnícky príd.
-
kormidelník -a mn. -ci m. kto kormidluje;
-
kormidlo -a -diel s. mechanizmus, ktorým sa určuje smer vozidla, najmä lode al. lietadla
-
kormidlovať nedok. usmerňovať kormidlom: k. loď
-
kormidlový príd.
-
kormorán -a mn. N a A -y m. väčší vodný vták tmavej farby, zool. Phalacrocorax
-
kôrnatieť -ie -ejú nedok. pokrývať sa kôrou; tvrdnúť: starý sneh k-ie;
lek. k-enie tepien artérioskleróza -
kornút -a m. hovor. papierové vrecúško zúžené smerom nadol; iný obal takéhoto tvaru;
-
kornútik -a m. zdrob.: k. cukríkov;
k. zmrzliny -
kôročka -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
korodovať nedok.
1. podliehať korózii: kov vlhkom k-je;
k-júce časti vozidla2. spôsobovať koróziu: kyseliny k-jú plechy
-
korok -rku m. ľahký materiál z kôry duba rastúceho pôv. v Stredomorí použ. najmä na izoláciu, podlahy a drobné výrobky; takýto výrobok;
-
koróna -y ž. najvrchnejšia časť slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara
-
koronárka -y -rok ž. hovor. koronárna jednotka: ležať na k-e
-
koronárny príd. lek.: k-e tepny vyživujúce srdcový sval, vencové;
k-a jednotka oddelenie intenzívnej starostlivosti o postihnutých náhlymi srdcovými príhodami -
kôrovie -ia s. suchá byľ kukurice: podstielka z k-ia
-
kôrovitosť -i ž.
-
kôrovitý príd. pokrytý kôrou, stvrdnutý: k. povrch plodov;
k-á pôda; -
kôrový príd.: k-é bunky;
-
korózia -ie ž. rozrušenie (povrchu) materiálu chem. vplyvmi a prostredím;
-
koróziovzdorný príd. vzdorujúci korózii, antikorózny: k. materiál
-
korózny príd.
-
korporácia -ie ž. kniž. združenie, spolok: verejné, dobročinné k-ie
-
korporatívne prísl.: k. odísť
-
korpulentnosť -i ž.
-
korpus -u m.
1. kniž. telo (význ. 1): kríž s k-om
2. podstatná časť niečoho: k. skrine, k. hudobného nástroja, k. torty
3. odb. súbor skúmaných prvkov: štatistický k.;
textový k. súbor textov v počítačovom spracovaní určený na ved. výskum -
kortešovať nedok. hovor. pred voľbami agitovať, získavať voličov (často za odmenu): ísť k.; k. za vládnu stranu, za predstaviteľa pravice
-
koruna -y -rún ž.
1. ozdoba hlavy ako odznak panovníckej hodnosti: kráľovská k.
2. zákl. peňažná jednotka a platidlo vo viacerých štátoch: slovenská, dánska k.;
nová, kovová k.3. hist. kráľovstvo: uhorská, česká k.
4. časť stromu utvorená vetvami: košatá k., k. jablone, preriediť k-u
5. bot. súhrn vnútorných (farebných) lístkov kvetu
6. hud. znamienko predĺženia tónu
● nemá ani k-u nemá peniaze;
za k-u by voš cez Tatry hnal je lakomý;
k. mu z hlavy nespadne nestratí dôstojnosť;
to je k. všetkého vyvrcholenie; -
korund -u m. veľmi tvrdý nerast so vzácnymi farebnými odrodami (rubín, zafír ap.);
-
korundový príd.
-
korunka -y -niek ž.
1. zdrob. k 2, 4, expr. k 1: zarábať k-y peniaze;
ukladať k-u ku k-e i fraz. sporiť2. časť zuba vyčnievajúca z ďasna; jej umelý obal: zlatá k.;
-
korunkový príd.: k. uzáver (fliaš) tesne priliehajúci plechový krúžok
-
korunný príd.
1. k 3, 5: k-é územie, k. princ;
bot. k-é lístky2. k. svedok hlavný;
-
korunovácia -ie ž. korunovanie (význ. 1); slávnosť pri tejto príležitosti;
-
korunovačný príd.: k-é obrady;
k-é mesto, k. chrám, k-é klenoty -
korunovať nedok. i dok.
1. slávnostne vkladať, vložiť korunu na hlavu panovníka pri jeho nastúpení na trón: k. za kráľa, za cisára
2. úspešne (za)končiť: práca k-ná úspechom
● expr. k-ný blázon, hlupák veľký
-
korunový príd. k 1, 2, 4: k-á minca;
k-á časť kmeňa;