Význam slova "kor" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 136 výsledkov (2 strán)

  • kôra -y kôr ž.

    1. povrchová vrstva drevín: k. stromu, dubová k., zlúpať k-u

    2. kôre podobná povrchová vrstva: ľadová k.;
    citrónová k. šupa;
    geogr. zemská k.;
    anat. mozgová k.;

  • koráb -a/-u m. v min. veľká drevená loď: Noemov k.;
    publ. kozmický k. kozmická loď;

  • koral -a mn. N a A -y m. drobný morský živočích žijúci v súvislých útvaroch;
    zool. koraly Anthozoa;

    koral -u L -e mn. -y m. kríčkovitý útvar z vápenatej látky vylučovanej koralmi a použ. v šperkárstve;

    koráľ -a m.

    1. guľkový, valčekový ap. útvar z rozlič. materiálu použ. v bižutérii, hovor. granátka: navliekať k-e

    2. korále -ov mn. náhrdelník z koráľov;

  • korálik -a mn. koráliky -ov m. zdrob.: sklený k., detské k-y;
    elektrotech. izolačný k.

  • koralový príd.: k. útes;
    k. náramok

    koráľový príd.: k. materiál;
    k-á niť;

  • korán -u m. kniha obsahujúca zákl. učenie islamu

  • korba -y -rieb ž. časť (cestného) vozidla, do kt. sa nakladá dopravovaný materiál ap.

  • korbáč -a m. bič upletený z remienkov al. prútov: vyšľahať psa k-om

    (u)pliesť na seba k. pripraviť, pripravovať si naliehavú povinnosť;

  • korbáčik -a m.

    1. zdrob. ku korbáč

    2. obyč. mn. korbáčiky -ov výrobok zo spletených pásikov ovčieho syra

  • korbáčový príd.;

  • korček -a m. nádoba (rýpadla ap.) na naberanie sypkého al. kašovitého materiálu;

  • korčekový príd.: k. transportér

  • korčuľa -e -čúľ obyč. mn. ž. šport. náčinie na kĺzanie po ľade, príp. na pohyb po zemi: pripevniť k-e na topánky;
    kolieskové k-e

  • korčuliar -a m. kto (sa) korčuľuje;

  • korčuliarka -y -rok ž.;

  • korčuliarsky príd.: k-a príprava

  • korčuľovanie -ia s. jazda na korčuliach

  • korčuľovať, korčuľovať sa nedok. pohybovať sa na korčuliach: k. sa na klzisku;
    dobre (sa) k-je ovláda techniku jazdy na korčuliach

  • kord1 -u m. dlhá bodná zbraň (dnes použ. v šerme): tasiť k.;
    súťaž v šerme k-om

    kord2 -u m. text. trvanlivá tkanina s keprovou väzbou;

  • kordón -u m. rad vojakov al. príslušníkov bezpečnosti brániacich prístup niekam: policajný k., postaviť, preraziť k.

  • kordován -u m. namäkko vypracovaná kozia koža: čižmy z k-u;

  • kordovánový príd.

  • kordový príd.: k-é vlákno

  • korec -rca m. stará dutá i plošná miera

  • koreferát -u m. dopĺňajúci referát: predniesť k.

  • kórejčina -y ž. kórejský jazyk

  • kórejský príd. ku Kórejčan, Kórea: K-á republika

  • korekcia -ie ž. odb. oprava, úprava (nameranej hodnoty ap.): k. dráhy letu;

  • korekčný príd.

  • korektne prísl.;

  • korektnosť -i ž.

  • korektný príd.

    1. správny: k. jazykový prejav

    2. dodržiavajúci spoloč. zásady, slušný; svedčiaci o tom: k. človek;
    k-é správanie;

  • korektor -a m. živ. kto robí korektúry (význ. 1): tlačiarenský k.;

    korektor -a L -e mn. -y m. neživ. inform. program na automatickú korektúru textu;

  • korektorka -y -riek ž.;

  • korektorský príd.: k. zásah

  • korektúra -y -túr ž.

    1. oprava chýb v rukopise al. v sadzbe; oprava, úprava vôbec: jazyková k., robiť k-u;
    k. znenia zákona

    2. obyč. mn. odtlačky sadzby určené na opravu: stĺpcové, stránkové k-y, zaslať k-y autorovi

  • korelácia -ie ž. kniž. vzájomný vzťah, súvzťažnosť: k. javov;
    k. medzi nameranými hodnotami;

  • korelačný príd.: k-á závislosť

  • koreň -a m.

    1. podzemná časť rastliny, ktorou je rastlina upevnená v zemi a čerpá z pôdy živiny: hrčovité k-e, jedlý k. mrkvy;
    zapustiť k-e ujať sa i fraz. udomácniť sa

    2. časť niekt. orgánov, ktorými sú spojené s organizmom: k. jazyka, nosa, zuba

    3. odb. zákl. časť: lingv. k. slova;
    mat. k. rovnice číselné vyjadrenie neznámej

    mať k-e v niečom koreniť1

    mať zdravý k. mať pevné zdravie;
    to je k. (všetkého) zla podstata, príčina;
    to má hlboké, hlbšie k-e vážnu príčinu;
    ísť na k. veci skúmať podstatu;
    vykynožiť, vytrhnúť niečo aj s k-mi úplne odstrániť;

  • korenárka -y -rok ž. predavačka korenia, korenín a liečivých bylín

  • korenený príd. obsahujúci (pri)veľa korenia: k-é jedlá;

  • korenička -y -čiek ž. nádobka na korenie, na koreniny

  • korenie -ia s.

    1. sušené bobuľky exotického kra použ. ako zákl. korenina; čierne korenie: celé, mleté k., pridať do jedla k-ia

    2. korenina: voňavé k., polievkové k.

  • korenina -y -nín ž. prísada dodávajúca jedlu výraznú chuť a vôňu, korenie;

  • koreninový príd.: k-á paprika

  • koreniť1 nedok.

    1. mať (zapustené) korene: k. hlboko v zemi

    2. kniž. mať pôvod, tkvieť: zaostalosť k-í v biede

    koreniť2 nedok. upravovať pridávaním korenín: k. jedlo, mäso do klobás

  • korenito, korenisto prísl.: k. voňať

  • korenitý, korenistý príd. pripomínajúci chuťou ap. korenie, štipľavý, ostrý: k-á chuť (reďkovky), k-á vôňa zeme;

  • koreňový príd.: k-é výhonky;
    k-á zelenina;

  • korepetícia -ie ž. nacvičovanie (spevu, baletu) opakovaním

  • korešpondencia -ie ž.

    1. písomný styk: úradná k., prerušiť k-iu

    2. súhrn listov (význ. 3), listy: odoslať k-iu;
    k. štúrovcov

    3. kniž. al. odb. súladný vzťah, súlad, zhoda

    viesť k-iu korešpondovať;

  • korešpondenčný príd.: k. styk;
    k. lístok karta s natlačenou známkou

  • korešpondent -a m.

    1. kto vybavuje úr. korešpondenciu

    2. spravodajca: stály, vyslaný k., zahraničný k. rozhlasu

    3. člen k. nižší stupeň členstva vo vedeckej inštitúcii: člen k. SAV;

  • korešpondentka -y -tiek ž.;

  • korešpondentský príd.

  • korešpondovať nedok.

    1. písať si; viesť korešpondenciu: k. s cudzinou

    2. kniž. byť v súlade, súhlasiť, zodpovedať: literatúra (ne)k-je s potrebami spoločnosti

  • korheľ -a m. hovor. pejor. opilec, pijan;

  • korheľský príd.;

    korheľsky prísl.

  • korida, pôv. pís. corrida -y -ríd ž. (špan.) býčie zápasy

  • koridor -u m.

    1. priestranná dlhá chodba: k. paláca

    2. vyčlenený pás územia na cudzom štátnom území

    3. voľné miesto, priechod, ulička na prejdenie (vozidla ap.): demonštranti utvorili k.

  • korienok -nka m. zdrob. k 1, 2: mladé k-y

    začervenať sa po k-y vlasov veľmi

  • korigovať nedok. i dok.

    1. (u)robiť korektúru: k. text v počítači

    2. opravovať, opraviť, naprávať, napraviť: k. chyby;
    k. svoje tvrdenie, správanie

  • korintský príd. ku Korint (v starom Grécku): k. stĺp vysoký a štíhly s bohato zdobenou hlavicou

  • korisť -i ž. násilím získaná, ulúpená ap. vec; ulovené zviera, úlovok: bohatá, vojnová k.;
    vrhnúť sa na k. i pren. bezohľadne sa zmocniť niečoho

    padnúť za k. byť ukoristený;

  • koristiť -sť/-i! nedok.

    1. kniž. získavať korisť, lúpiť, drancovať: nemilosrdne k. vo vojne

    2. pejor. ťažiť (význ. 2): k. z nevedomosti iných

  • koristne prísl.

  • koristnícky príd. i prísl.: k-e ciele;
    k. ťažiť;

  • koristníctvo -a s.

  • koristník -a mn. -ci m. kto koristí: vojnový k., obete k-ov;

  • koristný príd.;

  • koriť sa nedok. prejavovať prepiatu úctu, pokoru, uctievať, klaňať sa: všetci sa mu k-li ako božstvu

  • kôrka -y -rok ž.

    1. zdrob. k 1, 2

    2. kôra (význ. 2): sušená, kandizovaná (pomarančová) k.

    3. tvrdší povrch na upečenom chlebe, mäse ap.: suché k-y, chrumkavá k.;

  • korkový príd.: k-á zátka;
    k-é topánky

  • korma -y korm ž. zadná časť lode

  • kormidelnícky príd.

  • kormidelník -a mn. -ci m. kto kormidluje;

  • kormidlo -a -diel s. mechanizmus, ktorým sa určuje smer vozidla, najmä lode al. lietadla

    byť pri k-e mať vedúce postavenie;

  • kormidlovať nedok. usmerňovať kormidlom: k. loď

  • kormidlový príd.

  • kormorán -a mn. N a A -y m. väčší vodný vták tmavej farby, zool. Phalacrocorax

  • kôrnatieť -ie -ejú nedok. pokrývať sa kôrou; tvrdnúť: starý sneh k-ie;
    lek. k-enie tepien artérioskleróza

  • kornút -a m. hovor. papierové vrecúško zúžené smerom nadol; iný obal takéhoto tvaru;

  • kornútik -a m. zdrob.: k. cukríkov;
    k. zmrzliny

  • kôročka -y -čiek ž. zdrob. expr.

  • korodovať nedok.

    1. podliehať korózii: kov vlhkom k-je;
    k-júce časti vozidla

    2. spôsobovať koróziu: kyseliny k-jú plechy

  • korok -rku m. ľahký materiál z kôry duba rastúceho pôv. v Stredomorí použ. najmä na izoláciu, podlahy a drobné výrobky; takýto výrobok;

  • koróna -y ž. najvrchnejšia časť slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara

  • koronárka -y -rok ž. hovor. koronárna jednotka: ležať na k-e

  • koronárny príd. lek.: k-e tepny vyživujúce srdcový sval, vencové;
    k-a jednotka oddelenie intenzívnej starostlivosti o postihnutých náhlymi srdcovými príhodami

  • kôrovie -ia s. suchá byľ kukurice: podstielka z k-ia

  • kôrovitosť -i ž.

  • kôrovitý príd. pokrytý kôrou, stvrdnutý: k. povrch plodov;
    k-á pôda;

  • kôrový príd.: k-é bunky;

  • korózia -ie ž. rozrušenie (povrchu) materiálu chem. vplyvmi a prostredím;

  • koróziovzdorný príd. vzdorujúci korózii, antikorózny: k. materiál

  • korózny príd.

  • korporácia -ie ž. kniž. združenie, spolok: verejné, dobročinné k-ie

  • korporatívne prísl.: k. odísť

  • korporatívny príd. kniž. spoločný, hromadný: k-a účasť;

  • korpulentnosť -i ž.

  • korpulentný príd. tučný, telnatý, objemný: k-á postava;

  • korpus -u m.

    1. kniž. telo (význ. 1): kríž s k-om

    2. podstatná časť niečoho: k. skrine, k. hudobného nástroja, k. torty

    3. odb. súbor skúmaných prvkov: štatistický k.;
    textový k. súbor textov v počítačovom spracovaní určený na ved. výskum

  • kortešovať nedok. hovor. pred voľbami agitovať, získavať voličov (často za odmenu): ísť k.; k. za vládnu stranu, za predstaviteľa pravice

  • koruna -y -rún ž.

    1. ozdoba hlavy ako odznak panovníckej hodnosti: kráľovská k.

    2. zákl. peňažná jednotka a platidlo vo viacerých štátoch: slovenská, dánska k.;
    nová, kovová k.

    3. hist. kráľovstvo: uhorská, česká k.

    4. časť stromu utvorená vetvami: košatá k., k. jablone, preriediť k-u

    5. bot. súhrn vnútorných (farebných) lístkov kvetu

    6. hud. znamienko predĺženia tónu

    nemá ani k-u nemá peniaze;
    za k-u by voš cez Tatry hnal je lakomý;
    k. mu z hlavy nespadne nestratí dôstojnosť;
    to je k. všetkého vyvrcholenie;

  • korund -u m. veľmi tvrdý nerast so vzácnymi farebnými odrodami (rubín, zafír ap.);

  • korundový príd.

  • korunka -y -niek ž.

    1. zdrob. k 2, 4, expr. k 1: zarábať k-y peniaze;
    ukladať k-u ku k-e i fraz. sporiť

    2. časť zuba vyčnievajúca z ďasna; jej umelý obal: zlatá k.;

  • korunkový príd.: k. uzáver (fliaš) tesne priliehajúci plechový krúžok

  • korunný príd.

    1. k 3, 5: k-é územie, k. princ;
    bot. k-é lístky

    2. k. svedok hlavný;

  • korunovácia -ie ž. korunovanie (význ. 1); slávnosť pri tejto príležitosti;

  • korunovačný príd.: k-é obrady;
    k-é mesto, k. chrám, k-é klenoty

  • korunovať nedok. i dok.

    1. slávnostne vkladať, vložiť korunu na hlavu panovníka pri jeho nastúpení na trón: k. za kráľa, za cisára

    2. úspešne (za)končiť: práca k-ná úspechom

    expr. k-ný blázon, hlupák veľký

  • korunový príd. k 1, 2, 4: k-á minca;
    k-á časť kmeňa;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV