Význam slova "škr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

skr. skrátená podoba slova skratka

škrabač -a m. škrabák¹ (význ. 1)

škrabáčik -a m. zdrob.

škrabácky príd. i prísl.

škrabadielko -a -lok s. zdrob.

škrabadlo -a -diel s. škrabák¹ (význ. 1);
archeol. čepeľovitý nástroj na opracovanie kože, dreva ap.;

škrabák² -a mn. -ci m. hovor. pejor. pisár (význ. 1, 2), úradník; slabý spisovateľ al. novinár;

škrabák¹ -a m.

1. nástroj na škrabanie, oškrabovanie: železný, lyžicový š., š. na zemiaky, na sneh

2. skrejper;

škrabákový príd.;

škrabanec -nca m.

1. stopa po škrabnutí; ľahké poranenie, poškodenie v podobe ryhy, škrabanina: krvavý š., š. na tvári, na dverách, na aute

2. obyč. mn. pejor. čarbanica, škrabanina

škrabanina -y -nín ž. hovor.

1. škrabanec (význ. 1), škrabnutie

2. expr. čarbanica

škrabať -e -ú, škriabať -e -u nedok.

1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom, driapať: š. klincom po stene;
mačka, tŕnie š-e

2. zbavovať vrchnej časti (šupy ap.), šúpať, olupovať, bieliť: š. zemiaky

3. ostrým predmetom odstraňovať z povrchu, (z)oškrabovať: š. kôru zo stromu, š. prischnuté jedlo z tanierov

4. šúchaním (nejakým predmetom, najmä nechtami) odstraňovať svrbľavý pocit: š-l ho na chrbte;
š. sa v hlave;
š. sa za uchom i pren. byť v rozpakoch

5. spôsobovať škrabľavý pocit: golier ho š-e;
neos. š-e ho v hrdle pociťuje škrabľavú bolesť

6. šúchaním, trením vydávať zvuk: š. na dvere, na okno

7. expr. (škaredo) písať, čarbať: š. do zošita

8. hovor. expr. nasilu brať, driapať: š. spolužiakovi pero z ruky;

škrabka -y -biek ž. nástroj na oškrabovanie: drevená, kovová š.;

škrabkať nedok. expr. (jemne) škrabať (význ. 1 – 8): š. si bradu, š. psa za uchom;
š. na okno;
š. niečo do zošita

škrabkový príd.

škrabľavo prísl.;

škrabľavosť -i ž.

škrabľavý príd.

1. kt. má drsný povrch, drapľavý, škrabavý, op. hladký: š-á bielizeň, š-é ruky

2. expr. (o hlase) zachrípnutý, chrapľavý, drsný: š. smiech

3. spôsobujúci (v hrdle) nepríjemný bolestivý pocit, škrabavý: š-á chuť, š. liek;

dok. k 1, 4, 6 škrabnúť -e -ú -bol

// škrabať sa, škriabať sa expr. s námahou ísť hore al. von, driapať sa, liezť, šplhať sa: š. sa na strom, š. sa z vane;

škrabnutie -ia s. škrabanec (význ. 1): malé š. na tvári, š. na skle

škrabot -u m. škrab(ot)anie: tichý š., š. pera

□ robiť š. škrabotať

škrabotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. expr. robiť škrabot, škrabať (význ. 6): š. na dvere

skrachovať dok. hovor. utrpieť krach, úpadok: banka s-la;

nedok. skracovať

// skrátiť sa stať sa kratším: noci sa s-li;

nedok. skracovať sa

skraja

I. prísl. blízko pri kraji: voda je s. hlboká

II. predl. s G vyj. miesto, na kraji: chata s. lesa

škraňa -e ž. expr. dolná čeľusť so svalstvom: rozbiť si š-u, dostať po š-i

nedok. skrápať -a

skrášliť -i dok. urobiť krajším, pekným, krásnym, okrášliť: s. si pracovisko;
s-la sa účesom;

nedok. skrášľovať

skrásnieť -ie -ejú dok. stať sa krajším, krásnym: mesto s-lo

skrat -u m.

1. spojenie dvoch pólov elektr. zdroja vodivým predmetom s nízkym odporom: skúšobný s.

2. neželateľné spojenie vzájomne nezlučiteľných myšlienkových postupov ap.: myšlienkový s., s. v uvažovaní;

škrata -y -rát ž. expr. mrzká žena, zried. i muž, špata, ohava (obyč. nadávka)

skrátene prísl.: povedať príhodu s. stručne

skrátenina -y -nín ž. skrátená, zmenšená podoba niečoho: s. románu, referátu

skrátený príd. rozsahovo menší, zmenšený: s-á notácia, s-é vydanie;

skrátiť -i dok. urobiť kratším, op. predĺžiť: s. šaty, s. termín, s. cestu;

skratka -y -tiek ž.

1. (ustálená) skrátenina slov(a): s. podniku, zoznam s-iek

2. kondenzované, zhustené vyjadrenie: významotvorná, hudobná s., naznačiť v s-e

3. hovor. skrátená cesta: s. horou;

skrátka

I. prísl. stručne, krátko: hovoriť, vysvetľovať s.

II. čast. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie ap.; (jedným) slovom, jednoducho: s., zaujíma ho to;
s., je to tak

skratkovito, skratkovite prísl.;

skratkovitosť -i ž.

skratkovitý príd. podaný v skratkách, stručný: s-é vyratúvanie, referovanie;

skratkový príd.: s-é slovo;
s-é vyjadrenie;
s. spoj

skratovať dok. i nedok.

1. vyvol(áv)ať, spôsobiť, spôsobovať skrat: vypínač s-l

2. spôsobiť, spôsobovať spojenie vzájomne nezlučiteľných myšlienkových postupov: mozog s-uje

skratový príd.: s-é konanie neuvážené

skrbáľať sa -a, skrbáliť sa -i -ľ! dok. expr. skotúľať sa, spadnúť: s. sa zo schodov

škrčať -í -ia nedok. expr.

1. škŕkať (význ. 1), škvrčať: neos. v žalúdku mu š-lo

2. chrčať, chripieť, chraptiť: rádio š-í;
neos. v reproduktore začalo š.

skrček, skrčok -čka mn. živ. -ovia, N a A neživ. -y m. expr. nevyvinutý, zakrpatený človek al. iný tvor, krpáň: ty s. nepodarený!

skrčenec -nca m. archeol. človek pochovaný v skrčenej polohe

skrčiť dok.

1. krčením pritiahnuť (končatiny): s. ruky;
s-ené kolená

2. pokrčiť (význ. 1), skrkvať, zhúžvať: s. noviny;
s-ená košeľa

// skrčiť sa

1. krčením zaujať menej miesta, schúliť sa: s. sa v kúte

2. vytvoriť záhyby: čelo sa s-lo

škrečať -í -ia nedok. škriekať: sojky š-ia;
expr. hlas š-í do mikrofónu

škrečí, škrečací príd.: š-ie sérum

škrečok -čka mn. N a A -y m. chrček: chovať š-a;

skrehnúť -e -ú -hol dok.

1. stuhnúť od zimy, mrazu: s-li mu prsty, nohy

2. stať sa krehkým: betón s-e pri nízkej teplote

skrehnuto prísl.;

skrehnutosť -i ž.

skrehnutý príd. kt. skrehol: s-é údy, telo;

skrejper, pôv. pís. scraper -a L -i mn. -y m. stroj na rýpanie a premiestňovanie zeminy, škrabák;

skrejperový príd.

škrek -u m. škriekanie, škrekot, vresk: š. žiab, opíc;
expr. š. dieťaťa;
dať sa do š-u

□ robiť š. škriekať

škrekľavo prísl.

škrekľavý príd.

1. prenikavo znejúci, škriekavý, jačavý: š. hlas, zvuk

2. vydávajúci prenikavé zvuky, škriekavý: š-é vtáky, vrany;

škrekľúň -a m. expr. škriekajúci človek al. iný tvor

škrekot -u m. škriekanie, škrek: š. opíc, žiab;
expr. š. detí

škrekotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. expr. škriekať, škrečať

škrekotavo prísl.

škrekotavý príd. škrekľavý, škriekavý;

skresať -še -šú dok.

1. kresaním ubrať: s. dosku

2. hovor. expr. veľmi skritizovať al. vyhrešiť: s. autora, s. výtržníka

● expr. s. niekomu hrebienok obmedziť ho

skreslene prísl.;

skreslenosť -i ž.

skreslený príd. skresľujúci, nereálny, falošný: s-á informácia, predstava, s. záver;

skresliť dok. podať al. zachytiť odchodne od skutočnosti: mikrofón s-í hlas;
s. údaje, s. skutočnosť;

nedok. skresľovať

škriabavo, škrabavo prísl.;

škriabavosť, škrabavosť -i ž.

škriabavý, škrabavý príd. škrabľavý (význ. 1 – 3), drsný: š. šál, š. pocit v hrdle;

škriatok -tka mn. -ovia/-y m.

1. v rozprávkach malý tvor, kt. vystrája rozlič. fígle, zmok, rarášok: lesný, banský š.;
hovor. tlačiarenský š. (prekvapujúca) tlačová chyba

2. pejor. nadávka dieťaťu al. malému človeku

škridla -y -diel ž. strechová krytina vo forme tabličky, škridlica: cementová š., š. z pálenej hliny;

škridlica -e -líc ž. škridla;

škridlicový príd.

škridlový príd.: š-á strecha

škriekať -a nedok. vydávať ostré, prenikavé hrdelné zvuky, škrečať, vrieskať: sojka, opica š-a, žaby š-jú;
expr. dieťa š-a;

opak. škriekavať -a

škriekavo prísl.;

škriekavosť -i ž.

škriekavý príd. škriekajúci, škrekľavý: š. hlas, š-é výkriky;
š-é vtáky;

škriepiť sa -i nedok. vadiť sa, hádať sa, prieť sa, hašteriť sa: š. sa s priateľom, š. sa medzi sebou, š. sa o detailoch

škriepivo, škrieplivo prísl.;

škriepivosť, škrieplivosť -i ž.

škriepivý, škrieplivý príd. škriepny: š. človek;

škriepka -y -pok ž. (malicherný) spor (význ. 1, 2), hádka, zvada: drobné, zbytočné š-y, vyvolať š-u, vyhľadávať š-y

škriepne prísl.;

škriepnosť -i ž.

škriepny príd. kt. sa často al. rád škriepi; svedčiaci o tejto vlastnosti; hašterivý, škriep(l)ivý: š. človek, mať š-u povahu;

škrieť -ie -ú iba 3. os. nedok. expr. mrzieť, trápiť: neúspech ho š-ie;
š-lo ho, že nepochodil

skríknuť -e -u -kol dok. prenikavo zvolať, vykríknuť: s. od bolesti, od prekvapenia

skriňa -e skríň ž.

1. väčší kus nábytku na úschovu vecí (šiat, potravín ap.): drevená, lakovaná s.

2. výkladná s. výklad

3. odb. čo sa podobá skrini: rýchlostná s. kryt prevodov rýchlosti;
hudobná s.;

skríning, pôv. pís. screening -u m. lek. metóda zisťovania začiatočných štádií (vážnych) chorôb v istej skupine obyvateľstva;

skríningový príd.

skrinka -y -niek ž. zdrob.

1. k 1, 3: s. na riad, na topánky

2. kazeta: s. na šperky;
→ čierna s.

škrípať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. pri trení vydávať ostrý, nepríjemný zvuk, škripieť, škripotať: brzdy, kolesá š-u, pero š-e, piesok š-e pod nohami

2. spôsobovať ostrý, nepríjemný zvuk, škripieť, škripotať: š. zubami;
expr. š. na husliach prenikavo a falošne hrať

3. hovor. expr. byť v neporiadku, nedariť sa, viaznuť: niekde to š-e, v manželstve niečo š-e

škrípavo prísl.

škrípavý príd. škrípajúci, škripľavý: š. hlas, zvuk;

škripcový príd.

škripec -pca m.

1. hovor. kladka

2. stredoveký mučiaci nástroj

● → natiahnuť niekoho na š.;
expr. kričí, akoby ho na š. ťahali veľmi;

škripieť -í -ia nedok. škrípať, škripotať: píla š-í

škripľavo príd.

škripľavý príd. škrípavý;

škripot -u m. škrípanie: š. bŕzd, zubov, š. štrku

škripotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. trocha expr. škrípať

škripotavo prísl.

škripotavý príd. škrípajúci, škrípavý;

skriptá skrípt s. pomn. rozmnožené učebné texty (pre vysokoškolákov)

skritizovať dok. ku kritizovať

skriviť dok. pokriviť (význ. 1), ohnúť: s. blatník, klinec, plech;

// skriviť sa: klinec sa s-l

● ani → vlas, vlások na hlave sa mu nes-í

skrivodlivo prísl.;

skrivodlivosť -i ž.

skrivodlivý príd. kniž. nespravodlivý: s. zákon;

skrížiť -i dok.

1. preložiť krížom cez seba: s. nohy, brvná, tehly

2. prekaziť niečo, zabrániť niečomu: s. cestu, s. plány, zámery

3. krížením vypestovať nový druh: s. raž a pšenicu

● s. zbrane stretnúť sa v boji

// skrížiť sa dok.

1. krížom sa vzájomne preniknúť, stretnúť sa: pohľady sa im s-li, blesky sa s-li

2. pomiešať sa (o dvoch štruktúrach): jazyky sa s-li

škrk cit. napodobňuje zvuk trhaného papiera al. látky