Význam slova "čuď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 277 výsledkov (3 strán)
-
čudáčka -y -čok ž.;
-
čudácky príd. i prísl.: č-e spôsoby;
č. sa správať; -
čudáctvo -a -tiev s.
-
čudák -a mn. -ci m. čudný, zvláštny človek: stal sa z neho č. a samotár;
-
čudesne prísl.: č. krásny
-
čudesný príd. kniž. veľmi zvláštny, veľmi čudný, podivný: č-é piesne, č-á krajina, č. sen;
-
cúdiť -i nedok. osievaním čistiť (obilie, mak ap.): c. zrno od pliev i fraz. kniž. oddeľovať hodnotné, podst. od menejcenného, nepotrebného
-
cudne prísl.: c. klopiť oči;
-
čudne, čudno prísl. i vetná prísl.: č. sa tváriť;
je mi č. na žalúdok -
cudnosť -i ž.
-
čudný príd.
1. vzbudzujúci počudovanie, (po)divný, zvláštny: č. človek, č-á reč, otázka
2. vzbudzujúci podozrenie, divný, záhadný: akýsi č. pocit;
-
cudný príd. v pohlavnom živote zdržanlivý, mravný, čistý; hanblivý; svedčiaci o tom: c-á panna, žena;
c-á láska čistá;
c. pohľad; -
čudo -a čúd s.
I. niečo čudné, div (význ. 1): veľké č.;
zízal na mňa ako na dáke č., rozprával o č-ách cudzích krajínII. vetná prísl. hovor. obyč. so záporom: nie č., že zablúdil;
(ne)bolo by č., keby ... -
čudovať sa nedok. pociťovať a prejavovať prekvapenie, diviť sa: ľudia sa č-jú, že ...;
niet sa čomu č.;
(ne)č-jem sa vám vaše konanie ma (ne)prekvapuje● č-uj sa svete ako vsuvka má význ. predstavte si
-
cudzí príd.
1. patriaci inej osobe, inému kolektívu (napr. rodine, obci, národu, štátu), op. vlastný: c. majetok, c-ia práca, c. názor, vplyv;
c-ie slovo, op. domáce;
c. jazyk;
c. štátny príslušník cudzinec;
c. výrobok zahraničný2. neznámy; nezvyčajný: ten človek mi je c.;
cestovať po c-ích krajoch;
povedať c-ím hlasom neprirodzeným3. nezodpovedajúci povahe niekoho, niečoho, vzdialený: dobyvačná politika je nám c-ia;
zmysel pre spravodlivosť mu nebol c.4. nemajúci (citový) vzťah k niekomu, ľahostajný: sú si citove c.
5. nepatriaci do daného prostredia, nesúrodý: zobudil sa na akýsi c. zvuk;
odb. c-ie teleso (v organizme ap.)● jesť c. chlieb, žiť na c-om chlebe byť závislý od niekoho;
chváliť sa, pýšiť sa c-ím perím neodôvodnene si privlastňovať zásluhy, prednosti iného;
žiť, zabávať sa, žartovať na c. účet, na c-ie konto na úkor iného;
z c-ho krv netečie škoda iného nás nemrzí;
v c-om oku vidí smeť a vo svojom brvno nevidí nevidí vlastné chyby; -
cudzina -y ž. krajiny za hranicami vlastného štátu, zahraničie, op. vlasť, domov: ďaleká c., dovoz z c-y
-
cudzinec -nca m.
1. príslušník cudzieho štátu, národa, cudzozemec: prílev c-ov
-
cudzinecký príd.: c. ruch, c-á légia
-
cudzinka -y -niek ž.;
-
cudzo prísl.: c. sa správať, cítiť niekde, c. pozerať;
c. znieť; -
cudzojazyčne prísl.;
-
cudzojazyčnosť -i ž.
-
cudzojazyčný príd. súvisiaci s cudzím(i) jazykom (-mi): c-á literatúra pís. v cudzích jazykoch;
c-é prostredie v kt. sa hovorí cudzím jazykom; -
cudzokrajne prísl.: pôsobiť c.;
-
cudzokrajnosť -i ž.
-
cudzokrajný príd. pochádzajúci z cudzích krajov, exotický: c-á rastlina;
-
cudzoložne prísl.: c. splodený
-
cudzoložnica -e -níc ž.
-
cudzoložník -a mn. -ci m. kto sa dopustil, dopúšťa cudzoložstva;
-
cudzoložný príd. kt. sa dopúšťa, dopustil cudzoložstva: c-á žena;
c. styk v cudzoložstve; -
cudzoložstvo -a -tiev s. mimomanželská súlož
-
cudzopasiť nedok.
1. živiť sa z organizmu iného druhu, parazitovať: hlísty c-ia v črevách
2. pejor. žiť z práce iných
-
cudzopasnícky príd. i prísl.;
-
cudzopasníctvo -a s.
-
cudzopasník -a m.
1. mn. N a A -y cudzopasný živočích al. rastlina, parazit
2. mn. živ. -ci pejor. kto žije z práce iných, príživník;
-
cudzopasný príd.
1. živiaci sa z organizmu iného druhu, parazitný: c. hmyz, c-é rastliny
2. pejor. žijúci z práce iných, príživnícky: c-é vrstvy
-
cudzorodo prísl.;
-
cudzorodosť -i ž.
-
cudzorodý príd. kt. (svojimi odlišnými vlastnosťami) nepatrí niekde al. pochádza z iného prostredia: c. prvok, živel, c-é teleso;
-
cudzosť -i ž.
-
cudzota -y ž. cudzosť: mať pocit c-y;
zavládla medzi nimi c. odcudzenosť -
cudzozemec -mca m. človek z inej krajiny, cudzinec;
-
cudzozemský príd. pochádzajúci z cudzej krajiny, zahraničný, cudzí, op. domáci, tuzemský: c. tovar, c-é platidlá
-
bisťu, bisťubohu cit. mierne zahrešenie: pusť ma, bisťu! to je chlapík, bisťubohu!
-
byľku, byľu hovor. expr.
-
chvíľu, chvíľku prísl. s malým časovým rozsahom, krátko: ch. sa učiť
-
čučať -í -ia nedok. expr.
-
čučko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.
-
čučo -a mn. -ovia m. hypok. pes, psík;
-
čučoriedie -ia s. hromad. čučoriedkový porast
-
čučoriedka -y -dok ž.
1. lesný krík s tmavomodrými guľkovitými plodmi, bot. brusnica č. Vaccinum myrtillus
-
čučoriedkový príd.: č. koláč, č-é víno
-
čušať -í -ia nedok. mlčať: nič nehovorí, č-í;
● expr.: č. ako pena, ako ryba, ako zarezaný, ako voš pod chrastou byť celkom ticho
-
čuť -je -jú nedok. kniž.
1. počuť: vonku č. hlasy;
vo funkcii cit.: čujme! povzbudenie, aby niekto prehovoril;
čujte, čo si to dovoľujete!2. uvedomovať si, cítiť: č-m, ako mi tlčie srdce
-
dopočuť -je -jú dok. zachytiť sluchom, začuť: d. buchot;
viac ned-la// dopočuť sa z počutia sa (náhodne) dozvedieť: všeličo sa o tom d-l;
d-l sa, že svadba nebude -
dožuť, dožuvať -žuje -žujú dok. skončiť žutie, prestať žuť: d. kôrku;
-
kaťuša -e -í ž. voj. raketomet používaný v 2. svetovej vojne Červenou armádou
-
kľučiar -a m. kto má na starosti kľúče: zámocký k.;
-
kľučiarka -y -rok ž.;
-
kľučiarsky príd.
-
kľučka1 -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u
● tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve
kľučka2 -y -čiek ž.
1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka
2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)
-
kľučkovať nedok. kľukato bežať: zajac k-l, k. pomedzi stromy;
-
kľuť sa, kľuvať sa -je -jú nedok.
1. (o vtákoch) pri liahnutí zobákom prerážať škrupinu: k. sa z vajca
-
korčuľa -e -čúľ obyč. mn. ž. šport. náčinie na kĺzanie po ľade, príp. na pohyb po zemi: pripevniť k-e na topánky;
kolieskové k-e -
korčuľovanie -ia s. jazda na korčuliach
-
korčuľovať, korčuľovať sa nedok. pohybovať sa na korčuliach: k. sa na klzisku;
dobre (sa) k-je ovláda techniku jazdy na korčuliach -
kožušina -y -šín ž. vypracovaná koža s jemnou srsťou; výrobok z nej: kabát podšitý k-ou;
-
kožušinka -y -niek ž. zdrob. expr.
-
kožušinový príd.: k. golier;
-
kožušníčka -y -čok ž.;
-
kožušnícky príd.;
-
kožušníctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. kožušnícky odbor
2. obchod s kožušinami
-
kožušník -a mn. -ci m. odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov; samostatný živnostník;
-
kožuštek -a, kožúšok -ška m. zdrob.
-
krasokorčuľovanie -ia s. korčuľovanie so šport. a umel. prvkami, krasokorčuliarstvo;
-
ľuľkový príd.
-
ľuľok -ľka m. poľná liečivá bylina, bot. Solanum;
-
maňuška2 -y -šiek obyč. mn. maňušky ž. hovor. bahniatka, baburiatka
maňuška1 -y -šiek ž. bábka ovládaná prstami, mikulka;
-
maňuškový príd.: m-é divadlo, m-á hra
-
namojdušu
I. čast. expr. veru, skutočne, naozaj: zaveril sa: n., n.;
n., závidím tiII. pís. i na moj dušu cit. vyj. rozlič. citové hnutia: ej, n., už je dobre! no n., to bol výlet!
-
napľuť, napľuvať -je -jú -pľul/-pľuval dok. pľutím zasiahnuť: n. na dlážku;
n. si do dlaní i fraz. povzbudiť sa, priprieť sa do roboty● n. niekomu do tváre, do očí prejaviť hlboké opovrhnutie;
hrub. n. na to! n. na neho! výrazy záporu, rezignácie -
našuchoriť, našušoriť dok. expr. šuchorením upraviť, načuchrať: n. seno, n. si vlasy
// našuchoriť sa, našušoriť sa (o vtákoch) načuchrať si perie: sliepka sa n-la
-
našuškať dok. pošepkať (význ. 2), našepkať: n. spolužiakovi odpoveď;
-
nedok. našuškávať -a: nen-jte!
-
náučný príd. poskytujúci poučenie: n-á literatúra;
n. slovník encyklopedický;
n. chodník (v chránenej prírodnej oblasti) -
náušnica -e -níc ž. ozdoba, kt. sa pripevňuje na ušný lalôčik: zlaté, briliantové n-e;
-
náušnička -y -čiek ž. zdrob.
-
nedok. obkľučovať
-
odpľuť, odpľuť si -je -jú dok. vypustiť slinu z úst: o. horkú slinu;
od jedu si (cez zuby) o-l; -
odušu, pís. i o dušu prísl. expr. rýchlo, horlivo, intenzívne: bežať, robiť o.
-
opľuť, opľuvať -je -jú dok. vypľuť sliny na niečo, niekoho: o. dlážku;
-
pančuška -y -šiek ž. zdrob.: detské p-y;
-
pančuškový príd.: detské p-é nohavičky
-
pľušť -e ž. (dlhšie trvajúce, sychravé) daždivé počasie, čľapkanica: jesenné p-e;
-
pľušťať -í nedok. neos. expr. p-í mu smädí ho (po pijatike)
-
pľušťový príd.
-
pľuť, pľuvať -je -jú pľul/pľuval nedok.
1. (prudko) vypúšťať z úst sliny, odpľúvať: p. na zem;
2. prudko vyrážať, odstraňovať z úst, vypľúvať: p. krv, hlien;
-
počuť -je -jú nedok. i dok.
1. vnímať, zachytávať, zachytiť sluchom: p-m spev, hudbu;
zajtra p-me nové melódie;
zapamätať si niečo na prvé p-tie;
do p-tia pozdrav;
v inf. iba nedok. zle ťa p.;
odtiaľ (bolo) dobre p. (orchester);
je krik, že nep. vlastného slova2. iba nedok. mať schopnosť počuť, mať sluch: dobre, slabo p-je;
nep-je na ľavé ucho3. iba dok. dostať, prijať správu, informáciu (prostredníctvom sluchu), dozvedieť sa: p. (o niekom) zlú novinu;
o tom som ešte nep-l;
p-l som to od známych;
chcel by som p. tvoju mienku;
vedieť niečo z p-tia sprostredkovane4. počuj(te) hovor. v platnosti cit. vyj. výzvu, upozornenie ap.: p-j, nerob to! p-te, kedy ste sa vrátili?
● iron. p. trávu rásť veľmi zveličovať;
nechcieť o niečom, niekom ani p. zaujímať zápor. postoj, odmietať;
expr.: ktože to len p-l! p-l to svet? výrazy počudovania;
chceš ho? ani p. vôbec nie;
p. niečo na vlastné uši osobne;
p., že ... hovorí sa, že ... -
popľuť, popľuvať -je -jú -pľul/-pľuval dok.
1. navlhčiť slinami: p. zapekačku;
p. (si) dlane, ruky obyč. na povzbudenie do roboty i pren. -
populárno-náučný príd. populárno-vedecký: p-á literatúra
-
pošuškať dok. pošepkať: p. niekomu tajnosť do ucha;
p-li si niečo medzi sebou -
pošuškávať -a nedok.
1. pošepky rozprávať, pošepkávať (si): p. si s niekým;
nehovoril nahlas, iba čosi p-l2. expr. šepkať (význ. 3), pošepkávať: dôverne, po kútoch si p.;
ľudia p-jú, že ...;
p-a sa neverejne sa hovorí, pošepkáva sa -
pošušky prísl. hovor.
-
požuť, požuvať -je -jú -žuj(te)! -žul/-žuval dok. žutím spracovať: p. jedlo, mäso
-
prepočuť -je -jú dok. zastaráv. sluchom nezachytiť, nezačuť: p. otázku
-
prežuť -je -jú -žul -žutý, prežuvať -uje -ujú -žuval -žuvaný dok. dôkladne rozhrýzť a premiešať slinami: p. potravu;
-
príučka -y -čiek ž. ponaučenie, obyč. v podobe niečoho nepríjemného: dostať p-u, dať niekomu p-u
-
príučné s. zastaráv. príučka: dostať p.
-
príušnica -e -níc ž. anat. príušná žľaza
-
príušný príd. ležiaci v blízkosti ucha: anat. p-á žľaza
-
nedok. rozčuľovať
// rozčúliť sa dostať sa do prudkého citového napätia, nepokoja, rozrušiť sa, vzrušiť sa; nahnevať sa: tak sa r-l, že nemohol spať;
premáhať r-enie; -
nedok. rozčuľovať sa
-
rozkorčuľovať sa dok. korčuľovaním sa rozcvičiť
-
rozžuť, rozžuvať -je -jú dok. žutím, žuvaním rozdrviť: r. tvrdé mäso;
-
rýchlokorčuľovanie -ia s. beh na korčuliach ako šport. disciplína
-
šešuľa -e -šúľ ž. bot. pukavý plod s viacerými semenami;