Význam slova "čuď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 44 výsledkov (1 strana)

  • čudáčka -y -čok ž.;

  • čudácky príd. i prísl.: č-e spôsoby;
    č. sa správať;

  • čudáctvo -a -tiev s.

  • čudák -a mn. -ci m. čudný, zvláštny človek: stal sa z neho č. a samotár;

  • čudesne prísl.: č. krásny

  • čudesný príd. kniž. veľmi zvláštny, veľmi čudný, podivný: č-é piesne, č-á krajina, č. sen;

  • čudeso -a obyč. mn. čudesá -dies s. kniž. čudo, div, zázrak

  • cúdiť -i nedok. osievaním čistiť (obilie, mak ap.): c. zrno od pliev i fraz. kniž. oddeľovať hodnotné, podst. od menejcenného, nepotrebného

  • cudne prísl.: c. klopiť oči;

  • čudne, čudno prísl. i vetná prísl.: č. sa tváriť;
    je mi č. na žalúdok

  • cudnosť -i ž.

  • čudný príd.

    1. vzbudzujúci počudovanie, (po)divný, zvláštny: č. človek, č-á reč, otázka

    2. vzbudzujúci podozrenie, divný, záhadný: akýsi č. pocit;

  • cudný príd. v pohlavnom živote zdržanlivý, mravný, čistý; hanblivý; svedčiaci o tom: c-á panna, žena;
    c-á láska čistá;
    c. pohľad;

  • čudo -a čúd s.

    I. niečo čudné, div (význ. 1): veľké č.;
    zízal na mňa ako na dáke č., rozprával o č-ách cudzích krajín

    II. vetná prísl. hovor. obyč. so záporom: nie č., že zablúdil;
    (ne)bolo by č., keby ...

  • čudovať sa nedok. pociťovať a prejavovať prekvapenie, diviť sa: ľudia sa č-jú, že ...;
    niet sa čomu č.;
    (ne)č-jem sa vám vaše konanie ma (ne)prekvapuje

    č-uj sa svete ako vsuvka má význ. predstavte si

  • cudzí príd.

    1. patriaci inej osobe, inému kolektívu (napr. rodine, obci, národu, štátu), op. vlastný: c. majetok, c-ia práca, c. názor, vplyv;
    c-ie slovo, op. domáce;
    c. jazyk;
    c. štátny príslušník cudzinec;
    c. výrobok zahraničný

    2. neznámy; nezvyčajný: ten človek mi je c.;
    cestovať po c-ích krajoch;
    povedať c-ím hlasom neprirodzeným

    3. nezodpovedajúci povahe niekoho, niečoho, vzdialený: dobyvačná politika je nám c-ia;
    zmysel pre spravodlivosť mu nebol c.

    4. nemajúci (citový) vzťah k niekomu, ľahostajný: sú si citove c.

    5. nepatriaci do daného prostredia, nesúrodý: zobudil sa na akýsi c. zvuk;
    odb. c-ie teleso (v organizme ap.)

    jesť c. chlieb, žiť na c-om chlebe byť závislý od niekoho;
    chváliť sa, pýšiť sa c-ím perím neodôvodnene si privlastňovať zásluhy, prednosti iného;
    žiť, zabávať sa, žartovať na c. účet, na c-ie konto na úkor iného;
    z c-ho krv netečie škoda iného nás nemrzí;
    v c-om oku vidí smeť a vo svojom brvno nevidí nevidí vlastné chyby;

  • cudzina -y ž. krajiny za hranicami vlastného štátu, zahraničie, op. vlasť, domov: ďaleká c., dovoz z c-y

  • cudzinec -nca m.

    1. príslušník cudzieho štátu, národa, cudzozemec: prílev c-ov

    2. neznámy, cudzí človek: stal sa c-om vo vlastnom dome;

  • cudzinecký príd.: c. ruch, c-á légia

  • cudzinka -y -niek ž.;

  • cudzo prísl.: c. sa správať, cítiť niekde, c. pozerať;
    c. znieť;

  • cudzojazyčne prísl.;

  • cudzojazyčnosť -i ž.

  • cudzojazyčný príd. súvisiaci s cudzím(i) jazykom (-mi): c-á literatúra pís. v cudzích jazykoch;
    c-é prostredie v kt. sa hovorí cudzím jazykom;

  • cudzokrajne prísl.: pôsobiť c.;

  • cudzokrajnosť -i ž.

  • cudzokrajný príd. pochádzajúci z cudzích krajov, exotický: c-á rastlina;

  • cudzoložne prísl.: c. splodený

  • cudzoložnica -e -níc ž.

  • cudzoložník -a mn. -ci m. kto sa dopustil, dopúšťa cudzoložstva;

  • cudzoložný príd. kt. sa dopúšťa, dopustil cudzoložstva: c-á žena;
    c. styk v cudzoložstve;

  • cudzoložstvo -a -tiev s. mimomanželská súlož

  • cudzopasiť nedok.

    1. živiť sa z organizmu iného druhu, parazitovať: hlísty c-ia v črevách

    2. pejor. žiť z práce iných

  • cudzopasnícky príd. i prísl.;

  • cudzopasníctvo -a s.

  • cudzopasník -a m.

    1. mn. N a A -y cudzopasný živočích al. rastlina, parazit

    2. mn. živ. -ci pejor. kto žije z práce iných, príživník;

  • cudzopasný príd.

    1. živiaci sa z organizmu iného druhu, parazitný: c. hmyz, c-é rastliny

    2. pejor. žijúci z práce iných, príživnícky: c-é vrstvy

  • cudzorodo prísl.;

  • cudzorodosť -i ž.

  • cudzorodý príd. kt. (svojimi odlišnými vlastnosťami) nepatrí niekde al. pochádza z iného prostredia: c. prvok, živel, c-é teleso;

  • cudzosť -i ž.

  • cudzota -y ž. cudzosť: mať pocit c-y;
    zavládla medzi nimi c. odcudzenosť

  • cudzozemec -mca m. človek z inej krajiny, cudzinec;

  • cudzozemský príd. pochádzajúci z cudzej krajiny, zahraničný, cudzí, op. domáci, tuzemský: c. tovar, c-é platidlá

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV