Význam slova "čuď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

čudáčka -y -čok ž.;

čudácky príd. i prísl.: č-e spôsoby;
č. sa správať;

čudáctvo -a -tiev s.

čudák -a mn. -ci m. čudný, zvláštny človek: stal sa z neho č. a samotár;

čudesne prísl.: č. krásny

čudesný príd. kniž. veľmi zvláštny, veľmi čudný, podivný: č-é piesne, č-á krajina, č. sen;

čudeso -a obyč. mn. čudesá -dies s. kniž. čudo, div, zázrak

cúdiť -i nedok. osievaním čistiť (obilie, mak ap.): c. zrno od pliev i fraz. kniž. oddeľovať hodnotné, podst. od menejcenného, nepotrebného

cudne prísl.: c. klopiť oči;

čudne, čudno prísl. i vetná prísl.: č. sa tváriť;
je mi č. na žalúdok

cudnosť -i ž.

čudný príd.

1. vzbudzujúci počudovanie, (po)divný, zvláštny: č. človek, č-á reč, otázka

2. vzbudzujúci podozrenie, divný, záhadný: akýsi č. pocit;

cudný príd. v pohlavnom živote zdržanlivý, mravný, čistý; hanblivý; svedčiaci o tom: c-á panna, žena;
c-á láska čistá;
c. pohľad;

čudo -a čúd s.

I. niečo čudné, div (význ. 1): veľké č.;
zízal na mňa ako na dáke č., rozprával o č-ách cudzích krajín

II. vetná prísl. hovor. obyč. so záporom: nie č., že zablúdil;
(ne)bolo by č., keby ...

čudovať sa nedok. pociťovať a prejavovať prekvapenie, diviť sa: ľudia sa č-jú, že ...;
niet sa čomu č.;
(ne)č-jem sa vám vaše konanie ma (ne)prekvapuje

● č-uj sa svete ako vsuvka má význ. predstavte si

cudzí príd.

1. patriaci inej osobe, inému kolektívu (napr. rodine, obci, národu, štátu), op. vlastný: c. majetok, c-ia práca, c. názor, vplyv;
c-ie slovo, op. domáce;
c. jazyk;
c. štátny príslušník cudzinec;
c. výrobok zahraničný

2. neznámy; nezvyčajný: ten človek mi je c.;
cestovať po c-ích krajoch;
povedať c-ím hlasom neprirodzeným

3. nezodpovedajúci povahe niekoho, niečoho, vzdialený: dobyvačná politika je nám c-ia;
zmysel pre spravodlivosť mu nebol c.

4. nemajúci (citový) vzťah k niekomu, ľahostajný: sú si citove c.

5. nepatriaci do daného prostredia, nesúrodý: zobudil sa na akýsi c. zvuk;
odb. c-ie teleso (v organizme ap.)

● jesť c. chlieb, žiť na c-om chlebe byť závislý od niekoho;
chváliť sa, pýšiť sa c-ím perím neodôvodnene si privlastňovať zásluhy, prednosti iného;
žiť, zabávať sa, žartovať na c. účet, na c-ie konto na úkor iného;
z c-ho krv netečie škoda iného nás nemrzí;
v c-om oku vidí smeť a vo svojom brvno nevidí nevidí vlastné chyby;

cudzina -y ž. krajiny za hranicami vlastného štátu, zahraničie, op. vlasť, domov: ďaleká c., dovoz z c-y

cudzinec -nca m.

1. príslušník cudzieho štátu, národa, cudzozemec: prílev c-ov

2. neznámy, cudzí človek: stal sa c-om vo vlastnom dome;

cudzinecký príd.: c. ruch, c-á légia

cudzinka -y -niek ž.;

cudzo prísl.: c. sa správať, cítiť niekde, c. pozerať;
c. znieť;

cudzojazyčne prísl.;

cudzojazyčnosť -i ž.

cudzojazyčný príd. súvisiaci s cudzím(i) jazykom (-mi): c-á literatúra pís. v cudzích jazykoch;
c-é prostredie v kt. sa hovorí cudzím jazykom;

cudzokrajne prísl.: pôsobiť c.;

cudzokrajnosť -i ž.

cudzokrajný príd. pochádzajúci z cudzích krajov, exotický: c-á rastlina;

cudzoložne prísl.: c. splodený

cudzoložnica -e -níc ž.

cudzoložník -a mn. -ci m. kto sa dopustil, dopúšťa cudzoložstva;

cudzoložný príd. kt. sa dopúšťa, dopustil cudzoložstva: c-á žena;
c. styk v cudzoložstve;

cudzoložstvo -a -tiev s. mimomanželská súlož

cudzopasiť nedok.

1. živiť sa z organizmu iného druhu, parazitovať: hlísty c-ia v črevách

2. pejor. žiť z práce iných

cudzopasnícky príd. i prísl.;

cudzopasníctvo -a s.

cudzopasník -a m.

1. mn. N a A -y cudzopasný živočích al. rastlina, parazit

2. mn. živ. -ci pejor. kto žije z práce iných, príživník;

cudzopasný príd.

1. živiaci sa z organizmu iného druhu, parazitný: c. hmyz, c-é rastliny

2. pejor. žijúci z práce iných, príživnícky: c-é vrstvy

cudzorodo prísl.;

cudzorodosť -i ž.

cudzorodý príd. kt. (svojimi odlišnými vlastnosťami) nepatrí niekde al. pochádza z iného prostredia: c. prvok, živel, c-é teleso;

cudzosť -i ž.

cudzota -y ž. cudzosť: mať pocit c-y;
zavládla medzi nimi c. odcudzenosť

cudzozemec -mca m. človek z inej krajiny, cudzinec;

cudzozemský príd. pochádzajúci z cudzej krajiny, zahraničný, cudzí, op. domáci, tuzemský: c. tovar, c-é platidlá

bisťu, bisťubohu cit. mierne zahrešenie: pusť ma, bisťu! to je chlapík, bisťubohu!

byľku, byľu hovor. expr.

I. neskl. čísl. zákl. neurč. trocha, málo: b. citu

II. prísl. trocha, málo; chvíľku: b. posedieť

chvíľu, chvíľku prísl. s malým časovým rozsahom, krátko: ch. sa učiť

čučať -í -ia nedok. expr.

1. byť učupený; trčať, čupieť: č. doma;
hmla č-í v roklinách

2. mlčať, čušať: čušte už!

čučko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.

čučo -a mn. -ovia m. hypok. pes, psík;

čučoriedie -ia s. hromad. čučoriedkový porast

čučoriedka -y -dok ž.

1. lesný krík s tmavomodrými guľkovitými plodmi, bot. brusnica č. Vaccinum myrtillus

2. jedlý plod tohto kríka: zbierať č-y;

čučoriedkový príd.: č. koláč, č-é víno

čušať -í -ia nedok. mlčať: nič nehovorí, č-í;

● expr.: č. ako pena, ako ryba, ako zarezaný, ako voš pod chrastou byť celkom ticho

čuť -je -jú nedok. kniž.

1. počuť: vonku č. hlasy;
vo funkcii cit.: čujme! povzbudenie, aby niekto prehovoril;
čujte, čo si to dovoľujete!

2. uvedomovať si, cítiť: č-m, ako mi tlčie srdce

dopočuť -je -jú dok. zachytiť sluchom, začuť: d. buchot;
viac ned-la

// dopočuť sa z počutia sa (náhodne) dozvedieť: všeličo sa o tom d-l;
d-l sa, že svadba nebude

dožuť, dožuvať -žuje -žujú dok. skončiť žutie, prestať žuť: d. kôrku;

kaťuša -e -í ž. voj. raketomet používaný v 2. svetovej vojne Červenou armádou

kľučiar -a m. kto má na starosti kľúče: zámocký k.;

kľučiarka -y -rok ž.;

kľučiarsky príd.

kľučka¹ -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u

● tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve

kľučka² -y -čiek ž.

1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka

2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)

3. hovor. úskok, vytáčka: advokátske k-y

kľučkovať nedok. kľukato bežať: zajac k-l, k. pomedzi stromy;

kľuť sa, kľuvať sa -je -jú nedok.

1. (o vtákoch) pri liahnutí zobákom prerážať škrupinu: k. sa z vajca

2. (o rastline) klíčiť, pučať: zrno sa začína k.;

kňučať -í -ia nedok. skučať, skuvíňať: pes, líška k-í;

korčuľa -e -čúľ obyč. mn. ž. šport. náčinie na kĺzanie po ľade, príp. na pohyb po zemi: pripevniť k-e na topánky;
kolieskové k-e

korčuľovanie -ia s. jazda na korčuliach

korčuľovať, korčuľovať sa nedok. pohybovať sa na korčuliach: k. sa na klzisku;
dobre (sa) k-je ovláda techniku jazdy na korčuliach

kožušina -y -šín ž. vypracovaná koža s jemnou srsťou; výrobok z nej: kabát podšitý k-ou;

kožušinka -y -niek ž. zdrob. expr.

kožušinový príd.: k. golier;

kožušníčka -y -čok ž.;

kožušnícky príd.;

kožušníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. kožušnícky odbor

2. obchod s kožušinami

kožušník -a mn. -ci m. odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov; samostatný živnostník;

kožuštek -a, kožúšok -ška m. zdrob.

krasokorčuľovanie -ia s. korčuľovanie so šport. a umel. prvkami, krasokorčuliarstvo;

ľuľkový príd.

ľuľok -ľka m. poľná liečivá bylina, bot. Solanum;

maňuška² -y -šiek obyč. mn. maňušky ž. hovor. bahniatka, baburiatka

maňuška¹ -y -šiek ž. bábka ovládaná prstami, mikulka;

maňuškový príd.: m-é divadlo, m-á hra

namojdušu

I. čast. expr. veru, skutočne, naozaj: zaveril sa: n., n.;
n., závidím ti

II. pís. i na moj dušu cit. vyj. rozlič. citové hnutia: ej, n., už je dobre! no n., to bol výlet!

napľuť, napľuvať -je -jú -pľul/-pľuval dok. pľutím zasiahnuť: n. na dlážku;
n. si do dlaní i fraz. povzbudiť sa, priprieť sa do roboty

● n. niekomu do tváre, do očí prejaviť hlboké opovrhnutie;
hrub. n. na to! n. na neho! výrazy záporu, rezignácie

našuchoriť, našušoriť dok. expr. šuchorením upraviť, načuchrať: n. seno, n. si vlasy

// našuchoriť sa, našušoriť sa (o vtákoch) načuchrať si perie: sliepka sa n-la

našuškať dok. pošepkať (význ. 2), našepkať: n. spolužiakovi odpoveď;

nedok. našuškávať -a: nen-jte!

náučný príd. poskytujúci poučenie: n-á literatúra;
n. slovník encyklopedický;
n. chodník (v chránenej prírodnej oblasti)

náušnica -e -níc ž. ozdoba, kt. sa pripevňuje na ušný lalôčik: zlaté, briliantové n-e;

náušnička -y -čiek ž. zdrob.

nedok. obkľučovať

odpľuť, odpľuť si -je -jú dok. vypustiť slinu z úst: o. horkú slinu;
od jedu si (cez zuby) o-l;

odušu, pís. i o dušu prísl. expr. rýchlo, horlivo, intenzívne: bežať, robiť o.

opľuť, opľuvať -je -jú dok. vypľuť sliny na niečo, niekoho: o. dlážku;

pančuška -y -šiek ž. zdrob.: detské p-y;

pančuškový príd.: detské p-é nohavičky

pľušť -e ž. (dlhšie trvajúce, sychravé) daždivé počasie, čľapkanica: jesenné p-e;

pľušťať -í nedok. neos. expr. p-í mu smädí ho (po pijatike)

pľušťový príd.

pľuť, pľuvať -je -jú pľul/pľuval nedok.

1. (prudko) vypúšťať z úst sliny, odpľúvať: p. na zem;

2. prudko vyrážať, odstraňovať z úst, vypľúvať: p. krv, hlien;

počuť -je -jú nedok. i dok.

1. vnímať, zachytávať, zachytiť sluchom: p-m spev, hudbu;
zajtra p-me nové melódie;
zapamätať si niečo na prvé p-tie;
do p-tia pozdrav;
v inf. iba nedok. zle ťa p.;
odtiaľ (bolo) dobre p. (orchester);
je krik, že nep. vlastného slova

2. iba nedok. mať schopnosť počuť, mať sluch: dobre, slabo p-je;
nep-je na ľavé ucho

3. iba dok. dostať, prijať správu, informáciu (prostredníctvom sluchu), dozvedieť sa: p. (o niekom) zlú novinu;
o tom som ešte nep-l;
p-l som to od známych;
chcel by som p. tvoju mienku;
vedieť niečo z p-tia sprostredkovane

4. počuj(te) hovor. v platnosti cit. vyj. výzvu, upozornenie ap.: p-j, nerob to! p-te, kedy ste sa vrátili?

● iron. p. trávu rásť veľmi zveličovať;
nechcieť o niečom, niekom ani p. zaujímať zápor. postoj, odmietať;
expr.: ktože to len p-l! p-l to svet? výrazy počudovania;
chceš ho? ani p. vôbec nie;
p. niečo na vlastné uši osobne;
p., že ... hovorí sa, že ...

popľuť, popľuvať -je -jú -pľul/-pľuval dok.

1. navlhčiť slinami: p. zapekačku;
p. (si) dlane, ruky obyč. na povzbudenie do roboty i pren.

2. opľuť, opľuvať: p-tá dlážka;

populárno-náučný príd. populárno-vedecký: p-á literatúra

pošuškať dok. pošepkať: p. niekomu tajnosť do ucha;
p-li si niečo medzi sebou

pošuškávať -a nedok.

1. pošepky rozprávať, pošepkávať (si): p. si s niekým;
nehovoril nahlas, iba čosi p-l

2. expr. šepkať (význ. 3), pošepkávať: dôverne, po kútoch si p.;
ľudia p-jú, že ...;
p-a sa neverejne sa hovorí, pošepkáva sa

pošušky prísl. hovor.

1. potichu, šeptom: rozprávať sa p.

2. neverejne, potajme: zatiaľ o tom len p.!

požuť, požuvať -je -jú -žuj(te)! -žul/-žuval dok. žutím spracovať: p. jedlo, mäso

prepočuť -je -jú dok. zastaráv. sluchom nezachytiť, nezačuť: p. otázku

prežuť -je -jú -žul -žutý, prežuvať -uje -ujú -žuval -žuvaný dok. dôkladne rozhrýzť a premiešať slinami: p. potravu;

príučka -y -čiek ž. ponaučenie, obyč. v podobe niečoho nepríjemného: dostať p-u, dať niekomu p-u

príučné s. zastaráv. príučka: dostať p.

príušnica -e -níc ž. anat. príušná žľaza

príušný príd. ležiaci v blízkosti ucha: anat. p-á žľaza

nedok. rozčuľovať

// rozčúliť sa dostať sa do prudkého citového napätia, nepokoja, rozrušiť sa, vzrušiť sa; nahnevať sa: tak sa r-l, že nemohol spať;
premáhať r-enie;

nedok. rozčuľovať sa

rozkorčuľovať sa dok. korčuľovaním sa rozcvičiť

rozžuť, rozžuvať -je -jú dok. žutím, žuvaním rozdrviť: r. tvrdé mäso;

rýchlokorčuľovanie -ia s. beh na korčuliach ako šport. disciplína

šešuľa -e -šúľ ž. bot. pukavý plod s viacerými semenami;