Význam slova "čel" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

cela -y ciel ž. malá obytná miestnosť so skromným zariadením: väzenská, mníšska c.

čeľaď -e ž.

1. v min. služobníctvo, robotníci vo väčšom súkromnom hospodárstve

2. kniž. mládež, chasa: študentská č.

3. odb. skupina príbuzných jedincov: bot., zool. skupina príbuzných rodov;
lingv. skupina slov s rovnakým základom

čeľadnica -e -níc ž. v min. slúžka na statku;

čeľadník -a mn. -ci m. živ.

1. v min. panský hosp. sluha, paholok

2. zastaráv. mládenec, chasník: súci, rúči č.;

čeľadník -a m. neživ. v min. miestnosť pre čeľaď (význ. 1)

celebrant -a m. cirk. kňaz slúžiaci omšu

celebrovať nedok. cirk. slúžiť (novšie sláviť) omšu: omšu c-l košický arcibiskup; v rozhlasovom prenose c-l duchovný našej farnosti

celembať nedok. expr.

1. opálať: c. rukami, nohami

2. i celembať sa opálať sa: ruky, vrkoče (sa) jej c-jú

čelenka -y -niek ž. ozdobná stuha, kovový prúžok ap. na čelo: nevesta s č-ou

čeliadka -y -dok ž.

1. v min. čeľaď (význ. 1)

2. expr. háveď, zberba, pliaga: nezbedná č., prekliata č.

celibát -u m. povinný slobodný stav rím. kat. kňazov

celieť -ie -ejú nedok. hojiť sa, zaceľovať sa: rana c-ie

celina -y -lín ž. neobrábaná, úhorom ležiaca pôda

celistvo prísl.;

celistvosť -i ž.: územná c., c. štátu

celistvý príd.

1. tvoriaci celok, ucelený, kompaktný: c-á hmota, skala, c-é horniny;
mat. c-é čísla

2. celkový, úplný, kompletný: c. dojem, obraz;

celiť -ľ! nedok. liečiť, hojiť (vonkajšie poranenia), zaceľovať: c. (duševné) rany

// celiť sa hojiť sa, liečiť sa, zaceľovať sa: jazvy, rany sa c-ia

čeliť -ľ! nedok. stavať sa na odpor, vzdorovať, odolávať: č. nebezpečenstvu, chorobe, nepriateľom

celkom

I. prísl.

1. v krajnej vyčerpávajúcej miere, v úplnosti, úplne: plech sa c. pokrivil

2. správ. spolu, dovedna, celkove: c. je to 100 Sk, správ. spolu, dovedna je to 100 Sk

II. čast. zdôrazňuje pripojený výraz; vôbec, vonkoncom: c. malý kúsok;
c. nič, c. isto príde;
c. sa mi páči

celkove, celkovo prísl.

1. vcelku, úhrnom, dovedna: c. treba zaplatiť ...

2. úplne, zo všetkých stránok: stav chorého sa c. zlepšil

3. zhruba, približne: výpočet c. vyhovuje

celkový príd.

1. týkajúci sa celku; úhrnný, op. čiastočný: c-á plocha, váha, hmotnosť;
c-á hodnota, c-á situácia, úroveň;
c. pokrok;
c-é vyšetrenie pacienta, op. miestne

2. zameraný na celok (nie na jednotlivosti, podrobnosti), op. čiastkový: c. stav, dojem, pohľad;
c-é vedomosti všeobecné;

čelný príd.

1. predný, frontálny: č-á stena;
č. útok spredu

2. popredný, význačný, hlavný: č. predstaviteľ, zaujať č-é miesto

čelo² -a čiel s. violončelo: hrať na č-e

čelo¹ -a čiel s.

1. predná časť hlavy nad očami: nízke č., krčiť č.;
mať vrásky na č-e i pren. mať starosti;
pot mu vystúpil na č.;
udrieť sa do č-a i fraz. spomenúť si na niečo;

2. predná, frontálna časť niečoho: č. domu, č. sprievodu

3. vedúce, popredné miesto, postavenie: byť, stáť na č-e, v č-e, dostať sa, postaviť sa na č.

● mať niečo na č-e napísané prezrádzať to výrazom tváre;
poklepať si po čele a) naznačiť zlý, pochybný úsudok b) rozpamätať sa na niečo;

celodenný príd. týkajúci sa celého dňa: c-á práca, spotreba;
c-á strava

celoeurópsky príd. týkajúci sa celej Európy: c. problém, c-a konferencia

celofán -u m. priehľadná látka z celulózy použ. na balenie;

celofánový príd.: c. obal

celok -lku m.

1. samostatný, relatívne jednotný útvar členiteľný na časti: územný, hospodársky, štátny c., tvoriť prirodzený c.;
šaty v c-u v 1 kuse

2. spoločenstvo, kolektív: reprezentačný c., zriecť sa v prospech c-u

celonárodný príd. týkajúci sa celého národa: c. záujem, c-é hnutie, c. jazyk

celoplátenný príd. kt. je celý z plátna: c-á väzba knihy

celoplošne prísl.

celoplošný príd.

1. pokrývajúci celú plochu niečoho: c-é rozhlasové vysielanie

2. publ. uplatňovaný všeobecne, konaný v celom rozsahu: c-é zvýšenie miezd;

celopodnikový príd. týkajúci sa celého podniku: c-á dovolenka

celoročný príd. týkajúci sa celého roka: c. príjem, plán, pobyt

celosieťový príd. dopr. vzťahujúci sa na celú dopr. sieť, na všetky dopravné spoje: c. lístok

celoslovenský príd. týkajúci sa celého Slovenska: c-á konferencia, c. priemer

celospoločenský príd. týkajúci sa celej spoločnosti: c-é prostriedky;
c. záujem

celosť -i ž.

II. celá ž. celé číslo: jedna c. dve desatiny 1,2;
nula c-ých päť desatín 0,5

celoštátne prísl.: súťaž prebieha c.

celoštátny príd. týkajúci sa celého štátu: c-a konferencia, mať c. význam;

celostne prísl.;

celostnosť -i ž.

celostný príd. prihliadajúci na celok: c-é chápanie, c-é hľadisko;

celostranový príd. zaberajúci celú stranu knihy, novín ap.: c-á ilustrácia

celosvetový príd. týkajúci sa celého sveta: c. trend, v c-om rozsahu

celovečerný príd. trvajúci celý večer: c. film, program

čelový príd.: č-á kosť;
č-á rovina v úrovni čela;

celozávodný príd. týkajúci sa celého závodu: c-á súťaž, dovolenka

celoživotný príd. týkajúci sa celého života: c-é povolanie, c-é dielo

celta -y cielt ž. hovor. nepremokavá plachta, stanový dielec;

celtový príd.

celučký, celučičký, celunký, celulinký príd. expr. celý: c. deň;
c. celý, celý c. (pri zdôraznení)

celuloid -u m. pružná, ľahko zápalná plastická látka;

celuloidový príd.: c. film

celulóza -y ž.

1. stav. látka rastlinných buniek

2. buničina: technická c.;

celulózka -y -zok ž. hovor. továreň na výr. a spracovanie celulózy

celulózovo-papiernický príd. týkajúci sa (výroby) celulózy a papiera: c. priemysel

celulózový príd.: c. a papiernický priemysel;
c-é drevo

čeľusť -e ž.

1. párová lebková kosť, v kt. sú zuby: horná č.;
dolná č. anat. sánka

2. obyč. mn. tech. súčasť stroja, nástroja na zovretie, pridržanie ap.: č-e klieští, brzdové č-e

3. obyč. mn. čeľustie;

čeľustie -ia s. otvor do pece, sporáka, kachieľ

čeľustný príd. k 1: č. kĺb, uhol

čeľusťový príd. k 2, 3: č-á brzda, č. drvič;

celý

I. príd.

1. úplný vo všetkých častiach, všetok, op. čiastočný: c. svet, c-é ľudstvo, c-á Európa;
c. národ všetci jeho príslušníci;
c-é mesto, c. život;
mat. c-é číslo, op. desatinné, zlomok;
hud.: c. tón interval veľkej sekundy;
c-á nota

2. (o jednotlivine) kt. je v celku, celistvý, neporušený: pohár ostal c.;
c. chlieb nenačatý;
c-é šaty v 1 kuse;
expr. vrátil sa c. nič sa mu nestalo

3. expr. vyj. veľkú mieru vlastností, javov, procesov ap.: je c. bledý, šťastný, c. premočený, c. sa trasie;
c-á hŕba, kopa veľa;
to je c. román napínavý príbeh ako v románe;
je z neho už c. muž už je (telesne) vyspelý;
celých desať rokov plných;
trvá to c-ú večnosť veľmi dlho;
c. čas sa nevidíme

● z c-ého srdca vrúcne, úprimne;
robí z c-ej sily koľko vládze;
(kričať) z c-ého hrdla, na c-é hrdlo veľmi hlasno;
(prehrať) na celej čiare úplne;
smiať sa na c-é kolo veľmi hlasno;
aby bol aj → vlk sýty, aj baran c.;
to je c. otec, c-á mater je mu, jej veľmi podobný;
byť c. bez seba, preč veľmi rozrušený;
to je c. on je to preňho charakteristické;
to je to c-é v tom je hlav. príčina;

elán -u m. nadšenie, zápal, oduševnenie: pracovný, životný e.;
robiť niečo s e-om

elégia -ie ž. lit. al. hud. dielo smutného rázu; žalospev (význ. 2);

manžel -a mn. -ia m.

1. ženatý muž vo vzťahu k svojej žene; muž: vziať si niekoho za m-a

2. iba mn. manželia zosobášená dvojica;

mladomanžel -a mn. -ia m.

1. muž v deň sobáša al. krátko po ňom, novomanžel

2. v mn. mladomanželia manželský pár v deň sobáša al. krátko po ňom, novomanželia;

mušelín -u m. jemná polopriesvitná tkanina;

mušelínový príd.: m. závoj

novomanžel -a mn. -ia m.

1. mladomanžel

2. v mn. novomanželia mladomanželia;

samoúčel -u m. čo nemá iný účel okrem seba: kritika nemá byť s-om;

účel -u m. zámer, zmysel, ku kt. smeruje istá činnosť, cieľ: (uviesť) ú. cesty, vec (ne)spĺňa svoj ú.;
(na) technické, vojenské ú-y

● ú. svätí, posväcuje → prostriedky;
za ú-om predl., správ. s cieľom: za ú-om zlacnenia výroby, správ. s cieľom zlacniť výrobu;

včelár -a m. odborník vo včelárstve;

včelárka -y -rok ž.;

včelársky príd.: v. vosk;
v. podnik

včelárstvo -a s. odbor zameraný na chov včiel a produkciu medu;

včelí príd.: v. med;
v-ia kráľovná;
v-ia materská kašička;

včelín -a m. stavba, v kt. sú umiestnené včelie úle: šum ako vo v-e

želé neskl. s.

1. (ovoc.) rôsol: ríbezľové, ovocné ž.

2. cukrovinky pripravené z ovoc. rôsolu: pomarančové, citrónové ž.

3. rôsolovitý kozmet. prípravok: ž. na ruky, ž. po holení;

želéovitosť -i ž.

želéovitý príd. kt. má ráz želé, rôsolu;

želéový príd.: ž-é salónky