Význam slova "želé" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

želé neskl. s.

1. (ovoc.) rôsol: ríbezľové, ovocné ž.

2. cukrovinky pripravené z ovoc. rôsolu: pomarančové, citrónové ž.

3. rôsolovitý kozmet. prípravok: ž. na ruky, ž. po holení;

zelektrifikovať dok. k elektrifikovať: z. oblasť, z-ná doprava

zelektrizovať dok. k elektrizovať: z. sklenú žrď;
z-né vlasy;

zeleň¹ -e ž.

1. zelené sfarbenie, zelená farba: z. stromov, listov, z. rôznych odtieňov

2. zelený porast: svieža z. parkov, mesto potrebuje veľa z-e

3. zelené farbivo: chrómová, parížska z.;
listová z. chlorofyl

zeleň² -a m. jedna zo štyroch farieb v kartách;

zelená ž.

1. k zelený

2. (v doprave) zelené svetlo ako signál voľno: svieti z.;
mať z-ú i fraz. publ. môcť sa voľne rozvíjať;
publ. dať niečomu z-ú umožniť hladký priebeh

zelenáč -a m. pejor. neskúsený muž, nováčik, začiatočník, ucháň: ten už niečo skúsil, nie je z.

zelenasto, zelenkasto, zelenavo, zelenkavo prísl.

zelenastý, zelenkastý, zelenavý, zelenkavý príd. sfarbený dozelena: z-á voda, z-é sklo;

zelenať sa -á nedok. zelenieť sa: ihličie sa z-lo

● expr. (hreší,) až sa hory z-jú veľmi

zelenieť -ie -ejú nedok. stávať sa zeleným: medená veža časom z-ie;

// zelenieť sa javiť sa zeleným, zelenať sa: mach sa z-ie

zelenina -y -nín ž. kult. rastliny (nízkeho vzrastu) použ. ako potravina; ich jedlé časti (korene, plody, vňať ap.): koreňová, listová z.;
čerstvá, mrazená z.;
siať, pestovať z-u, čistiť z-u (do polievky);

zeleninár -a m. pestovateľ zeleniny, pracovník v zeleninárstve;

zeleninárka -y -rok ž.;

zeleninársky príd.: z-a oblasť

zeleninárstvo -a s. pestovanie zeleniny (vo veľkom);

zeleninový príd.: z-á záhrada;
z-á polievka zo zeleniny

zeleniť sa nedok. neos. zried. zelenieť

● komu sa → nelení, tomu sa z-í

zeleno prísl.

II. zelený obyč. mn. zelení m. živ. príslušník hnutia al. prívrženec ochrancov životného prostredia: hnutie z-ých;
Strana z-ých na Slovensku;

zelenomodrý príd. modrý dozelena: z-á voda

zeleňový príd.: z-é eso

zelený

I. príd.

1. majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov ap.: z-á lúka, voda, z-é šaty, z-é oči;
z-é ovocie nezrelé

2. v ustálených spoj. a odb. názvoch: z-á fazuľa v strukoch, op. suchá;
z-é krmivo svieže;
z-é hnojenie zaorávanie zelených častí rastlín;
z-á skalica chem. síran železnatý;
Zelený š. vo Veľkom týždni;
kart. z-á sedma, z-é eso

3. týkajúci sa prírody, poľnohospodárstva ap.: publ. z-á hranica kt. vedie neobývaným územím, lesným porastom ap.;
publ. z-á správa o poľnohospodárstve

4. týkajúci sa životného prostredia; ekologický: publ. z-á iniciatíva

● expr. z. ako túz;
publ. (rozhodovať, riadiť) za z-ým stolom, spoza z-ého stola bez poznania reálnej skutočnosti;
postaviť, stavať na z-ej lúke (u)robiť od základu;

želéovitosť -i ž.

želéovitý príd. kt. má ráz želé, rôsolu;

želéový príd.: ž-é salónky

zeler -u L -i mn. -y m. zelenina pestovaná pre guľovitý aromatický koreň a vňať, bot. Apium: dať z. do polievky;

zelerový príd.: z-á vňať;
z. šalát

železiar -a m. pracovník v železiarstve;

železiareň -rne ž. továreň na výr. surového železa

železiarsky príd.: ž. priemysel, obchod

železiarstvo -a -tiev s.

1. výr., spracúvanie a úprava železa

2. obchod s výrobkami zo železa;

železito prísl.;

železitosť -i ž.

železitý príd.

1. obsahujúci železo: ž-á (minerálna) voda, ž-á pôda

2. chem. označuje zlúčeniny trojmocného železa: oxid ž.;

železnica -e -níc ž.

1. dráha so smerovo viazaným pohybom vozidiel po koľaji al. koľajnici: dvojkoľajová, širokorozchodná, úzkorozchodná, lesná, visutá ž.

2. súhrn mechanizmov a činností spojených s koľajovou dopravou: pracovať pri ž-i;

železničiar -a m. pracovník železníc;

železničiarka -y -rok ž.;

železničiarsky príd.: ž-a uniforma

železnička -y -čiek ž. zdrob.

železničný príd.: ž. zamestnanec, ž. násyp, vozeň, most, ž-á doprava, sieť, stanica, trať;
ž-á polícia, ž-é vojsko;

železník -a m. liečivá bylina rastúca v priekopách, na rumoviskách ap., bot. Verbena

železnorudný, železorudný príd. týkajúci sa železnej rudy: ž-é bane

železný príd.

1. obsahujúci železo; majúci istý vzťah k železu: ž-á ruda;
archeol. ž-á doba predhistorické obdobie, v kt. na výr. nástrojov slúžilo najmä železo

2. zhotovený, vyrobený zo železa: ž-á brána, obruč, pec;
ž. šrot

3. pevný (význ. 2), tvrdý, nezlomný, odolný: ž-á disciplína, vôľa, ž-é zdravie, nervy, svaly;
publ. ž. muž pretekár v niekoľkých vytrvalostných disciplínach absolvovaných v jednom dni

● ž-á zásoba na využitie v krajnej núdzi;
→ zvyk je ž-á košeľa

železo -a s.

1. najbežnejší a najpoužívanejší kov, chem. prvok, zn. Fe: čisté, kujné, surové ž., zliatiny ž-a;
taviť, kuť, spracúvať ž.

2. výrobky zo železa, železné nástroje ap.: profilové, tyčové ž.;
zber (starého) ž-a opotrebovaných železných výrobkov

3. obyč. pomn. železá -liez (železné) putá (význ. 1)

4. obyč. pomn. železná pasca: líška sa chytila do ž-z

● mať nervy, zdravie (ako) zo ž-a pevné;
tvrdý, pevný ako ž. veľmi;
→ kuť ž., kým je horúce;
patriť do starého ž-a byť nepotrebný;

železobetón -u m. betón vystužený oceľovými vložkami, železový betón;

železobetónový príd.: ž. most, ž-á konštrukcia, stavba

železový príd.: ž. betón železobetón;

elán -u m. nadšenie, zápal, oduševnenie: pracovný, životný e.;
robiť niečo s e-om

elégia -ie ž. lit. al. hud. dielo smutného rázu; žalospev (význ. 2);

manžel -a mn. -ia m.

1. ženatý muž vo vzťahu k svojej žene; muž: vziať si niekoho za m-a

2. iba mn. manželia zosobášená dvojica;

mladomanžel -a mn. -ia m.

1. muž v deň sobáša al. krátko po ňom, novomanžel

2. v mn. mladomanželia manželský pár v deň sobáša al. krátko po ňom, novomanželia;

mušelín -u m. jemná polopriesvitná tkanina;

mušelínový príd.: m. závoj

novomanžel -a mn. -ia m.

1. mladomanžel

2. v mn. novomanželia mladomanželia;

samoúčel -u m. čo nemá iný účel okrem seba: kritika nemá byť s-om;

účel -u m. zámer, zmysel, ku kt. smeruje istá činnosť, cieľ: (uviesť) ú. cesty, vec (ne)spĺňa svoj ú.;
(na) technické, vojenské ú-y

● ú. svätí, posväcuje → prostriedky;
za ú-om predl., správ. s cieľom: za ú-om zlacnenia výroby, správ. s cieľom zlacniť výrobu;

včelár -a m. odborník vo včelárstve;

včelárka -y -rok ž.;

včelársky príd.: v. vosk;
v. podnik

včelárstvo -a s. odbor zameraný na chov včiel a produkciu medu;

včelí príd.: v. med;
v-ia kráľovná;
v-ia materská kašička;

včelín -a m. stavba, v kt. sú umiestnené včelie úle: šum ako vo v-e