Význam slova "íz" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

závarka -y -riek ž. požívatina (rezance, krúpy ap.) určená na zavarenie (význ. 2)

závažie -ia s.

1. predmet s istým počtom merných jednotiek určený na váženie, na vyvažovanie: kilogramové z.;
z. váh

2. predmet určený na zaťažovanie: z. kyvadla (na hodinách)

záväzkový príd.: práv. z-é právo

závažne prísl.;

záväzne prísl.: z. sľúbiť;

závažnosť -i ž.

záväznosť -i ž.

závažný príd.

1. dôležitý, významný: z. problém, z-é dielo, z-á okolnosť

2. (veľmi) vážny (význ. 2): z-é nedostatky, previnenie;

záväzný príd. kt. zaväzuje (dodržať, splniť niečo): z-é smernice, z-á lehota;

záväzok -zku m. povinnosť vyplývajúca zo záväzného sľubu, zmluvy ap.: spoločenský, peňažný z.;
mať z-y voči štátu;
plniť svoje z-y;

závdavok -vku m.

1. suma vyplatená vopred na zaistenie dodržania kúpnej zmluvy

2. zastar. preddavok: vyplatil robotníkom z. (na prácu)

závej -a m. naviata vyvýšenina (snehu): snehové z-e, brodiť sa z-mi (snehu)

záver -u m.

1. posledná, koncová časť: z. básne, článku;
rokovanie sa blíži k z-u;
povedať niečo na z.

2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti, rokovania ap.: logický z., vyvodiť z-y;
dôjsť, prísť k z-u;
z-y porady

3. uzatvárajúca súčiastka, uzáver: z. lisu, z. pušky;
uvoľniť z.;
fon. z. prekážka vzduchovému prúdu pri artikulácii;

záverečný

I. príd.

1. kt. sa koná na záver (význ. 1): z-á scéna (románu), z-é skúšky;
predniesť z-é slovo

2. (o čase) v kt. sa zatvárajú obchody, reštaurácie ap.: z-á hodina zatváracia

II. záverečná ž. hovor. záverečná hodina: je po z-ej

záverom prísl. na záver, nakoniec: z. dodať, povedať pár slov z.

záverový príd. k 3: fon. z-é spoluhlásky

záves -u m.

1. zavesený kus látky ap.: dekoračný z., zakryť okno z-om, predeliť izbu z-om, odhrnúť z.

2. súčiastka na zavesenie (pohyblivých) predmetov: okenný z.;
z. olovnice;
vybrať dvere zo z-ov

3. vlek (význ. 1): traktor s vlečkou v z-e

□ byť v z-e nasledovať tesne za niečím, niekým;

závesný príd.

1. kt. sa môže zavesiť: z-á lampa

2. slúžiaci na zavesenie: z. hák, z-á konštrukcia;
šport.: z. klzák bezmotorové lietadlo, kt. sa pohybuje zmenou polohy tela pilota;
z-é lietanie na závesnom klzáku

závesový príd.: z-á látka

závet -u m. testament: napísať, zrušiť z.;

záveterný [-ť-] príd. kt. je v závetrí, op. náveterný: z-á strana (domu)

závetný príd.: z-é dedičstvo

závetrie -ia s. miesto chránené pred vetrom, op. návetrie: chlapi fajčili v z-í;

závideniahodný príd. kt. hodno závidieť: z. život, (nie) z-é položenie

závidieť -í -ia nedok. pociťovať závisť: z-li mu peknú ženu

● to nie je na z-enie a) je náročné b) je veľmi nepríjemné

závin -u m. múčnik s plnkou zavinutou do cesta: orechový, makový z.;

závinový príd.: z-é cesto

závisieť -í -ia nedok.

1. byť na niekoho, niečo odkázaný: z. od rodičov;
priemysel z-í od dodávky surovín

2. byť niečím, niekým podmienený; záležať na niečom: výkon pretekára z-í od prípravy;
odo mňa nez-í, či budeš šťastný

závisle, závislo prísl.;

závislosť -i ž.: vzájomná z., politická z. (od veľmocí);
z. od drog;

závislý príd. kt. od niekoho, niečoho závisí: hospodársky z-é krajiny;
práv. z-á činnosť zárobková činnosť vykonávaná na základe prac. zmluvy

□ byť z. závisieť: byť z. od drog, od alkoholu;

závisť -i ž. pocit nespokojnosti pri úspechu, šťastí ap. druhého, nežičlivosť: hľadieť na niekoho so z-ou;
ozelenieť, zblednúť od z-i

závistlivec -vca m. závistlivý človek, nežičlivec, neprajník;

závistlivkyňa -e -kýň ž.

závistlivo prísl.;

závistlivosť -i ž.

závistlivý príd. pociťujúci závisť; svedčiaci o nej, nežičlivý, neprajný: z. človek;
z-é pohľady;

závitnica -e -níc ž.

1. špirála (význ. 1, 2)

2. tech. nástroj na (ručné) rezanie vonkajšieho závitu;

závitnicový príd. špirálový

závitník -a m. tech. nástroj na (ručné) rezanie vnútorného závitu

závitok -tka/-tku m. kuch. zavinutý plát mäsa al. list zeleniny obyč. s plnkou: hovädzí z.

závitovka -y -viek ž. odb. nekonečná skrutka prenášajúca pohyb hriadeľa na ozubené koleso;

závitovkový príd.: z. transportér

závitový príd.: tech. z-á fréza

závlačka -y -čiek ž. súčiastka zabraňujúca uvoľneniu, posunutiu iných súčiastok: vytiahnuť z-u

závlaha -y -lah ž. zavlažovanie: umelé z-y;

závlahár -a m. kto pracuje pri zavlažovaní pôdy: skupina z-ov;

závlahárka -y -rok ž.;

závlahársky príd.: z. technik

závlahový príd.: z. systém

závod -u m. jednotka vyvíjajúca istú hosp. činnosť, podnik; jeho organizačne samostatná časť: poľnohospodársky z., lesný z.;
odštepný z.;

závodisko, správ. pretekárska dráha, pretekovisko; štadión; dostihovisko

závodiť, správ. pretekať, pretekať sa

závodník, závodníčka, správ. pretekár, pretekárka

závodný príd.: z. klub, z. lekár;
z. výbor odborovej organizácie, z-á stráž;
z-á rekreácia

závody, správ. preteky

závoj -a m. splývajúca obyč. priesvitná látka zahaľujúca tvár, plecia ženy: svadobný z., smútočný z.;

závojček -a m. zdrob.

závojový príd.;

závora -y -vor ž.

1. prekážka prispôsobená na dočasné al. trvalé uzavretie cesty, priecestia ap.: železničná, hraničná z., zdvihnúť z-y

2. zasúvacia konštrukcia na dverách: zastrčiť z-u, zavrieť dvere na z-u;

závorový príd.: z-é brvno

závoz -u m. hlboko vyrytá poľná cesta: strmý, blatistý z.

● dostať sa do z-u do bezvýchodiskovej situácie;

závozníčka -y -čok ž.;

závoznícky príd.

závozník -a mn. -ci m. pomocník šoféra nákladného auta, kt. nakladá a skladá tovar;

závozový príd.

závrat -u m. pocit porušenia teles. rovnováhy: dostať z.;
chytá ho, zmocňuje sa ho z.

závratne prísl.;

závratnosť -i ž.

závratný príd.

1. spôsobujúci závrat: z-á hĺbka

2. expr. obrovský, ohromný, nesmierny: z-á rýchlosť, cena;

zázemie -ia s.

1. zdroj, opora, základňa ap., kt. je v pozadí niečoho, niekoho: poslucháčske z. hudby, citové z. človeka

2. tylo (význ. 3)

zážih -u m. tech. zapálenie výbušnej zmesi motora;

zážihový príd.: z. motor

zážitkovo prísl.

zážitkový príd.;

zážitok -tku m. čo človek zažil: prázdninové z-y, citový, umelecký z.;
rozprávať o svojich z-och;

záživne prísl.: z. rozprávať

záživný príd.

1. výživný (význ. 2): z-á strava, z-é jedlo

2. hovor. zaujímavý, pútavý: z-á učebnica;

záznam -u m.

1. zaznamenaný text, zápis: úradný z.

2. zaznamenanie (význ. 2): magnetofónový, filmový z.;
pozerať zápas zo z-u;

záznamník -a m.

1. písanka na záznamy

2. prístroj na záznam telef. odkazov ap. (v čase neprítomnosti volaného): telefónny, redakčný z.

záznamový príd.: z. blok;
z-á technika

zázračne prísl.: z. šikovný, z. rýchlo;

zázračnosť -i ž.

zázračný príd.

1. spôsobený nadprirodzeným zásahom do zákonitého poriadku prírody: z-é uzdravenie

2. majúci čarovné účinky; pôsobiaci takým dojmom: z. prútik (z rozprávky);
z. účinok (lieku)

3. presahujúci zvyčajné vlastnosti, mieru, neobyčajný, nevšedný: z-á pamäť, sila;
z-é dieťa;

zázrak -u m.

1. čin, jav spôsobený nadprirodzeným zásahom: náb. Ježišove z-y;
rozprávkový svet z-ov

2. niečo neobyčajné, zvláštne, div, čudo: prírodný z., z. techniky;
robiť (v práci) z-y;
expr. ty z. starý!

● (prežil to) akoby z-om náhodou;
bol by to z. (nad z-y), keby sa to podarilo a) veľké čudo b) veľké prekvapenie

zázvor -u m. ďumbier (význ. 1, 2);

zázvorový príd.

zďaleka prísl.

1. z veľkej vzdialenosti, z diaľky, op. zblízka: prísť z., už z. ho vidieť

2. expr. (ani) z. so záporom ani trocha, vôbec nie: tým sa to z. neskončilo;
nie sú si podobní ani z.

zhrýzť -ryzie -ryzú dok. hryzením odstrániť povrch niečoho, obhrýzť: z. kožu z jablka

získať -a dok.

1. úsilím dosiahnuť, nadobudnúť: z. majetok, byt;
z. vedeckú hodnosť, z. titul majstra;
z. niečí súhlas, z. sebadôveru, z. čas;
z-ná imunita nadobudnutá, op. vrodená

2. presviedčaním ap. dosiahnuť usmernenie činnosti, myslenia: z. mládež pre ideály, do poľnohospodárstva;
z-l ho pre svoj návrh, z. záujemcov o podnikanie, z-l ich za spojencov

3. vzbudiť niečiu priazeň, nakloniť si: spevom si z-l (srdcia) poslucháčov

4. dosiahnuť úžitok, zisk, vyššiu kvalitu, mieru: privatizáciou podnik len z-l;
z. na dôležitosti, na pôsobivosti

5. vyťažiť (význ. 1, 2), vyrobiť: z. vosk chemickou cestou;

nedok. získavať -a

zísť² zíde zídu zíď! zišiel zídený iba 3 os. dok. hovor. vzísť, vyklíčiť: pšenica už z-la;

zísť¹ zíde zídu zíď! zišiel dok.

1. dostať sa (chôdzou) dolu, zostúpiť: z. do doliny, z. schodmi, po schodoch, z. k potoku;
z. zo stromu zliezť;
z. z bicykla;
z. z vlaku vystúpiť;
z. z postele vstať

2. dostať sa mimo, odbočiť: z. z chodníka;
z. zo správnej cesty i pren. začať nemorálne konať, správať sa

3. prestať jestvovať, zmiznúť, stratiť sa: sneh už z-l, špina praním z-la

● z. na um, na myseľ pomyslieť si, spomenúť si;
z. z umu, z mysle vytratiť sa z pamäti;
z. zo sveta zomrieť, zahynúť;
z-e z očí, z-e z mysle;

zísť sa² zíde zídu zišiel dok. byť potrebný, želateľný, vhodný: nezahadzuj kabát, ešte sa ti z-e! peniaze sa vždy z-u;
z-lo sa mu (bitky) zaslúžil si

zívať -a nedok.

1. široko otvárať ústa pri pozvoľnom hlbokom vdýchnutí ako prejav únavy ap.: z. od nudy, nahlas z.;
z-a, chce sa mu spať;
neos. z-a sa mi

2. kniž. široko, do prázdna sa otvárať: pod nami z-a priepasť;
dom z-a prázdnotou je prázdny;

dok. zívnuť -e -u -vol

zízať -a nedok. expr.

1. ukradomky niekam pozerať, nazízať: z. cez kľúčovú dierku

2. nechápavo, uprene, bezmyšlienkovite ap. hľadieť: sedí a z-a na dvere

zľadovatieť -ie -ejú dok. stuhnúť na ľad, pokryť sa ľadom: chodník z-l;
z-ená pôda

zľadovieť -ie -ejú dok. stať sa ľadovým: vietor z-l;

zľahčieť -ie -ejú dok. stať sa ľahším, ľahkým: zaťaženie z-lo

zľahčiť -hč/-i! dok.

1. urobiť ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): z. hmotnosť niečoho;
z. (si) úlohu zjednodušiť

2. ubrať na dôležitosti, závažnosti, znevážiť: z. zásluhy, z. situáciu;

nedok. zľahčovať

// zľahčiť sa stať sa ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): zaťaženie sa z-lo;
práca robotníkov sa z-la;

nedok. zľahčovať

zľahčujúci príd. uberajúci na význame, dôležitosti, znevažujúci: z-e poznámky;

zľahčujúco prísl.

zľahka prísl.

1. bez námahy, dôrazu, nenásilne: z. sa dotknúť niečoho, z. stlačiť kľučku

2. málo, trocha, nepatrne: z. sa ukloniť, pokývať

3. nedbanlivo, nenútene: maličkosť – povedal z.

4. svižne, pružne, ľahko: z. bežať

zľahnúť -e -ú -hol dok.

1. (o obilí) poľahnúť: pšenica z-la

2. znížiť sa (význ. 1), klesnúť: pôda z-la

3. hovor. zastaráv. porodiť

zľahostajnieť -ie -ejú dok. stať sa ľahostajnejším, ľahostajným: z. k okoliu;
po neúspechu z-l

zľahučka prísl. expr. zľahka (význ. 1): z. zaťal do pňa

zľaknúť sa -e -ú -kol dok. dostať strach, naľakať sa, preľaknúť sa: dieťa sa z-lo a rozplakalo sa;
z. sa zodpovednosti

zľaknuto prísl.;

zľaknutosť -i ž. zľaknutie

zľaknutý príd. zachvátený strachom, naľakaný, preľaknutý: z-é dievča;

zľava¹ -y zliav ž. zníženie ceny, poplatku: poskytnúť, dostať z-u, z. na cestovnom, na dani

zľava² prísl.

1. z ľavej strany, op. sprava: vojsť z., dostal zaucho sprava i z.

2. smerom od politicky ľavého názoru, op. sprava: tlak na vedenie strany z.

● sprava-z., sprava i z. zo všetkých strán

zľaviť dok. (pri jednaní) znížiť cenu, spustiť: nechce nič z.;

zľavnený príd. kt. je poskytnutý za zľavu: z. lístok, z-é vstupné

nedok. zľavovať

zľudovieť -ie -ejú dok. stať sa ľudovým: dielo básnika z-lo;
z-ená pieseň

zľudštieť -ie -ejú dok. stať sa ľudskejším, ľudským: jeho postoj k nám z-l