Význam slova "ás" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. k 1 sácať -če -ču, socať -ia -ajú

sáčik -a, sáčok -čka m. subšt. vrecko, vrecúško; sáčikový, sáčkový príd. vreckový, vrecúškový

sáčko -a -čok s. zdrob.

sáčkovať nedok. subšt. vreckovať

sádka -y -dok ž. ryb. nádrž s prítokom čistej vody použ. na chov rýb;

sádkový príd.

sádzací príd. použ. na sádzanie al. vpravovanie materiálu: s. stroj, s-ia pec, lopata

sádzať -dže -džu -uc -uci nedok.

1. klásť, umiestňovať niekam: s. chlieb, koláče do pece;
s. halušky dávať do vriacej vody

2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: s. časopis, s. malým typom písma, s. rukopis

sádzka -y -dzok ž. hut. vsádzka

sága -y ság ž.

1. románové spracovanie života viacerých generácií jednej rodiny

2. severská povesť al. epos

sála -y sál ž. priestranná miestnosť na ver. podujatia ap., sieň: koncertná, prednášková s.;
operačná s.;

sálať -a nedok.

1. vyžarovať teplo (a svetlo): z pece s-a teplo, oheň, žiara

2. kniž. zračiť sa, vyžarovať: z očí jej s-a šťastie, dobrota;

opak. sálavať -a

sálavosť -i ž.

sálavý príd. vyžarujúci teplo: s-é lúče;
fyz. s-é teplo;
tech. s-é kúrenie;

sálový príd.: s. priestor, s-á cyklistika

sám m. G samého D samému A živ. samého, neživ. sám L samom I samým mn. N živ. sami G, A, L samých D samým I samými, sama ž. G, D, L samej A samu I samou, samo s G, D, L, I ako m. A samo (nespráv. samé) mn. N, A m. neživ., ž. a s. samy (nespráv. samé) G, D, L, I ako m. živ. zám. vymedz.

1. označ. výlučnú jedinosť, oddelenosť os. al. skupiny; iba jeden, jediný, op. všetci, každý: byť niekde s., stála tam s-a, sme s-i;
hovor. konečne s-i bez svedkov

2. osamotený, opustený: žiť s., pracovať s. samučký

3. bez cudzej pomoci, osobne, samostatne: presvedčiť sa s., prísť na niečo s., poradiť si, urobiť si s.

4. bez cudzieho zásahu, dobrovoľne, samovoľne: chlapec odpovedal s. od seba, prišlo to akosi s-o

5. v postavení prívlastku zdôrazňuje pomenovanie os. al. veci (blíži sa význ. čast.), priam, dokonca, aj: je to s. prezident;
priblížil sa k nej samej;
názor starý ako s-o ľudstvo

● expr. s. ako prst celkom osamotený

sánka -y -nok ž. dolná čeľusť: hýbať s-ou

sánkar -a m. kto sa sánkuje; pretekár na sánkach;

sánkarka -y -riek ž.;

sánkarský príd.: s-á trať, s-é preteky;

sánkarstvo -a s. šport. sánkovanie

sánkovačka -y -čiek ž. hovor. sánkovanie, sanica

sánkovanie -ia s. jazda na sánkach, sánkarstvo: športové, rekreačné s., preteky v s-í

sánkovať sa nedok. spúšťať sa, voziť sa na sánkach

sánky -nok ž. pomn.

1. (menšie) sane: spúšťať sa na s-ach

2. tech. súčiastka na posúvanie obrábaných predmetov;

sánočky -čiek ž. pomn. zdrob.

sára -y sár ž. horná časť čižiem

● expr. srdce mu (s)padlo za s-u naľakal sa

sčasti prísl. čiastočne, neúplne: s. osvetlený stôl

sčeriť dok. rozvlniť (význ. 1, 2), rozvíriť: s. hladinu, vodu

// sčeriť sa: s-ené jazero, s-ená hladina

sčernieť -ie -ejú -tý/-ný dok. očernieť: príbor s-ie, rastliny s-jú;
s-tý kovový rám

sčervenieť -ie -ejú dok. očervenieť: s. od zlosti;
stromy na jeseň s-li;
v rozpakoch s-la zapýrila sa

sčervivieť -ie -ejú dok. očervivieť: ovocie s-lo, stromy s-li

sčesať -še -šú dok.

1. česaním upraviť (obyč. smerom dolu): s. si vlasy na čelo, s. fúzy, bradu;
vlasy s-né dozadu

2. česaním odstrániť z povrchu: s. nečistotu z chvosta;

nedok. sčesávať -a

sčiastky prísl. čiastočne, sčasti, neúplne

sčista-jasna prísl. neočakávane, nenazdajky

sčítací príd. určený na sčítanie: s. hárok, s-ia komisia

sčítanec G a A -nca mn. -e m. mat. číslo, kt. sa sčituje

sčítanosť -i ž.

sčítaný príd. kt. veľa prečítal, vzdelaný: s. študent, odborník;

sčítať -a dok. spočítať: s. čísla, hodnoty;

nedok. sčítavať -a, sčitovať

sčupiť sa dok. skrčiť sa (význ. 1), učupiť sa: sedieť s-ený

sedemnásť, m. živ. i sedemnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 17: s. dní, korún;
s. žiakov, s-i žiaci

sedemnásťročný príd.

1. trvajúci 17 rokov: s-é účinkovanie

2. 17 rokov starý: s. mladík

sémantička -y -čiek ž.;

sémantický príd.;

sémanticky prísl.

sémantik -a mn. -ci m. odborník v sémantike;

sémantika -y ž.

1. lingv. veda o význ. jazykových jednotiek; ich význam

2. filoz. časť semiotiky;

sépia -ie ž.

1. morský živočích s chytadlami, zool. Sepia

2. mal. tmavohnedá farba;

sépiový príd.

séria -ie ž. súbor navzájom spätých vecí, činností ap. rovnakého druhu, postupnosť: pokusná s., s. výrobkov, známok;

sériovo prísl.: vyrábať s.;

sériovosť -i ž.

sériový príd.: s-á práca, op. kusová;
s-é pokusy hromadné;
elektrotech. s-é zapojenie za sebou;

sérový príd.: s-á injekcia

sérum -ra sér s.

1. biol. krvné s. žltkastá tekutina ostávajúca po zrazení krvi

2. lek. očkovacia látka al. liek na báze krvného séra: protitetanové s., hadie s.;

šestnásť, m. živ. i šestnásti -ich čísl. zákl. vyj. počet a číslo 16: š. družstiev, stupňov

síce spoj. priraď.

1. s. – ale, s. – no, s. – lenže vyj. odporovací vzťah s odtienkom prípustky: to sú s. pekné reči, ale nič viac

2. a síce, správ. a to

sídelný príd.: s-é mesto

sídlisko -a -lisk s.

1. komplex obytných budov s občianskou vybavenosťou: panelové s.;
bývať na s-u

2. sídlo (význ. 1): praveké s., ľudské s-á;

sídliskový príd.: s. odpad

sídlišťan -a mn. -ia m. hovor. obyvateľ sídliska;

sídlišťanka -y -niek ž.

sídliť -i nedok.

1. byť usadený, mať svoje sídla (o národe, kmeni): kmene s-iace za Karpatmi

2. kniž. bývať, mať sídlo (o význ. osobnostiach, inštitúciách): prezident s-i v prezidentskom paláci

sídlo -a -del/-diel s.

1. priestor, v kt. sa sídli, býva, sídlisko: staré s-a Slovanov

2. miesto, kt. zaujíma význ. inštitúcia, osobnosť: reprezentačné s.;

síkať -a nedok. expr.

1. striekať (význ. 1): krv len tak s-la

2. močiť (význ. 3)

sínus -u m. mat. goniometrická funkcia, zn. sin;

sínusoida -y -oíd ž. geom. krivka znázorňujúca priebeh sínusu

sínusový príd.

síra -y ž. žltý nekovový chem. prvok, zn. S;

síran -u m. chem. sírany soli kyseliny sírovej, sulfáty

síriť -i nedok. dezinfikovať sírou: s. ovocie, sudy

sírnatý príd. obsahujúci, pripomínajúci síru: s. prameň, s. zápach

sírnik -a m. chem. soľ kyseliny sírovodíkovej, sulfid: s. strieborný;

sírnikový príd.

sírny, sírový príd. obsahujúci síru, pochádzajúci zo síry: s-ne, s-ové kúpele, s. zápach;
s-ová masť;
chem. kyselina s-ová

sírouhlík -a m. chem. jedovatá výbušná zlúčenina síry a uhlíka;

sírouhlíkový príd.: s. exhalát

sírovodík -a m. chem. veľmi jedovatá a zapáchajúca plynná zlúčenina síry;

sírovodíkový príd.: kyselina s-á

sítie -ia L -í s. hromad. sitinový porast

sľub -u m. vyjadrenie záväzku niečo urobiť, dať, dodržať ap.: slávnostný, manželský, poslanecký s., s. prezidenta;
prázdny s. nedodržaný, nesplnený;
s. vernosti;
dodržať s., spoliehať sa na s-y, skladať s.;
cirk. rehoľné s-y

□ dať s. sľúbiť

● s-y sa sľubujú, blázni sa radujú sľubom nemožno bezvýhradne veriť;

sľúbiť -i dok.

1. dať sľub: s-la, že odíde;
s-li si vernosť

2. zaviazať sa dať: s. pracovníkom prémie, dieťaťu darček, s. peniaze;

sľubne prísl.: s. sa rozvíjať

sľubný príd. vzbudzujúci nádej, nádejný: s. začiatok, s-á úroda, s-é dielo;

nedok. sľubovať

● s. hviezdy z neba nesplniteľné

// sľúbiť sa prisľúbiť prítomnosť, účasť ap.: s. sa na večeru;

nedok. sľubovať sa

sľubový príd.: s-á formula

sľuda -y sľúd ž. štiepny minerál v podobe tenkých lístočkov;

sľudový príd.: s-á tabuľka

sľukár -a m. hovor. člen Slovenského ľudového umeleckého kolektívu;

sľukárka -y -rok ž.;

sľukársky príd.

sňať sníme snímu dok. kniž. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu, zložiť: s. obraz zo steny, s. klobúk z hlavy, s. putá z rúk;

sóda -y ž.

1. biela látka použ. pri praní, v priemysle ako zmäkčovadlo vody, chem. uhličitan sodný

2. prášok použ. v potravinárstve na zníženie kyslosti žalúdkovej šťavy ap.: jedlá s., s. bikarbóna

3. hovor. sódovka: whisky so s-ou;

sódovka -y -viek ž. voda obohatená kysličníkom uhličitým, sódová voda: čerstvá s., pohár s-y;

sódovkáreň -rne ž. podnik na výr. sódovky

sódovkový príd.: s-á fľaša

sódový príd.: s-á voda sódovka

sója -e ž. strukovina, ktorej semená sa používajú ako potravina a na výr. oleja, bot. Glycine;

sójový príd.: s. olej, s-á múčka, s-é mlieko;
s-é mäso potravina zo sóje nahrádzajúca živočíšne mäso

sólista -u m. sólový hudobník, spevák al. tanečník: inštrumentálny, vokálny s., s. umeleckého súboru;

sólistický príd.: s. koncert, s-á skladba;

sólisticky prísl.

sólistka -y -tiek ž.;

sólo

I. -a sól s.

1. skladba al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tanečníka; predvedenie takejto skladby: tenorové, husľové s.;
s. pre flautu;
spievať, hrať s.;
mať s. i pren. hovor. stále hovoriť

2. tanec určený jednému páru al. viacerým párom ako pocta: s. mladomanželom;

sólovo prísl.: vystupovať s.

II. sólo neskl. príd. hovor. bez ostatných prvkov, kt. sú obyč. pri sebe, sólový, samotný: s. sako, s. kreslo

III. sólo prísl. hovor. sólovo: pieseň zaspievaná s.

sólový príd.: s. part;
s. únik cyklistu, s-á jazda;

sós, zós -u m. subšt. omáčka;

špás -u m. hovor. žart: urobiť niečo zo š-u;

□ robiť š-y špásovať

● s ním nie je š. všetko berie vážne;
s tým nie sú š-y je to nebezpečné;
to je drahý š. je to drahé;
každý š. niečo stojí za všetko sa musí platiť;

spásť spasie spasú dok.

1. pasením spotrebovať, vypásť: s. ďatelinu;

2. pasením zbaviť porastu, vypásť: s. lúku;

spolu s predl. s I: s. s festivalom sa konala súťaž;
koncertoval s. s bratom

nedok. sprísňovať

// sprísniť sa sprísnieť: výber sa s-l;

nedok. sprísňovať sa

sŕkať -a, srkať -á nedok.

1. vťahovať malými dúškami tekutinu a vydávať pritom zvuk podobný cit. sŕ: s. polievku, kôň s-a (-á) vodu

2. vydávať zvuk śśś (od bolesti), osŕkať

3. crkať (význ. 3);

sŕkavo, srkavo prísl.: s. piť, jesť

sŕkavý, srkavý príd. pripomínajúci sŕkanie, srkanie: s. zvuk;