Význam slova "žbr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 42 výsledkov (1 strana)
-
zbraň -e ž.
1. nástroj, prostriedok použ. v boji: strelná z., z-e hromadného ničenia;
odistiť z.;
vyraziť niekomu z. z ruky i pren. predísť argumentom;
k nohe z.! na poctu z.! povely;
kniž. druh v z-i spolubojovník2. prostriedok boja bez fyzického násilia: myšlienkové, ekonomické z-e
● → dvojsečná z.;
→ skrížiť z-e;
zložiť z. vzdať sa;
publ. so z-ou v ruke ozbrojený; -
zbraňový príd.: z-é systémy
-
zbratať sa dok. nadviazať bratské vzťahy, spriateliť sa: z-nie národov
-
zbrázdiť -i -zď/-i! dok.
1. urobiť brázdy: z. zem;
2. zanechať za sebou stopu podobnú brázde: loď z-la Dunaj
3. kniž. plavením sa navštíviť, preplávať; precestovať: z. všetky oceány, celú Európu
-
žbrnda -y žbŕnd ž. pejor. brečka (význ. 2): vypiť, jesť, vyliať ž-u
-
zbroj -e ž.
1. brnenie (význ. 1): rytier v z-i
2. kniž. bojová výzbroj: vojaci v plnej z-i
-
zbrojár -a m. priemyselník v oblasti výr. zbraní;
-
zbrojársky príd.: z. priemysel;
z-e koncerny; -
zbrojárstvo -a s. zbrojársky priemysel
-
zbrojiť -í -a nedok. vyrábať zbrane; hromadiť ich na vojnové ciele: tajne z., znížiť náklady na z-enie, obmedziť z-enie
-
zbrojnica -e -níc ž.
1. sklad zbraní a streliva
2. sklad požiarnického výstroja: požiarna z.
-
zbrojnoš -a m. v stredoveku sluha starajúci sa o pánovu výzbroj: kráľovskí z-i
-
zbrojný príd. týkajúci sa zbraní: z. pas povolenie vlastniť zbraň;
z. priemysel zbrojársky -
zbrúsiť -i dok.
1. brúsením opracovať; brúsením ubrať: z. hrany;
z. zo skrutky2. hovor. expr. prechodiť (význ. 2), prebrúsiť (význ. 3, 4): z. kus sveta;
-
nedok. k 1 zbrusovať
-
br, bŕ cit. vyj. pocit odporu, hnusu, zimy: bŕ, až ma striaslo
-
brána -y brán ž.
1. (široký) vchod do domu, dvora al. iného priestoru; konštrukcia, kt. ho uzatvára, vráta: drevená, železná b.;
mestská, hradná b.;
búchať na b-u;2. pri šport. hrách ohraničený priestor, kt. je cieľom útoku: útočiť na b-u;
ťah na bránu priamočiary útok na strelenie gólu i fraz. priamočiare, cieľavedomé konanie3. obyč. pomn. brány poľnohosp. náradie na povrchové kyprenie pôdy;
-
bránica -e -nic ž.
-
bránička -y -čiek ž. zdrob.
-
bránicový príd.;
-
brániť2 -i nedok. bránami kypriť pôdu: b. poorané pole
brániť1 -i nedok.
1. chrániť, hájiť zbraňami, silou, slovami ap.: b. vlasť proti útokom;
b. si česť;
b. svoje záujmy;
b-i svoj názor pred všetkými2. prekážať, nedovoľovať, zabraňovať: b. niekomu v činnosti;
presvedčenie mi v tom b-i;
rodičia im b-li vziať sa;
nič mu neb-i, aby ...3. šport. hrať obrannú hru, zasahovať obranne
// brániť sa stavať sa na odpor a tým chrániť svoj život, bezpečnosť ap.; odporovať, vzpierať sa: hrdinsky sa b.;
b. sa zubami-nechtami;
b. sa dojatiu premáhať ho;
nechcel som to, – b-i sa chlapec -
bránka -y -nok ž.
1. zdrob. k 1
2. brána (význ. 2);
-
bránkovisko -a -vísk s. šport. vymedzený a osobitne vyznačený priestor pre brankára
-
bránkový príd.: b-á čiara
-
brány → brána (význ. 3)
-
opak. brávať -a
// brať sa
1. odchádzať, odoberať sa, poberať sa: ber sa preč! ber sa mi z očí! odíď!
2. začínať nejakú činnosť: b. sa do roboty, b. sa písať
3. objavovať sa, ukazovať sa: kde sa tu b-š? čo tu robíš? odkiaľ sa b-ie toľko vody? kde sa v ňom b-ie toľko odvahy?
4. (o dvojici) uzatvárať sobáš: b-li sa v máji
// brať si (o jednotlivcovi) uzatvárať sobáš s niekým: b-ie si kolegyňu (za ženu)
-
brázda -y brázd ž.
1. jarček v zemi vyoraný pluhom: hlboká b.; vyorať b-u i fraz. vykonať v niečom (ako prvý) veľa pozitívneho
2. ryha: b. na hladine za loďou;
b-y na čele, na tvári;
meteor. b. nízkeho tlaku pretiahnutá tlaková níž; -
brázdička -y -čiek ž. zdrob.
-
brázdiť -i -zď/-i! nedok.
1. robiť brázdy, ryhy: b. sneh lyžami
2. kniž. pohybovať sa po niečom (a zanechávať brázdu): lietadlo b-i vzduch; slnko b-i oblohu, oblohou;
loď b-i more, po mori -
brčkavý príd. expr. kučeravý: b-é vlasy, b. chlapec
-
brífing -u m. (angl.) publ. krátke informatívne stretnutie ver. činiteľa s novinármi pred dôležitým rokovaním al. po ňom, tlačová porada
-
bršlen -a/-u m. ker s drobnými červenými plodmi, bot. Euonymus
-
brús -a m. nástroj na brúsenie;
-
brúsik -a m. zdrob.
-
brúsiť -i nedok.
1. ostriť (nástroj): b. nôž, britvu, kosu
2. opracúvať (povrch, plochu) nahladko, do lesku ap.: b. drahokamy;
b-ené sklo3. cibriť, pestovať, zdokonaľovať: b. si rozum, štýl, vkus
4. hovor. expr. túlať sa, chodiť: b. po meste, za dievčatami
● b. si → zuby na niečo, na niekoho
-
brúska -y -sok ž. stroj na (jemné) brúsenie
-
brúsny príd. slúžiaci na brúsenie: b. kotúč;
b. prášok -
brýzgať -a nedok. expr. nadávať, špiniť: b. na rodinu, b. niekomu do somárov;