Význam slova "véš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ves vsi ž. iba ako súčasť miestnych názvov: Spišská Nová V., Záhorská V.;

vešať -ia -ajú nedok.

1. upevňovať, klásť do visiacej polohy, zavesovať: v. kabát na vešiak, v. záclony, obrazy

2. usmrcovať obesením: v. vzbúrencov;
v zúfalstve by sa hneď v-l pokúšal o samovraždu obesením

● expr. v. niekomu niečo na nos prezrádzať;
v. hlavu strácať odvahu;
v. → nos;

veselica -e -líc ž. slávnosť spojená s tancom (v prírode): májová, ľudová v.

veselie -ia s.

1. svadobná hostina s hudbou a tancom; svadba: byť pozvaný na v., chystať veľké v.

2. zastar. veselá zábava; veselosť, veselenie: bujné v.;
prekypovať radosťou a v-ím

veseliť sa -ľ! nedok. zabávať sa (význ. 1): v-li sa až do rána

veselo prísl. i vetná prísl.: v. spievať;
ohník v. praská;
hovor. v. míňať peniaze bezstarostne;
bolo mu v. (okolo srdca);

veseloherne prísl.;

veselohernosť -i ž. veseloherný ráz

veseloherný príd.: v. žáner;

veselohra -y -hier ž. komédia (význ. 1): hudobná v.;

veselosť -i ž.

veselý príd.

1. naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať ap.; svedčiaci o tom, op. smutný: v. človek, v-í študenti;
v-á myseľ, povaha;
v-á hudba rezká;
prísť na v-šie myšlienky

2. príjemne, radostne pôsobiaci, op. (po)chmúrny: v-é ráno, v-é farby;

vešiačik -a m. zdrob.

vešiak -a m.

1. konštrukcia rozlične upravená na vešanie predmetov: v. na šaty, na klobúky, stojanový v., há(či)ky na v-u

2. rámik na vešanie šiat do skrine;

vešiakový príd.: v-á skriňa s vešiakmi;

opak. vešiavať -a

// vešať sa zachytávať sa rukami: nev-j sa na dvere! dieťa sa v-ia na matku

● expr. v. sa niekomu na päty chodiť stále za niekým;
v. sa niekomu na krk vnucovať sa;

opak. vešiavať sa

vesielko -a -lok s. zdrob.

veslár -a m. kto vesluje; kto pestuje veslárstvo;

veslárka -y -rok ž.;

veslársky príd.: v-e preteky

veslárstvo -a s. veslársky šport, veslovanie;

veslo -a -siel s. lopatkovité náčinie na poháňanie člna;
šport. takéto náčinie pripevnené k člnu: zábery v-a, zručne narábať v-ami

● byť pri v-e mať moc, možnosť rozhodovať;

veslovanie -ia s. veslárstvo: v. a kanoistika, pestovať v.

veslovať nedok. zábermi vesla poháňať (plavidlo): v. proti prúdu;

veslový príd.: v. čln;

vesmír -u m. nekonečný svetový priestor, kozmos: lety do v-u;

vesmírčan -a mn. -ia m. obyvateľ vesmíru

vesmírny príd.: v-e diaľky

vesna -y ž. kniž., poet. jar

vesta -y viest ž.

1. priliehavá časť muž. obleku bez rukávov, kt. sa nosí pod sakom; vrchná časť oblečenia takéhoto strihu vôbec: pánska, dámska v.;
pletená v.

2. vec podobná veste: nafukovacia, plávacia v.;

veštba -y -tieb ž. kniž. predpovedanie budúcnosti, proroctvo: vyrieknuť v-u, v. sa (ne)vyplnila

veštec -tca m. kto predpovedá budúcnosť: spoliehať sa na v-ov, ísť k v-ovi;

veštecký príd.;

veštecky prísl.;

veštectvo -a s.

veštiareň -rne ž. miesto, kde sa vyslovovali al. vyslovujú veštby: delfská v.

vestibul -u m. vstupná hala niekt. ver. budov: v. divadla, hotela, stanice;

vestibulový príd.

vestička -y -čiek ž. zdrob.

veštiť -šť/-i! nedok.

1. vyslovovať veštbu, prorokovať; predpovedať, hádať životné osudy (podľa istých znakov): v-enie veštkýň;
v. z ruky, z karát

2. byť predzvesťou, príznakom niečoho: mrak v-iaci búrku, lastovičky v-ia jar

veštkyňa -e -kýň ž.;

vestník -a m. admin. oznamy a nariadenia pravidelne vydávané tlačou: úradný v., v. ministerstva financií

vestový príd.: v. strih;

aktív -u m.

1. prac. schôdzka členov al. funkcionárov organizácie

2. súbor aktivistov

akuzatív -u m. gram. 4. pád (v skloňovaní);

aperitív [-t-] -u m. alkoholický nápoj použ. pred jedlom: podávať a.

archív -u m. zbierka písomností, dokumentov; inštitúcia na ich opatrovanie: literárny a., mestský a.;
štátny a.;

bezšvíkový, bezšvový príd. nemajúci švík, šev: b-é pančuchy;
tech. b-é rúry

čvíkota -y -kot ž. spevavý sťahovavý vták, zool. Turdus

datív -u m. gram. 3. pád (v skloňovaní);

detektív -a m. civilný vyšetrovateľ kriminálnych, nevysvetlených ap. prípadov;

diapozitív -u m. pozitív na priesvitnom podklade pripravený na premietanie: doplniť prednášku d-mi;

fixatív -u m. ustaľovač (farby, kresby ap.)

genitív -u m. gram. 2. pád (v skloňovaní);

háv -u m. kniž. al. hovor. expr. oblečenie, šaty: oblečený v slávnostnom h-e

imperatív -u m.

1. gram. rozkazovací spôsob

2. kniž. príkaz, požiadavka: kategorický i.;

indikatív -u m. gram. oznam. spôsob;

infinitív -u m. gram. neurčitok;

kolektív -u m. skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami al. cieľom: výrobný k., mládežnícky k., k. autorov, člen k-u, tvoriť, viesť k.;

koložvársky príd. ku Koložvár (maď. názov mesta Kluž): k-a kapusta jedlo z kapusty, mäsa a ryže

komparatív -u m. lingv. 2. (porovnávací) st. pri príd. a prísl. utvorený príponami -(ej)ší, -(ej)šie (napr. vyšší, múdrejšie)

kultúrno-výchovný príd. týkajúci sa kultúry a výchovy: k-á práca

lajtmotív, leitmotív [lajd-] -u m. (nem.) lit., hud. vedúci motív, zákl. myšlienka slovesného al. hud. diela

masív -u m. mohutný zemský útvar; mohutný celok niečoho: horský, sopečný m., kontúry m-u;
m. domov

motív -u m.

1. podnet na vedomé konanie: m. činu;
v jeho postoji prevažujú osobné m-y

2. najjednoduchší tematický prvok umel. diela: baladický, ľúbostný m. románu;
pieseň na ľudové m-y;

návšteva -y -tev ž.

1. príchod k niekomu, niekam s cieľom ostať tam istý čas: ísť , prísť na n-u k rodine;
štátna n. v Slovenskej republike;
n. Bratislavy;
úradné n-y

2. príchod s cieľom zúčastniť sa na niečom: n. divadla

3. návštevník, hosť, hostia: čakať, dostať, prijať n-u, mali sme n-u;

návštevníčka -y -čok ž.

návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla;

návštevnosť -i ž. počet návštevníkov: n. knižnice, kín

návštevný príd. k 1: n. deň pre úr. návštevy;

negatív -u m. predmet s obráteným pomerom vypuklín: n. reliéfu;
fot., film. obraz, na kt. rozdelenie svetla a tieňa, resp. (doplnkových) farieb je opačné ako v skutočnosti, op. pozitív: vyvolať n.;

nešvár -u m. publ. neporiadok, neprístojnosť; zlozvyk: bojovať s n-om, s n-mi

nominatív -u m. gram. 1. pád (v skloňovaní);

normatív -u m. odb. predpis, ustanovenie, pravidlo: n. zásob, kvality norma

objektív -u m. sústava šošoviek v opt. prístrojoch utvárajúca reálny obraz pozorovaného predmetu

nedok. oprávňovať

pansláv -a mn. -i m. panslavista; z hľadiska vládnucich vrstiev v Uhorsku v 19. – 20. stor. každý uvedomelý Slovák, Slovan;

páv -a mn. N a A -y m. vták s veľkým vejárovitým chvostom ind. pôvodu chovaný na okrasu, zool. Pavo

● chodiť ako p. pyšne;

páví príd.: p. chvost;
p-ie oko a) pestrofarebná kruhovitá kresba na pávom chvoste b) motýľ, zool. Saturnia;

pozitív -u m.

1. obraz, predmet, kt. vznikol ako výsledok kopírovania, odlievania ap.;
fot., film. obraz, na ktorom rozdelenie svetla a tieňa al. farieb zodpovedá skutočnosti, op. negatív

2. lingv. prvý st. pri stupňovaní príd. m. a prísl.;

prezervatív -u m. muž. antikoncepčný prostriedok

primitív -a m.

1. primitívny (význ. 1) človek: umenie p-ov

2. pejor. nekultúrny človek: správať sa ako p.;
v hudbe je p.

recitatív -u m. v hud. diele prednes blížiaci sa voľnému hovoreniu

rukáv -a m. časť oblečenia pokrývajúca ruku od pleca po zápästie: krátke, dlhé r-y, šaty bez r-ov;
vyhrnúť, vysúkať si r-y i fraz. pustiť sa do roboty

● (vy)sypať, vytriasť niečo (ako) z r-a pohotovo dodať, predložiť;
už je → ruka v r-e

s výnimkou predl. s G kniž. okrem: rastú tam ihličnaté stromy s v. smrekovca

nedok. sproduktívňovať

statív -u m. podstavec, stojan (na upevnenie prístrojov): s. fotografického prístroja

superlatív -u m. lingv. 3. st. pri príd. a prísl. utvorený zo základu predponou naj- a príponami -(ej)ší, -(ej)šie (napr. najvyšší, najmúdrejšie);

šváb -a mn. N a A -y m. veľký čierny hmyz živiaci sa odpadkami z jedál ap., zool. Blatta: zo škár vyliezli š-y

● je ako š. dotieravý;
zaliezť ako š. dobre sa skryť

švác cit. naznač. úder alebo hodenie: š. ho po líci;
š. kameň do vody

nedok. švácať -a

// švacnúť sa

1. š. sa o skalu

2. š. sa do postele;

nedok. švácať sa

švárny príd. pekný (význ. 1), driečny: š. mládenec, š-e dievča

švédčina -y ž. švédsky jazyk

švédsky príd. k Švéd, Švédsko: š. jazyk;
š-a oceľ;
š-a misa obložená;

švédsky prísl.: hovoriť (po) š.

švíček -čka m. zdrob. expr.

švík -a m. šev (význ. 1, 2): dvojitý, úzky š.;
lingv. morfematický š.;

švíkový príd.;

technicko-výrobný príd. výrobný z hľadiska techniky: t-é normy

teleobjektív -u m. fyz. objektív na fotografovanie vzdialených al. neprístupných predmetov

úväzok -zku m. prac. povinnosti, záväzok: pracovať na plný, polovičný ú.

v¹ [i vé] neskl.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: v. r. vlastnou rukou;
V a) zn. pre objem telesa b) zn. pre volt c) zn. prvku vanádium d) rím. číslica 5

v², vo predl.

A. s L vyj.

1. miesto, vnútri ktorého sa niečo deje, prostredie al. všeob. priestorový význ.: sedieť v aute;
pohyb vo voľnej prírode;
mať slzy v očiach;
obraz v ráme;
ostalo mu to v pamäti

2. oblasť prac. al. iného záujmu: pracovať v priemysle, súťaž v orbe, majstrovstvá vo futbale

3. čas priebehu deja, počas, cez, za: vo dne, v zime, v živote, v školskom roku, (zahynul) v prvej svetovej vojne, v tomto momente

4. stav: motor je v chode, byť v nebezpečenstve, ostať v hanbe, (ne)mať veci v poriadku

5. spôsob, mieru, prostriedok al. prostredníctvo: dĺžka v metroch, odmena v naturáliách, stáť v pozore;
v plnom rozsahu

6. sprievodné okolnosti: v núdzi poznáš priateľa

7. zreteľ, vzhľadom na, pokiaľ ide o: zmeny vo vývine, vynikať v učení, byť verný v láske

8. väzbu pri slovesách a menách: vyznať sa v problémoch, sklamať sa v priateľovi, záľuba v športe

B. s A vyj.

1. časový údaj: v nedeľu, vo štvrtok, v deň svadby, (ešte) v to isté leto

2. miesto al. smer deja, na; do: oziaba ho v ruky, hľadí v tú stranu;
poet. poberať sa v šíru diaľ

3. účinok, výsledok: sneženie prechádza v dážď

4. väzbu pri slovesách a menách: dúfať v to najlepšie, viera vo víťazstvo

C. je súčasťou predl. výrazov a druhotných predl.: v porovnaní, v súvislosti s, vo vzťahu, v pomere k, v závislosti od, (zrážky) vo forme (snehu), v rámci (osláv), v priebehu, v čase (žatvy), v prípade (požiaru)

v dôsledku predl. s G kniž. vyj. príčinu: v d. toho (sa pokus nepodaril) preto ...

v duchu predl. s G kniž. vyj. spôsob, v zmysle, podľa: návrh v d. schválených princípov;
postupovať v d. zákonnosti

v mene predl. s G vyj. zástupnícky vzťah: v mene zákona;

v pomere k predl. s D vyj. zreteľ: v p-e k výsledkom sú náklady malé

v porovnaní s predl. s I vyj. zreteľ, oproti: v p. s vlaňajškom je prírastok väčší;

v priebehu predl. s G počas: v p. rokovania

v prípade predl. s G: v p. nebezpečenstva stlačte gombík

v prospech predl. s G vyj. cieľový vzťah: zahraničná služba v p. štátu;

v rámci predl. s G: v r. úsporných opatrení;
v r. daných možností

v spojení s predl. s I: riešiť úlohu v s. s programom vzdelávania

v spojitosti s predl. s I: v s. s nedávnymi udalosťami

v súhlase s predl. s I kniž.: v s-e s požiadavkami

v súlade s predl. s I podľa: (konať) v s-e s predpismi;

v súvise s predl. s I: v s-e s cestou do zahraničia

v súvislosti s predl. s I: v s-i s parlamentnými voľbami