Význam slova "vyú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

výučba -y ž. vyučovanie (význ. 1): spájať v-u s výchovou

vyučiť dok. poskytnúť odb. prípravu v učebnom pomere: v. mládež v nových profesiách

// vyučiť sa získať odb. vedomosti v učebnom odbore: v. sa remeslu, v. sa za inštalatéra, v-ená krajčírka

výučné s. poplatok za vyučenie

výučný príd.: v. list doklad o vyučení

vyučovací príd. týkajúci sa vyučovania: v-ia hodina, v. proces;
v-ie pomôcky určené na vyučovanie;
v-ia metóda učebná;
v. jazyk ktorým sa vyučuje

vyučovanie -ia s.

1. vyučovací proces, výučba: názorné v.

2. vyučovacie hodiny: striedavé v., po v-í sa škola zatvára

vyučovať nedok. systematicky vzdelávať vo vyučovacom procese; byť učiteľom, učiť: učiteľ začína v., v. cudzincov slovenčinu;
v. na odbornej škole

vyúčtovanie -ia s.

1. účtovný výkaz: v. výdavkov, konečné v.;
predložiť v.

2. časť mzdy po odrátaní preddavku: dostať v.

vyúčtovať dok. účtovne vykázať; zúčtovať: v. nedoplatky, nájomné, mzdu

vyučujúci m. kto vyučuje: povinnosti v-ch

vyúdiť -i dok.

1. údením (za)konzervovať: v. šunku

2. expr. očadiť, zadymiť: koliba v-ená dymom

// vyúdiť sa:

1. slanina sa dobre v-la

2. expr. izba sa od fajčenia v-la

vyumelkovane prísl.;

vyumelkovanosť -i ž.

vyumelkovaný príd. pôsobiaci umelo, neprirodzený, strojený; afektovaný: v-á poézia;

vyumývať -a dok. dôkladne umyť: v. zemiaky;
v. sa v teplej vode

vyústiť -i dok.

1. (ústím) prejsť do iného priestoru, vústiť: rieka v-i do mora;
podchod v-i na námestie

2. dospieť do istého stavu, vyvrcholiť: štrajk v-l do demonštrácie;
v-enie deja (do konfliktu);

nedok. vyúsťovať

vyutierať -a dok. dôkladne utrieť: v. dlážku;
v. sa po kúpeli

využiť -je -jú dok. použiť úplne na svoju potrebu, vo svoj prospech: v. príležitosť, všetky možnosti, v. voľný čas na oddych, v-tie poznatkov v praxi, stroj (nie) je dosť v-tý;
v. nešťastie človeka zneužiť;

nedok. využívať -a

vy G, A, L vás D vám I vami zám. osob. 2. os. mn.

1. označ. skupinu dvoch a viacerých adresátov: je vás veľa, vy ste kamaráti;
povedz, čo je medzi vami;
obídeme sa aj bez vás, vy sebci! čo nového u vás (doma)?

2. označ. jednotlivého adresáta pri vykaní: pán učiteľ, vy ste nás kedysi učili;
vás nepoznám;
odpovedáme Vám na list

3. hovor. označ. všeobecnú 2. os., ktorou podávateľ citovo zainteresúva adresáta: zvuk tíchne, ale vám sa zdá, že stále znie

4. expr. D vám vyj. psychickú účasť podávateľa na deji (etický datív): to vám bolo také smiešne! zrazu sa vám spustil lejak

● (ja) byť vami keby som bol na vašom mieste

vyárendovať si dok.

1. zastaráv. prenajať si: v-né miestnosti

2. expr. vyhradiť (význ. 1, 2): rubrika v-ná pre čitateľov;
v. si právo ...

vyčačkať dok. expr. vyzdobiť (lacnými ozdobami), vycifrovať: v-ný byt

vyčakávať -a nedok. nepríjemne dlho čakať: v. na stanici, dá na seba v.

vyčalúniť -i dok. čalúnením obložiť: v. dvere, nábytok

vyčaptať -ce -cú dok. expr. čaptaním vykriviť, vychodiť: v-né topánky

vyčarať, vyčarovať¹ dok. hovor. vymeniť (význ. 2): v. cennosti za potraviny, omylom si v-li kabáty

● je ako v-ný celkom sa zmenil (v správaní ap.)

vyčariť, vyčarovať² dok.

1. (akoby čarami) vyvolať, spôsobiť: v. úsmev na tvári, mráz v-l kvety na oblokoch

2. šikovne urobiť: v. hostinu zo skromných zásob;

nedok. vyčarúvať -a

vyčasiť sa dok. neos. vyjasniť sa (význ. 1): do rána sa v-lo

vyčerpane prísl.;

vyčerpanosť -i ž.

vyčerpaný príd.

1. vysilený: v. organizmus, nervovo v. človek

2. čerpaním spotrebovaný: v-é zásoby, ložiská rudy;

vyčerpať dok.

1. čerpaním odstrániť, odčerpať (význ. 2): v. vodu z nádrže

2. čerpaním spotrebovať, minúť: v. všetky zásoby, sily

3. zbaviť síl, vysiliť: námaha ho v-la;
úplné v-nie organizmu

4. celkom spracovať, obsiahnuť: v. problém, v. všetky body programu;

vyčerpávajúci príd.

1. kt. vyčerpáva (význ. 3): v-a práca

2. dôkladný, podrobný: v. referát;

vyčerpávajúco prísl.

nedok. vyčerpávať -a

// vyčerpať sa

1. čerpaním sa spotrebovať: prostriedky sa v-li

2. námahou sa zbaviť síl, vysiliť sa: v. sa z posledných síl, nervovo sa v.;

nedok. vyčerpávať sa

vyčesať -še -šú dok.

1. česaním odstrániť: v. nečistotu z hlavy

2. takto zbaviť nečistoty, odpadu ap.: v. kone;
v. ľan

3. česaním upraviť: v. si vlasy dohora;

nedok. vyčesávať -a

vyčiarknuť -e -u -kol dok. prečiarknutím odstrániť, zrušiť: v. meno zo zoznamu, v-tý z členstva;

nedok. vyčiarkovať

vyčíňať -a nedok. dopúšťať sa výčinov: v-nie opilcov;
v. fígle stvárať

vyčísliť -i dok. číselne vyjadriť: v. škody;

vyčísliteľný príd. kt. sa dá vyčísliť: ťažko v-á strata

nedok. vyčísľovať

vyčistiť -sť/-i! dok.

1. zbaviť nečistoty: dať v. šatstvo, v. si zuby

2. čistením odstrániť: v. fľaky benzínom

3. ráznym zásahom zbaviť niečoho: v. mesto (od nepriateľa)

● v. niekomu žalúdok vyhrešiť ho;

nedok. vyčisťovať

// vyčistiť sa stať sa čistým: rieka, obloha sa v-la;

nedok. vyčisťovať sa

vyčítať¹ -a dok.

1. čítaním si osvojiť, zistiť: v-né myšlienky

2. vypozorovať, vyrozumieť: z očí mu v-l nespokojnosť, túžbu

● v. kapitolu niekomu zahrnúť výčitkami niekoho;

vyčítať² -a nedok. i dok., vyčitovať² nedok. s výčitkou pripomínať, pripomenúť; vyslovovať, vysloviť výčitky; predhadzovať: v. deťom nevďačnosť;
kritik v-l autorovi, že má v texte veľa nepresností;
do smrti si to bude v.

vyčítavo prísl.

vyčítavý príd. vyjadrujúci výčitku: v. pohľad, tón;

nedok. vyčitovať¹

vyčkať dok.

1. počkať na uskutočnenie, príchod niečoho; dočkať sa: v. na ďalšie rozkazy;
v. noc, v. do konca

2. počkať s niečím: ešte v-jme, netreba sa prenáhliť!

● v-j času ako hus klasu nebuď nedočkavý;

vyčkávací príd. založený na vyčkávaní: v-ie stanovisko, v-ia taktika

nedok. vyčkávať -a

vyčľapkať dok.

1. čľapkaním postupne vyliať: v. všetku vodu z vedra

2. expr. vyumývať, vykúpať;

nedok. k 1 vyčľapkávať -a

// vyčľapkať sa

1. čľapkaním sa postupne vyliať: mlieko sa v-lo z kanvičky

2. expr. vyumývať sa, vykúpať sa: v. sa v studenej vode;

nedok. k 1 vyčľapkávať sa

vyčľapnúť -e -ú -pol dok. expr.

1. vyšpľachnúť (význ. 1), vyšplechnúť, vyčrpnúť: v-l víno na zem

2. vyšpľachnúť (význ. 2), vyšplechnúť, vyčrpnúť (sa): v-lo trocha vody z pohára

vyčleniť dok. vyňať z celku, vydeliť: v. samostatnú skupinu;
v-ené zložky;

nedok. vyčleňovať

// vyčleniť sa oddeliť sa, vydeliť sa, odčleniť sa: jednotlivci, ktorí sa (sami) v-li z kolektívu;

nedok. vyčleňovať sa

vyčnievať -a nedok. presahovať z plochy: v. nad okolie, klinec v-úci zo steny

vyčrpnúť -e -ú -pol dok. expr.

1. vyšpľachnúť (význ. 1), vyšplechnúť, vyčľapnúť: v. pohár do umývadla

2. i vyčrpnúť sa vyšpľachnúť (význ. 2), vyšplechnúť, vyčľapnúť: trocha vína (sa) v-lo na obrus

vyďobať -e -ú dok.

1. ďobaním vyhĺbiť, vyzobať: v. dieru do syra

2. ďobaním oddeliť, odstrániť, vyzobať: v. zrno z kláskov;
kohúty si išli oči v.;

nedok. vyďobávať -a

// vyďobať sa (o vtáčom mláďati) ďobaním sa dostať von (z vajca), vykľuť sa, vykľuvať sa: v. sa z vajca;

nedok. vyďobávať sa

vyľahčiť dok. zľahčiť (význ. 1): v. tehly, v-ené murivo, v-ené trieskové dosky

vyľakane, vyľakano prísl.

vyľakaný príd. naľakaný, preľaknutý: v-é dieťa;
v-é oči;

vyľudniť dok. zbaviť ľudí: epidémie v-li celý kraj;

nedok. vyľudňovať

// vyľudniť sa: v-ené ulice;

nedok. vyľudňovať sa

vyňať -jme -jmú dok.

1. vybrať (význ. 2): v. očko z prsteňa;
v. obličku vyoperovať

2. vyčleniť (zo súvislosti): v. citát z kontextu;
v. číslo pred zátvorku

3. vylúčiť (význ. 1), vynechať: v. spod obvinenia;

vyňuchať dok.

1. čuchom zistiť: pes v-l stopu

2. expr. vysliediť, vypátrať: v. tajomstvo;

nedok. vyňuchávať -a

vyšantiť sa dok. k šantiť: v. sa do vôle, deti sa vonku v-li

vyše

I. predl. s G vyj.

1. miesto položené vyššie od niečoho al. smerovanie na také miesto, povyše, op. niže: v. dediny je hora;
voda siaha v. kolien

2. vyššiu hodnotu ako udáva kvantitatívny výraz, viac ako, nad, op. niže: má už v. päťdesiatky, čakal v. hodiny

● mať roboty, starostí v. hlavy veľmi veľa

II. prísl. zastaráv. povyše, vyššie: je to neďaleko, hneď tu v.

III. čast. vyj., že údaj presahuje uvedenú hodnotu: pri v. polmiliónovej škode

vyšedivieť -ie -ejú dok. stať sa šedivým, vyblednúť: v-ená látka

vyšetriť dok.

1. zistením podrobností objasniť: v. priestupok, v. pravdivosť údajov

2. lekársky prehliadnuť: v. pacienta;
komplexné v-enie;

vyšetrovací príd. určený na vyšetrenie, vyšetrovanie: v. stôl (lekára);
v-ia väzba počas vyšetrovania;
v. orgán;
v-ia žurnalistika vyhľadávajúca skutočnosti a okolnosti rozlič. prípadov (často pohoršujúcich verejnosť)

nedok. vyšetrovať

1. k 1, 2

2. (úradne) klásť otázky na objasnenie (činu ap.): trestné, súdne v-nie

vyšetrovateľ -a mn. -ia m. kto úradne vyšetruje;

vyšetrovateľka -y -liek ž.;

vyšetrovateľský príd.

vyšetrovňa -e ž. miestnosť, v kt. sa (lekársky) vyšetruje: poslať pacienta do v-e

vyšibať -e -ú dok.

1. šibaním zbiť, vyšľahať: v. koňa bičom

2. pošibať korbáčom (pri šibačke): v. dievča

3. takto získať: v. si kraslicu

vyšikovať dok. hovor. vypraviť (význ. 1), vystrojiť, poslať (preč): v. deti s odkazom

vyšinúť -ie -ú dok. spôsobiť vysunutie z normálnej polohy: náraz v-l vozík z dráhy

// vyšinúť sa vysunúť sa (samovoľne) z normálnej polohy: vlak sa v-l z koľají vykoľajil sa;

vyšiť -je -jú dok.

1. pokryť (ozdobnými) stehmi: v. obrus;
v. dierky obšiť

2. takto zhotoviť: v. ornament, monogram

3. šitím spotrebovať: v. všetok hodváb;

vyšívačka -y -čiek ž. osoba, kt. vyšíva: ľudová v.

vyšívanie -ia s. rozpracovaná vyšívaná ručná práca: odložiť v.

vyšívaný príd. ozdobený výšivkou: v. obrus, v-á blúzka

nedok. vyšívať -a

1. k 1, 2

2. robiť ozdobné stehy, vzorku z nich: učí sa pliesť a v.;
ručné v-nie

vyškeriť sa dok. expr. vyceriť sa: zlomyseľne sa v.;

nedok. vyškierať sa -a

vyšklbať -e -ú dok. šklbaním (význ. 1, 2) odstrániť, vytrhať: v. husi perie;
expr. v-m ti vlasy! vyhrážanie;

nedok. vyšklbávať -a

vyšklbnúť -e -ú -bol dok. šklbnutím odstrániť, vytrhnúť: v. pierko;
v. si gombík (aj s látkou);
v. niekomu peniaze z ruky vychmatnúť

// vyšklbnúť sa šklbnutím sa vymaniť, vytrhnúť sa: v-l sa im z rúk

vyškoliť -ľ! dok. školením vyučiť: v. pracovníkov;

nedok. vyškoľovať

// vyškoliť sa: politicky sa v.;
v-l sa v podniku za odborníka;

nedok. vyškoľovať sa

vyškrabať -e -ú, vyškriabať -e -u dok.

1. škr(i)abaním odstrániť: v. zvyšky z hrnca, v. machuľu

2. takto vyprázdniť: v. fajku;
expr. oči ti v-m! vyhrážanie;

nedok. vyškrabovať -uje, vyškrabávať -a, vyškrabúvať -a

// vyškrabať sa, vyškriabať sa vyliezť, vydriapať sa: v. sa na strom;
v. sa z priekopy

nedok. vyškrtávať -a

vyškrtnúť -e -ú -tol dok. vyčiarknuť: v. odsek z textu;

nedok. vyškvárať -a

vyškvariť dok.

1. škvarením rozpustiť, vytopiť: v. slaninu, maslo

2. takto získať, vytopiť: v-ená masť;

vyšľachtiť -chť/-i! dok. šľachtením upraviť; takto získať: v-ené osivo;
v. novú odrodu

vyšľahať dok.

1. vyšibať (význ. 1, 2): v. psa korbáčom

2. šľahaním (význ. 5) spracovať, dôkladne ušľahať: v. bielky nad parou

3. takto získať, ušľahať: v. hustý sneh

nedok. vyšľahávať -a, vyšľahúvať -a, vyšľahovať

vyšľahnúť -e -ú -hol dok.

1. (o ohni ap.) prudko vyraziť: spod strechy v-li plamene

2. šľahnutím vybiť: konár mu v-l oko;

vyšliapať -e -u dok.

1. šliapaním utvoriť: v-ný chodník

2. schodiť (význ. 2), vychodiť: v-né topánky, v. koberec

vyšmyknúť sa -e -ú -kol dok. vykĺznuť (sa) (význ. 1 – 4): kľuka sa mu v-la z ruky;
expr.: šikovne sa v-l z izby, v. sa spod povinností;
poznámka sa mu len v-la z úst;

nedok. vyšmykovať sa

vyšný príd. horný, op. nižný: v. koniec dediny

vyšpárať -a dok.

1. špáraním odstrániť: v. tmel zo škáry

2. takto zbaviť niečoho, vyčistiť: v. si zuby

vyšpehovať dok. špehovaním zistiť, vysliediť, vystopovať: v. sprisahancov, tajnú skrýšu