Význam slova "veť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

veta -y viet ž.

1. zákl. komunikatívna jednotka jazyka tvoriaca význ. a formálny celok: presne formulované v-y, spájať slová do viet;
nevie povedať súvislú v-u neobratne sa vyjadruje;
gram. oznamovacia, jednočlenná v., hlavná, vedľajšia v.

2. formálne uzavretá hud. myšlienka, samostatná časť cyklickej hud. skladby

3. odb. poučka: Pytagorova, Euklidova v.;

vetcho prísl.: v. oblečený;

vetchosť -i ž.

vetchý príd.

1. používaním, starobou opotrebovaný, chatrný, slabý, biedny: v. kabát, v. plot;
v-é zdravie

2. (vekom) telesne zoslabnutý: v. starec, v-é telo;

veterán -a m.

1. voj. vyslúžilec; býv. účastník vojny

2. expr. zaslúžilý starý pracovník, člen kolektívu ap.: športoví v-i;
v. podniku;

veteránka -y -nok ž.;

veteránsky príd.

veterina -y ž. slang. veterinárstvo, zverolekárstvo: študovať v-u

veterinár -a m. odborník vo veterinárstve, zverolekár; študent veterinárstva;

veterinárka -y -rok ž.;

veterinársky, veterinárny príd.: v-ska fakulta;
v-a medicína

veterinárstvo -a s. veda o chorobách zvierat, zverolekárstvo;

veternica [-ť-] -e -níc ž. bot. jarný horský kvietok, sasanka, Anemona

veterník [-ť-] -a m.

1. figúrka na ukazovanie smeru vetra: v. na štíte domu

2. hračka v podobe otáčajúcej sa ružice: papierový, celuloidový v.

3. zákusok v podobe takejto ružice: krémový v.

veterno vetná prísl.: je v.;

veterný [-ť-] príd.: v-á búrka víchrica;
v-é počasie vetristé;
v. mlyn poháňaný vetrom

● → stavať (si) v-é zámky;
bojovať proti v-ým mlynom proti nereálnym prekážkam;

vetička -y -čiek ž. zdrob. expr.

vetník -a m. zbierka (jednoduchých) viet, častí viet al. slovných spojení: prekladový v.

vetný príd. k 1: v-á konštrukcia, v. celok, v-á súvislosť, v. prízvuk;
v. člen;
v. základ zákl. člen jednočlennej vety;

veto -a s. vyjadrenie nesúhlasu, ktorým možno prekaziť uskutočnenie nejakého rozhodnutia: právo v-a, vysloviť v.

vetovať dok. i nedok. vyslovením veta znemožniť, znemožňovať prijatie: v. návrh rezolúcie

vetrací príd. určený na vetranie, ventilačný: v. otvor, v-ia šachta

vetrák -a m. vetracie zariadenie; vetrací otvor: inštalovať v miestnosti v.;

vetrákový príd.

vetranie -ia s. ventilátor; vetrák: zapnúť v.

vetrať nedok.

1. vymieňať vzduch (v uzavretom priestore): v. byt, slabo v-ná miestnosť

2. vystavovať účinkom vzduchu, prevetrávať; vysúšať: v. periny, šatstvo

vetrík -a, vetríček -čka m. zdrob. expr.;

vetrisko -a -ísk s., v jedn. i m. zvel.

vetristo prísl. i vetná prísl.: vonku je v.

vetristý príd. plný vetra; vystavený vetru, veterný: v-é počasie;

vetriť nedok.

1. (o zvieratách) čuchom pátrať, zisťovať: zver v-í smerom hore, pes v-í stopu

2. expr. (o ľuďoch) tušiť, cítiť: v. nebezpečenstvo

vetrolam -u m. súvislý pás stromov, kríkov chrániaci pred škodlivým pôsobením vetra: výsadba v-ov;

vetrolamový príd.

vetromilný príd.: bot. v-é rastliny ktorých peľ je prenášaný vetrom

vetroň -a m. bezmotorové lietadlo udržiavajúce sa vo vzduchu pomocou vzdušných prúdov;

vetroňový príd.

vetroplach -a mn. -ovia m. expr. pobehaj: mladý v.

vetrovka -y -viek ž. šport. krátky kabát (strihom i materiálom uspôsobený chrániť proti chladu, vetru): lyžiarska v., balónová v. s kapucňou;

vetrovkový príd.

vetrový príd.: odb. v-é pomery;
hovor. v-é cukríky mentolové;

vetva -y -tiev ž.

1. konár, haluz: spodné v-y stromu

2. časť, zložka nejakého (rozdeľujúceho sa) celku: severná v. magistrály, ropovodu;
škol. prírodovedná v. štúdia

3. súčasť istého spoločenstva: vedľajšia v. rodu;
južná v. Slovanov;

vetvička -y -čiek ž. zdrob. k 1: v. čečiny

vetviť sa nedok.

1. rozvetvovať sa (význ. 1), rozkonárovať sa: strom sa v-í v istej výške

2. rozdeľovať sa (význ. 1), rozvetvovať sa, rozdvojovať sa: miesto, kde sa rieka v-í

háveď -e ž. hromad.

1. pejor. naničhodní ľudia, zberba, bagáž, banda: chodí medzi h.

2. expr. (drobné) živočíchy: blchy a iná h., vtačia h.;

inkluzíve

I. prísl. kniž. do toho počítajúc, vrátane, včítane: obmedzenie platí do soboty i.

II. predl. s G vyj. pričlenenie k istému počtu, vrátane, včítane: boli desiati i. ospravedlnených

konkláve neskl. s. cirk. zhromaždenie kardinálov voliacich pápeža; uzavreté miesto na túto voľbu;

práve

I. prísl. vyj. súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť: prišiel p. domov;
je p. poludnie;
p. sme to dokončili

II. čast. zdôrazňuje význ. nasledujúceho výrazu, priam: pekná p. nie je;
položil to p. pred dvere;
p. preto;
p. naopak;
mám toho p. dosť

respektíve čast. uvádza opravný al. variantný výraz, eventuálne, prípadne, skr. resp.: prídem zajtra, r. pozajtra;
dĺžka sa označuje, r. neoznačuje

večer

I. -a L -e mn. -y m.

1. časť dňa od súmraku do noci: letný v.;
od rána do v-a celý deň;
Štedrý v. pred 1. vianočným sviatkom;
dobrý v.! pozdrav

2. večerná udalosť, slávnosť, večierok: kultúrny, diskusný v., usporiadať v. na počesť ...

● ráno je múdrejšie ako v.;
nechváľ deň pred v-om neprenáhli sa pri hodnotení;

večera -e L -i mn. -e ž. jedlo podávané večer: studená v., slávnostná v., variť v-u, ísť, byť pozvaný na v-u, v. je o 6. hod.

večeradlo -dla s. cirk. miestnosť, v kt. Ježiš Kristus posledný raz večeral so svojimi učeníkmi

večerať -ia -ajú nedok. jesť (ako) večeru: (ne)v. doma;
v. praženicu;

opak. večeriavať -a

večeriť sa nedok. neos. zvečerievať sa: v-í sa prichádza noc

večerňajší príd.: v. chlad, v-ie posedenie

II. večer prísl. vo večernom čase: vrátil sa neskoro v., v. sa ochladilo, zajtra v. sa uvidíme

večernica -e ž. (astron. Večernica) planéta Venuša na večernej oblohe

večerník -a m. noviny vychádzajúce pred večerom;

večerníkový príd.: v-é informácie

večerný príd.: v. čas, v. program, v-é šaty;
v-á univerzita;

večerom, expr. večierkom prísl. vo večernom čase, večer: v. sedávali na podstení

večiereň -rne ž. popoludňajšie al. večerné služby Božie (u evanjelikov)

večierka¹ -y -rok ž. signál, ktorým sa ohlasuje (v kasárňach, táboroch ap.) začiatok nočného pokoja: odtrúbiť v-u

večierka² -y -rok ž. predajňa (potravín) s večerným predajom

večierok -rka m. menšia večerná slávnosť, zábava: spoločenský v., usporiadať v.

večito, večite prísl.

večitý príd. zastaráv. večný: v-á škoda, že sme tam neboli;

večne prísl. k 2, 3: trvať v.;
hovor. expr. v. nahnevaný, neupravený vždy;
v. sa (na) čosi vypytuje stále, ustavične

● nič netrvá v.

večnosť -i ž.

1. jestvovanie bez začiatku a bez konca al. iba bez konca; vlastnosť toho, čo je večné: chápanie vecí z hľadiska v-i;
v. Boha

2. náb. posmrtný život

3. expr. veľmi dlhý čas: trvalo to celú v.

● zjemn. odísť, odobrať sa na v. zomrieť

večný príd.

1. stále jestvujúci, trvajúci, nestrácajúci sa, trvalý, stály: krajiny v-ého snehu a ľadu;
v-é priateľstvo, na v-ú pamiatku;
expr. na v-é veky, časy stále;
cirk. v-é svetlo stále horiace (v kostole ap.)

2. jestvujúci bez začiatku a bez konca al. iba bez konca, časovo neobmedzený: v-é pravdy stále platné;
náb.: v. život posmrtný;
v-é zatratenie

3. expr. kt. má trvale istú vlastnosť; stále sa opakujúci: v-í nespokojenci;
v-é ponižovanie, upodozrievanie

4. expr. nesmierny, veľký: v-á škoda! (to je) v. hriech neodpustiteľné previnenie

● zjemn.: odísť na v. odpočinok zomrieť;
spať, snívať v. sen byť mŕtvy;

veď

I. spoj. priraď. má vysvetľovací význ., však (význ. 2): otvorte oblok, v. sa tu nedá dýchať;
počul som to, v. každý iba o tom hovorí

II. čast.

1. v nadväznosti na kontext vyj. utvrdenie sa v mienke, však (význ. 1): v. on ešte príde prosiť;
v. som si to myslel;
v. sa hádam neurazil

2. i veďže hovor. vyj. pobádanie, nože: v. už daj pokoj! veď(že) sa nebojte!

veľa viac(ej)

I. neskl. čísl. zákl. neurč. vyj. veľké množstvo, veľký počet, rozsah, mnoho, op. málo: v. ľudí, v. peňazí, v. trápenia

● v. šťastia, úspechov! pozdrav, želanie;
mať v. → rečí

II. prísl. vyj. veľkú mieru, veľký rozsah ap. deja, mnoho, op. málo: v. jesť, hovoriť, v. napršalo

● čo je v., to je v. to presahuje mieru;
v. nechýbalo skoro sa prihodilo niečo, obyč. nepríjemné;
to za v. nestojí to nemá hodnotu

veľakrát, veľa ráz neskl. čísl. nás. neurč. v mnohých prípadoch, mnoho ráz, mnohokrát: v. mu to pripomínal;
v. sa vyskytovať často

veľavážený príd. kniž. veľmi vážený (obyč. v oslovení, v adrese): v-é publikum, v. pán

veľavravne prísl.;

veľavravnosť -i ž.

veľavravný príd.

1. (zbytočne) veľa rozprávajúci, mnohovravný: v. človek

2. veľa naznačujúci, sľubujúci, mnohovravný: v. pohľad výrečný;

veľavýznamne prísl.: v. sa usmievať

veľavýznamný príd.

1. veľmi významný, mnohovýznamný: v-á udalosť

2. mnohoznačný: v. pohľad;

veľdielo -a -diel s. veľké, mimoriadne významné dielo: architektonické v.

veľduch -a mn. -ovia m. kniž. človek výnimočných duchovných hodnôt, génius: v. svetovej literatúry

veľhory -hôr ž. mn. vys. horstvo (nad 2500 m): končiare v-r

veľjašter -a mn. N a A -y m. dinosaurus

veľkňaz -a m. kňaz najvyššej hodnosti (v niekt. náb.): židovskí, pohanskí v-i

veľkobaňa -e ž. baňa s ťažbou značne prevyšujúcou priemer

veľkoburžoázia -ie ž. vládnuca skupina buržoázie;

veľkoburžoázny príd.

veľkochov -u m. chov vo veľkom: v. hospodárskych zvierat

veľkodistribúcia -ie ž. distribúcia vo veľkom;

veľkodistribučný príd.: v. podnik

veľkodušne prísl.;

veľkodušnosť -i ž.

veľkodušný príd. kt. sa vyznačuje veľkosťou ducha, veľkorysý, šľachetný; svedčiaci o tom: v. človek;
v. čin, v-é gesto;

veľkofilm -u m. finančne nákladný film s mnohými účinkujúcimi: americký v.

veľkoformátový príd. kt. má veľký formát: v-é umelecké publikácie

veľkohubo prísl.;

veľkohubosť -i ž.

veľkohubý príd. pejor. kt. rád zveličuje, kt. má veľa vystatovačných rečí, chvastúnsky; svedčiaci o tom: v. krikľúň;
v-á politika, v-é vyhlásenie;

veľkokapacitný príd. kt. má veľkú, nadmernú kapacitu: v-á sušiareň

veľkokapitál -u m. veľký, koncentrovaný kapitál: monopolný v.;

veľkokapitálový príd.

veľkoklasý príd. poľnohosp. kt. má veľké klasy: v-á pšenica

veľkolepo prísl.;

veľkoleposť -i ž.

veľkolepý príd.

1. nádherný na pohľad, prekrásny: v-á prírodná scenéria, v-é divadlo, v-á slávnosť

2. vynikajúci, výborný; mohutný, grandiózny: v. plán výstavby autostrád;
v-é vodné, umelecké dielo;

veľkomesto -a -miest s. mesto s počtom obyvateľov nad 100 000, kt. je aj významné hosp., kult. a admin. centrum;

veľkomestský príd.: v. život;

veľkomestsky prísl.

veľkomoravský príd. k Veľká Morava: v-é knieža;
hist. V-á ríša štátny útvar na terajšom území Slovenska a Moravy, Veľká Morava

veľkomožná ž.

veľkomožný

I. príd. v min. súčasť titulu al. oslovenia príslušníkov (nižšej) šľachty: v. pán, v-á pani

II. veľkomožný m. v min. titul al. úctivé oslovenie spoloč. vyššie postaveného človeka: pán veľkomožný;

veľkomyseľne prísl.;

veľkomyseľnosť -i ž.

veľkomyseľný príd. kniž. veľkodušný, veľkorysý: v. čin;

veľkonočný príd. k Veľká noc: v-é zvyky, v-é vajíčko;
V-á nedeľa, V. pondelok

veľkoobchod -u m. obch. organizácia na zásobovanie maloobchodu: štátny v.;

veľkoobchodníčka -y -čok ž.;

veľkoobchodnícky príd.

veľkoobchodník -a mn. -ci m. majiteľ veľkoobchodu;

veľkoobchodný príd.: v-á cena

veľkoodberateľ -a mn. -ia m. odberateľ vo veľkom: v. elektriny, plynu;