Význam slova "u u u" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

bisťu, bisťubohu cit. mierne zahrešenie: pusť ma, bisťu! to je chlapík, bisťubohu!

byľku, byľu hovor. expr.

I. neskl. čísl. zákl. neurč. trocha, málo: b. citu

II. prísl. trocha, málo; chvíľku: b. posedieť

chvíľu, chvíľku prísl. s malým časovým rozsahom, krátko: ch. sa učiť

čučať -í -ia nedok. expr.

1. byť učupený; trčať, čupieť: č. doma;
hmla č-í v roklinách

2. mlčať, čušať: čušte už!

čučko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.

čučo -a mn. -ovia m. hypok. pes, psík;

čučoriedie -ia s. hromad. čučoriedkový porast

čučoriedka -y -dok ž.

1. lesný krík s tmavomodrými guľkovitými plodmi, bot. brusnica č. Vaccinum myrtillus

2. jedlý plod tohto kríka: zbierať č-y;

čučoriedkový príd.: č. koláč, č-é víno

čušať -í -ia nedok. mlčať: nič nehovorí, č-í;

● expr.: č. ako pena, ako ryba, ako zarezaný, ako voš pod chrastou byť celkom ticho

čuť -je -jú nedok. kniž.

1. počuť: vonku č. hlasy;
vo funkcii cit.: čujme! povzbudenie, aby niekto prehovoril;
čujte, čo si to dovoľujete!

2. uvedomovať si, cítiť: č-m, ako mi tlčie srdce

dopočuť -je -jú dok. zachytiť sluchom, začuť: d. buchot;
viac ned-la

// dopočuť sa z počutia sa (náhodne) dozvedieť: všeličo sa o tom d-l;
d-l sa, že svadba nebude

dožuť, dožuvať -žuje -žujú dok. skončiť žutie, prestať žuť: d. kôrku;

kaťuša -e -í ž. voj. raketomet používaný v 2. svetovej vojne Červenou armádou

kľučiar -a m. kto má na starosti kľúče: zámocký k.;

kľučiarka -y -rok ž.;

kľučiarsky príd.

kľučka¹ -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u

● tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve

kľučka² -y -čiek ž.

1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka

2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)

3. hovor. úskok, vytáčka: advokátske k-y

kľučkovať nedok. kľukato bežať: zajac k-l, k. pomedzi stromy;

kľuť sa, kľuvať sa -je -jú nedok.

1. (o vtákoch) pri liahnutí zobákom prerážať škrupinu: k. sa z vajca

2. (o rastline) klíčiť, pučať: zrno sa začína k.;

kňučať -í -ia nedok. skučať, skuvíňať: pes, líška k-í;

korčuľa -e -čúľ obyč. mn. ž. šport. náčinie na kĺzanie po ľade, príp. na pohyb po zemi: pripevniť k-e na topánky;
kolieskové k-e

korčuľovanie -ia s. jazda na korčuliach

korčuľovať, korčuľovať sa nedok. pohybovať sa na korčuliach: k. sa na klzisku;
dobre (sa) k-je ovláda techniku jazdy na korčuliach

kožušina -y -šín ž. vypracovaná koža s jemnou srsťou; výrobok z nej: kabát podšitý k-ou;

kožušinka -y -niek ž. zdrob. expr.

kožušinový príd.: k. golier;

kožušníčka -y -čok ž.;

kožušnícky príd.;

kožušníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. kožušnícky odbor

2. obchod s kožušinami

kožušník -a mn. -ci m. odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov; samostatný živnostník;

kožuštek -a, kožúšok -ška m. zdrob.

krasokorčuľovanie -ia s. korčuľovanie so šport. a umel. prvkami, krasokorčuliarstvo;

ľuľkový príd.

ľuľok -ľka m. poľná liečivá bylina, bot. Solanum;

maňuška² -y -šiek obyč. mn. maňušky ž. hovor. bahniatka, baburiatka

maňuška¹ -y -šiek ž. bábka ovládaná prstami, mikulka;

maňuškový príd.: m-é divadlo, m-á hra

namojdušu

I. čast. expr. veru, skutočne, naozaj: zaveril sa: n., n.;
n., závidím ti

II. pís. i na moj dušu cit. vyj. rozlič. citové hnutia: ej, n., už je dobre! no n., to bol výlet!

napľuť, napľuvať -je -jú -pľul/-pľuval dok. pľutím zasiahnuť: n. na dlážku;
n. si do dlaní i fraz. povzbudiť sa, priprieť sa do roboty

● n. niekomu do tváre, do očí prejaviť hlboké opovrhnutie;
hrub. n. na to! n. na neho! výrazy záporu, rezignácie

našuchoriť, našušoriť dok. expr. šuchorením upraviť, načuchrať: n. seno, n. si vlasy

// našuchoriť sa, našušoriť sa (o vtákoch) načuchrať si perie: sliepka sa n-la

našuškať dok. pošepkať (význ. 2), našepkať: n. spolužiakovi odpoveď;

nedok. našuškávať -a: nen-jte!

náučný príd. poskytujúci poučenie: n-á literatúra;
n. slovník encyklopedický;
n. chodník (v chránenej prírodnej oblasti)

náušnica -e -níc ž. ozdoba, kt. sa pripevňuje na ušný lalôčik: zlaté, briliantové n-e;

náušnička -y -čiek ž. zdrob.

nedok. obkľučovať

odpľuť, odpľuť si -je -jú dok. vypustiť slinu z úst: o. horkú slinu;
od jedu si (cez zuby) o-l;

odušu, pís. i o dušu prísl. expr. rýchlo, horlivo, intenzívne: bežať, robiť o.

opľuť, opľuvať -je -jú dok. vypľuť sliny na niečo, niekoho: o. dlážku;

pančuška -y -šiek ž. zdrob.: detské p-y;

pančuškový príd.: detské p-é nohavičky

pľušť -e ž. (dlhšie trvajúce, sychravé) daždivé počasie, čľapkanica: jesenné p-e;

pľušťať -í nedok. neos. expr. p-í mu smädí ho (po pijatike)

pľušťový príd.

pľuť, pľuvať -je -jú pľul/pľuval nedok.

1. (prudko) vypúšťať z úst sliny, odpľúvať: p. na zem;

2. prudko vyrážať, odstraňovať z úst, vypľúvať: p. krv, hlien;

počuť -je -jú nedok. i dok.

1. vnímať, zachytávať, zachytiť sluchom: p-m spev, hudbu;
zajtra p-me nové melódie;
zapamätať si niečo na prvé p-tie;
do p-tia pozdrav;
v inf. iba nedok. zle ťa p.;
odtiaľ (bolo) dobre p. (orchester);
je krik, že nep. vlastného slova

2. iba nedok. mať schopnosť počuť, mať sluch: dobre, slabo p-je;
nep-je na ľavé ucho

3. iba dok. dostať, prijať správu, informáciu (prostredníctvom sluchu), dozvedieť sa: p. (o niekom) zlú novinu;
o tom som ešte nep-l;
p-l som to od známych;
chcel by som p. tvoju mienku;
vedieť niečo z p-tia sprostredkovane

4. počuj(te) hovor. v platnosti cit. vyj. výzvu, upozornenie ap.: p-j, nerob to! p-te, kedy ste sa vrátili?

● iron. p. trávu rásť veľmi zveličovať;
nechcieť o niečom, niekom ani p. zaujímať zápor. postoj, odmietať;
expr.: ktože to len p-l! p-l to svet? výrazy počudovania;
chceš ho? ani p. vôbec nie;
p. niečo na vlastné uši osobne;
p., že ... hovorí sa, že ...

popľuť, popľuvať -je -jú -pľul/-pľuval dok.

1. navlhčiť slinami: p. zapekačku;
p. (si) dlane, ruky obyč. na povzbudenie do roboty i pren.

2. opľuť, opľuvať: p-tá dlážka;

populárno-náučný príd. populárno-vedecký: p-á literatúra

pošuškať dok. pošepkať: p. niekomu tajnosť do ucha;
p-li si niečo medzi sebou

pošuškávať -a nedok.

1. pošepky rozprávať, pošepkávať (si): p. si s niekým;
nehovoril nahlas, iba čosi p-l

2. expr. šepkať (význ. 3), pošepkávať: dôverne, po kútoch si p.;
ľudia p-jú, že ...;
p-a sa neverejne sa hovorí, pošepkáva sa

pošušky prísl. hovor.

1. potichu, šeptom: rozprávať sa p.

2. neverejne, potajme: zatiaľ o tom len p.!

požuť, požuvať -je -jú -žuj(te)! -žul/-žuval dok. žutím spracovať: p. jedlo, mäso

prepočuť -je -jú dok. zastaráv. sluchom nezachytiť, nezačuť: p. otázku

prežuť -je -jú -žul -žutý, prežuvať -uje -ujú -žuval -žuvaný dok. dôkladne rozhrýzť a premiešať slinami: p. potravu;

príučka -y -čiek ž. ponaučenie, obyč. v podobe niečoho nepríjemného: dostať p-u, dať niekomu p-u

príučné s. zastaráv. príučka: dostať p.

príušnica -e -níc ž. anat. príušná žľaza

príušný príd. ležiaci v blízkosti ucha: anat. p-á žľaza

nedok. rozčuľovať

// rozčúliť sa dostať sa do prudkého citového napätia, nepokoja, rozrušiť sa, vzrušiť sa; nahnevať sa: tak sa r-l, že nemohol spať;
premáhať r-enie;

nedok. rozčuľovať sa

rozkorčuľovať sa dok. korčuľovaním sa rozcvičiť

rozžuť, rozžuvať -je -jú dok. žutím, žuvaním rozdrviť: r. tvrdé mäso;

rýchlokorčuľovanie -ia s. beh na korčuliach ako šport. disciplína

šešuľa -e -šúľ ž. bot. pukavý plod s viacerými semenami;

šešuľka -y -liek ž. zdrob.

nedok. skľučovať

šťučí príd.: š-ie zuby, plutvy

sušeň, šušeň -šňa m. zasušený výlučok z nosa

šuška -y -šiek ž. šiška (význ. 1);

šuškačka -y -čiek ž. hovor. expr. tajné rozširovanie nepravdivých informácií o niekom, niečom: v meste sa šírila š. šuškalo sa

šuškanda -y -kánd ž. subšt. šuškačka

šuškať nedok. šepkať (význ. 1 – 3): š. priateľovi do ucha;
zamilovane š.;
š. si medzi sebou;
celá trieda mu š-á;
š-li si novinu;
š-á sa, že bude svadba;
š-ná propaganda tajné rozširovanie (nepravdivých) správ

šuškový príd.;

šušlať -e -ú nedok.

1. zle vyslovovať sykavky: dieťa, starenka š-e

2. expr. šuchotať (význ. 1), šušťať: voda š-e

šušlavo prísl.: š. rozprávať;

šušlavosť -i ž.

šušlavý príd. kt. šušle (význ. 1); svedčiaci o šušlaní: š. starec;
š-á reč;

šušot -u m. hovor. expr. šušotanie: podozrivý, tichý š.

šušotať -ce -cú nedok. hovor. expr. šepkať (význ. 1), šuškať

šušťať -í -ia -šť/-i! nedok. šuchotať (význ. 1, 2): hodváb, lístie, dážď š-í;
š. novinami, papierom

šušťavo prísl.

šušťavý príd. šuchotajúci, šuchotavý, šuštiaci, šuštivý: š. papier, š-é šaty;

šuštička -y -čiek ž. zdrob.

šuštivo prísl.

šuštivý príd. šuchotajúci, šuchotavý, šušťavý: š. plášť, š-é lístie;

šušušu, šu-šu-šu cit. napodobňuje šuškanie: všade bolo počuť samé š.

ťuťmáčik -a mn. -ovia m. zdrob. oslab.

ťuťmáčka -y -čok ž.;

ťuťmácky príd. i prísl.;

ťuťmák -a mn. -ci m. hovor. pejor. nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek, babrák;

u² predl. s G vyj.

1. prostredie, najmä domácnosť: bývať u rodičov, zazvoniť u susedov;
je u nás zamestnaný v našom podniku ap.;
je u seba vo svojej kancelárii ap.;
U zlatého slnka archaizovaný firemný názov kaviarne

2. (pri osobách) zreteľ, pri: u mladých ľudí pozorujeme túžbu vyniknúť, u brata mi to neprekáža;
kniž. prírastky u obyvateľstva;
u dovozu, u pšenice, u dobytka, správ. pri dovoze, pri pšenici, pri dobytku

3. pôvodcu: dať si ušiť oblek u krajčíra, vyslúžiť si opovrhnutie u všetkých

4. miestny význ., správ. pri: u telefónu, správ. pri telefóne;
mať u seba peniaze, správ. mať pri sebe peniaze

u¹, ú¹ neskl. s. samohláska a písmeno

ú² cit. vyj. nepríjemné pocity; jaj, joj, ach: ú, to je zlá vec!

učankať dok. expr. upokojiť, utíšiť, uchlácholiť, učičíkať: každého u-l sľubmi

učarovať dok. počariť, porobiť;

nedok. učarúvať -a

učebňa -e ž. učebná miestnosť, trieda

učebnica -e -níc ž. kniha, z kt. sa učí: u. fyziky, stredoškolská u.;

učebnicový príd.: u. príklad i pren. jednoduchý, elementárny

učebný príd. týkajúci sa vyučovania, učenia: u. plán, u-á látka, u-é pomôcky;
u. odbor, u. pomer

učeň učňa m. kto sa pripravuje na rob. povolanie, kto sa učí remeslu: zámočnícky, stolársky, pekársky u., ísť za u-a;

učene prísl.;

učenec -nca m. významný vedec, bádateľ: u. svetového mena;

učenecký príd.;

učenecky prísl.

učenie -ia s.

1. súhrn hlav. myšlienok istého mysliteľa, ideového smeru al. náb. právd: Platónovo u., Lutherovo u., kresťanské u.;
u. cirkvi

2. hovor. učňovský pomer: dať chlapca do u-ia

učeník -a mn. -ci m. kniž. nasledovník osoby al. učenia významnej osobnosti: bibl. Ježišovi u-i

učenlivo prísl.;