Význam slova "ta" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

tarasiť nedok. robiť nepriechodným, zatarasovať, zahrádzať: t. cestu

tarasnica -e -níc ž. voj.

1. ručná protitanková zbraň

2. stredoveké delo

tárať -a nedok. expr. nepremyslene, nerozvážne hovoriť, trepať: t. hlúposti;
čo to t-š? net-j! keby si net-l! prejavy nesúhlasu

● expr. t. → dve na tri;
t. do → sveta, do → vetra;

tárať sa -a nedok. expr. túlať sa, ponevierať sa, blúdiť: t. sa po svete, po meste, po horách;
kde sa táraš? kade chodíš? kde si bol?

opak. táravať -a

táravo prísl.;

táravosť -i ž.

táravý príd. expr. kt. veľa a zbytočne rozpráva: t-é jazyčnice;
táraj t. nadávka;

ťarbácky príd. i prísl.

ťarbák -a mn. -ci m. expr. ťarbavý človek: ť. ťarbavý, ťarbácky nadávka;

ťarbať sa -e -ú nedok. expr. ťarbavo sa pohybovať, teperiť sa: ť. sa z postele

ťarbavo prísl.;

ťarbavosť -i ž.

ťarbavý príd. expr. kt. má pomalé, neobratné pohyby; svedčiaci o tom; nešikovný, nemotorný: ť. človek;
ť-é pohyby;

ťarcha -y tiarch ž.

1. veľká hmotnosť niečoho; vlastnosť niečoho ťažkého: ť. nákladu, ť. snehu;

2. ťažkosť, starosti, bremeno: ť. života, rokov;
byť niekomu na ť-u;
niesť, znášať ť-u niečoho mať na starosti niečo

3. účt., peňaž. pripísať na ť-u na stranu ,,má dať``, op. k dobru;
pozemkovoknižné ť-y

● ť. mu → spadla z pliec;
→ klesať pod ť-ou zodpovednosti

ťarchavosť -i ž. stav ženy nosiacej plod, majúcej porodiť, samodruhosť, tehotnosť, tehotenstvo

ťarchavý príd.: ť-á žena nosiaca plod, majúca porodiť, samodruhá, tehotná;

tarhoňa -e ž. (maď.) cestovina v podobe drobných guľkovitých útvarov

tarifa -y -ríf ž. sadzba poplatkov: železničná, colná t., mzdové t-y;

tarifný príd.: t. systém, t-á stupnica

tarkavo prísl.

tarkavý príd. nár. strakatý, strakavý;

tarok -u obyč. mn. m. typ hracích karát; hra s nimi;

tarokový príd.: t-á partia

tartan -u m. umelá látka na pokrývanie obyč. súťažnej plochy športovísk;

tartanový príd.: t-á dráha

tasať nedok. expr. biť (význ. 1), šľahať, šibať: t. niekoho palicou, bičom

tasiť nedok. rýchlym pohybom vyťahovať (sečnú zbraň z pošvy): t. meč, kord

taška -y -šiek ž.

1. vak s držadlami na prenášanie vecí, kabela, kapsa: kožená, plátenná t., nákupná, cestovná t., dať, vložiť, zbaliť veci do t-y

2. puzdro na peniaze: náprsná t.;

taštička -y -čiek ž. zdrob.

ťať tne tnú tni! nedok.

1. sekať (význ. 1), rúbať: ť. sekerou do stromu

2. expr. biť (význ. 1), tĺcť: nemilosrdne ho ťali;
ťali sa hlava-nehlava kde zasiahli

● ť. do živého dotýkať sa podstatnej, citlivej veci

tata -u, tato -a mn. -ovia m. hypok. otec

tatársky príd. k Tatár: t. vpád;
t-a omáčka pikantná majonézová omáčka;
t. biftek zo surového špeciálne upraveného (hovädzieho) mäsa

tatíčko -a mn. -ovia m. hypok. otec

tatko -a mn. -ovia m. hypok. otec;

tátoš -a mn. N a A -e m. rozprávkový kôň;

tátošík -a mn. N a A -y m. zdrob. expr.

tatra -y -tier ž. auto zn. Tatra

tatramatka -y -tiek ž. hovor. automatická elektr. práčka zn. Tatramat

tatranka -y, obyč. mn. tatranky -niek ž.

1. druh napolitánok

2. druh teplej obuvi

tatranský príd. k Tatry: t-é končiare, t. vzduch

tatraplán -u m. starší typ os. auta zn. Tatra

tatrovák -a mn. -ci m. slang. pracovník závodu Tatra; tatrováčka -y -čok ž.;
tatrovácky príd.

tatrovka -y -viek ž. hovor.

1. auto zn. Tatra

2. závod Tatra: robiť v t-e

tatuško -a mn. -ovia m. hypok. otec

tautológia -ie ž. log. logicky chybná definícia, v kt. definujúce obsahuje príznak definovaného;
lit. štyl. figúra hromadiaca slová rovnakého významu;

tautologickosť -i ž.

tautologický príd.;

tautologicky prísl.;

ťava -y tiav ž. cudzokrajné úžitkové domáce zviera, zool. Camelus: jednohrbá, dvojhrbá ť.;

tavba -y -vieb ž.

1. tavenie: t. rudy

2. množstvo naraz vytaveného kovu al. skloviny: vypustenie t-y

tavenina -y ž. hut. roztavená látka al. zmes

tavený príd. kt. vznikol tavením: t. cement, čadič;
t. syr, správ. topený syr

ťaví príd.: ť-ia srsť

taviaci príd. určený na tavenie; použ. pri tavení: t-a pec;
t-a teplota

taviareň -rne ž. závod, objekt, kde sa taví

tavič -a m. odborník v tavení;

tavičský príd.: t. kolektív

taviť nedok. rozpúšťať pri vysokej teplote: t. rudu, surové železo

// taviť sa: železo sa t-í

taviteľnosť -i ž.: t. rúd

taviteľný príd. ktorý sa dá taviť;

tavivo -a s. prísada uľahčujúca tavenie

tavnosť -i ž.

tavný príd.

1. týkajúci sa tavenia: t. proces;
tech. t-é zváranie zváranie roztavených kovov;
elektrotech. t-á poistka prerušujúca obvod roztavením drôtika

2. dajúci sa taviť: t. piesok;

taxa -y táx ž. úradne určený poplatok: základná t. je 50 korún;
zaplatiť t-u;

taxácia -ie ž. ocenenie (význ. 1), ohodnotenie; odhad;

taxačný príd.: t. údaj

taxameter -tra L -i mn. -e m. prístroj (v taxíku) zaznačujúci prejdenú vzdialenosť a výšku poplatku

taxatívne prísl.

taxatívny príd. podrobne, v úplnosti uvedený: t. výpočet;

taxi neskl. s. taxík

taxík -a m. nájomné auto (s taxametrom): vziať si t., čakať na t.

taxikár -a m. šofér al. majiteľ taxíka;

taxikárka -y -rok ž.;

taxikársky príd.

taxislužba -y ž. služba zabezpečujúca individuálnu prepravu osôb, príp. aj tovaru

taxový príd.

ťažba -y -žieb ž.

1. dobývanie, ťaženie: ť. rudy, ropy, dreva

2. množstvo úžitkového nerastu vyťažené za urč. obdobie: denná, ročná ť.;

ťažbár -a m. pracovník v ťažbe

ťažbový, ťažobný príd.: ť. priemysel;
ť. plán plán ťažby

ťažeň -žňa m. vin. plodné drevo viniča istej dĺžky

ťaženie -ia s. kniž. výprava, obyč. voj.: vojenské, poľné ť.;

ťažiareň, správ. ťaháreň (rúr)

ťažidlo -a -diel s. predmet na zaťažovanie: sklené, kovové ť., priložiť ť. na spisy

ťažieť -ie -ejú nedok. stávať sa ťažším, ťažkým, oťažievať: hlava mu ť-la (od starostí)

ťažisko -a -žísk s.

1. odb. hmotný stred telesa;
geom. ť. trojuholníka priesečník jeho troch ťažníc

2. podstata, stredobod: ť. práce;
ť. problému;

ťažiskový príd.: odb. ť-á os;
ť-á úloha kľúčová

ťažiť¹ nedok.

1. dobývať rudu al. iné nerasty a suroviny: ť. uhlie, ropu, drevo

2. využívať pre seba, koristiť: ť. z vojny;
ť. zo situácie, z pomerov

ťažiť² nedok.

1. zaťažovať (svojou hmotnosťou): ťažiace vrstvy snehu

2. doliehať (význ. 2), tiesniť: ť-í ho svedomie, pocit viny;
nič ma neť-í

ťažiť sa neos. nedok. nechcieť sa, leniť sa: ť-í sa mu vstať;
nech sa ti neť-í prísť! výzva, povzbudenie

ťažítko, správ. ťažidlo

ťaživo prísl.: ť. doliehať;

ťaživosť -i ž.

ťaživý príd. ťažiaci, tiesnivý: ť-á atmosféra, ť-é dojmy;

ťažkať nedok. poťažkávať: ť. kameň v ruke

ťažkať si nedok. hovor. ponosovať sa, sťažovať sa: ť. si na nevďačnosť detí

ťažko

I. ťažšie prísl. k 1 – 5 i vetná prísl. k 1, 3: ť. dosadnúť;
ť. pracovať, ť. chápať;
ť. chorý, ť. dostupný, ť. stráviteľný;
ť. mu to padlo;
je mu ť. od žalúdka;
s tebou je ť. nedá sa dohodnúť

● horko-ť. ledva, len-len;
je mu ť. na srdci, pri srdci, okolo srdca je smutný;

ťažkoatletický príd. šport. týkajúci sa ťažkej atletiky: ť-á disciplína

ťažkomyseľne prísl.;

ťažkomyseľnosť -i ž.

ťažkomyseľný príd. melancholický, trudnomyseľný;

ťažkopádne prísl.;

ťažkopádnosť -i ž.

ťažkopádny príd. ťarbavý, pomalý: tučný, ť. človek;
duševne ť.;
ť-e verše bez ľahkosti, neohrabané;

ťažkosť -i ž.

1. k ťažký: ť. nákladu, skúšky, obete

2. obyč. mn. čo sťažuje priebeh, fungovanie; nepríjemnosti: finančné, zdravotné t-i;
zvládnuť nápor bez t-í

II. ťažko čast. vyj. pochybnosť, nedôveru, sotva, asi nie: prídeš? – asi ť.

ťažkotonážnický príd.

ťažkotonážnik -a mn. -ci m. rušňovodič ťažkotonážneho vlaku;

ťažkotonážny príd. majúci veľkú, ťažkú tonáž: t. vlak

ťažkovodný príd. týkajúci sa ťažkej vody: fyz. ť. reaktor používajúci ako moderátor ťažkú vodu

ťažký ťažší príd.

1. kt. má veľkú hmotnosť, váhu, op. ľahký: ť. náklad, ť. kufor;
ť. priemysel vyrábajúci výr. prostriedky;
ť-é strojárstvo vyrábajúce veľké stroje a úplné zariadenia závodov;
voj. ť-é zbrane s veľkým kalibrom;
chem.: t. vodík izotop vodíka, deutérium;
ť-á voda zlúčenina ťažkého vodíka s kyslíkom;
šport. ť-á atletika vzpieranie, zápasenie, pästiarstvo

2. vyrobený z ťažkých materiálov, masívny, op. ľahký: ť. nábytok, ť. brokátový záves;

3. namáhavý, neľahký, vyčerpávajúci, op. ľahký: ť-á práca, ť. problém, ť. život;
ť-é podmienky zlé, op. dobré

4. kt. má intenzívny účinok, silný, veľký: ť-á porážka, ť. trest, ť-á choroba;
ť. zápach;
ť. vzduch ťažko dýchateľný;
ť-é jedlo ťažko stráviteľné

5. bolestne doliehajúci, ťaživý, tiesnivý: ť-é následky, ť. osud, ť-é časy, ť-é myšlienky, ť-é sny

6. hovor. expr., často iron. významný, dôležitý: ť. káder, ť-á šarža;
ť. frajer veľký

● expr. ť. ako cent, ako hrom veľmi;
mať ť-é viečka byť ospalý;
má ť. → jazyk;
ť-é peniaze veľká suma;
(ne)robiť si ť-ú hlavu z niečoho (ne)robiť si starosti;
s ť-m srdcom nerád;
mať na niekoho ť-é srdce hnevať sa naňho, zazlievať mu;
(je to preňho) ť. úder veľké nešťastie;

ťažnica -e -níc ž. odb. priamka prechádzajúca ťažiskom;
geom. ť. trojuholníka spojnica jeho vrcholu so stredom protiľahlej strany

ťažnosť -i ž. schopnosť predlžovať sa ťahom

ťažný² príd. týkajúci sa ťažby: ban. ť-á veža na dopravu vyťaženého nerastu z bane na povrch

ťažný¹ príd.

1. určený na ťahanie: ť. kôň;
ť-é lano

2. (o látkach) schopný predlžovať sa ťahom: ť. kov

3. určený na výrobu ťahaním: tech. ť. lis, ť-á stolica;

ťažoba -y -žôb ž. ťaživý pocit, nevoľnosť: ť. od žalúdka, pocítiť ť-u na srdci

askéta -u m. kto sa venuje askéze;

bašta -y bášt ž.

1. vyčnievajúca časť hradieb, opevnenia v podobe veže: b-y zámku

2. publ. opora, záštita: domov je b-ou pokoja

bukréta -y -rét ž. zastaráv. kytica

chichúňať sa, chichútať sa -a nedok. expr. chichotať sa: ch. sa do dlaní

chmátať -ce/-ta -cu/-tajú -ác/-taj! nedok. expr.

1. (prudko) siahať za niečím, chytať: ch-la rukami v tme

2. náhlivo brať: ch-u si knihy z rúk;
ch-e, čo mu príde pod ruku;