Význam slova "ta" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 355 výsledkov (3 strán)

  • ta zám. ukaz. príslov. ukazuje na smer od podávateľa k cieľu, na to miesto, tam (význ. 2), op. sem: poďme ta, čosi ho ta priťahovalo, cesta ta a späť;
    sem a ta;
    anisem, ani ta;
    ta sa! choď(te)

  • tabačiar -a m. pestovateľ, výrobca tabaku;

  • tabačiarka -y -rok ž.;

  • tabačiarsky príd.;

  • tabačiarstvo -a s. pestovanie tabaku

  • tabačik -a/-čka m. zdrob. expr.

  • tabak -u m.

    1. priemyselná rastlina, bot. Nicotiana

    2. sušené listy tejto rastliny použ. ako fajčivo: fajkový t., bulharský t.

    to nestojí (ani) za fajku t-u to je bezcenné;
    to je (trocha) tuhý, silný t. to je neprimerané počínanie;

  • tabakizmus -mu m. lek. chronická otrava nikotínom

  • tabakovohnedý príd. hnedý ako tabak: t-á látka

  • tabakový príd.: t-é listy;
    t. priemysel;
    t-á farba tabakovohnedá;

  • tabakóza -y ž. lek. zaprášenie pľúc tabakovým prachom

  • tabatierka -y -rok ž. puzdro na cigarety al. na tabak

  • tabela -y -biel ž. prehľadná tabuľka: štatistické t-y;

  • tabelátor -a m. živ. odborník zostavujúci tabely;

    tabelátor -a L -e mn. -y m. neživ. stroj na snímanie a spracúvanie údajov z diernych štítkov

  • tabelista -u m. odborník pracujúci s tabelátorom;

  • tabelistka -y -tiek ž.

  • tabelový, tabelárny príd.: t-ová forma účtu;
    t. prehľad

  • tabla -y -biel ž.

    1. predmet v tvare dosky, tabuľa: t. stola;
    mramorová, sklená t., obločná t.

    2. doska na miesenie: vaľkať cesto na t-e

    3. plocha poľnohosp. pôdy: t. pšenice, kukurice;
    (ne)pokosená t.;

  • tabletka -y -tiek, odb. tableta -y -liet ž. liečivý prípravok zlisovaný obyč. do plochého tvaru: užívať t-y

  • tablica -e -líc ž. tabla, obyč. menších rozmerov: t-e zbožia;
    obločné t-e;
    miesiť na t-i

  • tablička -y -čiek ž. zdrob.: t. skla, t. čokolády

  • tablo -a -biel s. súbor fotografií viacerých osôb usporiadaný obyč. na spoločnom podklade: maturitné t.

  • tábor -a m.

    1. hromadné ubytovanie obyč. v prírode pod provizórnym prístreším: stanový t., vojenský, skautský, detský t.;
    tréningový t.;
    utečenecký t. dočasné ubytovanie pre utečencov

    2. hromadné väzenie v provizórnych ubikáciách: pracovný t., koncentračný, zberný, zajatecký t.

    3. skupina s rovnakou polit., záujmovou ap. orientáciou: konzervatívny, pravicový t.;
    t. fanúšikov;
    v min. socialistický, kapitalistický t.;

  • táborák -a m. hovor.

    1. táborový oheň, táborová vatra: sedieť pri t-u

    2. večerné posedenie pri ohni (s programom): ísť na t.;

  • táborákový príd.

  • táborisko -a -rísk s.

    1. miesto na táborenie: verejné t.;
    letné t.

    2. archeol. prechodné sídlo ľudí v praveku: diluviálne t.

  • táboriť nedok. prechodne bývať v prírode, obyč. pod stanom, stanovať: t. pri rieke;
    t. pod holým nebom bivakovať

  • táborníčka -y -čok ž.;

  • tábornícky príd.: t. život;
    t-e krúžky;

  • táborníctvo -a s. činnosť spojená s táborením

  • táborník -a mn. -ci m. obyvateľ rekreačného tábora; táboriaci výletník: stanári a t-i;

  • táborový príd.: t. oheň, t. život

  • tabu neskl. s. niečo zakázané a nedotknuteľné; niečo, o čom sa z morálnych, spoloč. al. iných dôvodov nehovorí; pôv. (u polynézskych kmeňov) posvätný, nedotknuteľný predmet použ. pri náb. úkonoch: hovoriť o chorobe je preňho t.;

  • tabuizovať nedok. i dok. (u)robiť z niečoho tabu: t. proces privatizácie;
    t-ná téma

  • tabuľa -e -búľ ž.

    1. (tmavá) doska na písanie kriedou: školská t.

    2. doska na rozličné oznamy a iné údaje: vývesná t., orientačná t., reklamná, firemná t.;
    t. cti;
    pamätná t.

    3. predmet v tvare dosky z rozlič. materiálu: kamenná, mramorová, kovová t.;
    sklená, obločná t.

    4. zastaráv. stôl, obyč. slávnostne prestretý: bohatá, slávnostná t.

    5. tabla (význ. 3): t. ďateliny;

  • tabula rasa [ráza] neskl. ž. (lat.) psych. predpokladaný stav vedomia po narodení, bez dojmov a predstáv;

  • tabulátor -a m. tech. súčiastka kancelárskych strojov umožňujúca písanie do stĺpca

  • tabuľka -y -liek ž.

    1. zdrob. k tabuľa 1 – 3: t. s nápisom;
    orientačná, turistická t.;
    t. skla;
    t. čokolády tablička

    2. prehľadné usporiadanie istých údajov: štatistické, logaritmické, astronomické t-y;
    ligová t.;
    zostaviť t-u;

  • tabuľkový príd.: účt. t-á súvaha

  • tabuľový príd.: t-á maľba;
    t-é sklo, t. plech

  • tabuový príd.: lingv. t-é slovo ktorému sa používatelia jazyka vyhýbajú

  • taburet -u m., taburetka -y -tiek ž. nízka (čalúnená) stolička bez operadla

  • tachometer -tra L -i mn. -e m. prístroj na meranie rýchlosti al. počtu obrátok

  • tackať sa nedok. neisto, kolísavo kráčať: opitý sa t-á, t. sa od slabosti

  • tackavo prísl.: t. ísť, kráčať

  • tackavý príd. (o chôdzi) neistý (význ. 2), kolísavý;

  • táčky -čok ž. pomn. fúrik: voziť štrk na t-ach

  • tácňa -e, tácka -y -cok ž. podložka na podávanie pokrmov, podnos: drevená, kovová t.;
    poukladať poháre na t-u;
    podávať chlebíčky, ovocie na t-ni, na t-ke

    podať (ako) na t-ni, na t-ke veľmi prístupne;

  • tácnička -y -čiek ž. zdrob.

  • tade zám. ukaz. príslov. ukazuje al. odkazuje na smer al. miesto, ktorým prechádza dej (často súvzť. kade – t.): tu je otvor, t. sa vkladá súčiastka;
    t. zablúdiš;
    vždy t. rád chodieval;
    kade chodí, t. si spieva

  • tadeto zám. ukaz. príslov. ukazuje na blízke miesto, cez kt. prechádza dej, al. smer vôbec, tadiaľto: t. povedie železnica

  • tadiaľ zám. ukaz. príslov. tade: denne t. prejde veľa ľudí

  • tadiaľto zám. ukaz. príslov. tadeto: t. sa nesmie prechádzať

  • taft -u m. lesklá, obyč. hodvábna tkanina;

  • taftový príd.: t-é šaty

  • tágo -a tág s. biliardová palica

  • ťah -u m.

    1. ťahanie, napínanie; práca konaná ťahaním;
    tech. zaťaženie spôsobené ťahaním: schopnosť ť-u (pri ťažných zvieratách ap.);
    skúška ť-om, pevnosť v ť-u;
    šport. vzpieranie ť-om

    2. súvislý pohyb konaný ťahaním predmetu (po povrchu niečoho); čiara, črta takto vznikajúca: ť. štetcom, ť-y sláčika, ť. na šachovnici, urobiť niekoľko ť-ov ceruzkou, pevné ť-y umelca

    3. zisťovanie výhercu žrebovaním: ť. lotérie, ť. športky

    4. prúdenie vzduchu: komín, pecdobrý ť.

    5. vdych, vtiahnutie (a vypustenie) dymu pri fajčení, potiahnutie: prvé ť-y z fajky

    6. hromadný pohyb v istom zoskupení, istým smerom: ť. vtáctva, ť. vojska;
    ť. na bránu súpera

    7. zámerný postup, čin, krok: diplomatický, propagandistický ť., dobre premyslený ť.;
    byť na ť-u (v šachu ap.) i fraz. stáť pred urobením (očakávaného) kroku

    8. črta (v tvári): jemné ť-y tváre

    9. dopr. tepna (význ. 2): železničný ť., ť. severjuh, ť. do Tatier

    urobiť niečo jedným ť-om, robiť niečo v jednom ť-u bez prerušenia;
    expr. byť v ť-u byť preč, stratiť sa;

  • ťahač -a m. cestné vozidlo určené na ťahanie vlečných vozidiel, návesov ap.: dopravný ť.;

  • ťahací príd. určený na ťahanie, ovládaný ťahaním: ť. mechanizmus;
    ť-ia harmonika rozťahovacia

  • ťahačka -y -čiek obyč. mn. ž. hovor.

    1. expr. zdĺhavé vybavovanie niečoho, zdĺhavý spor ap., naťahovačky, ťahanice, opletačky: mať ť-y s úradmi;
    nekonečné škriepky a ť-y

    2. silová hra, preťahovanie, obyč. prstov: ť-y na, za prsty

  • ťahačový príd.

  • ťahadlo -a -diel s. stroj. súčasť mechanizmov na prenášanie pohybu a sily: ť. brzdy;
    drôtové ť. (mechanického návestidla)

  • ťahák -a m. hovor.

    1. expr. kniha, film ap., kt. vyvoláva neobyčajný záujem verejnosti

    2. nedovolená pomôcka pri škol. úlohách

  • ťahanica -e -níc obyč. mn. ž. hovor. expr. ťahačky (význ. 1), naťahovačky, opletačky: úradné ť-e

  • ťahaný príd.

    1. vyrobený ťahaním: ť. drôt, ť-é oceľové rúry;
    kuch. ť. závin

    2. naberaný, zberaný: ť-á sukňa, látka

  • ťaháreň -rne ž. dielňa, objekt na spracúvanie kovov ťahaním: ť. drôtu

  • ťahať nedok.

    1. držiac napínať (smerom k sebe): ť. lano (pri preťahovaní), neť-j, pretrhneš to!, ť. za vlasy poťahovať;
    deti sa ť-li za ruky;
    odb. ť. rúry, drôt zhotovovať predlžovaním

    2. silou posúvať za sebou, premiestňovať al. ináč niečím pohybovať; konať takúto prácu: ť. sánky, čln;
    kôň nechce ť., ť. hore vrchom (na bicykli);
    ť. vodu pumpovať;
    ť. nohu za sebou pri chôdzi neohýbať v kolene;
    (nechcel ísť,) nasilu ho ť-li nútili ísť

    3. hovor. expr. s vypätím pracovať, drieť: ť. za troch, nevládze ť. od rána do večera

    4. namáhať, napínať (zrak): svetlo, farba, vzorka ť-á oči

    5. posúvaním po povrchu viesť istým smerom: ť. sláčik, štetec, rovno ť-né čiary;
    ť. pešiakom

    6. vyťahovať (význ. 1), vyberať: ť. žreb, kartu, otázku;
    ť. zub

    7. prúdiť (význ. 2), viať, preťahovať: z hory ť-á príjemný chlad;
    neos.: zavri, ť-á! v peci dobre (ne)ť-á (nie) je dobrý ťah

    8. vdychovať (význ. 1), vťahovať: ť. z fajky;
    expr. ť. rovno z fľaše hltavo piť

    9. expr. preťahovať (význ. 8), predlžovať: ť. rokovanie donekonečna;
    (na plese) ť-li až do rána

    10. lákať (význ. 1), vábiť: neos. ť-á ho domov;
    ide, kde ho srdce ť-á kde túži ísť

    11. (rozvláčne) spievať, vyťahovať: falošne ť.

    ť. za jeden povraz vzájomne sa podporovať, pomáhať si;
    expr. ť. niekoho za nos klamať;
    ť. → nohy za sebou;
    ť. sa s niekým za prsty mať spory, nedorozumenia;
    ť. za kratší koniec byť v nevýhode;
    ť. niekoho z bryndze, z kaše pomáhať mu z nepríjemnej situácie;
    ť. za niekoho (horúce) → gaštany z ohňa;
    ť. rozumy z niekoho vyzvedať sa, vypytovať sa;
    ť. z niekoho niečo (ako) kliešťami ťažko sa dozvedať;

  • opak. ťahávať -a

    // ťahať sa

    1. byť posúvaný (ťahom), vláčiť sa, vliecť sa: ť-á sa za ňou vlečka, závoj

    2. expr. mať spor, naťahovať sa, dohadovať sa: nebudem sa s tebou ť.

    3. expr. namáhať sa, naťahovať sa: ť. sa s kufrom

    4. rozprestierať sa (po dĺžke): dolina sa ť-á smerom na sever

    5. popínať sa, vinúť sa: po múre sa ť-á vinič

    6. byť vláčny: med, cesto, lep sa ť-á

    7. expr. vliecť sa (význ. 2): ť-á sa z práce ustatý

    8. expr. preťahovať sa, vliecť sa (význ. 3): proces sa ť-á už druhý rok

    niečo sa ť-á ako červená → niť niečím;
    ť-á sa s tým ako smola dlho mu to trvá, je pomalý;

  • opak. k 1 – 3, 5 – 7 ťahávať sa

  • ťahavo prísl.: ť. spievať;

  • ťahavosť -i ž.

  • ťahavý príd.

    1. zdĺhavý, rozvláčny; (o speve) pomalý: t-á reč;
    ť. spev, ť-á pieseň;
    ť. zvuk dlho znejúci

    2. (o rastlinách) popínavý: ť-é ruže;

  • ťahový príd. k 1: tech. ť-é napätie, ť-á skúška

  • ťahúň -a mn. N a A -e m. ťažné zviera;

  • taj -u m. tajomstvo: preniknúť do t-ov prírody, vesmíru;

  • ťaj, ťáj, ťajaj cit. vyj. nadšenie, nevôľu, údiv ap., ej, jaj, ajaj: ť., ale ma vyhrialo!

  • tajbrejk, pôv. pís. tiebreak -u m. (angl.) šport. v tenise skrátená hra pri nerozhodnom výsledku setu, keď sa každé podanie počíta ako hra, skrátená hra: vyhrať v t-u

  • tajfún -a m. orkán vo východoázijskej oblasti;

  • tajfúnový príd.

  • tajga -y tájg ž. hustý sibírsky les;

  • tajgový príd.

  • tajiť -í -a nedok.

    1. (čo), v zápore i tajiť sa (s čím) skrývať pred pozornosťou iných, zatajovať: t. zločin, t. chorobu, net. sa s chorobou;
    t. svoje zámery;
    nemám (ti) čo t.;
    ani sa s tým net-í;
    načo t., darmo t. treba priznať;
    všetko t. pred súdom

    2. iba v spoj. tajiť dych zadržiavať, zastavovať

    3. obsahovať, skrývať: vec t-í v sebe nebezpečenstvo

    // tajiť sa:

    1. (o dychu) byť zadržiavaný: dieťaťu sa t-l dych od prekvapenia

    2. skrývať sa: t-í sa v ňom veľká sila

  • tajne prísl.: t. dúfať, t. pripravovaný plán

    II. tajný m. hovor. príslušník tajnej polície

  • tajnička -y -čiek ž. heslo, poučenie ap., kt. sa zistí vylúštením krížovky

  • tajnosť -i ž.

    1. stav niečoho skrývaného, zatajovaného, tajomstvo: zachovať, držať všetko v t-i

    2. niečo skrývané, zatajované, tajomstvo: prezradiť t., nemať pred nikým nijaké t-i

    3. niečo známe iba blízkym ľuďom: zasvätiť okolie do svojich t-í

  • tajnostkár -a m. človek, kt. rád udržiava veci v tajnosti;

  • tajnostkárka -y -rok ž.;

  • tajnostkársky príd. i prísl.;

  • tajnostkárstvo -a s.

    1. vlastnosť tajnostkára

    2. tajenie, zatajovanie

  • tajný

    I. príd.

    1. skrývaný pred pozornosťou iných, zatajovaný: t. úmysel, plán, t-á láska

    2. známy iba zasväteným, kompetentným, op. verejný: t-á organizácia, t-á schôdzka, t-á polícia, t-á vysielačka, t-á zbraň;
    t-é hlasovanie;
    t-á cirkev št. mocou nepovolená činnosť príslušníkov kat. cirkvi na Slovensku v r. 1948 – 1989

    v najtajnejšom kúte, záhybe srdca v intímnej citovej sfére;

  • tajomne prísl.: t. pôsobiť;

  • tajomníčiť -i nedok. hovor. vykonávať funkciu tajomníka: t. na okresnom úrade

  • tajomníčka -y -čok ž.;

  • tajomnícky príd.: t-a funkcia;

  • tajomníctvo -a s. funkcia, úrad tajomníka

  • tajomník -a mn. -ci m.

    1. úradník al. funkcionár vybavujúci najmä agendu: t. ministra, riaditeľa;
    t. redakcie, vedecký t.;
    tlačový t.

    2. vysoká polit. al. štátna funkcia v niekt. organizáciách al. štátoch: generálny t. OSN;
    t. okresného výboru, t. odborovej organizácie;
    štátny t. člen vlády al. námestník ministra; v USA minister zahraničia;

  • tajomnosť -i ž.

  • tajomný príd. plný tajomstiev, tajuplný, záhadný; mystický: t-á sila, moc;
    t-á postava;
    t. úsmev;

  • tajomstvo -a -tiev s.

    1. niečo neznáme, nepreskúmané: t. prírody, t. (vzniku) života

    2. niečo skrývané pred verejnosťou, čo sa musí udržať v tajnosti: úradné, štátne, vojenské t., výrobné t., listové t.;
    t. úspechu;
    prezradiť, odhaliť t.

    verejné t. všeobecne známa vec

  • tajuplne prísl.;

  • tajuplnosť -i ž.

  • tajuplný príd. tajomný: t-é zvuky, slová, t-á atmosféra;

  • tak

    I. zám. ukaz. príslov.

    1. ukazuje na spôsob al. mieru deja, stavu: je to t., neklaď to t. (krivo);
    prečo ideš t. neskoro? ako môžeš t. klamať? naozaj to t. veľmi chceš?

    2. odkazuje na príznak deja, stavu a na jeho mieru (vyjadrený obyč. vedľ. vetou;
    často súvzť. t. – ako, ako – t., t. – že, t. – aby;
    v dvojici t. – takto označ. vzdialenejší príznak, v dvojici t. – onak označ. bližší príznak): dobre mu t.;
    bude t., ako si želáš;
    t. ustal, že nevládal ďalej;
    rozdeľ to t., aby sa ušlo všetkým;
    nebolo to dobre ani t., ani takto;
    raz hovorí t., raz onak

    3. (vo zvol. vetách) má citový význ.: t. sa dať oklamať!

    4. ako – t. (pri opakovanom prís.) vyj. a) že činnosť sa vykonáva s istým úsilím: ako sa tisne, t. sa tisne dnu b) neurčitosť, akokoľvek: ako je, t. je, ale je to pravda

    5. len, iba tak zdôrazňuje al. obmedzuje obsah výrazu, ku kt. patrí: biela blúzka len t. žiarila na slnku;
    povedal to len, iba t. zo žartu

    6. (pred príd. menami), správ. taký: t. pekný, správ. taký pekný, t. dobrý, správ. taký dobrý, t. starý, správ. taký starý

    t. a t. istým, bližšie neurčeným spôsobom, nejako;
    t. či onak akokoľvek, hocijako;
    ani t., ani onak nijako;
    t. či t. aj tak; jednako

    II. spoj.

    A. priraď.

    1. i a tak vyj. dôsledkový vzťah: mám trochu času, (a) t. čítam

    2. aj, i tak vyj. vysvetľovací vzťah, beztak: poďme, aj t. iba zavadziame

    3. nie tak – ako vyj. stupňovací vzťah: nie t. jeho zjav, ako (skôr) slová upútali

    4. tak – ako (aj, i) vyj. slabý stupňovací vzťah: každý je potrebný, t. starý, ako (aj, i) mladý

    5. tak ako – aj, i vyj. priraď. vzťah prirovnaním: t. ako v prvom prípade, aj...

    B. podraď.

    1. tak ako vyj. prirovnanie: prejde ho to, t. ako mnohých iných

    2. len tak uvádza príslov. vetu miery (s význ. účinku): plakala, len sa t. triasla

    III. čast. hovor.

    1. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozlič. modálnosťou; no, teda, nuž;
    t. vidíš, čo sa robí;
    t. ty si Peter? t. už dosť!

    2. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu, povedzme, napríklad: nebolo by zle, keby t. dačo ponúkli

    3. má hodnotiaci význ., asi, napríklad: t. okolo šiestej, najviac t. 30-ročný

    4. tak-tak vyj. krajnú mieru; sotva (, že): t.-t., že to stihli

    5. i taák, táák vyj. a) súhlas, áno: t., t., to je ono b) počudovanie, rozhorčenie ap.: táák, ešte sa budeš protiviť?

  • tákať -a nedok. vydávať zvuky podobné slabike ták: kačice t-jú

  • takisto, pís. i tak isto

    I. zám. vymedz. vyj. totožnosť al. podobnosť dejov, vlastností al. kvantity, práve tak, rovnako: urobil to t.;
    t. dôležitý, t. dávno

    II. spoj. priraď. takisto ako – aj, i vyj. priraď. vzťah prirovnaním: t. ako pri tomto roztoku, aj...

    III. iba takisto čast. upozorňuje na výraz, ku kt. patrí, taktiež, rovnako: ty nesieš zodpovednosť t. ako ostatní;
    t. ako pri tomto roztoku, aj inde

  • takmer čast. obmedzuje platnosť modifikovaného výrazu, skoro, bezmála, temer: t. (vôbec) nespal, t. (nič) nejedol;
    hovorilo sa t. výlučne o politike;
    počet zredukovaný t. na polovicu

  • takpovediac čast. slovo, ktorým hovoriaci komentuje svoj vlastný výraz, inými slovami povedané; vlastne, respektíve, teda: článok sa dotýka podstaty, t. samého jadra problému

  • takrečeno čast. takmer, skoro, bezmála: situácia sa zmenila t. zo dňa na deň

  • takt2 -u m. ohľaduplné správanie, ohľaduplnosť, jemnocit: spoločenský t.;
    prejaviť t.;
    pristupovať k ľuďom s t-om

    takt1 -u m. rytmický celok, rytmus: vyklepávať t.;
    pohybovať sa do t-u;
    hud. pravidelne sa opakujúca rytmická jednotka: trojštvrťový t.;
    tech. rytmicky sa opakujúca časť pohybu;

  • taktička -y -čiek ž.

  • taktickosť -i ž.

  • taktický príd. uplatňujúci taktiku: t. postup, ťah, manéver;
    t-á chyba z hľadiska taktiky;
    voj. t. výcvik;

    takticky prísl.: t. postupovať;

  • taktiež čast. kniž. takisto: t. je nesporné to, že ...

  • taktik -a mn. -ci m. kto ovláda taktiku; odborník v taktike;

  • taktika -y -tík ž. premyslený postup v konaní: vyčkávacia, zastrašovacia t., volebná t., zmeniť t-u;
    voj. spôsob riadenia vojsk v boji; náuka o vedení boja: vojenská t., stratégia a t.;

  • taktizovať nedok.

    1. konať, postupovať takticky: premyslene t.

    2. expr. konať vyhýbavo, opatrnícky v úsilí neprezradiť zámer: zákulisné t-nie

  • taktne prísl.: t. mlčať;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV