Význam slova "strã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

stravovací príd. vzťahujúci sa na (spoločné) stravovanie: s-ie možnosti;
s-ie návyky;
s-ie podniky

stravovanie -ia s. pravidelne podávané jedlo; (pravidelné) jedenie: spoločné s., domáce s.;
závody verejného s-ia reštaurácie ap.

nedok. stravovať

1. k 2: s-je ho horúčka;
s-júca vášeň

2. poskytovať stravu: s. podnájomníka

// stravovať sa byť na strave, chodiť na stravu: s. sa doma, v reštaurácii;
dobre sa s. mať dobrú stravu

stráž -e ž.

1. stráženie, hliadka: stáť na s-i;
byť na s-i i fraz. dávať (si) pozor, byť ostražitý

2. ozbrojený strážca, strážcovia: vojenská s.;
závodná s.;
telesná, čestná s.;
výmena s-í i pren. publ. výmena vedúcich hosp., polit. ap. osobností

□ mať, držať s. robiť strážnu službu, strážiť

strážca -u mn. -ovia m. kto stráži, stráž: nočný s. strážnik;
s. zákona;
náb. anjel s. i pren. expr. ochranca;

strážca m. neživ. odb. mechanizmus, kt. zisťuje a signalizuje existenciu niečoho: s. plameňa, prietoku vzduchu

opak. strážievať -a

strážiť -i nedok. dávať pozor (, aby sa niečo nestalo, nestratilo ap.), byť na stráži, mať stráž; dozerať, ochraňovať: s. hranice;
pes s-i dom;
s. deti;
s-ené parkovisko;
poverili ho s-ením materiálu

● s. niekoho, niečo ako oko v hlave starostlivo;

strážkyňa -e -kyň ž.;

strážmajster -tra m. 2. st. hodnosti práporčíkov v policajnom zbore;

strážmajsterka -y -riek ž.

strážnica -e -nic ž. miestnosť, budova strážnika, stráže: požiarna s.

strážnička -y -čiek ž.

strážnik -a mn. -ci m. kto (služobne) stráži, strážca: nočný s.;
uniformovaný policajt: mestský, dopravný s.;

strážny

I. príd.

1. konajúci stráž: s. oddiel;
náb. s. anjel i pren. ochranca

2. určený na stráženie, strážcom: s. pes, s-a veža;
s. domček, s-a búdka (pri trati)

II. strážny m. voj. strážca, stráž

str., s. skr. strana, stránka

strčiť dok.

1. sunutím vložiť, vopchať: s. si ruku do vrecka, s. si prst do úst;
hovor. s. hlavu do dverí nazrieť, vyzrieť

2. hovor. dať (do ruky), podať, vopchať: s-l jej do ruky kyticu, s-l mu balík, aby ho podržal

3. prudkým nárazom postrčiť, sotiť: s. niekoho z chodníka

4. úderom, nárazom zasiahnuť, sotiť, buchnúť, drgnúť: s-l doňho lakťom

5. hovor. expr. vynaložiť, vložiť (obyč. peniaze): do domu s-l veľké peniaze

6. hovor. expr. dostať niekam (obyč. násilím), umiestniť, vopchať: s-ia ho do väzenia

● expr.: všade musí nos s. je zvedavý;
s. niekoho do vrecka, do vačku prevýšiť ho;
môže si to s. za klobúk;

strémovať dok. hovor. spôsobiť trému: s. recitátora pred vystúpením

// strémovať sa dostať trému, podľahnúť tréme: s-ný žiak

strídža -aťa mn. -ence -niec s. mláďa strigy (v rozprávkach);

strítbal, pôv. pís. streetball -u m. šport. pouličný basketbal hraný na jeden kôš;

strítbalista -u m. hráč strítbalu;

strítbalistka -y -tiek ž.

strítbalový príd.: s. turnaj;

strúchnivieť -ie -ejú dok. spráchnivieť: s-ené drevo

strúčik -a m. zdrob.

1. ku struk: hrachový s.

2. dielik cesnakovej hlávky

strúhací príd. určený na strúhanie: s. nôž

strúhadielko -a -lok s. zdrob.

strúhadlo -a -diel s.

1. kuchynský nástroj s drsnými výčnelkami na rozdrobenie potravín, struhák, strúžik: s. na zemiaky, na chren

2. nástroj na orezávanie ceruzky

● ruky ako s. drapľavé;

strúhadlový príd.;

strúhanka -y -niek ž.

1. nastrúhané suché pečivo: obaliť rezne v s-e

2. strúhané cesto ako závarka do polievky: zavariť s-u;

strúhankový príd.

strúhaný príd. postrúhaný na kúsky, na kašu: s-é zemiaky, s. syr

strúhať -a nedok.

1. rozdrobovať na strúhadle: s. syr

2. orezávať na povrchu, zastruhávať: s. ceruzky

3. vyrezávať (význ. 3): s. dreveného koníka

4. hovor. expr. (horlivo) robiť (význ. 2), vytvárať: s. figúry pri tanci, s. poklony, grimasy;
s. (si) vtipy, žarty z niekoho

● expr.: s. parádu parádiť sa;
s. verše veršovať;
s. mrkvičku robiť niekomu prstami posmešné posunky; posmievať sa;
s. kyslú, vážnu, nevinnú ap. tvár tvárou vyjadrovať nevôľu, vážnosť, nevinu ap.;

opak. strúhavať -a;

strúsiť -i dok. striasť (význ. 1), zosypať: s. omrvinky z obrusa

// strúsiť sa: sneh sa s-l z konárov

strúžik -a m. (menšie) strúhadlo (význ. 1), struhák: strúhať cibuľu na s-u

strýc -a mn. -ovia m.

1. otcov brat

2. hovor. dospelý muž, strýko, ujo (obyč. v oslovení deťmi);

strýčko -a mn. -ovia m. hypok.

strýčny príd. zastaráv.: s. brat bratanec;
s-a sestra sesternica

strýko -a mn. -ovia m. hovor.

1. strýc (význ. 1); matkin brat, ujec

2. dospelý muž, ujo (obyč. v oslovení deťmi)

3. obyč. pejor. príliš vážny, usadlý človek;

strž -e ž. strmý výmoľ, roklina

stržeň -žňa m.

1. (zo zeme trčiaci) koreň, kmeň ap.

2. prostredná časť, prostriedok niečoho: s. vredu;
bot. jadro rastlinnej osi;

stržňový príd.

zástrčka -y -čiek ž.

1. závora (význ. 2): zasunúť z-u na dverách

2. vidlica s vodičom, kt. sa zapája do zásuvky: trojkolíková z., z. elektrickej šnúry;

zástrčkový príd.: z. spoj

zo stránky predl. s G kniž. vyj. zreteľ, čo sa týka: zo s-y úpravy nevyhovuje;