Význam slova "strã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. strácať -a

// stratiť sa

1. ocitnúť sa na neznámom mieste (ukradnutím, vytratením ap.): s-li sa mi kľúče;
dieťa sa v meste s-lo

2. stať sa neviditeľným, zmiznúť; zaniknúť: s. sa v dave, z dohľadu;
oblaky sa s-li, bolesť sa s-la;
expr. strať sa (mi z očí)! odíď, nechcem ťa vidieť!

3. hovor. nenápadne odísť, zmiznúť: ide otec, s-me sa!

● expr.: s. sa ako duch, ako dym, ako gáfor, s. sa ako lanský sneh nebadane al. chytro;
nes-í sa vo svete uplatní sa;

nedok. strácať sa

strach

I. -u m.

1. stiesnený duš. stav vyvolaný očakávaním niečoho nebezpečného, zlého, bátie sa: panický s., s. zo smrti, pred smrťou, dostať s., triasť sa, potiť sa, zmeravieť, umierať od s-u, nahnať niekomu s.;
nemaj s.! neboj sa, neobávaj sa!

2. obava, úzkosť o niekoho, niečo: s. o rodinu, o budúcnosť

□ mať s. báť sa;
dostať s. nastrašiť sa

● s. má veľké oči keď sa bojíme, zveličujeme nebezpečenstvo;
ide z neho s. je strašný;
expr.: mať s-u plné nohavice, gate veľmi sa báť;
až s. veľmi; veľmi mnoho;
žiadne, nijaké s-y! netreba sa obávať

II. vetná prísl. expr. (je) strašné, hrozné: s. pozrieť na neho;
bolo s. pomyslieť na to

stráchať sa -a nedok. expr. strachovať sa: s-li sme sa o vás

štrachať sa nedok. hovor. expr. vliecť sa (význ. 1, 2), teperiť sa, terigať sa; motať sa: š. sa do kopca;
š. sa po meste

strachopud -a m. expr. bojazlivý človek, bojko, zbabelec: nebol s., a predsa sa zľakol;

strachopudka -y -diek ž.;

strachopudský príd.;

strachopudsky prísl.;

strachopudstvo -a s.

strachoš -a m. expr. bojko, bojazlivec

strachovať sa nedok. mať strach, báť sa, obávať sa: s. sa o deti, o budúcnosť;
nes-j sa o mňa!

stračí príd.: s. škrek

● rozpráv. zámok na s-ej nôžke

strádať -a nedok., vhodnejšie

1. biediť, živoriť

2. trpieť, znášať

štráf -u m. hovor. pás (význ. 1, 2), pruh;

štráfik -a m. zdrob.

štráfovane, štráfkovane prísl.

štráfovaný, štráfkovaný príd. hovor. pásikovaný, pruhovaný: š-á košeľa, látka;

štrajchnúť -e -ú -chol dok. subšt. škrabnúť (význ. 1): š. zápalkou po škatuľke;
črepina ho š-la;
autá sa š-li šuchli o seba

štrajk -u m. organizované dočasné zastavenie práce s cieľom dosiahnuť hosp. al. polit. požiadavky: generálny š.;
vyhlásiť, zorganizovať, potlačiť š.;

štrajkokaz -a m. kto (prácou) narúša štrajk;

štrajkokazecký príd.;

štrajkokazectvo -a s.

štrajkovať nedok. nepracovať po vyhlásení štrajku: š. za splnenie sociálnych požiadaviek

štrajkový príd.: š. výbor, š-é hnutie

štrajkujúci m. kto štrajkuje: požiadavky š-ich, rokovať so š-mi

straka -y -rák ž. čierno-biely vták s dlhým chvostom a škrekľavým hlasom, zool. Pica;

● expr.: → kradne ako s.;
ukazovať, maľovať s-y na kole a) sľubovať nesplniteľné b) klamať;

strakatieť sa -ie -ejú, strakatiť sa nedok. javiť sa strakatým, pestrieť sa, pestriť sa: ulice sa s-ejú, s-ia farebnými šatami

strakatina -y -tín ž. expr. strakatá zmiešanina (farieb)

strakato, strakavo prísl.;

strakatosť, strakavosť -i ž.

strakatý, strakavý príd. majúci rozmanité, obyč. krikľavé farby, škvrny: s-á látka, fazuľa;
s-á krava;

strakoš -a mn. N a A -e m. vták podobný vrabcovi majúci pestro sfarbené perie, zool. Lanius

strakuľa -e -kúľ ž. hovor. strakaté zviera (obyč. krava, koza, ovca)

štramácky príd. i prísl.

štramák -a mn. -ci m. hovor.

1. fešák (význ. 1, 2), švihák

2. nápadník, milý, frajer: mať š-a;

štramanda -y -mánd ž. hovor. fešanda (význ. 1, 2)

stráň -e ž. úbočie, svah: strmá, slnečná s.;
na s-i sa pasú ovce

strana -y strán ž.

1. priestor, oblasť, plocha ležiaca naľavo al. napravo od niečoho, bok: ľavá s. rieky, pravá s. pľúc;
prejsť na druhú s-u ulice

2. plocha nejakého predmetu: lícová, rubová s. (látky);
spodná, vrchná s.;
predná s. domu

3. plocha listu v knihe, časopise ap., stránka: úvodník na prvej s-e

4. čiara, úsečka ohraničujúca nejakú plochu: s-y trojuholníka

5. priestor ležiaci v istom smere; smer: rozpŕchli sa na všetky s-y;
štyri svetové s-y

6. rodová, príbuzenská vetva: starý otec z matkinej s-y

7. kto sa zúčastňuje na (dvojstrannom) rokovaní, súdnom konaní ap., stránka: obidve s-y sa dohodli;
práv. zmluvná s., žalovaná s.

8. jednotlivec, skupina vo vzťahu k inému jednotlivcovi, skupine (obyč. s odlišným postojom): zhromaždenie sa rozdelilo na dve s-y;
právo je na našej s-e

9. polit. organizácia vystupujúca za záujmy istej spoloč. skupiny: sociálnodemokratická s., Slovenská národná s.;
politické s-y, s-y vládnej koalície, opozičné s-y;
člen s-y, byť v s-e

● stáť, byť na s-e niekoho podporovať ho, zastávať sa ho;
chytiť, držať niekomu s-u prejaviť, prejavovať súhlas s ním;
prejsť, prebehnúť na druhú s-u (vo vojne) k protivníkovi;
ísť na (malú, veľkú) s-u vykonávať teles. potrebu;
z mojej, našej s-y čo sa mňa, nás týka;
(to je) → druhá s. mince;

stranička -y -čiek ž. zdrob. obyč. pejor. k 9

straníčka -y -čok ž.

straníckosť -i ž.;

stranícky príd. týkajúci sa polit. strany al. jej členov: s. prístup;
s-a legitimácia, disciplína, propaganda;

stranícky prísl.;

straníctvo -a s. straníckosť

straník -a mn. -ci m. člen strany, v nedávnej min. najmä komunistickej, op. nestraník: schôdzka s-ov;

straniť nedok. kniž. byť na strane niekoho, niečoho, prejavovať súhlas s niečím, nadŕžať: s. modernému umeniu, s. domácim hráčom

strániť sa -i nedok. vyhýbať sa, bočiť, obchádzať: s. sa ľudí, s-ia sa ho pre jeho správanie

stránka -y -nok ž.

1. strana (význ. 3): posledné s-y knihy;
na s-ach novín sa dočítame veľa zaujímavého v novinách

2. vlastnosť, črta človeka, veci, javu z istého hľadiska: kladná, záporná s. (povahy), obsahová, zvuková s. (predstavenia), vyhovovať zo všetkých s-ok;
z organizačnej s-y je všetko v poriadku;
z tejto s-y čo sa toho týka

3. strana (význ. 7); občan vo vzťahu k inštitúcii, s kt. prichádza do styku: s-y sa dohodli na spoločnom postupe;
úradné hodiny pre s-y

● to je jeho silná s. v tom vyniká;
to je jeho slabá s. a) v tom je slabý, nevyniká b) to je jeho záľuba, má to rád;

stránkovací príd. určený na stránkovanie: s. stroj

stránkovať nedok. označovať poradie stránok v publikácii, tlačive ap.: chybne s-ná kniha

stránkový príd. k 1, 3: s-á korektúra;
s-é hodiny, dni pre stránky

stránočka -y -čiek ž. zdrob. expr. k 3;

štranok, štránok -nku m. hovor. povraz

stranou prísl. bokom (význ. 1): trocha s. stojí dom

stranový príd.;

štrapácia -ie ž. hovor. sústavná fyzická námaha vynakladaná na niečo: cestovať každý deň je š., ukonaný š-ou

strapačka -y obyč. mn. strapačky -čiek ž. halušky zo zemiakového cesta: bryndzové s-y

strapáň -a m. expr. strapatý človek, tvor;

strapaňa -e ž. expr. strapatá žena, strapatý tvor;

strapánik -a mn. -ci m. zdrob.

strapatiť nedok.

1. uvádzať (vlasy) do neporiadku: vietor mu s-í vlasy

2. takto kaziť úpravu vlasov: nes-ť ma!

strapato prísl.;

strapatosť -i ž.

strapatý príd.

1. (o vlasoch) neupravený, neučesaný, postrapatený: s-é vlasy, s-á brada

2. kt. má neupravené, neučesané vlasy: s-é dieťa

3. expr. rozstrapkaný: s. okraj klobúka;

strapček -a m. zdrob.

strapcovitý príd. podobný strapcu: s-é kvetenstvo, s. okraj

strapcový príd.;

strapec -pca m.

1. voľné nitky, šnúrky ap. ako ozdobné zakončenie tkaniny, oblečenia ap.: šál, záves so s-mi

2. kužeľovitý súbor kvetov, výhonkov, plodov (obyč. bobúľ): s-e agátových kvetov, s. hrozna

3. niečo majúce podobu strapca: s. srsti chumáč;
zo zástavy zostali po búrke s-e franforce;

strápene prísl.: vyzerať s.;

strápenosť -i ž.

strápený príd. vysilený trápením, utrápený, usužovaný, zmorený; svedčiaci o trápení: s-í rodičia;
s-á tvár;

strapiť nedok. strapkať: s. okraje prikrývky

// strapiť sa: plátno sa s-í

strapkať nedok. porušovať tkaninu na okraji vyvliekaním nitiek: s. okraje obrusa

// strapkať sa: tkanina sa s-á

štras -u m. brúsené olovnaté sklo použ. na výr. bižutérie; bižutéria z neho;

strašiak -a m.

1. figúra z palíc, handár ap. na plašenie vtákov (v poli, záhrade ap.): s. v makovom poli;

2. strašidlo (význ. 1), mátoha;

● expr. vyzerať ako s. do maku, do kapusty, do konopí a) chorobne b) neupravene

strašidelne prísl.;

strašidelnosť -i ž.

1. k strašidelný

2. strašidelný skutok; strašidelné dielo

strašidelný príd. vzbudzujúci strach, hrôzostrašný, mátožný, príšerný: s-ý sen, s-é ticho;

strašidielko -a -lok s. zdrob. expr.

strašidlo -a -diel s.

1. fantáziou, poverou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, mátoha: veriť v s-á, báť sa s-diel;

2. strašiak (význ. 1): s. v poli;

● expr. vyzerať ako s. a) chorobne b) neupravene;

opak. strašievať -a

strašiť nedok.

1. podľa povery ukazovať sa ako strašidlo (obyč. v noci), mátať: na zámku s-í bezhlavý rytier;
neos. v dome s-í ukazuje sa strašidlo

2. naháňať strach, desiť, ľakať; vyhrážať sa: s. deti (mátohou, bitkou);
expr. vo svete s-í terorizmus

3. hovor. expr. nepríjemne pôsobiť; mátožiť: v kuchyni s-í neumytý riad

● expr. s-í mu v hlave čudácky sa správa;

straško -a mn. -ovia m. expr. bojazlivý človek, bojko

strašlivo prísl.

strašlivý príd. expr. strašný (význ. 1), hrozný, ukrutný: s-á bitka;

strašne prísl.: s. pôsobiť;
hovor. expr. s. sa báť veľmi;
ako sa máš? – s. veľmi zle

strašný príd.

1. vzbudzujúci strach, hrozný, desný: s-á tvár, predstava, s. zločin;
bolo to s-é;
hovor.: je s-é počasie zlé;
to je s-é veľmi nepriaznivá, nepríjemná vec

2. hovor. expr. veľký, ohromný, náramný, hrozný: s. pijan, s-á sila, s. smäd;

štrasový príd.: š. náhrdelník

strasť -i obyč. mn. ž. kniž. trápenie, utrpenie, súženie, bolesť: s-i života

strastiplne prísl.;

strastiplnosť -i ž.

strastiplný príd. kniž. strastný, bolestný: s. život;

strastne prísl.

strastný príd. kniž. naplnený strasťou, strastiplný, bolestný: s-é chvíle, s. osud;

strata -y strát ž.

1. stav, keď niekto niečo stratí al. sa niekto, niečo stratí: s. auta, s. vedomia, pamäti, času, s. života;
oddelenie s-t a nálezov;
šport. s. puku, lopty

2. úbytok, zmenšenie: s. rýchlosti, krvi, s. na váhe;
finančná s. škoda;
voj. s-y ľudia, bojová technika vyradení (-á) z boja: utrpieť ťažké s-y

3. odchod, smrť niekoho: s. rodičov;
rodinu postihla náhla s.;

stratég -a mn. -ovia m. odborník v stratégii; kto správne odhaduje možnosti dosiahnuť cieľ: vojenský s.;
politický s.;

stratégia -ie ž.

1. umenie viesť vojnu; zákl. spôsob vedenia vojny, voj. operácií

2. spôsob plánovania a riadenia činností, ktorými sa má dosiahnuť určený cieľ: hospodárska, obchodná s.;
s. hry;

strategička -y -čiek ž.;

strategický príd.: s. plán;
s-é územie, suroviny dôležité z voj. al. hosp. hľadiska;

strategicky prísl.

stratenec -nca m. kniž. stratený, opustený človek: s-i bez domova

stratený príd.

1. kt., ktorého niekto stratil, kt. sa stratil: s-á peňaženka;
s. pes zablúdený;
s. čas kt. prešiel bez úžitku

2. odľahlý (význ. 1), zabudnutý, zapadnutý: dedina s-á medzi horami, s. kraj

3. opustený (význ. 2), sám, bezradný: cítiť sa medzi ľuďmi s.

4. morálne al. fyzicky upadnutý; stroskotaný: ujať sa s-ho človeka;
s-á existencia kto sa nevie uplatniť;
som s.! nedá sa mi pomôcť

5. prehratý, beznádejný (v zápolení ap.): s. zápas;
s-á situácia;
vopred s. boj márne úsilie

● chodiť ako s-á ovca bezradne;
všetko je s-é je koniec (snahy ap.);
zastaráv. byť na s-ej varte na zapadnutom, odľahlom mieste;

stratifikácia -ie ž. kniž. (roz)vrstvenie, (roz)členenie: s. jazyka;
sociálna s. obyvateľstva;

stratifikačný príd.: s-á teória, metóda

stratiť dok.

1. prísť o niečo, prestať mať (nepozorovane, z neopatrnosti ap.): s. doklady;
s. cestu zablúdiť;
šport. s. loptu, puk

2. prísť o niečo zo seba, o nejakú vlastnosť, schopnosť, hodnotu: s. oko, zuby;
s. perie (o vtákoch);
s. smelosť, nádej, zamestnanie;
s. vedomie omdlieť;
s. život zomrieť;
auto s-lo rýchlosť

3. ostať bez niekoho, niečoho, prísť o niekoho, niečo (pre rozlúčenie, smrť ap.): s. kamarátov;
s. rodičov;
s. vo vojne otca

4. nevyužiť, premárniť: s. rok štúdia, s. veľa času

● s. nervy neovládnuť sa;
s. hlavu ostať bez rozvahy;
s. srdce zaľúbiť sa;
s. zem, pôdu pod nohami prestať mať istotu;
s. reč nemôcť sa spamätať;
s. slov(k)o s niekým pozhovárať sa;
s. slov(k)o za niekoho prihovoriť sa;
s. tvár prísť o dôveru, úctu, autoritu ap.;

stratosféra -y ž. astron., meteor. pásmo atmosféry asi od 10 do 80 km nad Zemou (v našich zemepisných šírkach);

stratosférický príd.: s. let do stratosféry

stratovo, stratove prísl.;

stratovosť -i ž. miera, stupeň straty: znížiť, odstrániť s. (vo výrobe)

stratový príd. k 2: s-á investícia, s. obchod;
s. čas zdržanie (vo výr. ap.);

strava -y ž.

1. jedlo s istým zložením a úpravou, pokrm: mliečna, mäsitá s., tekutá, výdatná s.;

2. pravidelne podávané a prijímané jedlo, stravovanie: výdavky na s-u, byť u niekoho na s-e;

stráviť² -i dok. zotrvať (niekde) istý čas; prežiť: s. noc v hoteli, príjemne s. dovolenku;
s. čas čítaním

stráviť¹ -i dok.

1. rozložiť a zažiť potravu v tele: s. pokrm

2. kniž. zničiť (význ. 1), spáliť: plamene s-li dom;

stráviteľnosť -i ž.

stráviteľný príd. kt. sa dá stráviť (význ. 1): ľahko s-é, nes-é jedlo;

stravné s. poplatok za stravu; príspevok na stravu: poskytovať s.

stravníčka -y -čok ž.

stravník -a mn. -ci m. kto sa stravuje u niekoho al. v podniku spoločného stravovania: veľký počet s-ov;

stravný príd.: s-á jednotka;
s-é lístky poukážky na stravovanie (napr. v závodných jedálňach)