Význam slova "slu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sľub -u m. vyjadrenie záväzku niečo urobiť, dať, dodržať ap.: slávnostný, manželský, poslanecký s., s. prezidenta;
prázdny s. nedodržaný, nesplnený;
s. vernosti;
dodržať s., spoliehať sa na s-y, skladať s.;
cirk. rehoľné s-y

□ dať s. sľúbiť

● s-y sa sľubujú, blázni sa radujú sľubom nemožno bezvýhradne veriť;

sľúbiť -i dok.

1. dať sľub: s-la, že odíde;
s-li si vernosť

2. zaviazať sa dať: s. pracovníkom prémie, dieťaťu darček, s. peniaze;

sľubne prísl.: s. sa rozvíjať

sľubný príd. vzbudzujúci nádej, nádejný: s. začiatok, s-á úroda, s-é dielo;

nedok. sľubovať

● s. hviezdy z neba nesplniteľné

// sľúbiť sa prisľúbiť prítomnosť, účasť ap.: s. sa na večeru;

nedok. sľubovať sa

sľubový príd.: s-á formula

sluch -u m. zmysel na vnímanie zvuku; orgán tohto zmyslu: mať dobrý s., napínať, zbystriť s.;

slucha -y slúch obyč. mn. ž. spánky

slúchadielko -a -lok s. zdrob.

slúchadlo -a -diel s. časť telef. al. rádiového prístroja slúžiaca na počúvanie: membrána s-a;
zdvihnúť, položiť s.;

slúchadlový príd.: s. preklad;

sluchovo prísl.: s. postihnutá osoba

sluchový príd.: s. vnem, orgán, s-á chyba, s-é cvičenie;

slučí príd.

slučka -y -čiek ž.

1. oko na povraze, drôte ap.: robiť, uvoľniť s-u

2. pasca, nástraha: pripraviť s-u, chytiť sa do s-y

3. vec podobná slučke: s. písma;

slučkový príd.: s-á priadza, výšivka, technika

sľuda -y sľúd ž. štiepny minerál v podobe tenkých lístočkov;

sľudový príd.: s-á tabuľka

sluha -u mn. -ovia m.

1. osoba, kt. niekomu slúži: verný, hotelový s.;
cirk. s. Boží kňaz

2. pomocný pracovník na súde, v úrade ap. v niekt. krajinách: mestský s.;

sluhovský príd.: s. plat, s-á izba;

sluhovsky prísl.;

sluhovstvo -a s.

1. k sluha

2. pejor. dobrovoľná podriadenosť niekomu, prisluhovačstvo

šluk -u m. hovor. šluknutie: potiahnuť si pár š-ov

● dať si š-a zafajčiť si

sluka -y slúk ž. sťahovavý bahenný vták, zool. Scolopax;

sľukár -a m. hovor. člen Slovenského ľudového umeleckého kolektívu;

sľukárka -y -rok ž.;

sľukársky príd.

dok. šluknúť, šluknúť si -e -ú -kol

šlukovať nedok. hovor. vdychovať dym pri fajčení do pľúc;

šlus cit. hovor. expr. koniec, dosť: povedal som a š.!

slušať -í -ia iba 3. os. nedok. svedčať, pristať: šaty mu s-ia, účes jej nes-í

// slušať sa patriť sa: to sa nes-í;
neos.: žiť, ako sa s-í;
s-í sa mu prísť

slušivo prísl.: s. pristrihnuté vlasy

slušivý príd. slušiaci (obyč. o oblečení): s-á uniforma, s. kostým;

slušne prísl.: s. sa pozdraviť;
vie s. po nemecky;
s. zarábať;

slušnosť -i ž.

slušný príd.

1. vyhovujúci pravidlám spoloč. správania, zdvorilý, poriadny: s-é vystupovanie;
s. človek;
to nie je s-é

2. vyhovujúci kvalitou, primeraný, dobrý: s-á strava, s. podnik

3. vyhovujúci veľkosťou, značný: s. plat, s-á suma;

služba -y -žieb ž.

1. vykonávanie práce za plat, zamestnanie: zodpovedná s., s. strážnika, vstúpiť do s-y

2. iba mn. služby organizované práce pre obyvateľstvo: komunálne s-y, dobudovať sieť s-ieb

3. prechodné vykonávanie urč. povinností: základná vojenská s., odbaviť si ročnú s-u

4. činnosť inštitúcie zacielená na vymedzené spoloč. potreby; orgán, kt. ju vykonáva: lekárska, poradenská, informačná s.;
spravodajská, tajná s.

5. práca, skutok v prospech niekoho, niečoho, poskytnutie pomoci ap.: vzájomná, neoceniteľná s.;
s. vede, vlasti;
ponúkať svoju s-u;
s-y Božie (ev.) náb. obrady, bohoslužby

6. pravidelné vykonávanie povolania al. inej činnosti; osoba, kt. povolanie, činnosť vykonáva: denná, nočná s.;
kňazská s.;
privolať, zobudiť s-u

7. práca sluhu al. slúžky: ísť do s-y k statkárovi

8. obyč. mn. zamestnanie v štátnej al. ver. správe: diplomatické s-y, pracovať v školských s-ách

□ byť v s-e, mať s-u slúžiť

● vypovedať s-u prestať fungovať;

službička -y -čiek ž. zdrob. expr. pomoc, poslúženie (obyč. v maličkosti)

službičkovať nedok. pejor. prisluhovať

službukonajúci príd. kt. práve koná službu: s. strážnik, dôstojník, lekár

opak. k 1, 2, 4, 7, 8 slúžievať -a

slúžiť -i nedok.

1. pracovať ako sluha (význ. 1) al. slúžka: s. u sedliaka, na majeri

2. pracovať v prospech niekoho, niečoho, pomáhať: verne s. veliteľovi, s. vlasti, dobrej veci;
s. vrchnosti prisluhovať

3. konať voj. službu: s-l u delostrelcov

4. byť v službe, mať službu (význ. 3, 4, 6): s-i ako dozorný;
s. v nemocnici, v pohotovostnej službe

5. dobre fungovať: nohy mu ešte s-ia;
auto nechce s.

6. byť užitočný, prospievať: čerstvý vzduch mu s-i

7. byť použ., mať úlohu, funkciu: pivnica s-la ako úkryt, spev s-i na rozveselenie

8. konať náb. obrady: s. omšu sláviť omšu, celebrovať;

slúžka -y -žok ž. dievča al. žena najatá na prácu v domácnosti al. na statku: panská s., hľadať s-u;

služné s. peniaze vyplácané vojakom zákl. služby

slúžny m. hist. v býv. Uhorsku vyšší správny úradník

služobne prísl.: s. starší pracovník;

služobnica -e -níc ž. cirk.: s. Pána Panna Mária;

služobníčka -y -čok ž.;

služobnícky príd. i prísl.: s-e postavenie;
s. ponížený;

služobníctvo -a s. hromad. služobníci

služobník -a mn. -ci m. kto oddane slúži;
pejor. kto prisluhuje: s. spravodlivosti;
s-i režimu;
cirk. s. Boží kňaz;

služobný príd.: s. pomer, postup;
s-á cesta pracovná;
s-é roky;
s-á čeľaď;

slúžtička -y -čiek ž. zdrob. expr.

príslušenstvo -a s. súbor vecí potrebných na riadne používanie niečoho: mixér s p-m, byt s p-m, p. stroja

príslušníčka -y -čok ž.

príslušník -a mn. -ci m.

1. kto patrí do istého spoločenstva, do istej skupiny, organizácie: p. rodiny, národa;
slovenský štátny p.;
p. Policajného zboru SR

2. hovor. v min. príslušník Verejnej bezpečnosti, policajt;

príslušnosť -i ž.

1. zaradenosť do istého spoločenstva, do istej skupiny, organizácie: národná, štátna, politická p.

2. práv. okruh pôsobnosti orgánov: miestna p.

príslušný príd.

1. oprávnený niečo vykonávať, kompetentný: obrátiť sa so žiadosťou na p. úrad

2. zodpovedajúci niekomu, niečomu, náležitý, vhodný, patričný: privítať hosťa s p-ou úctou;
vydať p-é pokyny

3. vzťahujúci sa na to, čo k tomu patrí, patričný: preštudovať p-ú literatúru;
odpoveď je na p-om mieste

príslužba -y -žieb ž. lek. slang. pohotovosť nemocničného lekára mimo pracoviska: mať p-u, platiť zdravotníkov za p-y

úslužne prísl.;

úslužnosť -i ž.

úslužný príd. ochotný pomôcť, pozorný; svedčiaci o ochote, pozornosti: ú. hostiteľ, byť ú.;
ú. prejav;

výslužba -y ž. dôchodok (význ. 3), penzia: odísť do v-y;
generál, profesor vo v-e

výslužka -y -žiek ž. jedlo zabalené ako dar z hostiny ap.: v. zo svadby, zo zakáľačky

záslužne prísl.

záslužný príd. hodný uznania, ocenenia: z. čin, z-á práca, činnosť;