Význam slova "sé" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sedemtisíc čísl. zákl. vyj. číslo a počet 7000;

sedemtisícový príd.

sediačky prísl. posediačky: pracovať s.

sedielko -a -lok s. zdrob., sedielce -a -lec s. zdrob. expr.

● expr. → vyhodiť niekoho zo s-a

sedieť -í -ia nedok.

1. mať zadnú časť tela uloženú na niečom: s. na stoličke, v lone, za stolom, s. rovno;
zostať s. i pren. zostať bez tanečníka;
s. na niekom i pren. expr. prenasledovať ho;
s. za volantom i pren. viesť auto

2. hovor. dlhšie sa zdržiavať niekde, tráviť čas: s. (stále) doma, pri knihe

3. hovor. expr. byť zatvorený: s. pre krádež, s-í dva roky

4. hovor. zastávať istú funkciu, úrad: s. v ministerskom kresle, vo vláde

5. vlastným telom zahrievať vajcia: kvočka od včera s-í;
hus s-í na vajciach

6. zaujímať miesto: vták s-í na streche, okuliare s-ia na nose

7. hovor. byť vhodný, priliehavý ap.: kritika s-í

8. hovor. hodiť sa² (význ. 2), svedčať, pristať: strava mu s-la, úloha jej s-í, oblek mu s-í

● s. ako prikovaný nehybne;
s. ako pena, ako zarezaný ticho;
s. na dvoch stoličkách zabezpečovať sa na dve strany;
s. na vysokom koni mať dobré postavenie;
s. v teple, v suchu neriskovať;
expr.: s. si na ušiach zle počuť;
s. mame na sukni byť nesamostatný;

sediment -u m. odb. usadenina;
geol. hornina vzniknutá usadením

sedimentácia -ie ž. odb. usádzanie ťažších zložiek roztoku na jeho spodku;
lek. s. červených krviniek z toho vychádzajúca metóda na zistenie istých ochorení;
geol. usádzanie častíc hornín;

sedimentačný príd.

šediny -dín ž. pomn. šedivé vlasy: hlava pokrytá š-ami;

šedivasto, šedivkasto, šedivkavo prísl.

šedivastý, šedivkastý, šedivkavý príd. trocha šedivý: š-é vlasy, š-á brada;

šedivieť -ie -ejú nedok.

1. stávať sa šedivým (o vlasoch): vlasy, fúzy š-jú, brada š-ie

2. strácať pôv. farbu: šaty š-jú

// šedivieť sa javiť sa šedivým

šedivník -a m. vres;

šedivníkový príd.

šedivo prísl.: š. sfarbený;
písať š.;

šedivosť -i ž.

šedivovlasý príd. kt. má šedivé vlasy

šedivý príd.

1. kt. má striebrosivú al. neurčitú farbu (ako dym, popol), sivý; kt. má vlasy takejto farby: š-é vlasy, fúzy;
š-é nebo;
š-á hlava, š. starec

2. kt. stratil pôvodnú farbu, vyšedivený: š-é šaty

3. jednotvárny, nevýrazný: š. opis, š-á robota

● expr. → márnosť š-á;

sedkať, sedkať si nedok. expr. (spokojne) sedieť: s. (si) pri kávičke

sedľač -e ž. hromad.

1. sedliaci (význ. 1, 2), sedliactvo: robotná, skúpa s.

2. pejor. ľudia hrubších spôsobov

sedlár -a m. odborník zhotovujúci výrobky z hrubej kože; samostatný živnostník;

sedlársky príd.: s-e náčinie, s. výrobok;

sedlárstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. sedlársky odbor

2. sedlárska dielňa

sedlať nedok. dávať koňovi sedlo;

opak. sedlávať -a

sedliačik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.;

sedliačina -y ž. hovor.

1. sedliacka robota: nechať s-u, mať s-u v krvi

2. pejor. drsné, nekultivované správanie

sedliačisko -a s. i m. zvel.

sedliačiť -i nedok. hovor. pracovať ako sedliak (význ. 1): s-l ako predkovia, nechať s-enie

sedliačka -y -čok ž. k 1 – 3;

sedliacky príd. i prísl.: s. chlapec, s-e šaty, s-e správanie;
obliekať sa (po) s.;

sedliactvo -a s.

1. sedliacky stav

2. sedliaci;

sedliak -a mn. -ci m.

1. roľník: zámožní, drobní s-i

2. zastaráv. príslušník dedinského obyvateľstva, dedinčan: robotný, prefíkaný s.

3. hovor. pejor. nevychovaný človek (aj ako nadávka)

4. hovor. figúrka v šachu (pešiak) a v kolkoch: blokovať s-a;
trafiť s-a;

sedlo -a -diel s.

1. sedacia časť konského postroja: dať koňovi s., vyskočiť do s-a

2. tech. časť strojov, súčiastok ap., na ktorej sú položené: s. koľajnice, ventilu

3. preliačina v pohorí: horské s.

4. samostatne vsadený diel oblečenia vo výške pliec;

sedlový príd.: s. kôň v záprahu ľavý;
s-á strecha z dvoch šikmých plôch;

sedma -y -diem ž. kart. sedmička: dostať, vyhodiť s-u

sedmička -y -čiek ž.

1. číslica 7

2. niečo označené číslicou 7 (izba, električka ap.); takto vyjadrujúce istú hodnotu (pivo, body ap.)

sedmina -y -mín ž. čísl. zlom. siedma časť celku, 1/7;

sedminka -y -niek ž. zdrob. expr.

sedminový príd.;

sedmokráska -y -sok ž. bylina, ktorej drobný kvietok má biele okvetné lístky okolo žltého stredu, bot. Bellis

sedmorako čísl. druh. príslov.

sedmoraký čísl. druh. siedmich druhov: s-ým spôsobom, s-á krása, s-é riešenie;

sedmoro neskl. čísl. skup. pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry al. viazané množstvo zastupuje zákl. čísl. a vyj. počet 7; pri iných podst. m. vyj. počet 7 ako súhrn: s. šiat, s. rukavíc, s. sardiniek

sedmoslivkár -a m. iron. schudobnený zeman: turčianski s-i;

sedmoslivkársky príd.

sedmospáč -a m. expr. kto rád a veľa spí, spachtoš;

sedmospáčka -y -čok ž.;

sedmospáčsky príd. i prísl.

šedo prísl., vhodnejšie sivo; jednotvárne, nevýrazne, šedivo;

šedosť -i ž., vhodnejšie sivosť; jednotvárnosť, nevýraznosť, šedivosť

šedý príd., vhodnejšie

1. sivý

2. jednotvárny, nevýrazný, šedivý;

šéf -a mn. -ovia m.

1. zodpovedný vedúci pracovník, vedúci: š. opery, činohry;
š. generálneho štábu;
konferencia š-ov vlád ministerských predsedov;
š. diplomacie minister zahraničných vecí;
š. kabinetu predseda vlády

2. hovor. nadriadený, predstavený: má dobrého š-a

3. hovor. vo funkcii oslovenia;

šéfdirigent -a m. hlav. dirigent: š. filharmónie

šéfka -y -fok ž.;

šéfko -a mn. -ovia m. zdrob. expr. k 2, 3

šéfkuchár -a m. hlav., vedúci kuchár;

šéfkuchárka -y -rok ž.

šéflekár -a m. hlav., vedúci lekár: š. kúpeľov;

šéflekárka -y -rok ž.

šéfovať nedok. hovor. vykonávať funkciu šéfa (význ. 2): š. v továrni, vo firme

šéfovský príd.: š. plat;

šéfpilot -a m. hlav. pilot

šéfproducent -a m. hlav. producent;

šéfproducentka -y -tiek ž.

šéfredaktor -a m. hlav., vedúci redaktor: š. Slovenských pohľadov;

šéfredaktorka -y -riek ž.;

šéfredaktorský príd.;

šéfredaktorstvo -a s.

šéftréner -a m. hlav. tréner: š. národného mužstva;

šéftrénerka -y -riek ž.

segedínsky [-d-] príd. k Segedín: s. guláš s kyslou kapustou a smotanou

segment -u m. odb. časť, jednotka al. úsek niečoho: rozdeliť na s-y, textový s.;

segmentácia -ie ž. odb. členenie na časti, prvky: s. slova (na morfémy, hlásky)

segmentový, segmentálny príd.

segregácia -ie ž. kniž. oddelenie, oddeľovanie niekoho, niečoho: rasová, politická s.;
s. pôdy;

segregačne prísl.

segregačný príd.;

seizmickosť -i ž.

seizmický príd. týkajúci sa zemetrasenia: s-á vlna, stanica;

seizmicky prísl.;

seizmograf -u m. prístroj zaznamenávajúci pohyb zemskej kôry;

seizmografický príd.: s. prístroj

seizmogram -u m. záznam seizmografu

seizmológ -a mn. -ovia m. odborník v seizmológii;

seizmológia -ie ž. veda o zemetrasení;

seizmologička -y -čiek ž.;

seizmologický príd.: s. výskum

sejací príd. použ. na siatie: s. stroj

sejačka -y -čiek ž. sejací stroj: širokoriadková s., siať s-ou;

sejačkový príd.

sejba -y sejb ž. dávanie zrna al. semena do pôdy, siatie: jarná s., nadišla s.;

sejbový príd.

sejf, pôv. pís. safe -u m. (angl.) bezpečnostná schránka na peniaze a cennosti, trezor;

sejfový príd.

šejk -a mn. -ovia m. náčelník arab. kmeňa

sek -u m.

1. seknutie (obyč. sečnou zbraňou);

2. tech. ryhy na pilníku: jemný, hrubý s.

šek -u m.

1. poukážka s príkazom vystavovateľa vyplatiť istú sumu z jeho konta: pokladničný, cestovný š., falošný š.;
vystaviť š.

2. hovor. pošt. poukážka: vyplniť, vyplatiť š.;

sekáč -a m. živ. kto niečo seká;

sekáč -a mn. -e m. neživ. nástroj na sekanie

sekačka -y -čiek ž. stroj na sekanie: obuvnícka s.

sekáčsky príd.: s-e oddelenie;

sekaná ž. potrav. výrobok z posekaného mäsa

sekano, sekane prísl. prerývano, úsečne: hovoriť s.

sekans -u m. geom. pomer prepony pravouhlého trojuholníka k priľahlej odvesne

sekaný príd.

1. nadrobno posekaný: s-é orechy, s-á vňať;
s. rezeň z posekaného mäsa

2. prerývaný, trhaný: s-á reč, s-é pohyby;

sekať nedok.

1. ostrým predmetom narúšať celistvosť, zatínať: s. nožom do dreva

2. rozdeľovať na drobné kúsky, rozsekávať: s. mäso, kosti, zeleninu, ľad

3. krájať a predávať mäso: s. bravčovinu, baraninu

4. expr. robiť rýchlo a nedôkladne: s. príspevky, články, pesničky

5. rúbať, bojovať (najmä sečnými zbraňami), expr. biť, tĺcť: s. mečom, palicou, obuškom

6. mykať (význ. 1), drmať: s. kľučkou, dverami;
s. zubami drkotať

7. expr. ostro, trhane hovoriť: s. slová

8. urážať, napádať: s-li sa do krvi

● expr.: s. parádu parádiť sa;
s. dobrotu byť dobrý

// sekať sa

1. bojovať (význ. 1);
expr. biť sa: dobre si sa s-l

2. expr. vadiť sa: vedela sa s. so susedami;

opak. sekávať -a;

sekcia -ie ž. väčšie oddelenie, zložka úradu, inštitúcie ap.: futbalová s.;

sekčný príd.: s. šéf

sekera -y -kier ž. kovový nástroj s rúčkou na rúbanie, štiepanie ap.: drevorubačská, mäsiarska s.;
ostrá, tupá s.;
zatínať s-ou

● expr.: pláva ako s. nevie plávať;
aj keď budú s-y z neba padať za akýchkoľvek okolností;

sekerka -y -riek, sekierka -y -rok ž. zdrob., sekerôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

sekírovať nedok. hovor. neodôvodnene preháňať, vyčitovať, trápiť: ustavičné s-nie

dok. seknúť -e -ú -kol

1. k 1, 5 – 8

2. expr. zahryznúť (význ. 1): s. do lýtka, s-tie veveričky

3. expr. zlostne odhodiť: s. lyžicou, s. tašku do kúta

● s. niekomu žilou, žilu (v min.) pustiť zo žily krv;
akoby bol s-l odrazu

// seknúť sa

1. ostrým predmetom si zaťať do časti tela: s. sa do ruky

2. hovor. expr. zmýliť sa: poriadne sa s.

3. (o tekutinách) zraziť sa (význ. 4): mlieko sa s-lo, krv sa s-e

šekový príd.: š. účet, š-á knižka, š-é konto

sekrécia -ie ž. lek. vylučovanie sekrétov: žľazy s vnútornou s-ou;

sekrečný príd.: s. produkt, s-é orgány

sekrét -u m. lek. hustejšia tekutina tvorená žľazami, výlučok;

sekretár² -a L -i mn. -e m. viacúčelový kus nábytku obyč. na uloženie vecí

sekretár¹ -a m. tajomník (význ. 1, 2): štátny s., generálny s., s. riaditeľa;