Význam slova "r ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

tapír -a mn. N a A -y m. tropický bylinožravec príbuzný koňovi, zool. Tapirus

taxikár -a m. šofér al. majiteľ taxíka;

ťažbár -a m. pracovník v ťažbe

telocvikár -a m. hovor.

1. učiteľ al. poslucháč teles. výchovy

2. kto pestuje telocvik (obyč. v rámci organizovanej činnosti): najlepší t. v triede;

telúr [t-] -u m. nekovový chem. prvok, zn. Te

tér -u L -i m. hovor. decht;

terenár -a m. hovor. terénny pretekár

teriér -a mn. N a A -y m. poľovný pes s hrubou chlpatou srsťou využívaný na durenie zveri

tesár -a m. odborník opracúvajúci drevo na stav. konštrukcie ap.;

tesárčina -y ž. hovor. tesárske remeslo, tesárstvo: rozumieť sa t-e

tesárčiť -i nedok. vykonávať tesárske remeslo: t. na stavbe

tetrachlór -u m. hasiaci al. čistiaci prostriedok, chem. chlorid uhličitý;

textár -a m. autor piesňových, sprievodných, reklamných ap. textov;

tisíckrát, tisíc ráz neskl. čísl. nás.

1. k 1000: t. zväčšený

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je t. lepší, horší ako ty

titulkár -a m. tvorca titulkov v denníkoch;

tmár -a m. pejor. spiatočník;

toaletár -a m. zamestnanec starajúci sa o prevádzku (ver.) toaliet;

tokár -a m. sústružník (obrábajúci najmä drevený materiál);

toľkokrát, toľko ráz neskl. zám. ukaz. číslov. ukazuje al. odkazuje na násobenosť dejov, vlastností (často súvzť. t. – koľkokrát, koľko ráz): už t. zvíťazil;
t. väčší;
bol tam už t., že by trafil aj potme;
zopakoval to t., koľkokrát, koľko ráz mu kázali

transportér -a L -i mn. -y m.

1. dopravník: pásový t.

2. obrnený t. bojové vozidlo pechoty;

trenažér -a L -i mn. -y m. zariadenie na výcvik vodičov, pilotov ap.

tridsaťkrát, tridsať ráz neskl. čísl. nás. k 30: expr. t. opakovať niečo veľa ráz

trochár -a m.

1. expr. človek vlastniaci len málo, chudák;

2. hovor. pejor. kto nerád vydáva peniaze, kto je vo fin. otázkach malicherný;

trochárčiť, trocháriť -i nedok. hovor.

1. expr. žiť ako trochár, živoriť

2. pejor. byť úzkostlivý, nie dosť veľkorysý pri vydávaní peňazí

trojbojár -a m. pretekár v trojboji;

trojkár -a m. hovor. žiak majúci prospech na trojku;

trubadúr -a m. stredoveký skladateľ a spevák rytierskych piesní;

trubkár -a m. hudobník hrajúci na trúbke;

truhlár -a m. výrobca truhiel;

tunelár -a m.

1. kto pracuje na stavbe tunelov

2. pejor. kto tuneluje (význ. 2);

účastinár -a m. majiteľ účastín, akcionár;

úchylkár -a m. pejor. kto sa dopustil úchylky (od polit. línie);

údenár -a m. odborník zaoberajúci sa výrobou údenín; samostatný živnostník;

údržbár -a m. kto sa stará o údržbu;

úkolár -a m. zostavovateľ úkolu;

ukrajinčinár -a m. odborník v ukrajinčine; učiteľ al. poslucháč ukrajinčiny;

unfér, pôv. pís. unfair neskl. príd. hovor.

1. neslušný, nečestný

2. surový, neprípustný (v športe): u. hra, zákrok

upír -a m.

1. mytol. vybájená bytosť, kt. ľuďom (v spánku) cicia krv;

2. mn. N a A -y druh netopiera (cicajúceho krv zvieratám), zool. Desmodus

úplatkár -a m. kto berie al. dáva úplatky, kto podpláca;

úvodnikár -a m. pisateľ úvodníkov;

v rámci predl. s G: v r. úsporných opatrení;
v r. daných možností

v. r. skr. vlastnou rukou

varechár, vareškár -a m. výrobca al. predavač variech, varešiek;

včelár -a m. odborník vo včelárstve;

vejár -a L -i mn. -e m. predmet na ovievanie v podobe roztvárajúcej sa kruhovej výseče: hodvábny v., rozprestrieť v.;

veľakrát, veľa ráz neskl. čísl. nás. neurč. v mnohých prípadoch, mnoho ráz, mnohokrát: v. mu to pripomínal;
v. sa vyskytovať často

veľkostatkár -a m. vlastník veľkostatku, statkár;

velúr -u m.

1. látka podobná zamatu

2. jemná plsť na klobúky

3. kožiarska useň so zamatovým povrchom pripomínajúca semiš;

verklikár -a m. hovor. kto hrával na verkli

veslár -a m. kto vesluje; kto pestuje veslárstvo;

vesmír -u m. nekonečný svetový priestor, kozmos: lety do v-u;

vesmírčan -a mn. -ia m. obyvateľ vesmíru

veterinár -a m. odborník vo veterinárstve, zverolekár; študent veterinárstva;

vezír -a m. vys. úradník v niekt. islamských krajinách: turecký v.

viacbojár -a m. pretekár vo viacboji;

viackrát, viac ráz neskl. čísl. nás. neurč.

1. k viac (význ. II/1); niekoľkokrát, niekoľko ráz: knihu čítal v.

2. (so zápor. slovesom) viac (význ. II/2), už: nech sa to v. nestane

vicepremiér -a m. podpredseda vlády;

videorekordér -a L -i mn. -y m. prístroj na magnetický záznam a reprodukovanie telev. signálu, obrazu i zvuku, odb. magnetoskop

vikár -a m. zástupca cirk. hodnostára: generálny v. zástupca diecézneho biskupa;

vinár -a m. pracovník vo vinárstve;

vincúr -a m. hovor. vinohradnícky al. vinársky robotník

vír -u m.

1. prudký pohyb vody al. vzduchu okolo zvislej osi: v. v rieke krútňava;
vzdušné v-y, strhol ho v.

2. čo pripomína vír (rýchly pohyb, neusporiadaný sled); vírenie: krúžiť vo v-e tanca, neprestajný v. udalostí;
v. veľkomesta ruch;

vizionár -a m. kto má vízie, vidiny;

vladár -a m. feud. panovník, vládca;

vlnár -a m. pracovník vo vlnárstve;

vodohospodár -a m. pracovník vo vodohospodárstve;

voltampér -a L -i mn. -y m. fyz. jednotka výkonu elektr. prúdu

voňavkár -a m. výrobca voňaviek;

vozičkár -a m. invalid pohybujúci sa iba na vozíku;

vrchár -a m.

1. obyvateľ osady vo vrchoch: kysuckí v-i

2. šport. (v cyklistike) pretekár dobre ovládajúci jazdu do vrchu;

vreckár -a m. hovor. vreckový zlodej;

vtipkár -a m. kto rád vtipkuje, figliar;

výhybkár -a m. kto obsluhuje výhybky;

výr -a mn. N a A -y m. veľká sova, ktorej perie na hlave pripomína uši, zool. Bubo

výsadkár -a m. príslušník výsadkového vojska; parašutista;

výťahár -a m.

1. kto vyrába výťahy

2. kto sa stará o údržbu a opravu výťahov;

vývojár -a m. pracovník z oblasti vývoja (význ. 2);

záchranár -a m. odborník na zachraňovanie (význ. 1): práca z-ov v bani;

zafír -u m. modrá odroda korundu;

záhradkár -a m. pestovateľ rastlín v malom (v záhrade);

záhradkárčiť -i nedok. hovor. zaoberať sa záhradkárstvom: záujem o z-enie

žalár -a L -i mn. -e m. väzenie (význ. 1): uvrhnúť do ž-a;
odsúdiť na doživotný ž.;

žaltár -a L -i mn. -e m. zbierka (starozákonných) žalmov

žandár -a m.

1. (v niekt. štátoch, v min. aj u nás) príslušník jednotiek vnútornej bezpečnosti

2. hovor. policajt;

závlahár -a m. kto pracuje pri zavlažovaní pôdy: skupina z-ov;

zbrojár -a m. priemyselník v oblasti výr. zbraní;

zdochlinár -a mn. N a A -e m.

1. menší sup, zool. Neophron

2. chrobák žijúci na mŕtvych živočíchoch, na rastlinách, zool. Silpha

združenár -a m. pretekár v združených pretekoch

zeleninár -a m. pestovateľ zeleniny, pracovník v zeleninárstve;

zelinkár -a m. kto zbiera zelinky a lieči nimi;

nedok. zhospodárňovať

živočichár -a m. hovor. odborník pracujúci v živočíšnej výrobe;

zjazdár -a m. športovec pestujúci zjazdové disciplíny;

žlčnikár -a m. hovor. kto je chorý na žlčník;

zmätkár -a m. hovor. expr. kto vnáša všade zmätok

zmrzlinár -a m. výrobca, predavač zmrzliny;

značkár -a m. kto značkuje: z. turistických ciest, z. ingotov;

znakár -a m. kto pláva znak;

žonglér -a m. artista, kt. žongluje: cirkusový, varietný ž.;

zopár čísl. zákl. neurč. hovor. niekoľko, pár: z. týždňov, z. korún, urobiť z. krokov

zopárkrát, zopár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľkokrát, niekoľko ráz, párkrát, pár ráz: z. sa ešte ozval

žráč -a m. pejor.

1. mn. -i človek, kt. veľa je, žrút

2. mn. N a A -e pažravé, hltavé zviera;

žráčka -y -čok ž. k 1;

žráčsky príd.

žrádelko -a s. zdrob. zjemn.: najobľúbenejšie ž.

žrádlo -a s. hovor. žranie (význ. 1), krmivo, žranica: ž. pre prasce, pre rybky;
expr. al. hrub. jedlo, strava: vziať si ž. na cestu;

opak. žrávať -a

// žrať sa hovor. expr. vadiť sa, hádať sa, prieť sa: ž-ie sa so ženou o každú korunu, ž-ú sa medzi sebou (ako psy)

žrď -e ž. dlhý (valcovitý) predmet slúžiaci ako držadlo, opora, vzpera ap.: drevená, kovová, laminátová ž., bránkové ž-e;
zástava spustená na pol ž-e na znak smútku;
šport. skok o žrdi ľahkoatletická disciplína;

žrdkár -a m. šport. ľahký atlét venujúci sa skoku o žrdi;

žrďovina -y ž. hromad. les. sortiment tenkého úžitkového dreva; stromový porast hrúbky ako žrď

žrďovitý príd. podobajúci sa žrdi

žrďový príd.;

žrút -a mn. N -i/-y A -ov/-y m. pejor. žráč (význ. 1, 2);

žrútisko -a s. i m. zvel.

zubár -a m. hovor. zubný lekár;

žúr -u m. hovor. stretnutie známych v súkromí spojené s pohostením a zábavou: ísť, pozvať niekoho na ž.

zverolekár -a m. veterinár;

zvonár -a m.

1. kto vyrába zvony

2. kto má na starosti zvonenie (na kostolných zvonoch);

zvukár -a m. hovor. zvukový technik;