Význam slova "pís" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

písací príd. určený na písanie: p. stôl, p. stroj

písačka -y -čiek ž.

1. hovor. písanie: mať veľa p-y

2. pejor. menejcenný slovesný (pís.) útvar: ohováračské p-y

písadlo -a -diel s. hovor. nástroj na písanie

písanie -ia s. škol. predmet na nácvik písma

písanka -y -niek ž. škol. zošit

písaný príd. vyhotovený, realizovaný písomne, op. hovorený: p. prejav, p. text

● nep-ný zákon pevne ustálený zvyk

pisár -a m.

1. kto v min. ovládal písmo a zaoberal sa písaním, prepisovaním, odpisovaním: stredovekí p-i

2. v min. (nižší) správny úradník: mestský, súdny p.

3. kto pripravuje písomnosti (na stroji); zamestnanec, kt. píše na stroji: dobrý, slabý p.;

pisárik -a m. zdrob. iron.

pisárka -y -rok ž. k 3;

pisársky príd.: p-a chyba;

písať -še -šu -uc -uci nedok.

1. zaznačovať (reč) písmom: pekne, rýchlo p., p. ceruzkou, p. na stroji;
kniž. p-l sa rok 1848 bolo to roku 1848

2. vyhotovovať písomne: p. úlohu, žiadosť, zápisnicu

3. podávať písomnú správu listom, kartou: priateľ mi (v liste) p-e, že ...;
prestali sme si p.

4. informovať (tlačou); zaujímať stanovisko (v tlači): noviny p-u o žatve, p. proti vojne

5. umelecky (obyč. literárne) al. vedecky tvoriť: p. román, operu, p. monografiu;

pisateľ -a mn. -ia m. pôvodca niečoho napísaného: p. listu, p. správy;

pisateľka -y -liek ž.;

pisateľský príd.

opak. písavať -a

// písať sa zastar. volať sa, menovať sa: ako sa p-š?

pískať -a nedok.

1. utvárať vys. prenikavé zvuky fúkaním do nejakej štrbiny; takto realizovať melódiu, hvízdať: vlak p-a, p. na prstoch, p. na flaute, p. (si) melódiu;
iba si tak p-a

2. (o veciach) vydávať prenikavé zvuky (obyč. nepríjemné): vietor p-a v stromoradí, dvere p-jú;
neos. p-a mu v prsiach

3. utváraním vys. prenikavého zvuku privolávať, oznamovať: p. na cvičencov;
šport. slang. p. zápas rozhodovať ho

● → tancuje, ako mu p-jú;
a → ďalej sa p-a;
tenko p. nemať sa dobre, biedne žiť;
keď → vtáčka lapajú, pekne mu p-jú;

opak. pískavať -a

piskľavo prísl. k 1: p. sa zasmiať

piskľavý príd.

1. i pískavý prenikavý, ostrý, hvízdavý: p. hlas, zvuk

2. vydávajúci vys. prenikavý zvuk, pištiaci: p-é vtáča;

dok. pisknúť -e -ú -kol;

piskor -a m. súčasť ľud. hud. nástrojov, do ktorej sa fúka; píšťala: p. na gajdách, na fujare;

piskor -a mn. N a A -y m. hmyzožravec podobný myši, zool. Sorex

piskot -u m. pískanie: p. lokomotívy;
p. divákov výraz nespokojnosti

piškóta -y -kót ž. múčnik al. pekársky výrobok z ľahkého vajcového cesta: detské p-y;

piskotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. expr. pískať: kurence p-ú

piškótka -y -tok ž. zdrob. expr.

piškótový príd.: p-é cesto;

písmenko -a -niek s. zdrob.;

písmenkový príd.

písmeno -a -men s. jednotlivý graf. znak písma, litera; graféma: malé, veľké p-á

● do (posledného) písmen(k)a a) úplne všetko b) presne, dôsledne;
brať, vziať niečo do slova a do p-a presne, ako sa povedalo;
nezmeniť (na niečom) ani písmen(k)a nič;
kniž. → zapísať sa (do dejín) zlatými p-mi;

písmenový príd.;

písmo -a -sem/-siem s.

1. sústava graf. znakov na zachytenie reči: latinské p., obrázkové, klinové p.;
notové p. na zachytenie tónov

2. rukopis (význ. 1): úhľadné, nečitateľné p.

3. zastaráv. úr. doklad, list: mať p-a v poriadku, dostať p.

4. Sväté p., P. sväté i P. Biblia

● to je ako na p-e celkom isté;
ovládať reč slovom i p-om dokonale;

písmový príd.: typ. p-é znaky

pisoár -a L -i mn. -e m. záchodová misa na malú potrebu pre mužov

písomka -y -miek ž. hovor. písomná skúška: maturitné p-y

písomne prísl.: oznámiť niečo p.

písomníctvo -a -tiev s. kniž. literatúra, slovesnosť

písomnosť -i ž. niečo napísané ako listina, doklad ap.: staré p-i

písomný príd. realizovaný písmom, (na)písaný, op. ústny: p. styk, p. záznam, p-á skúška, úloha;

pistácia -ie ž.

1. stredomorský strom, bot. Pistacia

2. zelenkavý plod tohto stromu;

pistáciový príd.: p-á zmrzlina

píšťala -y -ťal ž.

1. jednoduchý dychový hud. nástroj: drevená p., p. z vŕby, organové p-y

2. niečo tvarom podobné píšťale: sklárska p. trubica na fúkanie sklárskych výrobkov;
anat. kosť na predkolení;
expr. nohy ako p-y tenké;

píšťalka -y -liek ž. zdrob.: rozhodcovská p.;

píšťalôčka -y -čok, píšťalenka -y -niek ž. zdrob. expr.

píšťalový príd.;

pišťať -í -ia pišť/-i! nedok. vydávať ostrý, vys. zvuk: myši p-ia;
neos. p-í mi v ušiach

● expr. srdce, duša mu p-í za niečím, za niekým veľmi túži po niečom, po niekom

pištoľ, pištoľa -e ž.

1. ručná strelná zbraň s krátkou hlavňou: opakovacia p.

2. vec tvarom podobná pištoli: vsunúť p. do nádrže (pri čerpaní benzínu);
striekacia p. prístroj na nanášanie farieb;

pištoľník -a mn. -ci m. strelec (z pištole) dávajúci sa najímať za peniaze;
pejor. ozbrojený násilník: p-i z podsvetia

pištoľový príd.: p. súboj

píšuci m. pisateľ: p. sa obracajú na redakciu s otázkou...

P. S. skr. postskriptum (z lat. post scriptum po napísanom)

pásť pasie pasú nedok.

1. dozerať na zvieratá na paši: p. ovce, husi, v hore neslobodno p.

2. expr. sliediť za niekým, striehnuť na niekoho; bažiť po niekom, po niečom: žandári p-li po ňom, p-ie po tom dievčati, za tým dievčaťom už dávno;
p. po cudzích peniazoch, za cudzími peniazmi

● ja som s tebou husi, kravy, svine nep-l nie si mi roveň;
žart. ja → pán, ty pán, kto bude kozy, svine p.? p. (si) oči na niekom, na niečom kochať sa;

päsť -e ž.

1. ruka so zovretými, zaťatými prstami: zvierať, zatínať p-e i fraz. búriť sa;
udrieť p-ou na stôl, hroziť p-ou

2. pancierová p. (v 2. svet. vojne) nemecká ručná protitanková zbraň

● expr. je to ako p. na oko neprimerané;
robiť niečo na svoju, na vlastnú p. a) svojvoľne b) samostatne;
zdvihnúť p. proti niekomu a) vzbúriť sa b) brániť sa silou;
vládnuť (železnou) p-ou tvrdo, kruto;

pätnásť, m. živ. i pätnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 15: p. stromov, žien, p. chlapcov i p-i chlapci

špás -u m. hovor. žart: urobiť niečo zo š-u;

□ robiť š-y špásovať

● s ním nie je š. všetko berie vážne;
s tým nie sú š-y je to nebezpečné;
to je drahý š. je to drahé;
každý š. niečo stojí za všetko sa musí platiť;