Význam slova "ps" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pšenica -e -níc ž.

1. obilnina s klasmi červenohnedých zŕn, bot. Triticum

2. tieto zrná ako zákl. pri výr. múky: vrece p-e;

pšeničný príd.: p-á múka

pšenný, pšenový príd.: p-á kaša

pšeno -a s.

1. vys. tráva s lesklými steblami, bot. Milium

2. hovor. zrno prosa; kaša z tohto zrna;

pseudodemokracia -ie ž. pejor. predstieraná, formálna demokracia

pseudohistorický príd. zdanlivo historický: p. román

pseudokultúra -y -túr ž. pejor. zdanlivá, falošná kultúra

pseudoľudovosť -i ž.

pseudoľudový príd. predstierajúci, napodobňujúci ľudovosť: p-é umenie;

pseudonym -u/-a m. krycie umel. meno: herecký, básnický p.

pseudoumenie -ia s. pejor. nepravé, predstierané umenie

pseudoveda -y -vied ž. pejor. nepravá, falošná veda, paveda

psí príd.

1. týkajúci sa psa, patriaci psovi: p. štekot, psia búda

2. pripomínajúci niečím psa: p. pohľad pokorný;
psia vernosť, poslušnosť úplná

3. expr. zlý: psie počasie, p. život

● expr.: to je tvoja psia povinnosť to musíš urobiť;
→ vyjsť na p. tridsiatok;
p. hlas do neba nejde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu;

psiareň -rne ž. miesto, kde sa chovajú psy, psinec

● expr. zima ako v p-i veľká

psíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. mláďa psa; malý pes

psica -e psíc ž. planá horská tráva, bot. Nardus

psičkár -a m. hovor. kto chová psa (obyč. v mestskom byte);

psičkárka -ky -rok ž.;

psičkársky príd.

psík -a mn. -y/-ci A -y/-ov, psíček -čka mn. -čky/-ovia A -čky/-ov m. zdrob.;

psina -y psín ž.

1. psí zápach: cítiť tu p-u

2. hovor. expr. zábava, žart: robiť si z niekoho p-u;
zajtra bude u nás p.

psinček -a m. druh jemnej trávy, bot. Agrostis

psinec -nca m. psiareň

● expr. zima ako v p-i veľká

psinka -y ž. infekčná choroba psov

psisko -a psísk s., v jedn. i m. zvel.

psota -y psôt ž. expr. núdza, bieda, chudoba: žiť v p-e

● vyjsť na p-u schudobnieť

psovitý príd. podobajúci sa na psa: p-é šelmy

psovod -a m. kto má na starosti psa (poľovného, policajného)

psovský príd. psí: expr. p-á práca ťažká, namáhavá;

psovsky prísl. ako pes: p. oddaný;
expr. p. žiť

pst, psst cit. vyj. výzvu zachovať ticho: p., ani slova!

pštros -a mn. N a A -y m. veľký afr. nelietajúci vták s dlhým krkom, zool. Struthio

● pchať → hlavu do piesku ako p.;

pštrosí príd.: p-ie perá

● publ. p-ia politika obchádzajúca pálčivé problémy

pštrosíča -aťa mn. -ence/-atá -čeniec/-čat s. mláďa pštrosa

pstruh -a mn. N a A -y m. ryba so štíhlym bodkovaným telom žijúca v horských bystrinách, zool. Trutta;

pstruhový, pstruží príd.: p. rybník;

pstrúžik -a m. zdrob.

psuť nedok. hovor. expr. kaziť (význ. 1 3): p. robotu;
p. niekomu dobré meno;
p. mládež

// psuť sa kaziť sa

psychiater -tra m. odborník v psychiatrii;

psychiatria -ie ž.

1. lek. odbor zaoberajúci sa duš. chorobami

2. hovor. psychiatrická klinika: leží na p-ii;

psychiatrička -y -čiek ž.;

psychiatrický príd.: p-á klinika;

psychiatricky prísl.

psychický príd.: p. stav, p. vývoj, p-é poruchy;

psychicky prísl.: p. nestály

psychika -y ž. súhrn duš. javov: p. dieťaťa, ženy;

psychoanalytický príd.

psychoanalytik -a mn. -ci m. odborník v psychoanalýze;

psychoanalýza -y ž. metóda skúmania psychických javov a liečenia neuróz ap., kt. vychádza z podvedomých motívov ľudského správania;

psychológ -a mn. -ovia m.

1. odborník v psychológii

2. kto vie posúdiť duš. vlastnosti, povahu ľudí: lekár musí byť aj p.;

psychológia -ie ž.

1. veda o duš. javoch: sociálna, pedagogická p.

2. myslenie, jeho spôsob; duš. vlastnosti: p. žiakov, p. umelca, p. národa;

psychologička -y -čiek ž.;

psychologický príd.: p. smer, p-é laboratórium;
p. román, film opisujúci najmä duš. stavy osôb;

psychologicky prísl.

psychologizovať nedok. v umel. diele (nadmerne) používať psych. prvky

psychopat -a m. kto trpí psychopatiou;

psychopatia -ie ž. ľahšia duš. úchylka, nenormálnosť;

psychopatický príd.

psychopatka -y -tiek ž.;

psychoterapeut -a m. odborník v psychoterapii;

psychoterapeutický príd.;

psychoterapeuticky prísl.

psychoterapeutka -y -tiek ž.;

psychoterapia -ie ž. lek. liečba s použitím psychologických prostriedkov a metód;

psychotest -u m. psych. test na zistenie psychických vlastností osobnosti

psychotronička -y -čiek ž.;

psychotronický príd.: p-á liečba

psychotronik -a mn. -ci m. odborník v psychotronike;

psychotronika -y ž. vedný odbor skúmajúci nepoznané, ale reálne jestvujúce väzby medzi vedomím, energiou a hmotou prejavujúce sa v telepatii, bioterapii, ľud. liečiteľstve, prútikárstve ap.;

psychotropne prísl.: látka pôsobí p.

psychotropný príd. pôsobiaci na duš. činnosť, duš. stav: p-é látky; liek má p. účinok;

psychóza -y -chóz ž.

1. ťažšia duš. porucha

2. hromadná psychická reakcia prejavujúca sa v nekritickom správaní: davová, masová p.