Význam slova "obl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 88 výsledkov (1 strana)
-
obláčik -a/-čka, obláčok -čka m. zdrob.
-
oblačiť sa nedok. často neos. pokrývať sa oblakmi; mračiť sa, chmáriť sa, zaťahovať sa: podvečer sa začalo o.;
nebo sa o-í -
oblačno vetná prísl. k 1: je o.;
-
oblačnosť -i ž. množstvo oblakov na istom mieste: veľká, kopovitá o.;
o. ustupuje -
oblačný príd.
1. pokrytý oblakmi, mračný: o-é nebo
2. podobný oblakom: o-á hmla;
-
oblafnúť -e -ú -fol dok. hovor. expr. oklamať, podviesť, ošmeknúť, okabátiť
-
obľahčiť dok.
1. urobiť ľahším, zmierniť ťarchu: o. konštrukciu, konštrukcii
2. uľahčiť (význ. 1): o. niekomu prácu
-
nedok. obľahčovať
// obľahčiť sa neos. uľahčiť sa, uľaviť sa: o-lo sa mu, keď sa vyhovoril
-
dok. obľahnúť2 -e -ú -hol
obľahnúť1 -e -ú -hol dok. zastaráv. ostať ležať ako chorý, ochorieť: na jeseň o-la
-
oblak -u m.
1. vodné pary tvoriace vo vzduchu súvislý celok: ľahký o.;
ťažké, búrkové o-y mračná;
o-y letia2. zhluk čiastočiek niečoho vo vzduchu: o. dymu, piesku, vône
● lietať, vznášať sa v o-och a) nereálne zmýšľať b) byť vo vytržení;
nebude z toho o-u dážď neuskutoční sa to; -
oblámať -e -u dok.
1. lámaním odstrániť (zo strán), olámať, poodlamovať: o. konáre
-
nedok. oblamovať
// oblámať sa lámaním sa oddeliť, poškodiť;
-
nedok. oblamovať sa
-
nedok. oblápať -a
-
oblapiť dok. obomknúť: o. rukami strom;
expr. objať: o. dievča okolo pása;
o-li sa a tak šli; -
oblapkávať -a nedok. expr. oblápať, obchyt(k)ávať
-
oblasť -i ž.
1. vymedzené územie (z geogr., ekon., admin. ap. hľadiska): tatranská, vinárska, pohraničná o.
2. časť tela a jej okolie: brušná, krčná o.
3. okruh činnosti, záujmu, odbor, sféra, úsek: výrobná, politická o.;
o. vedy, športu; -
oblastný príd.: o-á športová súťaž;
o. význam -
oblátka -y -tok ž. tenké krehké pečivo: vianočné, plnené o-y;
-
oblátkový príd.
-
oblažiť dok. kniž. urobiť blaženým, obšťastniť: úspech ho o-l;
-
oblázniť -i dok. expr. poblázniť, zmiasť, (p)obalamutiť: načisto ma o-l
-
nedok. oblažovať
-
oblečok -čka, obliečik -a m. zdrob.
-
oblednúť -e -ú -dol dok. zblednúť: o. od strachu
-
oblek -u m. šaty, oblečenie, odev: športový, pracovný, sviatočný o.;
pánsky o. nohavice a sako (s vestou); -
oblekový príd.: o-á látka;
-
oblepiť dok. lepením pokryť (zo všetkých strán): o. škatuľu;
o. stenu plagátmi;
topánky o-ené blatom zašpinené; -
oblet -u m. obletenie: o. Zeme
-
obletieť -í -ia dok.
1. urobiť let dookola: družica o-la Mesiac;
2. letom ponavštevovať: sýkorky o-li všetky kŕmidlá;
-
obliať -leje -lejú dok.
1. naliať na niekoho, niečo tekutinu (obyč. vodu), poliať: o. si sukňu kávou;
o. sa studenou vodou;
o. dievčence na Veľkú noc okúpať2. zaplaviť (význ. 2): o-la ho horúčosť, červeň;
pot ho o-l spotil sa● (bolo mu,) akoby ho bol o-l (studenou vodou) bol zarazený;
-
obličaj -a m. kniž. zastar. tvár: vráskavý o.;
-
obličajový príd.
-
oblička -y -čiek obyč. mn. ž. oválne párové orgány tela cicavcov vylučujúce moč: zápal o-čiek;
dusené o-y ľadviny;
hovor. umelá o. hemodializačný prístroj; -
obličkovitý príd. majúci oválny, na jednej strane prehnutý tvar (ako oblička): o-á miska
-
obličkový príd.: o-é kamene tvoriace sa v obličkách
-
obliečka -y -čok ž. poťah na perinu, paplón, vankúš ap., povlak: damaskové o-y
-
obliecť -lečie -lečú -liekol dok.
1. navliecť na telo (šaty, ich súčasť): o. si sukňu
2. pokryť oblečením: o. dieťa, o. sa do kabáta;
dobre o-ená žena;
o. perinu natiahnuť na ňu obliečku;
hovor. treba ich všetkých o. zaobliecť, ošatiť; -
obliehať -a nedok. zhromažďovať sa okolo (s cieľom útočiť), obkľučovať: vojaci o-li pevnosť;
o. súperovu bránu; -
obliekareň -rne ž. miestnosť na obliekanie;
o. pre športovcov -
nedok. obliekať -a
1. k 1, 2
-
nedok. obliepať -a, oblepovať
-
nedok. oblietať -a, obletúvať -a, obletovať
1. k obletieť
2. iba obletovať expr. uchádzať sa o priazeň, krútiť sa, mať sa okolo niekoho; dvoriť: o. okolo rodiny, o. dievčence
nedok. oblietať -a, obletúvať -a, obletovať
-
oblietnuť -e -u -tol dok. obletieť (význ. 1, 2);
-
oblievačka -y -čiek ž. oblievanie žien na veľkonočný pondelok podľa ľud. zvyku, polievačka
-
nedok. oblievať -a
-
obligácia -ie ž. fin. dlhopis;
-
obligačný príd.
-
obligátne prísl.;
-
obligátnosť -i ž.
-
obligátny príd.
1. kniž. al. odb. obligatórny, povinný, záväzný, op. fakultatívny: o-e poistenie
-
obligatórne prísl.;
-
obligatórnosť -i ž.
-
obligatórny príd. kniž. al. odb. povinný, záväzný, obligátny, op. fakultatívny: o. predpis, o-e dávky;
-
oblina -y -lín ž. oblá časť: o. pliec
-
oblízať -že -žu dok.
1. prejsť jazykom po niečom (obyč. viac ráz), olízať: o. si prsty i fraz. byť spokojný;
pes o-l chlapcovi tvár -
obliznúť -e -ú -zol dok.
1. prejsť jazykom po niečom, oliznúť: o. si peru, o. varešku
2. oblízať (význ. 2), zliznúť: o. si krv z pery
3. expr. zajesť si, vypiť si; ochutnať: o-ite si (z) tej dobroty;
nedali nám ani o.; -
nedok. oblizovať
nedok. oblizovať: pren. expr. stále sa o-jú bozkávajú
-
oblôčik -a/-čka m. zdrob.
-
obločnica -e -níc ž.
1. ochranné krídlo na vonkajšej al. vnútornej strane obloka, okenica: chata so zatvorenými o-mi
2. vodorovná obločná doska, okenica: umyť o-e, zmiesť prach z o-níc
-
obločný príd.: o. rám;
-
obloha -y ž. zdanlivá klenba nad zemským povrchom, nebo: belasá, jasná, zatiahnutá o.
-
oblok -a m. okno: jednoduché, dvojité o-y;
slepý o. vyplnený murivom;
otvoriť, zavrieť o., čistiť, rozbiť o.;
o-y auta● pozerať, hľadieť → pánubohu do o-ov;
-
oblomiť dok. premôcť (odpor); obmäkčiť: nemôže o. jeho tvrdohlavosť
-
oblosť -i ž.
-
obloženie -ia s. materiál, ktorým je niečo obložené: drevené o. pracovne;
brzdové o. -
obložiť dok. pokryť dookola al. na povrchu, obklásť: o. steny drevom, o. kuchyňu kachličkami;
mäso o-ené zeleninou;
o-ený chlebíček s maslom, syrom, údeninou ap.;
o. sa vankúšmi; -
obľuba -y ž.
1. obľúbenie, obľúbenosť, priazeň: herec dosiahol veľkú o-u
2. potešenie, záľuba: s o-ou športovať
□ mať v o-e obľubovať, mať rád;
byť v o-e, tešiť sa o-e byť obľúbený -
obľúbenec -nca m. obľúbený človek
-
obľúbiť si -i dok.
1. zahrnúť do svojej priazne: o-l si svojho žiaka, o-ený človek
2. nájsť potešenie, záľubu v niečom: o. si hudbu, o-ené jedlo;
-
nedok. k 2 obľubovať, zried. obľubovať si: o. zhovorčivých ľudí;
začal si o. šport -
oblúčik -a/-čka m. zdrob.;
-
oblúčikovitý, oblúčkovitý príd. majúci podobu oblúč(i)ka: o. zárez
-
oblúčikový, oblúčkový príd.
-
obluda -y -lúd ž.
1. (rozpráv.) tvor vzbudzujúci hrôzu, odpor svojím výzorom, netvor, príšera, potvora;
2. expr. čo takúto bytosť pripomína: po ceste sa rútili tankové o-y
-
obludne prísl.;
-
obludnosť -i ž.
-
obludný príd.
1. odporný, príšerný, hrozný, ošklivý: o. čin
2. expr. obrovský: o-é rozmery;
-
oblúk -a m. polkruhové zakrivenie; vec al. pohyb takejto podoby: o. dúhy;
letieť o-om;
mostný o., rebrový o.;
víťazný o. brána postavená na oslavu víťazstva;
geogr. karpatský o.;
elektrotech. elektrický o. trvalý elektr. výboj; -
oblúkovito, oblúkovite prísl.: o. ohnutý
-
oblúkovitý príd. majúci podobu oblúka: o-á klenba;
-
oblúkový príd.: o-á klenba, brána;
odb.: o-á lampa, o-á píla; -
oblý príd. okrúhly, zaoblený, zaokrúhlený, op. hranatý: o-é boky, o-é kamene;