Synonymá slova "obl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 208 výsledkov (2 strán)

  • mračiť sa 1. (os. i neos.) pokrývať sa oblakmi • oblačiť sa: od rána sa mračí; nebo sa mračí, oblačípomráčať sa: od severu sa pomráčachmáriť sachmúriť sa (pokrývať sa temnými chmárami): obloha sa chmári, chmúrizaťahovať sazaoblačovať sa (postupne sa pokrývať oblakmi): pomaly sa zaťahuje; obloha sa zaoblačujekniž. kaboniť sa: nebo sa kaboníiba os. poťahovať sa: nebo sa poťahuje mračnami

    2. sťahovať tvár do vrások (obyč. ako výraz nevôle) • mraštiť sa: Ivan sa stále mračí, mraštímŕštiť savraštiť sachmúriť sa: mŕštil sa, vraštil sa nad obrazom; nechmúr sa toľkoexpr.: škňúriť samosúriť saškarediť sakniž. kaboniť sa: Čo sa mosúriš?; kabonil sa od ránazazeraťnevražiťpejor. gániťexpr. fľochať (nevľúdne pozerať): zazerajú, nevražia na seba; zlostne gánil, fľochal na susedanár. murgotiť sanár. expr.: fľočiť (Jégé)flošiť (Gabaj)subšt. ksichtiť sa


    oblačiť sa p. mračiť sa 1


    oblačný p. zamračený 1


    zamračený 1. zahalený mrakmi • zaoblačenýzachmúrenýoblačnýmračný: zamračená, zachmúrená obloha; oblačné, mračné nebozatiahnutýzastretý: zatiahnuté ránachmúrnypochmúrnypošmúrnypodmračnýpodmračený: chmúrny, pochmúrny deňzried. mračistý (Hviezdoslav)

    2. tváriaci sa nevľúdne, nevľúdne vyzerajúci • zachmúrený: zamračená, zachmúrená tvárzried.: pochmúrenýpodmračnýpodmračený: podmračený pohľadchmúrnypochmúrnypošmúrnymračný: pochmúrny výrazzazerajúciexpr.: zazeravýzamosúrenýzmraštený: stále chodí zmraštenýpejor. gánivýzried. zázrivýexpr. zried. umrštený: zamosúrený, gánivý pohľadpoet. zmračený (Hviezdoslav)

    p. aj nevľúdny


    oblafnúť p. oklamať 1


    oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkýchexpr.: ošialiťobalamutiťobaláchaťhovor. expr. oblafnúťhovor.: okabátiťošudiťexpr. oblúzniťexpr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!nár. expr.: ošibať (Rázus)ošmáliť (Hviezdoslav)hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

    2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliťzaviesťpodviesťkniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvediezmiasť: zmiatol ma jeho úsmevexpr.: obalamutiťobaláchaťošialiťdostať: obalamutil prítomných peknými rečamihovor. prekabátiťexpr. previesťfraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súperahovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

    3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesťdostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženuexpr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehliexpr. ošialiťhovor. expr.: ošmeknúťošudiťopáliťošudáriťogabaťobabraťobtiahnuťotiahnuťoholiťoplieťopenkaťopinkaťobriadiťošvindľovaťodšvindľovaťokabátiťprekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiťhovor. expr.: opláchnuťopláknuť: všetkých nás oplácholexpr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj)hovor.: vybabraťvypiecťvykývaťfraz. prejsť cez rozumfraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť


    obľahčiť p. uľahčiť 1–3, zľahčiť 1


    uľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým, menej obťažným • obľahčiť: uľahčia, obľahčia nám cestovanie občerstvenímzľahčiť: zľahčíme si úlohu, povinnosť a odídemezmierniť: zmiernil jeho ťažkú situáciu finančnou podporouodbremeniť (od niečoho zaťažujúceho): odbremeniť zamestnané ženy

    2. pomôcť v ťažkostiach, zbaviť nepríjemných pocitov, duševných al. telesných stavov • uľaviť: uľahčiť, uľaviť chorému; uľaviť, uľahčiť duši, srdcu piesňou; uľaviť boľavým nohám kúpeľomodľahčiťobľahčiť: odľahčiť si svedomiu; obľahčiť utrpenie chorýmpoľahčiť: neos. večer sa otcovi poľahčilo

    3. urobiť ľahším (čo sa týka váhy), zmenšiť váhu niečoho • zľahčiť: odoberie z vreca a uľahčí deťom; zľahčiť nákladodbremeniť: postojte, odbremením vás (od kufra)obľahčiťzried. odťažiť (zbaviť zaťaženia): odťažiť si chrbát


    zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiťobľahčiťuľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciupoľahčiťuľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilovyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu

    2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciuhovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovalipodceniťznehodnotiťzdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnostiobsmiaťvysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiťzneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)


    obľahčiť sa p. uľaviť sa


    uľaviť sa neos. zbaviť sa nepríjemných, ťaživých fyzických al. psychických pocitov; stať sa prijateľným (o fyzických al. psychických pocitoch) • neos.: uľahčiť sapoľahčiť sa: po požití lieku sa ti uľaví, uľahčí, poľahčíneos.: obľahčiť saodľahčiť sa: keď sa nám zdôveril, naraz sa mu obľahčilo, odľahčiloodľahnúťzried. odľahčieť: po skúške mi odľahne, odľahčieuvoľniť sa: po plači sa jej uvoľnilo


    ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť saľahnúťzaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasupoložiť sa: ustatý sa položil do postelehovor. natiahnuť saexpr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gaučpriľahnúťpriľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovipoet. poľahnúť (Sládkovič)hovor.: prehodiť saprevaliť sazvaliť sahovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovkuexpr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicufam.: ľažkať siľažinkať sibucnúť si: ľažinkaj si, synáčikexpr.: usalašiť sauvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteliexpr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matkeexpr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahlapolíhať (si)expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

    2. iba ľahnúť p. poľahnúť


    obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho • obstúpiťobstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzincazried. obchlopiťobskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapovobkľúčiťobkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mestoobľahnúťobchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovuzovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádouokrúžiťobkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľazhrčiť sazhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho) • expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku

    2. rozložiť sa okolo niečoho • zahaliťobostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smogexpr.: obaliťobotkať: obalila, obotkala nás tmaobopäťobopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plotobohnať (múrom, plotom) • obstaviťobstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskamiobložiť: stôl obložiť stoličkami

    3. p. zahrnúť 2


    obľahnúť 1. p. ľahnúť si 1, ochorieť 2. p. obklopiť 1, porov. obliehať


    ochorieť stať sa chorým • onezdravieť: ťažko ochorel, onezdravel na zápal pečenekniž. al. zastaráv. onemocnieťhovor. prechorieť (obyč. zľahka): stará mať prechorelaexpr. rozchorieť sa: deti sa nám rozchoreliexpr. zried. rozchoravieť saexpr. zaľahnúťobľahnúťuľahnúť (na dlhší čas): kto sa postará o deti, ak matka zaľahne, obľahne, uľahnehovor. zastar. vyľahnúť (náhle ochorieť) • pren. poležať si (ostať chorý): poležala si týždeňzried. zachorieť (Tatarka)pochorieť (postupne, viac osôb)


    kúdol zvírený útvar drobných čiastočiek • oblakmračnomrak: kúdol, oblak dymu; mračno, mrak sadzíkotúč: rozvírený kotúč prachukúrexpr.: kundolkúrňava: kundol, kúrňava piesku


    oblak 1. pary tvoriace v ovzduší súvislý celok • mrakmračno (obyč. tmavý, ťažký oblak): nad mestom visia nízke oblaky, mračná; búrkový oblak, mrakchmára (obyč. dažďový oblak): chmáry na obzoreexpr. kúrňava: ženie sa snehová kúrňava

    2. zhluk čiastočiek vo vzduchu pripomínajúci oblak • mrakmračno: oblaky, mračná dymukúdolkúr: zvírený kúdol, kúr prachuexpr.: kúrňavakundol: zdvihla sa kúrňava pieskuroj (o hmyze): roje, oblaky komárovzried. záhal (Figuli)


    roj 1. veľké spoločenstvo lietavého hmyzu; vo včelárstve časť včelstva, ktoré sa oddelí ako nová rodina: roj sršňov, včielchumáč (hustý roj): chumáč ôsexpr.: chumeľgučahrčahúf: chumeľ, húf komárovexpr.: oblakmračno: oblak, mračno kobyliek

    2. p. kopa 2


    oblámať p. olámať


    okyptiť odrezaním, odňatím časti poškodiť, urobiť neúplným: okyptiť územie o úrodnú pôduzmrzačiťskaličiťznetvoriťzohyzdiť (telo a jeho časti): zmrzačil, skaličil si nohu; znetvoriť, zohyzdiť si telo pri haváriiolámaťoblámať: olámať, oblámať strom, vrchovec stromuobmedziť (niečo abstraktné): obmedziť, okyptiť možnosti, práva; obmedziť umenie


    olámať lámaním odstrániť; takto zbaviť niečoho • oblámať (dookola olámať): olámať kukuricu; oblámať si pri robote nechtypoolamovaťpooblamovaťpoodlamovať (postupne, na viacerých miestach): poolamovať vetvičky, konáreexpr.: okmásaťobkmásaťošklbaťočesaťobčesať (bezohľadne, násilne a pod.): okmásať, ošklbať kvety; očesané konáreotrhaťobtrhať: otrhať, obtrhať výhonky


    chytať 1. brať obyč. do ruky al. rúk • uchopovať: chytá, uchopuje šálku do obidvoch rúkdotýkať sa: dotýkať sa pecesiahaťčiahať (naťahovať ruku s úmyslom chytiť): siaha za peňaženkou; čiaha za knihouzmocňovať sa (mocou, silou, šikovnosťou a pod. chytať): zmocňuje sa mikrofónuschytávaťexpr.: chmátaťschvátaťpopadať (prudko, náhle chytať): chmáce dievča okolo pása; schytáva, popadá dieťa za rukyexpr.: chytkaťpochytkávaťchmatkaťchvatkaťchňapkať (jemne chytať): dieťa chytká okraj stola; psík chňapká ňufáčikom po rukeochytávaťohmatávaťoblápaťexpr.: obchytkávaťohmatkávaťoblapkávať (chytať dookola): zvedavo obchytáva, obchytkáva novú hračku; oblapkávať dievča; ohmatkáva nové šaty

    2. ísť, bežať za niekým s úmyslom zadržať ho • naháňať: chytať, naháňať zlodejalapaťhoniť (usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo): lapať, honiť zverprenasledovaťstíhať: prenasledovanie, stíhanie vinníkov

    3. porov. chytiť, zmocniť sa 2


    oblápať porov. objať


    stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna al. smerom dolu • stláčaťstlačovaťtlačiťtisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebezvieraťzovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstochzatínať (pevne stískať): zatína pästežmoliťmädliťexpr.: mäkušiťmiagaťmliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteruobjímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave) • túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebeexpr. oblápať

    2. p. šetriť 2


    objať rukami obopnúť (často na vyjadrenie lásky, priateľstva) • obyč. expr. oblapiť: objať, oblapiť ženu okolo pliec; objať, oblapiť kmeň stromuobtúliťobchytiť (chytiť dookola): obtúliť dieťa, obchytiť stĺpfraz. expr. padnúť okolo krku niekomu: pri stretnutí si padli okolo krkuvyobjímaťexpr. vyoblápaťzobjímaťvystískať (viac ráz tuho objať): babka vyobjímala, vystískala vnúčaexpr.: potuľkaťpomojkať (viac ráz objať s tuľkaním, mojkaním) • poobjímaťpooblápať (viac ráz al. postupne objať)

    p. aj pritúliť


    oblapiť p. obomknúť, objať


    obomknúť chytiť dookola rukami, dlaňami al. prstami (obyč. niečo okrúhle, guľaté) • oblapiťobchytiť: obomkol, oblapil strom; obomkol, obchytil stĺp oboma rukamiobčiahnuťobsiahnuť: dlaňami neobčiahol, neobsiahol jeho svalnaté ramenoobopnúťobopäť: s láskou mu rukami obopla šijuobjať: celého ho objala do svojich rúkzovrieť: zovrel ženine dlane do svojichobkročiť (nohami): ľahko obkročil koňapoobomkýnaťpooblápaťpoobchytávaťpoobopínaťpozovierať (postupne, viac vecí)


    obsiahnuť 1. rozopätými prstami, dlaňami al. ramenami uchopiť • občiahnuť: obsiahol, občiahol celú hrúbku stromuobopäťobopnúťobomknúťoblapiťobchytiť: obopäl si zápästie; obomkol, oblapil, obchytil sud obidvoma rukami

    2. pomocou rozumu, zmyslov poznať niečo, uvedomiť si niečo, vniknúť do niečoho • postihnúťpochopiť: očami obsiahol, postihol celú sálu; nemôže to postihnúť, pochopiť rozumomzvládnuťzvládaťzmôcť (silami stačiť na istú prácu, činnosť): tvorivo zvládnuť, zvládať, zmôcť celú problematikuzmocniť sa: tvorivo sa zmocniť histórie

    3. p. získať 1 4. p. zahrnúť 3


    obchytávať rukami sa dotýkať niečoho, niekoho, skúmať hmatom niečo; obyč. pejor. dotýkať sa pri hrubom, nemiestnom prejave náklonnosti k niekomu • ohmatávaťobhmatávať: obchytáva, o(b)hmatáva nábytok špinavými rukamiexpr.: omaciavaťomackávaťhovor. omakávať: omaciaval, omakával jablká, či sú zrelé; omaciava si boľačkuexpr., obyč. pejor.: obchytkávaťpochytkávaťobchmatkávaťohmatkávaťoblapkávaťobštipkávať (pri prejavoch náklonnosti): mládenci obchytkávali dievky


    oblapkávať p. obchytávať


    kraj1 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okrajpokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesakoniec: na kraji, na konci mestazačiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatkukrajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky

    2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý krajkrajina: úrodná krajinapríroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírodyúzemie: chránené územieoblasť: vinárska oblasťokolienár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestupôda: rodná pôdakončina: neobývané končinykút: odľahlý kútkniž. regiónvidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku

    3. p. vlasť


    oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhomkrajinakrajkniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajinazónapásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodrevinyareál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivcakončina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónskarevír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revírrezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastlinyzastar.: okres (Štúr)okrštek

    2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruhúseksféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívyodbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomikypole: pracuje na poli vedyodvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemysludisciplína: vlastivedné disciplínyhovor. fachrámec: rámec výrobyodb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahovsvet: citový, myšlienkový svetkniž. ríša: ríša rozprávok


    okolie 1. (geografická) oblasť okolo niečoho, v blízkosti niečoho • prostredie: krášliť svoje okolie, prostrediekrajkrajina (v blízkosti): preskúmať kraj, krajinublízkosťsusedstvo (najbližšie okolie): v blízkosti, v susedstve školy je parkoblasť: jazerá v oblasti Sencanár. okolica: v širokej okolici nenájdeš súcejšiu ženu

    2. p. okruh 1, prostredie 1


    územie časť zemského povrchu tvoriaca istý celok: dážď na celom území Slovenska; zamorené územieoblasť (vymedzené územie): pohraničná oblasťpásmozóna (pruh územia): lesné ochranné pásmo, vojenská zónaobvod: volebný obvodkniž. regiónkrajinakraj (územie ako zemepisná oblasť): hornatá krajina, zalesnený krajkniž. teritórium: historické teritórium štátu


    oblastný vzťahujúci sa na isté vymedzené územie, na istú oblasť, krajinu • regionálny: obhajovať oblastné, regionálne záujmykrajový: oblastné, krajové odlišnosti vo výslovnosti


    obľaviť p. zmierniť


    zmierniť urobiť miernejším, miernym, znesiteľnejším, menším • zmenšiťoslabiťznížiť (op. zväčšiť): zmierniť, zmenšiť napätie v rodine; oslabiť, znížiť nepriaznivé účinky priemyslustíšiťzjemniťstlmiťzmäkčiť (urobiť príjemným, lahodným, menej intenzívnym): stíšila, zjemnila, stlmila hlas; zmäkčiť, stíšiť, zmierniť osvetlenieutíšiť (nepríjemné pocity): utíšiť žiaľ, hnevzried. umierniť: umierniť svoju zlosťochladiťschladiťzried. obľaviť: treba ochladiť, schladiť otcov hnevexpr.: zahasiťuhasiťzahnať: zahnal hlad v najbližšej reštaurácii; uhasiť si smäd; zahnať túžbu po domovespomaliť (pohyb): zmierniť, spomaliť krok, tempo (op. zrýchliť)


    oblažiť p. obšťastniť


    obšťastniť urobiť niekoho šťastným, urobiť niekomu radosť • potešiť: obšťastnila, potešila ho svojou náklonnosťouoblažiť (urobiť blaženým): oblažilo nás vedomie úspechuzried. zablažiť (Gabaj)obdarovaťobdariť (urobiť radosť obyč. niečím nezištným): obdarovala, obdarila muža úsmevom, dvoma deťmizahrnúť (obšťastniť prostredníctvom niečoho vo veľkom množstve): zahrnuli nás láskou, pozornosťou


    potešiť 1. poskytnúť útechu (v zármutku, trápení a pod.) • utešiť: potešiť, utešiť pozostalých, trpiacichrozhovárať (nedok.) (rozptyľovať chmúrne, pesimistické myšlienky): rozhováral priateľa, aby si z toho nič nerobil

    2. spôsobiť niekomu radosť, potechu; urobiť veselým, radostným • rozradovaťrozradostiťrozradostniť: vaša odpoveď ma potešila, rozradost(n)ila; aj maličkosť ju vie potešiť, rozradovaťrozveseliťobveseliť: pohľad na deti ju vždy rozveselí, obveselírozihraťrozjariťzried. rozjasniť (priviesť do veselej, radostnej nálady): rozihrať, rozjariť spevom celú spoločnosťrozohriaťoblažiť: rozohriať, oblažiť srdce, myseľpobaviťzabaviťrozptýliť (zbaviť zlej nálady, smútku): dobrá kniha najlepšie zabaví, pobaví, rozptýli


    oblažiť sa p. potešiť sa


    potešiť sa pocítiť radosť, potechu z niekoho, niečoho • zaradovať sa: potešili sa mu, zaradovali sa mu ako rodine; jeho srdce sa tomu potešilo, zaradovalo sa nad týmzried. zatešiť sa (Kalinčiak)rozradovať sanaradovať sarozradostiť sarozradostniť sa: z rodinných udalostí sa celý rozradoval, rozradost(n)ilporadovať sa (trochu sa potešiť) • rozveseliť saobveseliť sa: dievčence sa idú do spoločnosti rozveseliť, obveseliťzabaviť sapobaviť sarozptýliť sa (zbaviť sa zlej nálady, smútku zábavou): pri hudbe sa dobre zabaviť, rozptýliť; na žarte sa všetci zabavili, pobavilirozjariť sarozihrať sarozžiariť sarozjasať sapoet. rozplesať sa (veľmi sa potešiť z niečoho): rozjarili, rozžiarili sa nad synovým úspechomrozohriať saoblažiť sa: rozohriať sa, oblažiť sa lúčom nádejekniž. zastar. ukochať sa: jeho oko sa ukochá malebným krajom


    oblázniť p. pobalamutiť


    pobalamutiť expr. priviesť do zmätku, omylu • expr.: obalamutiťzbalamutiť: pobalamutil, obalamutil, zbalamutil ženu planými sľubmizmiasťpomiasť: zmiatol, pomiatol ho pohľadompomýliťpomotaťpopliesťspliesť: pomýlila, poplietla, splietla ich predstieraným záujmomexpr.: poblázniťoblázniť: poblázni, oblázni jej hlavuexpr.: pobaláchaťobaláchaťnabaláchaťzbaláchať: podvodník pobaláchal, zbaláchal mnoho ľudíexpr. pojašiť: vymyslená správa žiakov celkom pojašilaexpr. spochabiť: rozpornou výchovou dieťa úplne spochabilanár. expr. zmítoriť: buriči zmítorili celú dedinuzaslepiť (zbaviť schopnosti správne uvažovať): zaslepiť ľudí sľubmi


    zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatlavykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajiliexpr. vytočiťfraz. vyšinúť z koľajíspliesťpopliesť: spliesť, popliesť protivníka v hrezmotaťpomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalohovor. expr.: zmútiťpomútiťpomátaťzmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozumexpr.: pobalamutiťzbalamutiťobalamutiťobaláchaťzbaláchaťpoblázniťoblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznilzmýliťpomýliťhovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlilasubšt. zmagoriť • expr. zmítoriťkniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smeromexpr.: osprostiťohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostilaexpr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrilazaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zaraziladezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnostikniž. skonfundovaťfraz.: priviesť/dostať do pomykovapriviesť do rozpakov/do zmätku


    oblažovať p. tešiť 1


    tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiťoblažovaťpotešovaťobšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňovalbaviťzaujímaťhovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujímaupútavať: všetko nové ho upútavalahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí

    2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovaťutešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví


    milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

    2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

    3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

    4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

    5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


    príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodnýzastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietorblaživýblaženýkniž. blahýoblažujúcislastnýhrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlanepeknýpôvabnýutešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deňmilýroztomilýrozkošnýľúbyhovor. chutnýhovor. expr.: chutnučkýchutnulinkýexpr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievčasympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosťdobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajnpríma: dobrý dojem; fajn, príma prostrediedomácky (príjemný ako doma): domácka atmosférapotešujúcipotešiteľnýradostnýlichotivýoptimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanieľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božskýrajský: božská, rajská hudbaružový: ružové snyexpr. sladkýpren. expr.: medovýcukrový: sladký, medový životpoet. sladkoústy: sladkoústy sen


    oblbnúť p. osprostieť


    oblečenie p. šaty


    šaty súhrn predmetov z rozličného materiálu slúžiacich na pokrytie, príp. na ozdobu ľudského tela: mužské, dievčenské šaty; kúpiť si látku na šatyoblečenie: pohodlné oblečenieodev: nekrčivá úprava odevovoblek (mužské šaty): sviatočný, pracovný oblekšatstvo (rozličné druhy šiat): obchody sú plné šatstvaošatenie (Jesenský)zried. zašatenie (Hviezdoslav)toaleta (dámske spoločenské šaty): plesová toaletaróba (dámske slávnostné šaty): večerná róbaúbor (šaty obyč. s osobitným zacielením): športový, večerný úborkostým (dvojdielny typ ženských šiat; divadelné al. maškarné dobové šaty): historické kostýmysmoking (mužský spoločenský oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku) • galazastaráv. gála (slávnostné oblečenie): obliecť sa do gala, do gálazastar.: šat: senátorský šat (Hviezdoslav)ústroj (Figuli)ustrojenie (Plávka)zaodev (Podjavorinská)zried. odenie (Felix)kniž.: odedzašata: ženská šata (Felix)háb (Čajak)rúcho (slávnostné obradné oblečenie): kňazské rúchohovor. expr.: hábyhandry: kúpiť si nové háby, handrykniž. al. hovor. expr. háv: oblečený v slávnostnom hávehovor. pejor. zastar. šúchy (Dobšinský)subšt. ancug (mužský oblek): v skrini má plno ancugov

    p. aj šatník


    obelieť stať sa bielym, sfarbiť sa na bielo • zbelieť: vrchy od snehu obeleli; obrus praním zbelelobelavieťzbelavieť (stať sa belavým) • ošedivieťzošedivieťosivieťzosivieťpostriebriť sa (stať sa šedivým; o vlasoch): vlasy mu od hrôzy (z)ošediveli, (z)osiveli; sluchy sa mu postriebrilioblednúťzblednúť (v tvári)


    oblednúť stať sa bledým (najmä o tvári) • zblednúť: oblednúť, zblednúť od strachu, od závistiskriedovatieť (zblednúť ako krieda) • zried. zvoskovatieť (zblednúť ako vosk); (Chudoba)obelieť: od hrôzy celý obelelvyblednúťvyšedivieť (najmä pôsobením slnka, vekom): prestieradlo časom vybledlo, vyšedivelo; farba vybledla; spomienky po čase vybledlizosivieťosivieť (o tvári, pokožke): od strachu celý zosivelnár. vyplavieť (Kukučín)


    ozelenieť stať sa zeleným • zozelenieť: zemiaky v pivnici (z)ozeleneli; more zrazu (z)ozelenelooblednúťzblednúť (stať sa bledým, zeleným od zlosti)


    oblek p. šaty


    oblemovať p. obrúbiť 1


    obrúbiť 1. dať na niečo obrubu, lem • olemovaťoblemovať: obrúbiť, o(b)lemovať golier stuhouobšiťzaobšiť: okraj sukne (za)obšiť inou látkouzried. zaobrúbiťobendlovaťzaendlovať (obrúbiť šitím): obendlovaná záclonaobháčkovať (obrúbiť háčkovaním): obháčkovať rukávoprámikovať (obrúbiť prámikom) • prámovať (obrúbiť prámom): golier prámovaný kožušinou

    2. utvoriť prirodzenú al. umelú obrubu okolo niečoho • ovrúbiťorámovaťovenčiť: tvár obrúbená, orámovaná, ovenčená tmavými vlasmiobohnaťobklopiťobkolesiť: dom rokmi obohnala, obklopila, obkolesila hustá zeleňobopäťobopnúť: mesto obopäté, obopnuté horami


    oblepiť lepením pokryť dookola al. celú plochu • polepiťolepiť: oblepil, polepil škatuľu obrázkami; polepiť, olepiť plot plagátmipoobliepaťpooblepovať (postupne, viac vecí)


    oblepiť sa p. zavesiť sa


    zavesiť sa zachytiť sa do visiacej polohy, expr. pevne sa chytiť: netopiere zavesené dolu hlavou; expr. zavesiť sa do spoločníkaexpr.: zaháčiť saprilepiť sanalepiť saulepiť sa: zaháčiť sa niekomu pod pazuchu; chlapci sa nalepili, ulepili na vozíkexpr. oblepiť sa (okolo niečoho) • expr. obesiť sa: dieťa sa obesilo matke na krk


    oblesknúť sa p. odzrkadliť sa


    odzrkadliť sa byť zobrazený ako v zrkadle; stať sa viditeľný navonok • odblesknúť saodblysknúť saoblesknúť saodblysnúť sa: na hladine sa odzrkadlili, odbleskli, odblyskli hviezdy; na okuliaroch sa odblesklo, odblysklo slnkoodraziť sazobraziť sa: na tvári sa mu odrazila radosť; v kaluži sa zobrazila tvár dievčaťaprejaviť saukázať sa: úspechy sa prejavili, ukázali na výsledku


    dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať samať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večerzaliečať salichotiťlíškať saexpr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniamhovor.: nahovárať sikurizovaťbrať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondínyflirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženouzvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicuhovor.: krútiť satočiť saexpr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčathovor. expr.: páliťopaľovaťťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňusubšt. baliť


    lietať 1. pohybovať sa vo vzduchu neurčeným, rozličným smerom • poletovaťpoletúvať: vtáky lietajú, poletujú nad poľomvznášať sanadnášať sa (ľahkým pohybom): balón sa vznáša v oblakochexpr. brnkaťzried.: frnkaťfrngať (veľmi rýchlo): vtáčence brnkali, frngali nad lúkouexpr. bzíkať (o hmyze): muchy bzíkajú okolo hlavyexpr. bŕkaťzried. obletovať (splašene): vrabce bŕkajú, vtáčik obletoval hore-dolu

    2. p. behať 3. p. viať 2 4. p. nasledovať 2


    obletovať expr. uchádzať sa o náklonnosť niekoho • expr.: obletúvaťkrútiť satočiť safraz. mať sa okolo niekoho: obletuje vedúceho, krúti, točí sa okolo neho, aby získal prednosť; Musíte sa mať okolo našej mamy!hovor.: kurizovaťbrať na niekoho (pri prejavovaní ľúbostného citu): kurizoval spolužiačke, bral na susedudvoriť (vo vzťahu muža k žene): dvoriť dievčaťuexpr. hrkútať (okolo niekoho)


    kameň 1. tvrdá hornina al. úlomok z nej • skala: kopnúť do kameňa, do skaly na ceste; tvrdý ani kameň, ani skalabalvan (veľký kameň): žulový balvanzápoľa (veľký kameň) • okruhliakokružliakobliak (okrúhly, obyč. riečny kameň): zbierať pri potoku okruhliaky, okružliaky, obliakyzvariak (okrúhly, obyč. veľký kameň): skákať po zvariakochžabica (plochý riečny kameň): hádzať žabice do vodykváder (veľký opracovaný kameň): žulové kvádrežarnov (mlynský kameň) • subšt. šuter: kráčať po šutroch

    2. kamenný materiál na stavbu • kamenivokamenina

    3. p. usadenina


    obliak p. kameň 1


    obliať 1. naliať na niekoho, na niečo tekutinu (najmä vodu) • poliať: obliať, poliať spolusediaceho kávou; poliať kvetyexpr. ošustnúť: ošustol ju vedrom vodypooblievať: pooblievať obrus, parketyokúpať (pri veľkonočnej oblievačke): ísť okúpať, obliať, poliať, pooblievať dievčence

    2. p. zaplaviť 2, zaliať


    poliať 1. naliať na niekoho, na niečo tekutinu • obliať: poliala, obliala dieťa polievkoupopolievaťpooblievať (viac ráz, na viacerých miestach) • postriekaťostriekaťpofŕkaťofŕkaťoprskať (poliať striekaním, fŕkaním): celého ma (p)ostriekal hadicou; pofŕkala si telo kolínskou vodouokúpať (poliať pri veľkonočnej oblievačke): išiel okúpať spolužiačkyexpr.: ošustnúťochrstnúť: ošustnúť, ochrstnúť dievky vedrom vody

    2. dať zemi, rastlinám vlahu • zavlažiťzvlažiť: poliať, zavlažiť priesady; dážď polial, zvlažil vyschnutú zemzaliať (obyč. hojne poliať): zaliať kvetypopolievaťpozalievať (postupne, viac vecí) • postriekaťostriekaťpofŕkaťofŕkať (prudko poliať striekaním, fŕkaním): postriekať, pofŕkať izbovým rastlinám listyzried. postreknúť


    zaliať naliať na niečo tekutinu (obyč. v množstve): zaliať šalát majonézoupoliaťobliať (po povrchu): poliať kvety; obliať stôl vínomzaplaviť (väčšiu plochu): voda zaplavila polia, pren.: zaliala, zaplavila ho radosť; slnko zalialo, zaplavilo krajinuzatopiť (celkom zaliať): povodeň zatopila domypodliať (pod niečo): podliať mäso vínom


    zaplaviť 1. rozliať po povrchu vo veľkom množstve (o vode al. o inej tekutine) • zatopiť: Dunaj zaplavil, zatopil množstvo úrodnej pôdyzaliať: prudká povodeň zaliala dvory a záhradyvytopiť (zaplaviť istý uzavretý priestor): neos. vytopilo nám pivnicupodplaviť (zaplaviť odspodu): výdatné dažde úrodu podplaviliodb. inundovať: inundovaná oblasť

    2. prísť, dostať sa niekam vo veľkom množstve, urobiť plným • nahrnúť sa: námestie zaplavil dav; do miestnosti sa nahrnuli zvedavcizahrnúť: zahrnúť dom deťmi; pren. zahrnúť, zaplaviť niekoho nežnosťouzaplniťobsadiť: deti zaplnili, obsadili domobliaťzaliať (po povrchu; často pri citových prejavoch): obliala, zaliala ju červeň, radosť


    obliať sa p. poliať sa


    poliať sa naliať na seba tekutinu (obyč. nechtiac) • obliať sa: poliala sa, obliala sa kávoupopolievať sapooblievať sa (viac ráz, na viacerých miestach): daj pozor, aby si sa nepopolieval farboupostriekať sa: postriekať sa krvou


    obličaj p. tvár 1


    tvár 1. predná časť ľudskej hlavy; jej výraz: široká, usmievavá tvárkniž. obličaj: vráskavý obličajhovor. pejor. pofa (Rázus)subšt. ksicht: hlúpy ksicht

    2. p. človek 1 3. p. podoba 1 4. p. charakter 2


    oblička jeden z dvojice oválnych žľaznatých orgánov vylučujúcich moč • ľadvina: dostať zápal obličiek, ľadvín


    obliečka ochranný poťah na perinu, paplón al. hlavnicu • povlak: kúpiť nové obliečky, povlakyprevliečka: damaskové prevliečkynávliečka


    navliecť 1. posúvaním umiestniť na niečo • natiahnuť: navliekla si, natiahla si rukavicenasunúťnasadiť: nasunul hadicu na vodovod; nasadil si maskunastoknúťstoknúťstyknúťnaraziť (prudším pohybom navliecť): nastokol jej obrúčku; narazil si čiapkupostýkaťponavliekaťponastýkaťnastýkaťnár. postýbaťnastýbať (postupne, viac vecí): ponavliekala si všetky prstienkyobliecť (navliecť na telo): obliekla si sukňuobuť (navliecť na nohy): obul si papuče

    2. p. nastrojiť 1


    obliecť 1. dať na telo šatstvo al. jeho súčasť; takto pokryť niekoho (op. vyzliecť) • zastaráv. al. expr.: odieťodiaťnadieťnadiať: obliecť, odieť si kabát; teplo obliecť, nadieť dieťa; obliekli, odiali sa do slávnostnéhohovor. vziať si: dnes si vezmem iné šatyexpr.: natiahnuťnavliecťprehodiť (obyč. v rýchlosti, nedbanlivo a pod.): natiahla, navliekla, prehodila si župan a vyzrela vonfraz. expr. pohádzať šaty na sebakniž.: priodieťpriodiať: priodiali nevestu do bielehonaobliekaťzababušiť (teplo obliecť): naobliekať si dva svetre; zababušiť sa do vlniakavyobliekaťvystrojiťpristrojiťustrojiť (pekne, slávnostne obliecť): do kostola všetky deti vyobliekala, vystrojila, ustrojilaexpr. vymódiť (módne obliecť) • poobliekaťzastaráv. al. expr.: poodievaťponadievať (postupne, viacerých): poobliekala deti do vetroviek

    2. hovor. zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecť: musí obliecť, zaobliecť celú rodinuzašatiťošatiť: deti treba lepšie zašatiť, ošatiťexpr. ogabaťkniž. al. expr.: zaodieťzaodiať


    ošatiť zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecťhovor. obliecť: musí ošatiť, (za)obliecť celú rodinuzašatiť: na zimu treba deti zašatiťkniž. al. expr.: zaodieťzaodiať


    obliehať zhromažďovať sa okolo (obyč. s cieľom dostať sa niekam) • útočiť (na niečo): dav obliehal pokladnicu divadla; vojaci obliehali pevnosť, útočili na pevnosťobkľučovaťobkolesovaťobklopovať: budovu obkľučovali, obkolesovali, obklopovali zvedavciobchvacovaťzovierať (obyč. vojensky): vojská obliehali, obchvacovali, zovierali mesto celý mesiacdobýjaťdobývať: hráči bezvýsledne dobýjali, dobývali súperovu bránu


    obliekareň p. šatňa


    šatňa miestnosť al. jej časť na odkladanie šiat: odložiť si zvrchník do šatnehovor. zastaráv. garderóba: divadelná garderóbašatnica (miestnosť na ukladanie divadelných kostýmov) • obliekareň (miestnosť na prezliekanie a úschovu šiat): obliekareň pre športovcov


    obliekať porov. obliecť 1, 2


    obliekať sa istým spôsobom nosiť šaty, istým spôsobom chodiť oblečený • nosiť sa: pekne, moderne sa oblieka, nosí; oblieka sa, nosí sa po sedliackystrojiť sašatiť sa: strojí sa, šatí sa ako princezná


    zaháľať tráviť čas v nečinnosti, nič užitočné nerobiť • leňošiť: žiak sa neučí, zaháľa, leňošípovaľovať saponevierať sazried. povaľkávať sapostávať (v kratšom časovom úseku): celý deň sa iba povaľuje; postáva pri roboteexpr.: hlivieťdarebáčiťdaromníčiťhniť: hlivie, hnije bez roboty; nestrpím, aby tu niekto darebáčil, daromníčilnár.: heverovať (Timrava)oblieňať (Timrava)vylihovaťvylihúvaťpolihovaťpolihúvaťexpr. vyvaľovať sa (ležaním v nečinnosti tráviť čas): rád doma vylihuje, polihujefraz. podopierať uhly


    obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistilvyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mlákeprejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

    2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiťpochodiťexpr.: obehaťobehnúťpobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úradyexpr.: oblietaťpolietať: oblietala, polietala všetky obchodyexpr. zbehať: zbehať všetkých známychpoobchodiťpoobchádzaťexpr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

    3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahyvyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazunerešpektovaťnevšimnúť siodmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietolnedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienkuvynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechalpráv. opomenúť: opomenutý dedič

    4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiťobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstálneos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišlizastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

    5. p. ovládnuť 1


    oblietať p. obísť 2


    oblievač mládenec, muž, ktorý chodí na oblievačku • kúpačpolievač: dievča malo veľa oblievačov, kúpačov, polievačovšibač (oblievač, ktorý aj šibe dievčence, ženy šibákom)


    oblievačka oblievanie žien na Veľkonočný pondelok podľa ľudového zvyku • kúpačkapolievačka: chlapci sa tešia na oblievačku, kúpačku, polievačkušibačka (oblievačka spojená so šibaním šibákom)


    glazúra 1. povrchová sklovitá lesklá vrstva na keramickom výrobku • sklovinaglieda: popraskaná glazúra, sklovinaemail (lesklá náterová farba) • hovor.: oblievkapoleva

    p. aj povlak

    2. p. poleva 1


    oblievka 1. p. poleva 1 2. p. glazúra 1


    poleva 1. prípravok na polievanie tort, múčnikov, cukroviniek a pod. • hovor.: glazúraoblievka: múčnik s citrónovou polevou, glazúrou

    2. p. glazúra 1


    dlhopis fin. dlžobný úpis • obligácia


    obligácia p. dlhopis


    bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajnýkniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postupkniž. uzuálny: uzuálny spôsobobyčajnýkaždodennývšednýprozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potrebyobligátnykonvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názorbanálnytriviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne vecičastýexpr. tuctový: častý, tuctový zjavnormálnyprirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javompravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak chorobyvžitýzaužívanýtradičnýzabehanýzabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postupbezpríznakovýneutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexikajednoduchýprostýdrobnýmalý (o človeku)


    nevyhnutný 1. ktorý nemôže chýbať, bez ktorého sa nemožno zaobísť • nutný: nevyhnutná, nutná pracovná pomôcka; je to nevyhnutné, nutné pre životbezpodmienečný (ktorého prítomnosť nemôže byť ničím podmienená): nevyhnutná, bezpodmienečná potreba; splniť bezpodmienečnú podmienkuneodmysliteľnýkniž. obligátny: práca je neodmysliteľná súčasť života; splniť si obligátne povinnostinaliehavýneodkladnýbezodkladný (ktorého splnenie, existencia a pod. sa vyžaduje okamžite): operácia je naliehavá, neodkladná; treba prijať neodkladné, bezodkladné riešeniepotrebnýnáležitý (ktorý sa vyžaduje ako istá podmienka): mať potrebné, náležité vzdelanie; spĺňať potrebné, náležité predpokladyzastar. nevyhnuteľný

    2. ktorý musí za každých okolností nastať, ktorý sa musí stať • nutnýneodvratnýneodvrátiteľný: nevyhnutný, nutný, neodvratný koniec života; neodvratný, neodvrátiteľný trestnezvratnýnezvrátiteľnýnezmeniteľný (ktorý sa nedá zmeniť): nezvratný, nezvrátiteľný, nezmeniteľný osudnezadržateľnýnezastaviteľný (ktorému sa nedá zabrániť): nezadržateľný, nezastaviteľný pokrokzastar. nevyhnuteľný


    obligátny 1. p. bežný, nevyhnutný 1 2. p. povinný, záväzný


    povinný ktorý sa musí splniť, vykonať ako nevyhnutnosť: povinná školská dochádzka; povinný výcvikkniž.: obligátnyobligatórny (op. fakultatívny): obligátny, obligatórny vyučovací predmet (op. voliteľný, nepovinný); obligátne, obligatórne dávkyzáväzný (op. dobrovoľný): povinná, záväzná účasť; povinné, záväzné plneniepredpísaný (predpisom stanovený, určený): predpísané učivo, predpísaná zostava (op. voľná)


    záväzný ktorý treba dodržiavať (op. dobrovoľný) • povinný: záväzná, povinná účasť; záväzný sľubkniž.: obligátnyobligatórny: obligátne poistenie, obligatórny člen dvojiceplatnýprávoplatnýpredpísaný (jestvujúci v predpisoch): platné, predpísané smernicezákonnýlegitímnylegálny (určený zákonom): legitímne, legálne ustanovenia


    obligatórny p. povinný, záväzný


    obligo p. záväzok


    záväzok niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: splniť záväzok, zbaviť niekoho záväzkuúväzok (pracovný záväzok): pracovať na plný úväzokdlhdlžoba (záväzok morálneho rázu): dlh voči rodičomdaň (morálny al. iný záväzok): daň mladostipovinnosť: občianska povinnosťkniž. podlžnosť: mať podlžnosti voči kultúrekniž. zastar. obligopren. kniž. tribút


    oblina oblá časť niečoho • zaobleninazaoblenie: obliny, zaobleniny ženských bokov


    oblízať 1. prejsť jazykom po niečom (obyč. viac ráz) • olízať: oblízali, olízali si ústa po dobrom jedlepooblizovať (viac ráz al. viac vecí): pooblizoval si všetky prstyhovor. vyoblizovať (dôkladne, viac ráz) • obliznúťoliznúť (jedným liznutím): oblizol, olizol si pery

    2. lízaním odstrániť • zlízaťolízať: oblízať, zlízať si rúž z pierobliznúťoliznúťzliznúť (jedným liznutím): oblizol, zlizol si krv z prstavylízať (lízaním všetko odstrániť): vylízať kašu z taniera


    očistiť 1. zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým • vyčistiť: očistiť, vyčistiť byt, obloky; očistiť si, vyčistiť si zubyoriadiťobriadiťvyriadiť (dať do poriadku): oriadiť kuchyňu, vyriadiť zadymený kotolsubšt.: opucovať • vypucovať • vypulírovať: opucované topánky, vypulírované autoumyťpoumývať (očistiť vodou, tekutinou): umyť, poumývať dlážkuomyťobmyť (na povrchu umyť) • vyumývať (dôkladne umyť) • vydrhnúťodrhnúť (očistiť kefou, silným trením): vydrhnúť pripálený riadhovor. vyrajbaťsubšt. vyšúrovať (dôkladne umyť) • hovor.: vyleštiťvysidolovať (očistiť na lesklo): vyleštiť, vysidolovať kľučkyexpr. oblízať (povrchne očistiť) • počistiťporiadiť (postupne, viac vecí)

    2. zbaviť neželateľných prvkov, prímesí a pod. • vyčistiťvyčeriťvyčíriť: vyčistiť, vyčíriť vodu, šťavuprečistiť: prečistiť zrnorafinovať (očistiť rafináciou): rafinovať cukor

    3. zbaviť vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstrániť z povrchu kôru, šupu a pod. • ošúpaťolúpaťobieliť: očistiť, ošúpať, olúpať banán, obieliť zemiaky; šupku z jablka si vždy očistí, ošúpe, obieli, olúpeohôliť: ohôliť ovocie, kožku z hruškyoškriabaťoškrabaťzoškriabaťzoškrabať (očistiť škrabaním): oškriabe mrkvu, petržlen; nechtom zoškrabe zaschnutú krvpočistiť (postupne, viac vecí): počistí zeleninu do polievkypooškrabovaťpozoškrabovať (postupne, viac vecí): po(z)oškrabovať zažratú špinu


    ochutnať 1. zistiť chuť zjedením al. obliznutím malého množstva z niečoho • hovor. okoštovať: ochutnala, okoštovala jedlo, či je dosť slanéskúsiťokúsiťhovor. opáčiť (chuť niečoho): daj mi skúsiť, okúsiť, opáčiť z koláčaodb. degustovať: degustoval víno

    2. zjesť malé množstvo z niečoho • expr.: oblízaťolízaťobliznúťoliznúť: ochutnal, oblízal som zo všetkého, čo sa na stôl predložiloexpr. zried. uliznúť (si) (o niečom tekutom): ulizol si z fľaškyexpr. ďobnúť: do torty iba ďobolpren. expr.: privoňaťčuchnúť: k vínu ani neprivoňal, ani nečuchol


    obliznúť 1. p. oblízať 1, 2 2. p. ochutnať 2


    bozkávať dotýkať sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • dávať bozk/bozkyexpr. dávať božtek/božteky: vrúcne sa bozkávali; bozkáva dieťa, dáva bozk, božtek dieťaťu na čelohovor.: dávať pusu/pusinkupusinkovaťpoet. celovaťzastar. ľúbaťexpr.: lízaťoblizovaťcukrovaťhrdličkovaťexpr., obyč. pejor.: cmúľaťcmuľkaťcuckať: stále sa lížu, oblizujú, cmúľajúzasýpať/zasypávať bozkamiobsýpať/obsypávať bozkami (veľa bozkávať)


    čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný bytsubšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať autosubšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbuexpr.: lízaťoblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovaťleštiťsubšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučkyočisťovaťzried. očíšťať

    2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriťčíriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavuprečisťovaťprečíšťať: prečisťovať osivochem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukruchem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olejočisťovaťzried. očíšťať

    p. aj osievať

    3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpaťlúpaťbieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablkahôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hruškyolupovať: ovocie si najskôr olupuješkriabaťškrabaťoškrabovaťzoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytkusubšt. pucovať • očisťovaťzried. očíšťať


    lízať 1. prechádzať jazykom po niečom • olizovaťoblizovať: pes si líže, oblizuje ranyexpr. lizkať: dieťa lizkalo zmrzlinu

    2. p. bozkávať 3. p. líškať sa


    oblizovať p. bozkávať


Pozri výraz OBL v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV