Význam slova "kí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1057 výsledkov (9 strán)
-
dospelák -a mn. -ci m. slang. dospelý človek, dospelý (z hľadiska detí): deti vraveli, že film bol iba pre d-ov
-
dostavník -a m. v min. prepravný prostriedok ťahaný koňmi
-
dôstojník -a mn. -ci m. nositeľ vyššej voj. hodnosti (u nás od podporučíka po plukovníka): nižší, vyšší d.;
povýšiť do hodnosti d-a; -
dotazník -a m. tlačivo s otázkami: osobný d.;
vyžiadať si d.; -
dôverník -a mn. -ci m.
1. kto nám je dôverný, blízky: hľadať útechu u svojho d-a
2. poverený zástupca organizačnej jednotky: domový d.;
d. polície konfident; -
draslík -a m. veľmi reaktívny alkalickokovový chem. prvok, zn. K, kálium
-
drevák -a obyč. mn. m. obuv s drevenou podošvou: nosiť d-y
-
druhák -a mn. -ci m. žiak 2. ročníka, 2. triedy: učiť d-ov;
-
drúk -a m. tenší kmeň al. hrubší konár: bukový d., zobrať d. do ruky;
-
družobník -a mn. -ci m. hovor. družobný partner: d-i z partnerského mesta
-
družstevník -a mn. -ci m. člen družstva; člen býv. jednotného roľníckeho družstva;
-
dubák -a m. vyhľadávaná jedlá hríbovitá huba s mäsitým hnedastým klobúkom, bot. hríb dubový Boletus reticulatus;
-
dusík -a m. bezfarebný plynný chem. prvok tvoriaci najväčšiu časť vzduchu, zn. N
-
dvojdecák -a m. hovor. dvojdecový pohár: naliať plný d.
-
dvojmesačník -a m. periodikum vychádzajúce každé 2 mesiace: vydávať d.
-
dvojník -a mn. -ci m. kto je (výzorom) niekomu úplne podobný: mať d-a;
to sú d-i -
dymák -a m. pomôcka na prípravu a fúkanie dymu na včely
-
eštebák -a mn. -ci m. hovor. príslušník al. spolupracovník Štátnej bezpečnosti za totalitného režimu;
-
faldík -a m., faldička -y -čiek ž. zdrob.
-
falošník -a mn. -ci m. falošný človek;
-
farník -a mn. -ci m. príslušník farnosti;
-
fešák -a mn. -ci m. hovor.
-
figovník -a m. teplomilný strom al. ker plodiaci figy, bot. Ficus carica
-
finančník -a mn. -ci m.
1. kto sa zaoberá peňažníctvom
2. podnikateľ v peňaž. oblasti
-
fiškálčina -y ž. hovor. expr. prefíkanosť, špekulantstvo
-
fiškálny príd. peňaž. zameraný na záujmy štátu, štátnej pokladnice: f-a politika, f. deficit
-
fiškálsky príd. i prísl.: f. sa vykrúcať;
-
fiškálstvo -a s.
-
fluorovodík -a m. chem. jedovatá plynná zlúčenina fluóru a vodíka;
-
fóliovník -a m. fóliou zakrytá konštrukcia na pestovanie zeleniny a kvetov
-
františkán -a m. člen rehole, kt. v 13. stor. založil sv. František z Assisi;
-
františkánka -y -nok ž.;
-
františkánsky príd.: f-a rehoľa;
f. kláštor -
frčkár -a m. expr. fičúr, švihák
-
fuškár -a m. hovor. kto robí fušky;
-
fuškárčiť -i nedok. hovor. robiť fušky
-
fuškárka -y -rok ž.;
-
fuškársky príd. i prísl.: f-e zárobky
-
galejník -a mn. -ci m. trestanec odsúdený na galeje;
-
gazdík -a mn. -ci m. zdrob. expr.;
obyč. iron. chudobnejší gazda; -
gazík -a m. hovor. terénne auto zn. GAZ
-
gestapák -a mn. -ci m. hovor. pejor. príslušník gestapa;
-
gombík -a m.
1. (okrúhly) predmet na zapínanie, gombička: kovový, perleťový g.;
zapínať šaty na g-y2. vec pripomínajúca gombík (obyč. zapojená na prúd): stisnúť g. vo výťahu;
g. na rádiu; -
granátovník -a m. cudzokrajný strom al. ker rodiaci granátové jablká, bot. Punica
-
gréckokatolík -a mn. -ci m. príslušník gréckokat. cirkvi;
-
grošík -a obyč. mn. m. zdrob. expr. peniaz(e)
-
guľometník -a mn. -ci m. vojak obsluhujúci guľomet
-
gumák -a m. hovor.
1. nepremokavý pogumovaný kabát
2. obyč. mn. gumové čižmy
-
hadík, hádik -a mn. N a A -y m. zdrob.;
-
hák -a m.
1. železné náradie so zahnutým koncom na vešanie, zachytávanie ap.: zavesiť ošípanú na h., chytať, dvíhať h-om
2. druh závory: zavrieť bránu na h., h-om
3. šport. úder ohnutou rukou v pästiarstve;
-
hapták -u m. zastar. al. hovor. expr. postoj na povel ,,pozor!``
● postaviť sa do h-u, stáť pred niekým v h-u byť ochotný podriadiť sa
-
hasák -a m. tech. slang. rúrkové kliešte (na zachytávanie valcovitých predmetov rozlič. priemerov)
-
hlinenák -a m. hlinená nádoba, obyč. hrniec
-
hliník -a m. ľahký striebrobiely kov, alumínium, chem. prvok, zn. Al;
-
hlupák -a mn. -ci m. hlúpy al. nerozvážny človek, sprosták (obyč. nadávka);
-
hlúpučký príd. zjemn. hlúpy;
-
hmatník -a m. časť sláčikového al. brnkacieho hud. nástroja, kde sa pritláčajú prsty na struny
-
hnedák -a mn. N a A -y m. pej(k)o, gaštan (kôň)
-
hnevník -a mn. -ci m. kto sa s niekým hnevá al. s kt. sa niekto hnevá: mať h-a;
h-i sa pomerili; -
hnusák -a mn. -ci m. pejor. hnusník
-
hnusník -a mn. -ci m. pejor. bezcharakterný človek, špinavec, hnusák (obyč. v nadávke)
-
hoblík -a m. nástroj na hladké opracúvanie drevenej plochy: ručný h.
-
hodovník -a mn. -ci m. účastník na hostine al. na hodoch;
-
honelník -a mn. -ci m. pomocník baču al. valacha;
-
horák -a m. zariadenie na spaľovanie kvapalinových al. plynných palív: h. lampy, plynový h.
-
horčík -a m. magnézium;
-
horník -a mn. -ci/-ky m. jedna z vyšších kariet kartovej hry (medzi dolníkom a kráľom)
-
hotelík -a m. zdrob.
-
hračkársky príd.: h. priemysel
-
hračkárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. výr. hračiek: ľudové h.
2. predajňa hračiek
3. iba jedn. pejor. hračkár(č)enie: literátske h.;
-
hriadelík -a m. zdrob.
-
hudobník -a mn. -ci m. kto hrá na hud. nástroji, zaoberá sa hudbou ap. (obyč. profesionálne);
-
hutník -a mn. -ci m. pracovník v hutníctve;
-
hvizdák -a mn. N a A -y m. svišť
-
ihelník -a m. schránka na odkladanie ihiel
-
iskerník -a m. na žlto kvitnúca lúčna bylina, bot. Ranunculus
-
jadrovník -a m. blanité puzdrá so semenami v dužine malvíc
-
jarmočník -a mn. -ci m. predavač na jarmoku; návštevník jarmoku;
-
jarník -a m. jarný kabát
-
jasličkár -a m. hovor. dieťa, kt. je v opatere det. jasieľ
-
jastrabník -a m. rastlina obyč. so žltými kvetmi na listnatej lodyhe, bot. Hieracium
-
jazvečík -a mn. N a A -y m. poľovný pes s krátkymi nohami a pretiahnutým telom
-
jedák -a mn. -ci m.
1. kto rád (veľa) je: veľký j. múčnikov
2. expr. človek, ktorého treba nasýtiť: v rodine je veľa j-ov
-
jednoplošník -a m. lietadlo s 1 párom nosných plôch
-
junák -a mn. -ci m. kniž. mladík, mládenec;
-
jutovník -a m. tropický strom, ktorého plody obsahujú vlákna použ. ako text. surovina, bot. Corchorus
-
k1 [i ká] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno
2. v zn.: k karát;
vitamín K;
chem. K kálium;
fyz. K kelvink2, ku [ku/gu] (ku pred k-, g-, pred skupinou spoluhlások s k, g, niekedy i pred inými spoluhláskami a v spoj. ku mne iba [ku]) predl. s D vyj.
1. smer do blízkosti al. polohu v (tesnej) blízkosti, približovanie (sa) v priestore al. čase: cestovať k rodičom, ísť k rieke, dvíhať sa k oblakom;
prikrčený ku skrini;
chýliť sa k večeru;
cesta k dohode2. pribúdanie, pridávanie: pridružiť sa k známym;
(pripojiť) dodatok k dohode;
chlap a (ešte) k tomu ozbrojený navyše3. priestorovú al. časovú hranicu: od Dunaja k Tatrám;
stavbu dohotoviť k 1. januáru4. (v ustálených prípadoch) účel, zacielenie: hýbať sa k životu;
byť, dať, mať k dispozícii;
ísť k lekárovi;
blahoželať k meninám5. zreteľ: úprimný k deťom;
prejaviť úctu k starším;
štyri ku dvom6. väzbu pri slovesách al. menách: dôjsť k záveru, pribrať sa k práci, prirovnať k minulosti;
(zodpovedný) prístup k úlohám;
výzva k rozvahe -
k. o. skr. knokaut
-
kábel -bla L -i mn. -e m. vodič al. zväzok vodičov chránený obalom: elektrický, telefónny, podmorský k.;
-
kábelogram -u m. telegram poslaný podmorským káblom
-
kabinetík -a m. zdrob. k 1
-
káblik -a m. zdrob.
-
káblovka -y -viek ž.
1. továreň na káble: bratislavská k.
2. hovor. káblová televízia
-
káblový príd.: k-á televízia pri kt. je signál vedený káblami;
-
káča, kačíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. mláďa kačice;
-
káčatko, kačíčatko -a -tiek s. zdrob.
-
káčer -a mn. N a A -y m. samec kačice
-
kaderník -a mn. -ci m. odborník na úpravu žen. účesov; holič: ísť ku k-ovi;
-
kádrovať nedok. (prv) preverovať polit. a odb. úroveň pracovníkov (v totalitnom režime) a na základe toho o nich rozhodovať
-
kádrovníčka -y -čok ž.;
-
kádrovnícky príd.
-
kádrový príd.
1. k 1: k-á rezerva, k-á politika, k-é zmeny
2. (prv) kt. mal na starosti polit. a prac. hodnotenie pracovníkov, ich evidenciu ap.: k. a personálny útvar;
-
kakaovník -a m. tropický strom s pozdĺžnymi bobuľami, v kt. sú bôbovité semená, bot. Theobroma
-
kálať -a nedok. štiepať na väčšie kusy (pomocou klina), rúbať: k. polená;
● expr. dať si na chrbte → drevo k.
-
káliový príd.
-
kálium -ia s. chem. draslík, zn. K;
-
kamizolík -a m.;
-
kamzík -a mn. N a A -y m. vysokohorský prežúvavec s hákovitými rohmi, zool. Rupicapra;
-
kántriť -i nedok. expr.