Význam slova "hú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hu, hú cit.

1. i huhu, huhú napodobňuje hlas sovy

2. vyj. zdesenie, odpor, hrôzu ap., huch: h., to je odporné

huba² -y húb ž. niž. hovor. pejor. ústa; papuľa: dať, dostať po h-e

● pejor. držať h-u a) mlčať b) poslúchať;
zatvor h-u, drž h-u! mlč!

huba¹ -y húb ž.

1. dužnatý rastlinný útvar rastúci z vláknitého podhubia, obyč. s hlúbikom a klobúkom, bot. huby Fungi: muchotrávka je h.;
jedlé, jedovaté h-y, sušené h-y;
chodiť na h-y;
nábytok je napadnutý h-ou niektorým jej druhom spôsobujúcim plesnenie, hnilobu

2. pružná, pórovitá hmota zo schránok niekt. morských živočíchov použ. na umývanie ap.; syntetická napodobenina takej hmoty, špongia

● rásť, množiť sa ap. ako h-y po daždi veľmi;
expr. → bláznivé h-y pojedol;

hubár -a m. kto chodí na huby, zaujíma sa o ne ap.;

hubárčiť -i nedok. hovor. zbierať huby

hubárka -y -rok ž.;

hubársky príd.: h-a vášeň;
h-a poradňa

hubato prísl.;

hubatosť -i ž.

hubatý príd. hovor. pejor. papuľnatý: h-é dieťa;

hubertus -a/-u m. (športový) kabát z chlpatej vlnenej látky;

hubertusový príd.

hubica -e -bíc ž. dýza;

hubicový príd.

hubiť nedok. spôsobovať zhubu, ničiť (význ. 2), nivočiť: h. hmyz, burinu, životy

hubiteľ -a mn. -ia m. kniž. kto hubí, ničiteľ;

hubiteľka -y -liek ž.

hubka -y -biek ž. zdrob.

hubovitý príd. majúci vlastnosti al. podobu huby: h. výrastok, útvar;
h-é drevo zasiahnuté hubou

hubový² príd.

● expr. dostať h-ú polievku byť vyhrešený

hubový¹ príd.: h-á polievka;

hučať -í -ia nedok.

1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom, robiť hukot, hukotať: voda h-í, hory h-ia, h-nie vetra;
expr. dav h-í;
neos. v hlave, v ušiach mu h-í (od únavy ap.)

2. hovor. expr. vytrvalo nahovárať, presviedčať: h-í doňho, aby prišiel

● expr. nehuč (toľko) do mňa! neunavuj ma rozprávaním

huch cit. vyj. nepríjemné pocity, napr. zdesenie, odpor, strach, hu: h., ten lotor! h., zima je!

huckať nedok. dráždením popudzovať, štvať, nahuckávať (psa): h. psy, psov (na ľudí);

hudba -y -dieb ž.

1. iba jedn. umenie uskutočňované tónmi, zvukmi, muzika; hud. diela; hra na hud. nástrojoch: vážna, tanečná, ľudová, moderná h., pestovať h-u;
učiteľ h-y

2. hud. teleso, orchester, kapela: dychová, vojenská h.

● to je h. budúcnosti zatiaľ neuskutočniteľná vec;
expr. to je rajská, nebeská h. niečo veľmi príjemné;

hudbymilovný príd. milujúci hudbu: h-é obecenstvo

hudec -dca m. hudobník, muzikant (reprodukujúci obyč. ľud. hudbu al. v dedinskom prostredí)

hudlikať, hudlikovať nedok. pejor.

1. nezručne hrať (najmä na husliach), fidlik(ov)ať, pidlikať

2. stružlik(ov)ať, pidlikať: h. nožom

hudobne prísl.: h. nadaný;

hudobníčka -y -čok ž.;

hudobnícky príd.: h-e povolanie

hudobník -a mn. -ci m. kto hrá na hud. nástroji, zaoberá sa hudbou ap. (obyč. profesionálne);

hudobnina -y -nín ž. napísaná al. vytlačená hud. skladba

hudobno-slovný príd. hud. a slovný: h-é rozhlasové pásmo

hudobnodramatický príd. týkajúci sa hud. drámy

hudobnosť -i ž.

hudobnovedný príd. týkajúci sa hud. vedy

hudobný príd.: h. nástroj, skladateľ, h-á výchova;
h. sluch presne rozlišujúci tóny;
h-á skriňa v kt. sú hud. reprodukčné prístroje;

hudry cit. napodobňuje zvuk moriaka

húf -a/-u m. neusporiadaná skupina ľudí al. zvierat (najmä v pohybe), hŕba, hromada: h. detí, rýb;
celé h-y množstvo;

húfik -a m. zdrob.

húfne prísl.: h. hynúť

húfnica -e -nic ž. voj. delo s krátkou hlavňou

húfny príd. hromadný: h-e sťahovanie obyvateľstva;

húfom prísl. hromadne, húfne: h. odchádzať

huhlať -e -ú -úc/-ajúc nedok. expr. hovoriť nezrozumiteľne, tlmene: h-e s plnými ústami;

huhňať -e -ú nedok. expr. fufnať: h-e, lebo je prechladnutý

huhňavo prísl.: h. rozprávať;

huhňavosť -i ž.

huhňavý príd. expr. fufnavý: h. hlas;

huk -u m.

1. hukot, hrmot, lomoz: h. ulice

2. píšťala na gajdách vydávajúca stále jeden tón

húkačka -y -čiek ž. hovor. zariadenie na vydávanie zvukového výstražného signálu

húkať -a nedok.

1. vydávať ťahavý zvuk: sova, siréna h-a

2. expr. kričať: h. na deti;

húkať sa -a (iba 3. os.) nedok. (o prasnici) mať čas párenia, páriť sa

húkavo prísl.

húkavý príd. podobný húkaniu, húkajúci: h-é hlasy;

dok. húknuť -e -u -kol

hukot -u m. hučanie, lomoz, hrmot: h. vody, vlaku

□ robiť h. hukotať

hukotať -ce -cú nedok. robiť hukot, hučať: rieka h-e

hukotavo prísl.

hukotavý príd. hukotajúci, hučiaci: h. potok;

hulákať -a nedok. expr. hlasno spievať, vykrikovať: h-nie opilcov

húľava -y -ľav ž. expr. čierny búrkový oblak, čierňava, mrákava

hulvát -a m. subšt. grobian, surovec, odroň; hulvátsky príd. a prísl.;
hulvátstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k hulvát

2. grobiansky čin

humanista -u m. stúpenec humanizmu;

humanistický príd.: h-á literatúra;
h. prístup;

humanisticky prísl.

humanistka -y -tiek ž.;

humanita -y ž. humánnosť, ľudskosť

humanitárny príd. zameraný na zákl. záujmy a potreby človeka: h-a pomoc Bosne, bezdomovcom

humanitný príd. týkajúci sa (ľudskej) spoločnosti, spoločenský: h-é vedy

humanizmus -mu m.

1. spoloč. a kult. hnutie v Európe od 14. stor. založené na antickej vzdelanosti a zameriavajúce pozornosť na pozemský život človeka; toto obdobie: h. a renesancia

2. názory hlásajúce úctu k ľudskej osobnosti a starostlivosť o človeka: vyznávať, uskutočňovať h.;

humánne prísl. k 1;

humánnosť -i ž.

humánny príd.

1. vyplývajúci z ľudskosti, ľudský: h-e skutky, názory, h-e cítenie

2. odb. týkajúci sa človeka, ľudí: h-a medicína;
h-a ekológia zaoberajúca sa zlaďovaním vzťahu človeka a životného prostredia;

humbug -u m. hovor. expr. podvod, balamutenie

humienko -a -nok, humience -a -nec s. zdrob.

humno -a -mien s.

1. stodola: zvážať do h-a

2. pozemok za stodolou: pásť v h-e

● my o → vlku a vlk za humny, h-mi;

humnový príd.;

humor -u m. žartovnosť, vtipnosť: mať zmysel pre h.;
čierny, šibeničný h.;

humoreska -y -siek ž.

1. žart. poviedka

2. hud. skladba rozmarného rázu

humorista -u m.

1. spisovateľ diel humorného obsahu

2. človek oplývajúci humorom;

humoristický príd. obsahujúci humor: h. príbeh, časopis;

humoristicky prísl.

humoristka -y -tiek ž.;

humorne prísl.;

humornosť -i ž.

humorný príd. žartovný: h. človek;
h-á situácia komická;

humpľovať nedok. expr. ni(vo)čiť, kaziť (i morálne): h. šaty, majetok;
h. charakter

humrový, správ. homárový

humus -u m. úrodná vrstva pôdy s org. látkami;

humusový príd.

huňa -e ž.

1. v ľud. odeve kabát z hrubého súkna al. kožušiny

2. hrubá prikrývka z vlny al. z kožušiny;

huňato prísl.;

huňatosť -i ž.

huňatý príd. majúci hustú srsť, chlpatý: h. kožuch, pes;

huncút -a m. expr. figliar, šibal, beťár, výmyselník, lapaj: h. chlapec huncútsky;

huncútik -a mn. -ci m. zdrob. zjemn.

huncútsky príd. i prísl.: h. chlapec;
h. sa usmievať;

huncútstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k huncút

2. huncútsky, šibalský skutok: robiť h-a;

hundrať -e -ú nedok. expr.

1. vyslovovať nespokojnosť, šomrať, dudrať, frflať: h. na ženu, na počasie, stále iba h-e

2. nezrozumiteľne hovoriť, šomrať, mrmlať: h. si popod nos;

opak. hundrávať -a

hundravo prísl.;

hundravosť -i ž.

hundravý príd. hundrajúci, šomravý: h. človek;

hundroš -a m. pejor. kto (stále a na všetko) hundre, mrmloš, dudroš

hunený príd. urobený z hrubej vlnenej látky: h. kabát

hungarista -u m.

1. stúpenec hungarizmu

2. maďarčinár

hungarizácia -ie ž. v býv. Uhorsku úsilie (u)robiť uhorským, maďarským;

hungarizačne prísl.: h. pôsobiť

hungarizačný príd.;

hungarizmus -mu m.

1. hist. myšlienka uhorského štátu a jej presadzovanie

2. lingv. maď. jazykový prvok v inom jazyku;

hunka -y -niek ž. zdrob.

hup, hups cit. vyj. pád, skok, hop: h. do jamy

húpací, správ. hojdací

húpačka, správ. hojdačka

húpať -a nedok.

1. zapadať, boriť sa, zabárať sa: h. do snehu

2. správ. hojdať, kolísať;

húpavý, správ. hojdavý, kolísavý

hupkom, hupky prísl. expr.

1. rezko, svižne, skokom: h. vyskočiť

2. náhle, rýchlo: h. sa rozhodol

dok. hupnúť -e -ú -pol

1. k 1

2. expr. náhle vhupnúť: h-l medzi nás vpadol;
mesiac h-l za vrch

● h-lo mu do hlavy náhle mu prišlo na um