Synonymá slova "anti" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 34 výsledkov (1 strana)

  • anticipovať zachytiť, zachytávať dopredu (vývin) • predbehnúťpredísť: spisovateľ anticipoval, predbehol, predišiel budúcnosťpredvídať: anticipoval, predvídal vývin techniky


    predbehnúť 1. behom, chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predísť: v stúpaní do vrchu ma deti predbehli, predišli; auto rýchlo predbehlo, predišlo autobus; predbehnúť, predísť niekoho v odpovedipredhoniť: ľahko ťa predhoním (v chôdzi, v rýchlosti, v termíne a pod.) • expr. preskočiť (v povolaní) • predstihnúť: predstihli ma na konianticipovať (časovo predbehnúť): spisovateľ anticipoval budúcnosťpopredbehávaťpopredbehúvať (postupne predbehnúť)

    2. vyniknúť nad niekoho v nejakej činnosti, nadobudnúť vyššiu úroveň v niečom • predstihnúťpredísť: v usilovnosti ho nik nepredbehne, nepredstihne, nepredíde; jeho majstrovstvo nik nepredstihol, nepredišielprekonaťprevýšiťpredhoniť: prekonať, prevýšiť vyspelé krajiny v ekonomike; predhonil napokon spolužiaka vo všetkých disciplínachprerásť (získať prevahu nad niečím, niekým): žiak prerástol učiteľahovor.: pretromfnúťpretromfovať (šikovnosťou, silou a pod.): pretromfol ho dôkazmi; eleganciou pretromfuje aj dámy z veľkého svetapremôcťzdolať (nadobudnúť prevahu nad niečím, niekým): v pohotovosti ho nik nepremôže, nezdolápopredbehávaťpopredbehúvať (postupne predbehnúť): svojím výkonom popredbehával, popredbehúval všetkých spolužiakovzried. popredniť: On ma poprednil, lebo bol skúsenejší. (Švantner)nespis. predčiť


    predísť 1. chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predbehnúť: nedať sa nikým predísť, predbehnúť; predbehol nás vlak plný detí; v odovzdaní práce predísť, predbehnúť ostatnýchpredhoniť: predhonil ma na pol cestepredstihnúť: žiak je v rátaní rýchly, nik ho nepredstihneanticipovať (časovo predísť): anticipovať vývin

    2. včasným zákrokom, prevenciou nedopustiť, aby sa niečo uskutočnilo • zabrániťzamedziť: úrazu treba predísť, zabrániť; nešťastiu už nemohli predísť; škody sa nestihli zamedziťprekaziťznemožniť: prekaziť, znemožniť roztržku vo vedenízmariťzahatať: treba zmariť, zahatať pokusy o vydieranienedovoliť (vopred): nedovoliť na pracovisku klebety

    3. p. predbehnúť 1, 2


    predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcietušiťcítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdnyzastar.: predvidieťpredcítiťexpr.: šípiťvetriťňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľaprognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinupredpokladaťčakaťočakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú taktoanticipovať: vedec anticipuje vývin


    antický p. klasický 1


    klasický 1. vzťahujúci sa na kultúru starých Grékov a Rimanov • antický: klasický, antický spisovateľ; klasická, antická tvárzried. staroklasický: staroklasická literatúra

    2. vzťahujúci sa na klasicizmus ako umelecký smer • klasicistický: klasický, klasicistický sloh, štýl; klasicistická strohosť

    3. majúci trvalú hodnotu, nepodliehajúci času • trvalýhodnotný: klasické, trvalé, hodnotné dielavážny (o hudbe) • operný (o speve) • osvedčený: osvedčený materiálzaužívaný: pripravovať víno zaužívaným spôsobom

    4. p. typický, vzorový


    antika p. starovek


    starovek obdobie od vzniku najstarších orientálnych civilizácií do zániku západorímskej ríše • antika (grécky a rímsky starovek; jeho kultúra a umenie)


    antikoncepcia p. ochrana 2


    ochrana 1. starostlivosť o odvrátenie nebezpečenstva al. škodlivých vplyvov • zabezpečeniezábezpeka: ochrana, zabezpečenie, zábezpeka pred povodňou, požiaromprevencia (ochrana predchádzaním): ochrana pred chorobami, prevencia chorôb

    2. prostriedok (osoba, zariadenie a pod.) na chránenie • kniž. záštitapren.: štítegida: byť pod ochranou, záštitou, egidou niekohohovor. ochranka (člen osobnej ochrany obyč. prominentnej osoby) • antikoncepcia (ochranné prostriedky pred počatím): mužská ochrana, antikoncepcia


    antikrist p. čert


    čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla • diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diablasatansatanáš: pekelný satanášAntikrist (diabol ako protivník Krista) • pren. antikrist (zlý človek) • zlý duchzloduchpekelníkdémonluciferbesďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekolexpr. rohatýhovor. expr.: paromšľakfras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzalhovor.: anciášancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojhohovor. expr. helement (v nadávkach) • hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach) • zastar.: priepastník (Vansová)rarach (Hurban)kniž. zastar. zloboh (Dobšinský)bibl. belzebubnáb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľažart. krampus (Letz)


    antikvár p. starožitník


    starožitník obchodník so starožitnosťami • antikvár (kto obchoduje najmä so starými knihami)


    antikvárny p. starobylý, starý1 3


    starobylý ktorý bol v dávnej minulosti, ktorý z nej pochádza • starodávny: starobylé, starodávne kaštieledávnydávnovekýmnohovekýpradávny: dávni, dávnovekí predkovia, obyvatelia; dávnoveká kultúrastarý (op. nový): staré pohanské zvykystarosvetskýstaromódnynemoderný (op. moderný): starosvetský, staromódny nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starobylý a vzácny, často aj dosť opotrebovaný): starožitné, starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý má určitú hodnotu, napr. umeleckú; ktorý je znakom, symbolom histórie): historické jadro mesta, historický kostýmmuzeálny (patriaci do múzea): muzeálna pamiatkaarchetypálny: archetypálny spôsob životaarchaickýzried. archaistický (majúci starodávnu podobu): archaické výrazy, archaický jazykpatriarchálny: patriarchálny spôsob životazastar. starinný: starinná báj (Figuli)

    p. aj starý


    starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarýnemladýstaršíhovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej ženeexpr.: obstarožnýobstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzorprestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratáostarenýostarnutýzostarenýzostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručkýstaručičkýstarušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičovstáročnýprastarýpoet.: stávekýstovekýexpr.: vekovitývekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dubexpr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná ženapejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedopristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

    p. aj starecký

    2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciachopotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčkuošumelýošúchanýobnosenýobdratýzodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté teniskyojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené autoexpr.: obstarožnýobstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdytvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chliebexpr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

    3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylýstarodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestádávnydávnovekýodvekýpradávnyprastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisydlhoročnýmnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvostarosvetskýstaromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatkaarchaickýzried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazyzastar. starinný: starinná báj (Figuli)kniž. zašlý: zašlé časyzabudnutýpren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesnehovor. predpotopnýpamätnícky: pamätnícke časy

    4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený


    antinómia p. protirečenie


    protirečenie protichodné tvrdenie; čo sa vzájomne vylučuje • kontradikcia: v jeho výpovedi je plno protirečení, kontradikciíantagonizmus (nezmieriteľné protirečenie) • rozpornezhodanesúladnezrovnalosť: rozpory, nezhody, nezrovnalosti medzi slovami a činmiprotiklad (hlboké protirečenie) • kontrast (úplný protiklad): protiklad, kontrast medzi reálnym a ideálnymparadox (protizmyselné tvrdenie): povedať paradoxodb. antinómia


    antinomický p. protirečivý, protikladný


    protikladný ktorý je protikladom iného, stojaci proti inému; obsahujúci v sebe protiklad, rozpor • protichodný: protikladné, protichodné informácie, názoryprotismerný: protismerné tendencie, prúdy v umeníopačnýpolaritnýzried. polárny: stoja na opačných, polaritných pozíciáchdiametrálny: diametrálne postojeopozitnýodb. antinomický: opozitná, antinomická dvojicakontrastnýprotipólnyprotipólový: kontrastné pomery; kontrastné, protipólne, protipólové kategórieprotirečivýkniž. rozpornýrozporuplnýkniž. kontroverzný (vnútorne protikladný): protirečivé, rozporné, rozporuplné, kontroverzné javy, cityodb. ambivalentný (protikladný vo vzťahu k tomu istému objektu): ambivalentný vzťahparadoxný: paradoxné tvrdenieantagonistickýantagonický: antagonické, antagonistické tábory, skupinyodb.: kontradikčnýkontradiktickýkontradiktórnykontradiktorický: kontradikčné, kontradiktórne, kontradiktické pojmy, znenie zákonazastar. rozchodný (Jégé)


    protirečivý vzájomne si odporujúci; obsahujúci protirečenie • protichodnýprotikladný: protirečivé, protichodné výpovede, svedectvá; protirečivé, protikladné javykniž.: rozpornýrozporuplnýodb.: antinomickýkontradikčnýkontradiktórnykontradiktorickýkontroverznýambivalentný (obsahujúci rozpor, antinómiu, kontradikciu, ambivalenciu): rozporné, rozporuplné, antinomické, kontradiktórne tvrdenieparadoxný (obsahujúci paradox): paradoxné myšlienkyantagonistickýantagonický (založený na antagonizme): antagonistické, antagonické sily

    p. aj protikladný, antagonistický


    antipatia záporný citový postoj k niekomu, niečomu (op. sympatia): cítiť antipatiu voči niekomunechuť: vzbudzovať nechuťnevôľanevoľa: potlačiť nevôľu, nevoľuodpor (silná antipatia): premôcť odpor k chorémukniž. animozitaaverzia (silná antipatia): mať averziu k niekomuneľúbosťneochota: prejaviť neľúbosť, neochotu


    odpor 1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: naraziť na odporodboj (organizovaný odpor proti vládnucemu režimu): viesť odbojvzdor (odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu): zmocňuje sa ho vzdorvzbura (hromadný odpor proti vládnucemu poriadku): potlačiť vzburukniž. rezistencia (obmedzenie aktivity na povinnú mieru): pasívna rezistencia

    2. záporný citový postoj k niekomu, niečomu • antipatia (op. sympatia): cítiť odpor, antipatiu voči niekomunechuť: vzbudzovať nechuťaverzia (silný odpor): mať averziu k niečomunevôľanevoľa: usiloval sa neukázať svoju nevôľu, nevoľuneľúbosť: prejaviť neľúbosťhnus (fyziologický odpor): striasť sa od hnusukniž. fóbia (silný odpor spojený obyč. s nenávisťou) • kniž. ódium: ódium verejnej mienky (Kukučín)kniž. animozita

    3. p. protest


    antipatický p. nesympatický


    nechutný 1. (o jedle) ktorý nemá dobrú, príjemnú chuť (op. chutný) • nedobrý: nechutný, nedobrý prívarokzlýpejor.: hnusnýodporný (ktorý má veľmi nepríjemnú chuť): jedlo bolo na druhý deň už zlé, hnusné, odporné

    2. ktorý vzbudzuje odpor, nevôľu, pohoršenie • nepríjemnýnemilý (op. príjemný, milý): nechutné, nepríjemné, nemilé vystupovanie na verejnostitrápnymrzutý (vzbudzujúci rozpaky, nevôľu): musí riešiť túto trápnu, mrzutú aférunevkusnýnegustiózny (svedčiaci o nedostatku vkusu): negustiózny výzor; nevkusné, negustiózne šatynesympatickýantipatickýpejor.: odpornýhnusnýprotivnýpríšerný: nesympatický, antipatický spoločník; viesť odporné, hnusné, protivné reči; odporný, protivný, príšerný zápachmrzkýškaredýošklivýpejor. ohavný (vzbudzujúci neľúbosť; op. pekný, príjemný): nechutný, mrzký, škaredý čin; sníval sa mi ošklivý, ohavný senneslušnýhrubý (vzbudzujúci nevôľu vulgárnosťou a pod.): rozprávať nechutné, neslušné, hrubé žarty


    nesympatický vyvolávajúci nesympatiu (op. sympatický) • antipatický: nesympatická, antipatická osobanepríjemnýnemilý: nepríjemné, nemilé prostredie


    odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemnýprotivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuťhnusnýohavnýohyzdnýzlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutnýnemilýexpr.: bridkýbridivýneskl.: bridbriď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudiaošklivýmrzkýškaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanieodpudzujúciodpudivýnevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatickýantipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvárneznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomeryslizký: slizká tvárpríkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuťexpr.: obludnýpríšernýhrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvozried. sprotivenýpejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opileckniž. odiózny: odiózne slovámrzutýhovor. expr.: sprostýhlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia

    2. p. opačný 2


    antipód 1. p. protinožec 2. p. protivník 1


    protinožec človek žijúci na protiľahlej strane zemegule • antipód


    protivník 1. kto nesúhlasí s názormi iného a bojuje proti nim • odporca: politický protivník, odporcaoponent (protivník, obyč. v diskusii) • nepriateľsúper: poraziť protivníka, nepriateľa, súperasok (protivník, obyč. v ľúbostnom vzťahu): vidieť v niekom sokarival: ideový rivalzastar. súperník (Škultéty)zastar. odporníkkniž. opozicionárzried. opozičník: keď zistil, že sa nenájde nijaký opozičník, zmĺkolkniž. antipód

    2. kto bojuje s niekým v súťaži, v zápase • súperprotihráč: podceňovať protivníka, súpera, protihráčarival: dnes sa stretli dvaja odvekí rivalipartner (spoluúčastník hry, zábavy): ukázal sa ako rovnocenný partner


    antipól p. protipól 1


    opak 1. spodná časť látky al. iných plochých predmetov, opačná strana • rub (op. líce): opak, rub mince

    2. čo má v porovnaní s niečím opačné vlastnosti • protiklad: je opakom, protikladom poslušnostikontrastpren.: protipólantipól: syn je kontrastom, protipólom svojho otcazastar. zried. protiva

    p. aj kontrast


    protipól 1. opačný pól • antipól

    2. p. kontrast


Pozri výraz ANTI v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV