Význam slova "hu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 192 výsledkov (2 strán)
-
hu, hú cit.
1. i huhu, huhú napodobňuje hlas sovy
-
huba2 -y húb ž. niž. hovor. pejor. ústa; papuľa: dať, dostať po h-e
● pejor. držať h-u a) mlčať b) poslúchať;
zatvor h-u, drž h-u! mlč!huba1 -y húb ž.
1. dužnatý rastlinný útvar rastúci z vláknitého podhubia, obyč. s hlúbikom a klobúkom, bot. huby Fungi: muchotrávka je h.;
jedlé, jedovaté h-y, sušené h-y;
chodiť na h-y;
nábytok je napadnutý h-ou niektorým jej druhom spôsobujúcim plesnenie, hnilobu2. pružná, pórovitá hmota zo schránok niekt. morských živočíchov použ. na umývanie ap.; syntetická napodobenina takej hmoty, špongia
● rásť, množiť sa ap. ako h-y po daždi veľmi;
expr. → bláznivé h-y pojedol; -
hubár -a m. kto chodí na huby, zaujíma sa o ne ap.;
-
hubárčiť -i nedok. hovor. zbierať huby
-
hubárka -y -rok ž.;
-
hubársky príd.: h-a vášeň;
h-a poradňa -
hubato prísl.;
-
hubatosť -i ž.
-
hubertus -a/-u m. (športový) kabát z chlpatej vlnenej látky;
-
hubertusový príd.
-
hubica -e -bíc ž. dýza;
-
hubicový príd.
-
hubiť nedok. spôsobovať zhubu, ničiť (význ. 2), nivočiť: h. hmyz, burinu, životy
-
hubiteľ -a mn. -ia m. kniž. kto hubí, ničiteľ;
-
hubiteľka -y -liek ž.
-
hubka -y -biek ž. zdrob.
-
hubovitý príd. majúci vlastnosti al. podobu huby: h. výrastok, útvar;
h-é drevo zasiahnuté hubou -
hubový2 príd.
● expr. dostať h-ú polievku byť vyhrešený
hubový1 príd.: h-á polievka;
-
hučať -í -ia nedok.
1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom, robiť hukot, hukotať: voda h-í, hory h-ia, h-nie vetra;
expr. dav h-í;
neos. v hlave, v ušiach mu h-í (od únavy ap.)2. hovor. expr. vytrvalo nahovárať, presviedčať: h-í doňho, aby prišiel
● expr. nehuč (toľko) do mňa! neunavuj ma rozprávaním
-
huch cit. vyj. nepríjemné pocity, napr. zdesenie, odpor, strach, hu: h., ten lotor! h., zima je!
-
huckať nedok. dráždením popudzovať, štvať, nahuckávať (psa): h. psy, psov (na ľudí);
-
hudba -y -dieb ž.
1. iba jedn. umenie uskutočňované tónmi, zvukmi, muzika; hud. diela; hra na hud. nástrojoch: vážna, tanečná, ľudová, moderná h., pestovať h-u;
učiteľ h-y2. hud. teleso, orchester, kapela: dychová, vojenská h.
● to je h. budúcnosti zatiaľ neuskutočniteľná vec;
expr. to je rajská, nebeská h. niečo veľmi príjemné; -
hudbymilovný príd. milujúci hudbu: h-é obecenstvo
-
hudec -dca m. hudobník, muzikant (reprodukujúci obyč. ľud. hudbu al. v dedinskom prostredí)
-
hudlikať, hudlikovať nedok. pejor.
1. nezručne hrať (najmä na husliach), fidlik(ov)ať, pidlikať
2. stružlik(ov)ať, pidlikať: h. nožom
-
hudobne prísl.: h. nadaný;
-
hudobníčka -y -čok ž.;
-
hudobnícky príd.: h-e povolanie
-
hudobník -a mn. -ci m. kto hrá na hud. nástroji, zaoberá sa hudbou ap. (obyč. profesionálne);
-
hudobnina -y -nín ž. napísaná al. vytlačená hud. skladba
-
hudobno-slovný príd. hud. a slovný: h-é rozhlasové pásmo
-
hudobnodramatický príd. týkajúci sa hud. drámy
-
hudobnosť -i ž.
-
hudobnovedný príd. týkajúci sa hud. vedy
-
hudobný príd.: h. nástroj, skladateľ, h-á výchova;
h. sluch presne rozlišujúci tóny;
h-á skriňa v kt. sú hud. reprodukčné prístroje; -
hudry cit. napodobňuje zvuk moriaka
-
húf -a/-u m. neusporiadaná skupina ľudí al. zvierat (najmä v pohybe), hŕba, hromada: h. detí, rýb;
celé h-y množstvo; -
húfik -a m. zdrob.
-
húfne prísl.: h. hynúť
-
húfnica -e -nic ž. voj. delo s krátkou hlavňou
-
húfny príd. hromadný: h-e sťahovanie obyvateľstva;
-
huhlať -e -ú -úc/-ajúc nedok. expr. hovoriť nezrozumiteľne, tlmene: h-e s plnými ústami;
-
huhňavo prísl.: h. rozprávať;
-
huhňavosť -i ž.
-
huhňavý príd. expr. fufnavý: h. hlas;
-
huk -u m.
-
húkačka -y -čiek ž. hovor. zariadenie na vydávanie zvukového výstražného signálu
-
húkať -a nedok.
1. vydávať ťahavý zvuk: sova, siréna h-a
2. expr. kričať: h. na deti;
-
húkať sa -a (iba 3. os.) nedok. (o prasnici) mať čas párenia, páriť sa
-
húkavo prísl.
-
húkavý príd. podobný húkaniu, húkajúci: h-é hlasy;
-
dok. húknuť -e -u -kol
-
hukot -u m. hučanie, lomoz, hrmot: h. vody, vlaku
□ robiť h. hukotať
-
hukotavo prísl.
-
hukotavý príd. hukotajúci, hučiaci: h. potok;
-
hulákať -a nedok. expr. hlasno spievať, vykrikovať: h-nie opilcov
-
húľava -y -ľav ž. expr. čierny búrkový oblak, čierňava, mrákava
-
hulvát -a m. subšt. grobian, surovec, odroň; hulvátsky príd. a prísl.;
hulvátstvo -a -tiev s.1. iba jedn. k hulvát
2. grobiansky čin
-
humanista -u m. stúpenec humanizmu;
-
humanistický príd.: h-á literatúra;
h. prístup;humanisticky prísl.
-
humanistka -y -tiek ž.;
-
humanita -y ž. humánnosť, ľudskosť
-
humanitárny príd. zameraný na zákl. záujmy a potreby človeka: h-a pomoc Bosne, bezdomovcom
-
humanitný príd. týkajúci sa (ľudskej) spoločnosti, spoločenský: h-é vedy
-
humanizmus -mu m.
1. spoloč. a kult. hnutie v Európe od 14. stor. založené na antickej vzdelanosti a zameriavajúce pozornosť na pozemský život človeka; toto obdobie: h. a renesancia
2. názory hlásajúce úctu k ľudskej osobnosti a starostlivosť o človeka: vyznávať, uskutočňovať h.;
-
humánne prísl. k 1;
-
humánnosť -i ž.
-
humánny príd.
1. vyplývajúci z ľudskosti, ľudský: h-e skutky, názory, h-e cítenie
2. odb. týkajúci sa človeka, ľudí: h-a medicína;
h-a ekológia zaoberajúca sa zlaďovaním vzťahu človeka a životného prostredia; -
humienko -a -nok, humience -a -nec s. zdrob.
-
humno -a -mien s.
1. stodola: zvážať do h-a
2. pozemok za stodolou: pásť v h-e
● my o → vlku a vlk za humny, h-mi;
-
humnový príd.;
-
humor -u m. žartovnosť, vtipnosť: mať zmysel pre h.;
čierny, šibeničný h.; -
humoreska -y -siek ž.
1. žart. poviedka
2. hud. skladba rozmarného rázu
-
humorista -u m.
1. spisovateľ diel humorného obsahu
2. človek oplývajúci humorom;
-
humoristický príd. obsahujúci humor: h. príbeh, časopis;
humoristicky prísl.
-
humoristka -y -tiek ž.;
-
humorne prísl.;
-
humornosť -i ž.
-
humorný príd. žartovný: h. človek;
h-á situácia komická; -
humpľovať nedok. expr. ni(vo)čiť, kaziť (i morálne): h. šaty, majetok;
h. charakter -
humrový, správ. homárový
-
humus -u m. úrodná vrstva pôdy s org. látkami;
-
humusový príd.
-
huňa -e ž.
1. v ľud. odeve kabát z hrubého súkna al. kožušiny
2. hrubá prikrývka z vlny al. z kožušiny;
-
huňato prísl.;
-
huňatosť -i ž.
-
huncút -a m. expr. figliar, šibal, beťár, výmyselník, lapaj: h. chlapec huncútsky;
-
huncútik -a mn. -ci m. zdrob. zjemn.
-
huncútsky príd. i prísl.: h. chlapec;
h. sa usmievať; -
huncútstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k huncút
-
hundrať -e -ú nedok. expr.
1. vyslovovať nespokojnosť, šomrať, dudrať, frflať: h. na ženu, na počasie, stále iba h-e
-
opak. hundrávať -a
-
hundravo prísl.;
-
hundravosť -i ž.
-
hundravý príd. hundrajúci, šomravý: h. človek;
-
hundroš -a m. pejor. kto (stále a na všetko) hundre, mrmloš, dudroš
-
hunený príd. urobený z hrubej vlnenej látky: h. kabát
-
hungarista -u m.
1. stúpenec hungarizmu
2. maďarčinár
-
hungarizácia -ie ž. v býv. Uhorsku úsilie (u)robiť uhorským, maďarským;
-
hungarizačne prísl.: h. pôsobiť
-
hungarizačný príd.;
-
hungarizmus -mu m.
-
hunka -y -niek ž. zdrob.
-
húpací, správ. hojdací
-
húpačka, správ. hojdačka
-
húpať -a nedok.
1. zapadať, boriť sa, zabárať sa: h. do snehu
2. správ. hojdať, kolísať;
-
húpavý, správ. hojdavý, kolísavý
-
hupkom, hupky prísl. expr.
-
dok. hupnúť -e -ú -pol
1. k 1
2. expr. náhle vhupnúť: h-l medzi nás vpadol;
mesiac h-l za vrch● h-lo mu do hlavy náhle mu prišlo na um