Význam slova "hu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 192 výsledkov (2 strán)

  • hu, hú cit.

    1. i huhu, huhú napodobňuje hlas sovy

    2. vyj. zdesenie, odpor, hrôzu ap., huch: h., to je odporné

  • huba2 -y húb ž. niž. hovor. pejor. ústa; papuľa: dať, dostať po h-e

    pejor. držať h-u a) mlčať b) poslúchať;
    zatvor h-u, drž h-u! mlč!

    huba1 -y húb ž.

    1. dužnatý rastlinný útvar rastúci z vláknitého podhubia, obyč. s hlúbikom a klobúkom, bot. huby Fungi: muchotrávka je h.;
    jedlé, jedovaté h-y, sušené h-y;
    chodiť na h-y;
    nábytok je napadnutý h-ou niektorým jej druhom spôsobujúcim plesnenie, hnilobu

    2. pružná, pórovitá hmota zo schránok niekt. morských živočíchov použ. na umývanie ap.; syntetická napodobenina takej hmoty, špongia

    rásť, množiť sa ap. ako h-y po daždi veľmi;
    expr. → bláznivé h-y pojedol;

  • hubár -a m. kto chodí na huby, zaujíma sa o ne ap.;

  • hubárčiť -i nedok. hovor. zbierať huby

  • hubárka -y -rok ž.;

  • hubársky príd.: h-a vášeň;
    h-a poradňa

  • hubato prísl.;

  • hubatosť -i ž.

  • hubatý príd. hovor. pejor. papuľnatý: h-é dieťa;

  • hubertus -a/-u m. (športový) kabát z chlpatej vlnenej látky;

  • hubertusový príd.

  • hubica -e -bíc ž. dýza;

  • hubicový príd.

  • hubiť nedok. spôsobovať zhubu, ničiť (význ. 2), nivočiť: h. hmyz, burinu, životy

  • hubiteľ -a mn. -ia m. kniž. kto hubí, ničiteľ;

  • hubiteľka -y -liek ž.

  • hubka -y -biek ž. zdrob.

  • hubovitý príd. majúci vlastnosti al. podobu huby: h. výrastok, útvar;
    h-é drevo zasiahnuté hubou

  • hubový2 príd.

    expr. dostať h-ú polievku byť vyhrešený

    hubový1 príd.: h-á polievka;

  • hučať -í -ia nedok.

    1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom, robiť hukot, hukotať: voda h-í, hory h-ia, h-nie vetra;
    expr. dav h-í;
    neos. v hlave, v ušiach mu h-í (od únavy ap.)

    2. hovor. expr. vytrvalo nahovárať, presviedčať: h-í doňho, aby prišiel

    expr. nehuč (toľko) do mňa! neunavuj ma rozprávaním

  • huch cit. vyj. nepríjemné pocity, napr. zdesenie, odpor, strach, hu: h., ten lotor! h., zima je!

  • huckať nedok. dráždením popudzovať, štvať, nahuckávať (psa): h. psy, psov (na ľudí);

  • hudba -y -dieb ž.

    1. iba jedn. umenie uskutočňované tónmi, zvukmi, muzika; hud. diela; hra na hud. nástrojoch: vážna, tanečná, ľudová, moderná h., pestovať h-u;
    učiteľ h-y

    2. hud. teleso, orchester, kapela: dychová, vojenská h.

    to je h. budúcnosti zatiaľ neuskutočniteľná vec;
    expr. to je rajská, nebeská h. niečo veľmi príjemné;

  • hudbymilovný príd. milujúci hudbu: h-é obecenstvo

  • hudec -dca m. hudobník, muzikant (reprodukujúci obyč. ľud. hudbu al. v dedinskom prostredí)

  • hudlikať, hudlikovať nedok. pejor.

    1. nezručne hrať (najmä na husliach), fidlik(ov)ať, pidlikať

    2. stružlik(ov)ať, pidlikať: h. nožom

  • hudobne prísl.: h. nadaný;

  • hudobníčka -y -čok ž.;

  • hudobnícky príd.: h-e povolanie

  • hudobník -a mn. -ci m. kto hrá na hud. nástroji, zaoberá sa hudbou ap. (obyč. profesionálne);

  • hudobnina -y -nín ž. napísaná al. vytlačená hud. skladba

  • hudobno-slovný príd. hud. a slovný: h-é rozhlasové pásmo

  • hudobnodramatický príd. týkajúci sa hud. drámy

  • hudobnosť -i ž.

  • hudobnovedný príd. týkajúci sa hud. vedy

  • hudobný príd.: h. nástroj, skladateľ, h-á výchova;
    h. sluch presne rozlišujúci tóny;
    h-á skriňa v kt. sú hud. reprodukčné prístroje;

  • hudry cit. napodobňuje zvuk moriaka

  • húf -a/-u m. neusporiadaná skupina ľudí al. zvierat (najmä v pohybe), hŕba, hromada: h. detí, rýb;
    celé h-y množstvo;

  • húfik -a m. zdrob.

  • húfne prísl.: h. hynúť

  • húfnica -e -nic ž. voj. delo s krátkou hlavňou

  • húfny príd. hromadný: h-e sťahovanie obyvateľstva;

  • húfom prísl. hromadne, húfne: h. odchádzať

  • huhlať -e -ú -úc/-ajúc nedok. expr. hovoriť nezrozumiteľne, tlmene: h-e s plnými ústami;

  • huhňať -e -ú nedok. expr. fufnať: h-e, lebo je prechladnutý

  • huhňavo prísl.: h. rozprávať;

  • huhňavosť -i ž.

  • huhňavý príd. expr. fufnavý: h. hlas;

  • huk -u m.

    1. hukot, hrmot, lomoz: h. ulice

    2. píšťala na gajdách vydávajúca stále jeden tón

  • húkačka -y -čiek ž. hovor. zariadenie na vydávanie zvukového výstražného signálu

  • húkať -a nedok.

    1. vydávať ťahavý zvuk: sova, siréna h-a

    2. expr. kričať: h. na deti;

  • húkať sa -a (iba 3. os.) nedok. (o prasnici) mať čas párenia, páriť sa

  • húkavo prísl.

  • húkavý príd. podobný húkaniu, húkajúci: h-é hlasy;

  • dok. húknuť -e -u -kol

  • hukot -u m. hučanie, lomoz, hrmot: h. vody, vlaku

    robiť h. hukotať

  • hukotať -ce -cú nedok. robiť hukot, hučať: rieka h-e

  • hukotavo prísl.

  • hukotavý príd. hukotajúci, hučiaci: h. potok;

  • hulákať -a nedok. expr. hlasno spievať, vykrikovať: h-nie opilcov

  • húľava -y -ľav ž. expr. čierny búrkový oblak, čierňava, mrákava

  • hulvát -a m. subšt. grobian, surovec, odroň; hulvátsky príd. a prísl.;
    hulvátstvo -a -tiev s.

    1. iba jedn. k hulvát

    2. grobiansky čin

  • humanista -u m. stúpenec humanizmu;

  • humanistický príd.: h-á literatúra;
    h. prístup;

    humanisticky prísl.

  • humanistka -y -tiek ž.;

  • humanita -y ž. humánnosť, ľudskosť

  • humanitárny príd. zameraný na zákl. záujmy a potreby človeka: h-a pomoc Bosne, bezdomovcom

  • humanitný príd. týkajúci sa (ľudskej) spoločnosti, spoločenský: h-é vedy

  • humanizmus -mu m.

    1. spoloč. a kult. hnutie v Európe od 14. stor. založené na antickej vzdelanosti a zameriavajúce pozornosť na pozemský život človeka; toto obdobie: h. a renesancia

    2. názory hlásajúce úctu k ľudskej osobnosti a starostlivosť o človeka: vyznávať, uskutočňovať h.;

  • humánne prísl. k 1;

  • humánnosť -i ž.

  • humánny príd.

    1. vyplývajúci z ľudskosti, ľudský: h-e skutky, názory, h-e cítenie

    2. odb. týkajúci sa človeka, ľudí: h-a medicína;
    h-a ekológia zaoberajúca sa zlaďovaním vzťahu človeka a životného prostredia;

  • humbug -u m. hovor. expr. podvod, balamutenie

  • humienko -a -nok, humience -a -nec s. zdrob.

  • humno -a -mien s.

    1. stodola: zvážať do h-a

    2. pozemok za stodolou: pásť v h-e

    my o → vlku a vlk za humny, h-mi;

  • humnový príd.;

  • humor -u m. žartovnosť, vtipnosť: mať zmysel pre h.;
    čierny, šibeničný h.;

  • humoreska -y -siek ž.

    1. žart. poviedka

    2. hud. skladba rozmarného rázu

  • humorista -u m.

    1. spisovateľ diel humorného obsahu

    2. človek oplývajúci humorom;

  • humoristický príd. obsahujúci humor: h. príbeh, časopis;

    humoristicky prísl.

  • humoristka -y -tiek ž.;

  • humorne prísl.;

  • humornosť -i ž.

  • humorný príd. žartovný: h. človek;
    h-á situácia komická;

  • humpľovať nedok. expr. ni(vo)čiť, kaziť (i morálne): h. šaty, majetok;
    h. charakter

  • humrový, správ. homárový

  • humus -u m. úrodná vrstva pôdy s org. látkami;

  • humusový príd.

  • huňa -e ž.

    1. v ľud. odeve kabát z hrubého súkna al. kožušiny

    2. hrubá prikrývka z vlny al. z kožušiny;

  • huňato prísl.;

  • huňatosť -i ž.

  • huňatý príd. majúci hustú srsť, chlpatý: h. kožuch, pes;

  • huncút -a m. expr. figliar, šibal, beťár, výmyselník, lapaj: h. chlapec huncútsky;

  • huncútik -a mn. -ci m. zdrob. zjemn.

  • huncútsky príd. i prísl.: h. chlapec;
    h. sa usmievať;

  • huncútstvo -a -tiev s.

    1. iba jedn. k huncút

    2. huncútsky, šibalský skutok: robiť h-a;

  • hundrať -e -ú nedok. expr.

    1. vyslovovať nespokojnosť, šomrať, dudrať, frflať: h. na ženu, na počasie, stále iba h-e

    2. nezrozumiteľne hovoriť, šomrať, mrmlať: h. si popod nos;

  • opak. hundrávať -a

  • hundravo prísl.;

  • hundravosť -i ž.

  • hundravý príd. hundrajúci, šomravý: h. človek;

  • hundroš -a m. pejor. kto (stále a na všetko) hundre, mrmloš, dudroš

  • hunený príd. urobený z hrubej vlnenej látky: h. kabát

  • hungarista -u m.

    1. stúpenec hungarizmu

    2. maďarčinár

  • hungarizácia -ie ž. v býv. Uhorsku úsilie (u)robiť uhorským, maďarským;

  • hungarizačne prísl.: h. pôsobiť

  • hungarizačný príd.;

  • hungarizmus -mu m.

    1. hist. myšlienka uhorského štátu a jej presadzovanie

    2. lingv. maď. jazykový prvok v inom jazyku;

  • hunka -y -niek ž. zdrob.

  • hup, hups cit. vyj. pád, skok, hop: h. do jamy

  • húpací, správ. hojdací

  • húpačka, správ. hojdačka

  • húpať -a nedok.

    1. zapadať, boriť sa, zabárať sa: h. do snehu

    2. správ. hojdať, kolísať;

  • húpavý, správ. hojdavý, kolísavý

  • hupkom, hupky prísl. expr.

    1. rezko, svižne, skokom: h. vyskočiť

    2. náhle, rýchlo: h. sa rozhodol

  • dok. hupnúť -e -ú -pol

    1. k 1

    2. expr. náhle vhupnúť: h-l medzi nás vpadol;
    mesiac h-l za vrch

    h-lo mu do hlavy náhle mu prišlo na um

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV