Význam slova "fö" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 212 výsledkov (2 strán)
-
fotografovať nedok. robiť fotografie (význ. 1): f. rodinu, dať sa f.
-
fotokópia -ie ž. kópia zhotovená pôv. fotochemicky, novšie xerograficky: f. dokladu
-
fotokrúžok -žku m. hovor. krúžok fotografistov (v školách, podnikoch)
-
fotomodelka -y -liek ž. modelka na fotografovanie (pri predvádzaní oblečenia ap.)
-
fotomontáž -e ž. technika zostavovania obrazu z viacerých fotografií; obraz takto vzniknutý: výstava f-í;
-
fotomontážny príd.
-
fotón -u m. fyz. elementárna svetelná častica
-
fotoreportáž -e ž. fot. reportáž
-
fotoreportér -a m. reportér zaobstarávajúci pre tlač fot. materiál;
-
fotoreportérka -y -rok ž.;
-
fotoreportérsky príd.
-
fotosúťaž -e ž. hovor. fot. súťaž
-
fotosyntéza -y ž. bot. (v rastlinách) premena kysličníka uhličitého na org. látky (pôsobením svetla a vody)
-
foxteriér -a mn. N a A -y m. poľov. pes s typicky hranatou postavou využívaný na durenie zveri
-
foxtrot -u m. spoloč. tanec v rýchlejšom tempe
-
foyer [foajé] -u [-ru] L -i mn. -y m. i neskl. s. (franc.) väčšia predsieň v divadle al. iných ver. budovách
-
f [i ef] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno; znak 6. miesta v poradí: blok F, vitamín F
2. hud. tón a nota: stupnica F dur, f mol
3. v skr. a zn.: hud. f forte;
fyz. F farad;
chem. F fluór● nepovedať ani f nepovedať nič
-
fáč -a m. hovor. obväz
-
fác cit. napodobňuje zvuk pri údere dlaňou; naznačuje plesnutie: f. mu jednu na zadok
-
fádne prísl.;
-
fádnosť -i ž.
-
fádny príd. jednotvárny, nevýrazný; nudný: f-a chuť, farba;
f. film; -
fáma -y fám ž. hovor. chýr, zvesť; povesť: šíriť o niekom f-y;
f. hovorí, že ... -
fánka -y -nok ž. kuch. druh vyprážaného pečiva
-
fárať -a nedok.
1. zostupovať do bane
2. hovor. expr. ísť, kráčať
-
fáza -y fáz ž. časovo vymedzený úsek, obdobie; stupeň priebehu: f-y výrobného procesu;
vývinová f. štádium;
astron. f. Mesiaca stupeň jeho osvetlenia;
elektrotech. stav smeru a veľkosti striedavého prúdu; -
fázovo prísl.: f. prebiehať;
-
fázovosť -i ž.
-
fázový príd.: odb. f-á rýchlosť, f. prúd;
-
fénix -a m. v staroegyptskej mytológii zázračný vták, kt. po spálení znova ožíva; symbol obrodzovania
-
fér, pôv. pís. fair (angl.) hovor.
I. neskl. príd. čestný, slušný: f. hra, to nie je f.;
šport. fair play [fér plej] hra podľa pravidiel i fraz. čestné konanie -
férovo prísl.: správať sa f.;
-
férovosť -i ž.
-
férový príd. hovor. čestný, slušný, fér: používať iba f-é spôsoby; je to f. človek;
-
fi, fí cit.
1. napodobňuje fičanie, hvízdanie: fí, preletel granát
2. vyj. rozlič. pocity: fi, fí, aké odporné;
fí, aká krása! -
fíčer, pôv. pís. feature -u L -i mn. -y m. publ. umelecky spracované rozhlas. dokumentárne pásmo
-
fígeľ -gľa m. hovor.
1. žart, vtip; šibalstvo, huncútstvo: vystrájať f-e
2. dôvtip, šikovnosť: pomáhať si f-om
3. prefíkanosť; podfuk, úskok: ženský f.;
v tom bude (dáky) f.● čo f., to groš dôvtip sa vypláca;
-
fíglik -a m. zdrob. expr.
-
fíha, fiha cit. vyj. rozlič. pocity, obyč. prekvapenie: f., taká novina!
-
fínčina -y ž. fínsky jazyk
-
fínsky príd. k Fín, Fínsko: f. jazyk, f-a sauna;
fínsky prísl.: rozprávať (po) f.
-
fízel -zla m. hovor. pejor. príslušník tajnej polície; špehúň, sliedič
-
fľak -u m. hovor.
-
fľakato prísl.;
-
fľakatosť -i ž.
-
fľakatý príd. hovor. pokrytý fľakmi, škvrnitý: f-á tvár, stena;
-
fľakovať nedok. hovor. expr. núdzovo riešiť, plátať: f. stavbu
-
fľandra -y -dier ž. hrub. ľahká žena, pobehlica (obyč. v nadávke)
-
fľaša -e fliaš, fľaška -y -šiek ž. obyč. sklená valcovitá nádoba s hrdlom; jej obsah: litrová, pivová f.;
vypiť f-u mlieka;
f. na zaváranie pohár -
fľask cit. napodobňuje zvuk pri pľasnutí zaucha: f. ho po tvári
-
fľaškovitý príd. majúci tvar fľašky: f-á silueta
-
fľaškovozelený príd. zelený ako fľaškové sklo, tmavozelený: f. hodváb
-
dok. fľasnúť, fľasknúť -e -ú -s(k)ol
-
fľašový, fľaškový príd.: f-é sklo;
f-é pivo, víno vo fľaškách; -
fľaštička -y -čiek ž. zdrob.: f. kolínskej
-
fľocháň -a obyč. mn. m. expr. oko, oči, okále
-
dok. fľochnúť -e -ú -chol: zlostne f-l naňho
-
fňukať nedok. expr. prerývane plakať, vzlykať, fikať: dieťa f-á;
-
fŕ, fŕŕ cit. označ. zvuk pri vzlietnutí, pri prelete ap. vtákov: f., vrabce sa rozleteli
-
fŕkanec -nca m. škvrna po frknutí: f-e farieb, blata
-
fŕkaný príd. majúci farebné bodky, prskaný: f-á látka
-
fŕkať -a nedok.
1. striekať (význ. 1), špliechať, vystrekovať: voda f-a z vane
2. kropiť, prskať: f. chodník, f. sa voňavkou
3. prudko odletúvať: iskry, triesky f-jú
4. (obyč. o koňoch) hlasno a prudko odfukovať (nozdrami, nosom);
-
fu, fú, fu-fu cit. napodobňuje fučanie, fúkanie: fu-fu, fučí vlak;
fú, fúka vietor -
fúga -y fúg ž. hud. trojdielna viachlasná skladba, v kt. tému uvedenú na začiatku v 1 hlase postupne preberajú ostatné hlasy
-
fúkač -a m. odborník zhotovujúci predmety fúkaním: f. skla
-
fúkací príd. uspôsobený na fúkanie: f. hudobný nástroj, f-ia harmonika
-
fúkaná -ej ž. hovor. úprava účesu fúkaním; tak upravený účes
-
fúkať -a nedok.
1. (o vetre, vzduchu) intenzívne sa pohybovať v prúde, viať, vanúť, duť, fučať: vietor f-a;
neos. f-a na mňa2. púšťať vzduch (zúženými) perami, dúchať: f. polievku, f. do ohňa, do balónika;
vzal fujaru a f-l hral na nej3. hovor. siakať: f. do vreckovky
4. zhotovovať vháňaním vzduchu: f. ozdoby (zo skla)
● vedieť, odkiaľ vietor f-a poznať príčinu niečoho;
→ obracať sa, ako vietor f-a;
→ dúchať, f. s niekým do jedného vreca; -
opak. fúkavať -a;
-
fúľať -a nedok. expr. špiniť: f. si ruky, šaty
// fúľať sa: f. sa v prachu, blatom
-
fúra -y fúr ž.
1. naložený voz; jeho obsah: f. sena, uhlia
2. hovor. expr. množstvo (význ. 2), hŕba, kopa: f. ľudí, snehu;
mať f-u času veľa -
fúria -ie ž. expr. zúrivá, divoká bytosť (obyč. o žene)
● byť, priletieť ap. ako f. nazlostený (-á), rozzúrený (-á)
-
fúrik -a m. vozík s 1 kolesom a 2 rúčkami, táčky: voziť skaly na f-u
-
fúrikovať nedok. hovor. voziť na fúriku, fúrikom
-
fúz -a obyč. mn. fúzy -ov m.
1. (upravené) chlpy nad hornou perou muža: mať, nosiť f-y, vykrúcať si f-y;
mrožie f-y ovisnuté2. dlhé chlpy al. iné výrastky niekt. živočíchov: mačka hýbe f-mi
3. hovor. ôstie (obilia); výrastky (niekt. rastlín): kukurica má f-y
● expr. pretrieť, vytrieť niekomu f-y prekaziť plán;
usmievať sa pod (jeden) f., pod f-y a) trocha b) lišiacky; -
fúzatý príd. majúci fúzy (význ. 1 – 3): f. muž;
f. kocúr;
f-á pšenica, fazuľa -
fúzik -a obyč. mn. fúziky -ov m. zdrob.;
-
fúzisko -a obyč. mn. fúziská -isk s., v jedn. i m. zvel.
-
gróf -a m. príslušník vyššej šľachty;
-
húf -a/-u m. neusporiadaná skupina ľudí al. zvierat (najmä v pohybe), hŕba, hromada: h. detí, rýb;
celé h-y množstvo; -
lárom-fárom prísl. expr.
-
láry-fáry
I. cit. vyj. zľahčovanie, pohŕdanie ap.
II. láry-fáry m. mn. expr. plané reči, taľafatky: to sú len l.
-
na fľaku → nafľaku
-
P. F. i p. f. kniž. skr. francúzskeho spoj. pour féliciter [pur félisité] použ. pri želaní šťastia do nového roka
-
ráf -u m. obruč;
-
reliéf -u m.
1. plastika vystupujúca z plochy: plaketa s r-om štátneho znaku
-
ríf -a m. hist. jednotka starej dĺžkovej miery, lakeť
-
šéf -a mn. -ovia m.
1. zodpovedný vedúci pracovník, vedúci: š. opery, činohry;
š. generálneho štábu;
konferencia š-ov vlád ministerských predsedov;
š. diplomacie minister zahraničných vecí;
š. kabinetu predseda vlády2. hovor. nadriadený, predstavený: má dobrého š-a
3. hovor. vo funkcii oslovenia;
-
štráf -u m. hovor. pás (význ. 1, 2), pruh;