Význam slova "dô" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dobyvačnosť -i ž.

dobyvačný príd. dobyvateľský, podmaniteľský; útočný, agresívny, výbojný: d-á vojna, d-é plány;

dobývať¹ -a nedok.

1. ťažiť, dolovať: d. soľ, striebro, uhlie

2. kniž. dobýjať (význ. 1, 2): d. pevnosť;
d. srdce ženy

// dobývať sa¹ kniž. dobýjať sa: d. sa do domu;
svetlo sa d-a do izby

dobyvateľ -a mn. -ia m. kto niečo dobýva, podmaňovateľ: d-ia Ameriky;

dobyvateľský príd.: d-á výprava;

dobyvateľsky prísl.

doc. skr. docent

nedok. dočahovať

dočasne prísl.;

dočasnosť -i ž.: d. rozhodnutia

dočasný príd. trvajúci iba istý čas, prechodný, op. trvalý: d-é zamestnanie, d-á vláda;

dočasu prísl. nie natrvalo, dočasne, začas: radosť trvala iba d.

docengať dok. prestať cengať

// docengať sa

1. cenganím dosiahnuť (otvorenie, spojenie ap.): nemohol sa k nim d.

2. hovor. expr. opiť sa: na hodoch sa d-l;
prišli poriadne d-ní

doceniť dok. správne oceniť, uznať: d. význam diela;
vedieť d. niečo, niekoho;

nedok. doceňovať

docent -a m. nižší st. vedecko-pedagogickej hodnosti, skr. doc.: d. slovenského jazyka;

docentka -y -tiek ž.;

docentský príd.: d. úväzok

docentúra -y -túr ž. hodnosť, funkcia docenta: dosiahnuť d-u

dočerta, pís. i do čerta hovor.

I. prísl. expr. preč: poslať niekoho d.

II. cit. zahrešenie, doparoma: nedarí sa to, d.! kde, d., toľko chodí!

dočervena, pís. i do červena prísl. načerveno: rozžeraviť železo d.

docestovať dok. pricestovať: d. do Bratislavy;
kedy si d-l?

nedok. dochádzať -a, dochodiť¹

dochádzka -y -dzok ž. dochádzanie: d. do práce;

dochádzkový príd.: d-á kniha

dochnúť -e -ú -chol nedok. hynúť, kapať, zdochýnať (o zvieratách), hrub. umierať (o ľuďoch)

● expr.: vie, od čoho → muchy d-ú;
od roboty kone d-ú robota je namáhavá, robota škodí

dôchodca -u mn. -ovia m. kto dostáva starobný, invalidný ap. dôchodok, penzista;

dôchodcovský príd.

dochodiť² dok. prestať chodiť: d. základnú školu

dôchodkovo, dôchodkove prísl.

dôchodkový príd.: d. vek, d-é zabezpečenie;

dôchodkyňa -e -kýň ž.;

dôchodok -dku m.

1. (pravidelný) príjem, zisk: d. vlastníka pôdy, d. z prenájmu;
národný d. časť spoloč. produktu tvoriaca novoutvorenú hodnotu

2. pravidelný príjem osôb, kt. nemôžu hradiť náklady na živobytie z prac. príjmu, penzia: starobný, invalidný d.;
dostávať d.

3. situácia dôchodcu, penzia: odísť do d-u;

dochovať dok.

1. odchovať, vychovať: d. päť detí

2. dopestovať, vypestovať, dorobiť: d. hydinu;

nedok. k 2 dochovávať -a

// dochovať sa pretrvať v čase, zachovať sa, uchovať sa: staré kultúry, tradície sa d-li

dochrámať -e -u dok. expr. dolámať, polámať, dokaličiť: d. si ruky, údy

// dochrámať sa: d. sa pri páde

dochuti, pís. i do chuti prísl. do vôle, dosýta: vyspať sa, nasmiať sa d.

dochvíľne prísl.;

dochvíľnosť -i ž.

dochvíľny príd. kniž. presný v čase: účtovník je d.;
d. príchod;

dochytať dok.

1. prestať chytať: brankár už d-l

2. chytaním zašpiniť: d-né, ufúľané sklo

dochytiť dok.

1. prichytiť, pristihnúť, dolapiť: d. žiaka pri klamstve

2. dostihnúť, dohnať, dohoniť, dobehnúť: d. bežiaceho na ulici

dočiahnuť -e -u -hol dok.

1. natiahnutím ruky, nohy ap. chytiť, načiahnutím dosiahnuť: dieťa d-e (na) kľučku;
d. niečo palicou

2. zaujať priestor, dosiahnuť hranicu: pokrovec d-e po dvere;
stádo d-lo okraj lesa;

dočiarať, dočiarkať -a dok. popísať čiarami, počarbať, počmárať: d-ný menoslov

docieliť -i -ľ! dok. dosiahnuť: d. presnosť cvičením;
musím d., aby ...;
tým nič ned-š;

nedok. docieľovať

dočierna, pís. i do čierna prísl. načierno: d. ohorená tvár

dočista

I. prísl.

1. pís. i do čista do čistej podoby, načisto: poumývať riad d.;
d. vypraté veci;
d. prepísať niečo urobiť čistopis

2. hovor. úplne, celkom, načisto, vonkoncom: d. zmenený vzhľad

II. čast. hovor. vyj. krajnú mieru: d. zabudol prísť

dočítať -a dok. skončiť čítanie; prestať čítať: d. román, správu;
keď d-š, uvidíš;

nedok. dočítavať -a

// dočítať sa čítaním sa dozvedieť: d. sa o zločine;
v novinách sa d-l, že ...

docitovať dok. hovor. (úradne) zavolať, predvolať, privolať: d. všetkých svedkov

dočkať dok. počkať (význ. 1 – 3), vyčkať: d. (na) otca;
d-m chvíľu, kým príde;
s kúpou ešte d-me;
len d-aj! má význ. vyhrážky

● d-aj času ako hus klasu

// dočkať sa

1. čakaním dosiahnuť (príchod, uskutočnenie niečoho): d. sa svitania, pomoci;
deti sa ho nevedeli d.;
nemohol sa d., kedy ...

2. dožiť sa (význ. 1, 2): d. sa prekvapenia, d. sa vnúčat

// dočkať si expr. počkať si, vystriehnuť: d-l si naňho v lese

dočmárať -a dok. expr. počarbať, počmárať, dočarbať: d-ná lavica

docupkať dok. expr. pricupkať, pridrobčiť: babka d-la domov

docválať -a dok. cválaním prísť: kôň d-l do cieľa;
dôstojník d-a na koni

docvičiť dok.

1. skončiť cvičenie; prestať cvičiť: cvičenci d-li;
d.! povel

2. cvičením zdokonaliť (ovládanie): d. program, skladbu;

nedok. docvičovať

dodací príd. súvisiaci s dod(áv)aním (tovaru): d. list, d-ia lehota

doďaleka prísl. do diaľky, ďaleko: vidieť, zaznieť d.;
pohľad d.

dodať dok.

1. dať a tým skompletizovať, pridať (význ. 1): d. k textu tabuľky, d. chute do jedla

2. v reči pripojiť, doložiť, pripomenúť: zamyslel sa a d-l;
d. len pár slov;
treba d., že ...

3. dopraviť (niečo objednané) na určené miesto: d. (do) závodu stroje, materiál

4. dať, poskytnúť: d. informácie, d. organizmu kalórie

5. vniesť (význ. 2), pridať: d. rokovaniu perspektívnosť, d. dielu životnosť

6. hovor. expr. zhoršiť stav niekoho, niečoho, uškodiť niekomu, zničiť niekoho: choroba mu d-la

□ d. niekomu istoty, guráž povzbudiť;

dodatkový príd.: d. protokol

dodatočne prísl.: d. zapísať

dodatočný príd. uskutočnený po dokončení niečoho: d-á dohoda, d-é voľby;

dodatok -tku m. niečo dodatočne pripojené, doplnok: d. k dohode;
napísať d. ku knihe;

nedok. dodávať -a

dodávateľ -a mn. -ia m. kto al. čo dodáva (tovar, surovinu ap.): d. cementu, energie;

dodávateľka -y -liek ž.;

dodávateľský príd.: d-á organizácia;

dodávateľsky prísl.

dodávka -y -vok ž.

1. dod(áv)anie: d. strojov, obilia

2. dod(áv)aný tovar, surovina ap.: zmluvné d-y;
prevziať d-u;
rozpisovať d-y kontingenty

3. hovor. dodávkové auto: chodiť s d-ou;

dodávkový príd.: d-á zmluva;
d-é auto s menšou tonážou

nedok. dodierať -a

dodievať -a nedok. expr. dobiedzať, dorážať, dotierať: d. do kamaráta

dodnes prísl. do dnešného dňa, podnes: d. sa na to živo pamätám

dodrať -derie -derú dok. (postupne) úplne zodrať: d. nohavice;

dodriapať -e -u dok. driapaním poškodiť, podriapať (význ. 2): d-né šaty;
d. si ruky do krvi

// dodriapať sa driapaním sa dostať: d. sa pred chatu

dodrúzgať -a dok. expr. rozbiť (na kusy), rozlámať, roztrieskať: d. si kosti;
d. auto

// dodrúzgať sa: pretekár sa d-l dolámal

dodržať -í -ia dok. zachovať, splniť: d. slovo, lehotu;

nedok. dodržiavať -a, dodržovať

dodýchať -a dok. prestať dýchať i pren. umrieť: zostal pri ňom, kým d-l;

nedok. dodýchavať -a

dodží príd.

nedok. dofajčievať -a

dofajčiť -jč/-i! dok. skončiť fajčenie, prestať fajčiť: d-l a odišiel;
ned-ená cigareta;

dofialova, pís. i do fialova prísl. nafialovo: oblak zafarbený d.

dofinancovať dok. doplniť chýbajúce financie na zabezpečenie fungovania, na dokončenie niečoho: d-nie stavby

dofrasa, pís. i do frasa hovor.

I. prísl. expr. preč, doparoma, dočerta: daj to kdesi d.;
choď(te) d.! i fraz. výraz odmietnutia

II. cit. zahrešenie: čo ešte, d., chceš!

dofúkať -a dok. doplniť vzduchom: d. pneumatiky

doga -y dôg ž. veľký pes s krátkou hladkou srsťou: čierna d.;

dogazdovať dok.

1. skončiť gazdovanie, prestať gazdovať

2. expr. zle skončiť (v hospodárstve, v postavení ap.): pekne sme d-li

dogma -y -giem ž.

1. cirk. článok viery, ktorý cirkev záväzným spôsobom predkladá veriť ako pravdu zjavenú Bohom: teologické d-y

2. meravo aplikovaná myšlienka, poučka: život vyvracia mŕtve d-y;

dogmatickosť -i ž.

dogmatickosť -i ž.: d. názoru

dogmatický príd.: d-á teológia;
d. prístup;

dogmaticky prísl.;

dogmatický príd.: d. výklad, pohľad;

dogmatik -a mn. -ci m.

1. kto stojí na pozíciách dogmatizmu: skostnatený d.

2. kto sa venuje dogmatickej teológii, dogmatike;

dogmatizmus -mu m. vyznávanie, pridŕžanie sa dogiem (význ. 2), dogmatickosť: v jeho myslení prevláda d.;

dogniaviť -i dok. expr.

1. došliapať, pošliapať, pogniaviť: d. trávu

2. doudierať, poudierať, dotĺcť: d-ené telo

dogúľať -a dok.

1. skončiť gúľanie, prestať gúľať

2. gúľaním dopraviť, dokotúľať: d. klát

// dogúľať sa gúľaním sa dostať, dokotúľať sa: puk sa d-l do brány

doguľata, pís. i do guľata prísl. na spôsob gule: nádoba sformovaná d.

dohad -u m. domnienka: vznikli d-y, či ...;
byť odkázaný na d-y

dohadovať sa nedok.

1. hádať sa, škriepiť sa, vadiť sa, prieť sa: deti sa d-jú o hračku;
d. sa so susedou

2. hádať (význ. 1), tušiť, domýšľať sa: nevie určite, len sa d-je

dohadzovač -a m. kto sprostredkúva (známosť, sobáš, obchod ap.);

dohadzovačka -y -čiek ž.

nedok. k 2, 3 dohadzovať

dohán -u m. zastaráv. tabak: napchávať do fajky d.

nedok. doháňať -a

// dohnať sa expr. prihnať sa, prihrmieť: rýchlik sa d-l;
kŕdeľ detí sa d-l do dvora

nedok. doháňať -a

dohasínať -a nedok. prestávať horieť, svietiť: oheň, sviečka d-a;

dohľad -u m.

1. (obyč. iba v spoj. s predl.) vzdialenosť, po ktorú možno dovidieť: mať niečo na d.;
stratiť sa z d-u

2. dozor, kontrola: prísny d.

□ mať d. nad niekým dohliadať

dohľadnosť -i ž. odb. vzdialenosť, po ktorú jasne vidieť

dohľadný príd. krátky (v čase): v d-om čase;

dohlboka prísl. do hĺbky, hlboko: zaťať d., vniknúť d.

nedok. k 2 dohliadať -a

dohliadnuť -e -u -dol dok.

1. dovidieť: rovina, kam oko d-e

2. dať pozor, dozrieť: d. na žiakov;
d., aby bol poriadok;

dohnať -ženie -ženú dok.

1. prihnať: d. ovce do košiara;
vietor d-ie dážď

2. dostihnúť (význ. 1), dobehnúť (význ. 2): d. vlak (autom)

3. nahradiť (niečo zameškané), dohoniť: d. stratu vo výrobe, d. učivo

4. vyrovnať sa v niečom, dostihnúť, dohoniť: spolužiaci ťa už d-ú

5. doviesť, priviesť: d. niekoho do zúfalstva;

dohneda, pís. i do hneda prísl. s hnedým odtieňom, nahnedo: d. opálený;
sfarbiť sa d.

dohnevať dok. expr. nahnevať: to ho d-lo