Význam slova "živo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

živo prísl. k 1, 3, 5, 6, 8, 9 i vetná prísl.: ž. narodené dieťa, op. mŕtvo;
ž. sa pohybovať, ž. sa zaujímať;
ž. sfarbený;
ž. rozprávať;
ž. si predstavovať;
na ulici bolo ž.;

živobytie -ia s.

1. životné potreby, hmotné zabezpečenie, obživa: zarábať si na ž., prostriedky na ž.

2. zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb: hľadať si ž. v továrňach

3. spôsob života; životná úroveň: zaistiť si dobré, pohodlné ž.

4. hovor. potraviny: priniesť ž. na celý týždeň

živočích -a mn. N a A -y m. organizmus obyč. so schopnosťou pohybovať sa, kt. prijíma org. potravu: jednobunkové, vodné, suchozemské ž-y;

živočichár -a m. hovor. odborník pracujúci v živočíšnej výrobe;

živočichárka -y -rok ž.

živočíšne prísl. k 2;

živočíšnosť -i ž. k 2

živočíšny príd.

1. k živočích: ž. svet, ž-a ríša, ž-e druhy;
ž. tuk;
ž-e uhlie liek proti zažívacím ťažkostiam;
ž-a výroba chov úžitkových zvierat;
lingv. ž-e prídavné mená

2. často pejor. pudový (význ. 1, 2), zvierací: ž. prejav, ž-a láska;

živočíšstvo -a s. hromad. živočíchy

živoriť nedok.

1. (o ľuďoch) žiť v núdzi; žiť v zlých podmienkach: biedne ž.;
ž. na periférii

2. (o rastlinách, veciach ap.) jestvovať v zlých podmienkach, nerozvíjať sa: vinič v nepripravenej pôde iba ž-í;
satira dlho u nás ž-la

živorodosť -i ž.

živorodý príd. rodiaci živé mláďatá: ž-é živočíchy, ž-á ryba;

živosť -i ž. k 2 – 6, 8, 9

II. živý m. žijúci človek;

život -a m.

1. súhrn javov charakterizujúcich živý organizmus, biologické jestvovanie, op. smrť: vznik a vývin ž-a, prejavy ž-a, nejaviť známky ž-a;
slnko je darcom ž-a;
filoz. pohyb al. zmena zvnútra pôsobením oživujúceho princípu

2. jestvovanie človeka, obdobie medzi narodením a smrťou: zachrániť si ž., obetovať ž.;
mať ž. pred sebou, prežiť celý ž. v meste, ťažko pracovať cez celý ž., zapamätať si na celý ž., strpčovať niekomu ž.

3. živé bytosti, organizmy: ž. v morských hlbinách, na iných planétach

4. ľudská bytosť, človek: straty na ž-och, zachrániť mladý ž.

5. činnosť, energia, aktivita charakteristická pre živú bytosť: byť bez ž-a, kypieť ž-om, mať chuť do ž-a

6. komplex činností živej bytosti, človeka, ľudí, ich organizácií ap.: ľudský ž., ž. stromu, ž. národa;
ž. mesta, školy

7. spoloč., prac. proces, do kt. je človek zapojený: veda spojená so ž-om, umenie je odrazom ž-a, učiť sa pre ž., uplatniť sa v ž-e

8. spôsob, ako človek žije: pokojný, veselý, búrlivý ž., mať ľahký, ťažký ž., začať nový ž.;
vojenský, študentský ž.;
americký spôsob ž-a

9. niekt. z prejavov činnosti človeka, spoločnosti: verejný, spoločenský, rodinný ž.;
politický, hudobný ž.;
citový ž.

10. intenzívne prejavy v istom prostredí (pohyb, ruch ap.): ž. ulice, nočný ž. mesta, vniesť nový ž. do činnosti organizácie

11. (o veciach) trvanie v dobrom stave, životnosť (význ. 2): negarážované auto nemá dlhý ž., predĺžiť ž. obrazovky

12. hovor. živobytie (význ. 1): na dedine je lacnejší ž.

● → položiť za niekoho ž.;
prísť o ž. zahynúť;
stratiť ž. zomrieť;
zaplatiť ž-om zahynúť;
ide mu o ž. je v nebezpečnej situácii;
expr. ž. mu visel na vlásku, nitke bol v nebezpečenstve smrti;
lúči sa so ž-om zomiera;
dať ž. niekomu porodiť;
prebudiť k ž-u oživiť;
pripraviť o ž. usmrtiť;
boj na ž. a na smrť urputný;
je to → otázka ž-a a smrti;
→ hlásiť sa k ž-u;
mať ž. za sebou byť starý;
→ škola ž-a;
byť poznačený ž-om byť vyčerpaný, zostarnutý ap.;
vstúpiť niekomu do ž-a;

životaschopne prísl.;

životaschopnosť -i ž.: dokazovať svoju ž.

životaschopný príd.

1. schopný žiť, vyvíjať sa: ž. organizmus, ž-é mláďa;
ž. štát;

2. zdatný (význ. 1, 2), súci: ž. človek;

živôtik -a m.

1. zdrob. expr. k život

2. súčasť žen. oblečenia kryjúca hrudník; takáto časť ako súčiastka kroja: vypasovaný ž., ž. šiat;
vyšívaný ž.

životne prísl.: ž. dôležitá otázka, potreba;

životnoprostreďový príd. týkajúci sa životného prostredia: ž-á funkcia lesa

životnosť -i ž.

1. k životný: ž. postáv, ž. plánov;
obraz pôsobí ž-ou;
lingv. kategória ž-i

2. čas fungovania v dobrom stave: ž. stroja, nástroja, žiarovky, obrazovky, knihy

životný príd.

1. týkajúci sa života: ž-é prejavy, podmienky, ž. priestor, ž-é prostredie, ž-á úroveň;
ž. štýl;
ž. cieľ, ž-é plány;
práv. ž-é minimum minimálna zákonná mesačná suma na výživu a náklady na domácnosť;
ž-á múdrosť overená životom;
ž. druh manžel;
ž-é poistenie na dožitie istého veku al. v prípade smrti poisteného

2. mimoriadne dôležitý, rozhodujúci, závažný: ž. problém, ž. úspech, ž-é rozhodnutie

3. verne zobrazujúci skutočnosť: pôsobiť ž-ým dojmom

4. taký ako v skutočnosti, skutočný (veľkosťou): socha v ž-ej veľkosti

5. lingv. ž-é podstatné mená a) (v sémantickom zmysle) pomenúvajúce živé bytosti b) (v gram. zmysle) označujúce muž. osobné (v jedn. i mn.) a zvieracie (iba v jedn.) bytosti vyznačujúce sa osobitnými tvaroslovnými znakmi;

životodarne prísl.;

životodarnosť -i ž.

životodarný príd.

1. potrebný na život: ž-á vlaha, ž-é teplo

2. kniž. priaznivo, podnecujúco pôsobiaci: ž. vplyv, ž-á sila;

životopis -u m. opis života, biografia: vlastný ž., ž-y význačných osobností;

životopisec -sca m. autor životopisu: Štúrov ž.

životopisný príd.: ž. film, ž-é údaje

životospráva -y ž. spôsob usporiadania života (rozdelenie času, spôsob stravovania ap.): dobrá, zlá, správna ž., upraviť si ž-u

životunebezpečný príd. kniž. ohrozujúci život: ž-é konanie, ž-á zákruta

bezočivo prísl.: b. sa smiať;

chrčivo prísl.

dôverčivo prísl.: d. pozerať;

fajčivo -a s. hromad. tabakové výrobky

krúživo prísl.

liečivo¹ -a -čiv s. preparát použ. ako liek al. na prípravu liekov: výroba l-iv

liečivo² prísl.: pôsobiť l.;

lživo prísl.

mučivo prísl.

na živo → naživo;

náruživo prísl.: n. milovať;

nástojčivo prísl.: n. žiadať;

naživo, pís. i na živo prísl. rozhlas., telev. nie zo záznamu, priamym prenosom: vysielanie, prenos koncertu n.

nedôverčivo prísl.;

neduživo prísl.;

nevraživo prísl.;

neživo prísl.: n. pôsobiť

ničivo prísl.;

obeživo -a s. súhrn peňazí v obehu: vzrast o-a

páčivo prísl.

pálčivo prísl.: rana p. bolí;

pečivo -a s. hromad. pekárske al. cukrárske výrobky: sladké, slané p., čajové p., biele p.;

poverčivo prísl.;

presvedčivo prísl.: p. hovoriť;

protirečivo prísl.: vyznievať p.;

pustošivo prísl.

rojčivo prísl.;

slušivo prísl.: s. pristrihnuté vlasy

snaživo prísl.;

syčivo prísl.

ťaživo prísl.: ť. doliehať;

tlačivo -a -čív s. natlačený formulár, blanketa: úradné t., t. žiadosti, vyplniť t., (prihláška) na predpísanom t-e

učivo -a s. učebná látka: prebrať predpísané u.

uhrančivo prísl.;

ústupčivo prísl.;

vrtošivo prísl.;

záderčivo prísl.: z. povedať;

zádrapčivo prísl.: z. povedať;

zádumčivo prísl.: z. povedať;

záhaľčivo prísl.;

zurčivo prísl.