Význam slova "želé" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 47 výsledkov (1 strana)

  • želé neskl. s.

    1. (ovoc.) rôsol: ríbezľové, ovocné ž.

    2. cukrovinky pripravené z ovoc. rôsolu: pomarančové, citrónové ž.

    3. rôsolovitý kozmet. prípravok: ž. na ruky, ž. po holení;

  • zelektrifikovať dok. k elektrifikovať: z. oblasť, z-ná doprava

  • zelektrizovať dok. k elektrizovať: z. sklenú žrď;
    z-né vlasy;

  • zeleň1 -e ž.

    1. zelené sfarbenie, zelená farba: z. stromov, listov, z. rôznych odtieňov

    2. zelený porast: svieža z. parkov, mesto potrebuje veľa z-e

    3. zelené farbivo: chrómová, parížska z.;
    listová z. chlorofyl

    zeleň2 -a m. jedna zo štyroch farieb v kartách;

  • zelená ž.

    1. k zelený

    2. (v doprave) zelené svetlo ako signál voľno: svieti z.;
    mať z-ú i fraz. publ. môcť sa voľne rozvíjať;
    publ. dať niečomu z-ú umožniť hladký priebeh

  • zelenáč -a m. pejor. neskúsený muž, nováčik, začiatočník, ucháň: ten už niečo skúsil, nie je z.

  • zelenasto, zelenkasto, zelenavo, zelenkavo prísl.

  • zelenastý, zelenkastý, zelenavý, zelenkavý príd. sfarbený dozelena: z-á voda, z-é sklo;

  • zelenať sanedok. zelenieť sa: ihličie sa z-lo

    expr. (hreší,) až sa hory z-jú veľmi

  • zelenieť -ie -ejú nedok. stávať sa zeleným: medená veža časom z-ie;

    // zelenieť sa javiť sa zeleným, zelenať sa: mach sa z-ie

  • zelenina -y -nín ž. kult. rastliny (nízkeho vzrastu) použ. ako potravina; ich jedlé časti (korene, plody, vňať ap.): koreňová, listová z.;
    čerstvá, mrazená z.;
    siať, pestovať z-u, čistiť z-u (do polievky);

  • zeleninár -a m. pestovateľ zeleniny, pracovník v zeleninárstve;

  • zeleninárka -y -rok ž.;

  • zeleninársky príd.: z-a oblasť

  • zeleninárstvo -a s. pestovanie zeleniny (vo veľkom);

  • zeleninový príd.: z-á záhrada;
    z-á polievka zo zeleniny

  • zeleniť sa nedok. neos. zried. zelenieť

    komu sa → nelení, tomu sa z-í

  • zeleno prísl.

    II. zelený obyč. mn. zelení m. živ. príslušník hnutia al. prívrženec ochrancov životného prostredia: hnutie z-ých;
    Strana z-ých na Slovensku;

  • zelenomodrý príd. modrý dozelena: z-á voda

  • zeleňový príd.: z-é eso

  • zelený

    I. príd.

    1. majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov ap.: z-á lúka, voda, z-é šaty, z-é oči;
    z-é ovocie nezrelé

    2. v ustálených spoj. a odb. názvoch: z-á fazuľa v strukoch, op. suchá;
    z-é krmivo svieže;
    z-é hnojenie zaorávanie zelených častí rastlín;
    z-á skalica chem. síran železnatý;
    Zelený š. vo Veľkom týždni;
    kart. z-á sedma, z-é eso

    3. týkajúci sa prírody, poľnohospodárstva ap.: publ. z-á hranica kt. vedie neobývaným územím, lesným porastom ap.;
    publ. z-á správa o poľnohospodárstve

    4. týkajúci sa životného prostredia; ekologický: publ. z-á iniciatíva

    expr. z. ako túz;
    publ. (rozhodovať, riadiť) za z-ým stolom, spoza z-ého stola bez poznania reálnej skutočnosti;
    postaviť, stavať na z-ej lúke (u)robiť od základu;

  • želéovitosť -i ž.

  • želéovitý príd. kt. má ráz želé, rôsolu;

  • želéový príd.: ž-é salónky

  • zeler -u L -i mn. -y m. zelenina pestovaná pre guľovitý aromatický koreň a vňať, bot. Apium: dať z. do polievky;

  • zelerový príd.: z-á vňať;
    z. šalát

  • železiar -a m. pracovník v železiarstve;

  • železiareň -rne ž. továreň na výr. surového železa

  • železiarsky príd.: ž. priemysel, obchod

  • železiarstvo -a -tiev s.

    1. výr., spracúvanie a úprava železa

    2. obchod s výrobkami zo železa;

  • železito prísl.;

  • železitosť -i ž.

  • železitý príd.

    1. obsahujúci železo: ž-á (minerálna) voda, ž-á pôda

    2. chem. označuje zlúčeniny trojmocného železa: oxid ž.;

  • železnica -e -níc ž.

    1. dráha so smerovo viazaným pohybom vozidiel po koľaji al. koľajnici: dvojkoľajová, širokorozchodná, úzkorozchodná, lesná, visutá ž.

    2. súhrn mechanizmov a činností spojených s koľajovou dopravou: pracovať pri ž-i;

  • železničiar -a m. pracovník železníc;

  • železničiarka -y -rok ž.;

  • železničiarsky príd.: ž-a uniforma

  • železnička -y -čiek ž. zdrob.

  • železničný príd.: ž. zamestnanec, ž. násyp, vozeň, most, ž-á doprava, sieť, stanica, trať;
    ž-á polícia, ž-é vojsko;

  • železník -a m. liečivá bylina rastúca v priekopách, na rumoviskách ap., bot. Verbena

  • železnorudný, železorudný príd. týkajúci sa železnej rudy: ž-é bane

  • železný príd.

    1. obsahujúci železo; majúci istý vzťah k železu: ž-á ruda;
    archeol. ž-á doba predhistorické obdobie, v kt. na výr. nástrojov slúžilo najmä železo

    2. zhotovený, vyrobený zo železa: ž-á brána, obruč, pec;
    ž. šrot

    3. pevný (význ. 2), tvrdý, nezlomný, odolný: ž-á disciplína, vôľa, ž-é zdravie, nervy, svaly;
    publ. ž. muž pretekár v niekoľkých vytrvalostných disciplínach absolvovaných v jednom dni

    ž-á zásoba na využitie v krajnej núdzi;
    zvyk je ž-á košeľa

  • železo -a s.

    1. najbežnejší a najpoužívanejší kov, chem. prvok, zn. Fe: čisté, kujné, surové ž., zliatiny ž-a;
    taviť, kuť, spracúvať ž.

    2. výrobky zo železa, železné nástroje ap.: profilové, tyčové ž.;
    zber (starého) ž-a opotrebovaných železných výrobkov

    3. obyč. pomn. železá -liez (železné) putá (význ. 1)

    4. obyč. pomn. železná pasca: líška sa chytila do ž-z

    mať nervy, zdravie (ako) zo ž-a pevné;
    tvrdý, pevný ako ž. veľmi;
    kuť ž., kým je horúce;
    patriť do starého ž-a byť nepotrebný;

  • železobetón -u m. betón vystužený oceľovými vložkami, železový betón;

  • železobetónový príd.: ž. most, ž-á konštrukcia, stavba

  • železový príd.: ž. betón železobetón;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV